Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

01/05/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Na spomienku sv. Jozefa sa pápež prihovára za mladých bez práce

◊  

Vatikán 1. mája – Cirkev dnes slávi spomienku na sv. Jozefa, robotníka, ktorá pripadá na Medzinárodný deň práce. Svätý Otec František pri tejto príležitosti myslí zvláštnym spôsobom najmä na mladých, ktorí sú nezamestnaní. Prostredníctvom sociálnej siete Twitter rozposlal správu, v ktorej Ženícha Panny Márie prosí, aby dal „mladým schopnosť snívať, riskovať pre veľké veci, veci, ktoré Boh sníva pre nás“.

Pápež František vo svojom posolstve adresovanom Pápežskej akadémii vied, ktorej členovia sa v týchto dňoch zišli vo Vatikáne na plenárnom zasadnutí, ponúka riešenie založené na bratstve. Svätý Otec pripomína „namáhavé boje“ zamestnancov v  19. a 20. storočí „v mene solidarity a práv“. Tieto dávne boje sú však podľa jeho slov „ďaleko od svojho ukončenia“. Dnes viac než kedykoľvek predtým je „znepokojivé“ sociálne vylúčenie a marginalizácia miliónov ľudí.

Dnes nestačí solidarita, pokračuje pápež František. Je tiež potrebné rozšíriť tradičný pojem konceptu spravodlivosti. V liberálno-individualistickej predstave o svete, vysvetľuje Svätý Otec, je takmer všetko o výmene: dáva sa, len aby sme mali. V predstave zameranej na štát je takmer všetko o „zadlženosti“: dáva sa, aby sme boli zadlžení. To sú dve vízie, ktoré nevyriešili a nikdy nevyriešia podľa pápežových slov vážne problémy ekonomiky a práce vo svete. 

Riešenie nachádza Svätý Otec v bratskej spoločnosti, v ktorej práca „skôr než je právom, je schopnosťou a nepotlačiteľnou potrebou človeka“. Ide o „evanjeliový návrh,“ vysvetľuje pápež František, návrh schopný vytvoriť „nový humanizmus“, „novú energiu v dejinách“, ktorá vytvára „slobodu, spravodlivosť, mier a dôstojnosť pre všetkých“. -ej-

inizio pagina

Odpovede pápeža novinárom pri spiatočnom lete z Egypta

◊  

Vatikán/Egypt 30. apríla – Pápeža Františka počas 18. apoštolskej cesty v egyptskej Káhire sprevádzalo 75 vatikanistov. Svätý Otec dal novinárom tradične priestor počas letu späť do Ríma. Tlačovú konferenciu moderoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke.

Prvú otázku položil taliansky novinár Paolo Rodari z denníka La Repubblica, ktorého zaujímali hlavné témy súkromného rozhovoru medzi pápežom Františkom a egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím. Zaujímal sa, či hovorili o vyšetrovaní páchateľov vraždy mladého Taliana Giulia Regeniho, ktorý bol zabitý v roku 2016 v Egypte. Svätý Otec odpovedal:

Na toto dám najskôr všeobecnú odpoveď a potom konkrétnu. Vo všeobecnosti, keď vediem s hlavou štátu súkromný rozhovor, ten zostáva súkromný. Ledaže by bola dohoda o niektorom konkrétnom bode, že ho zverejníme. Mal som [v Egypte] štyri súkromné rozhovory: s veľkým imámom Al-Azharu, s Al Sísím, s patriarchom Tawadrosom a s patriarchom Ibrahimom Sidrakom a myslím si, že ak ide o súkromnú vec, treba to rešpektovať a zachovať dôvernosť. Je to tajné.“

K otázke o zavraždenom Talianovi Regenim sa Svätý Otec vyjadril týmito slovami:

„Znepokojuje ma to. Prostredníctvom Svätej stolice som v tejto veci konal, lebo aj rodičia ma o to prosili; Svätá stolica urobila istý krok. Nepoviem ako ani kde, ale konali sme.“

Druhá otázka patrila španielskemu novinárovi Dáriovi Menorovi Torresovi z denníka El Correo, ktorý sa na pápeža Františka obrátil so slovami: „Hovorili ste o dôležitosti mieru, prosperity a rozvoja, tvrdiac, že si zaslúžia každú obetu, a potom ste zdôraznili potrebu rešpektovania neodňateľných ľudských práv. Máme to chápať ako podporu egyptskej vláde za jej rolu na Blízkom východe alebo snahu chrániť kresťanov napriek nedostatočným demokratickým zárukám?“

Svätý Otec hneď v odpovedi jasne upozornil, že hovoril o hodnotách ako takých, nie o konkrétnej politickej garnitúre:

„Chrániť mier, chrániť harmóniu národov, chrániť rovnosť občanov bez ohľadu na náboženstvo ktoré vyznávajú, toto sú hodnoty. Hovoril som o hodnotách. Či určitý vládny predstaviteľ chráni jedného alebo chráni toho druhého, to je iný problém.

Absolvoval som osemnásť návštev v rozličných krajinách. Od mnohých som počul: ,Tým, že tam pápež ide, dáva podporu tej vláde’. Vláda má totiž vždy nejaké slabosti alebo svojich politických protivníkov, ktorí hovoria to alebo ono... Ja sa do toho nemiešam. Ja hovorím o hodnotách, a každý nech vidí a súdi, či táto vláda alebo tento štát, alebo tamten či onen, šíria tie hodnoty.“

Španielskeho novinára Torresa tiež zaujímalo, či nemal pápež František chuť počas svojej návštevy v Egypte navštíviť aj pyramídy. Svätý Otec na to stručne poznamenal, že v skorých ranných hodinách dvaja z jeho sprievodu išli pyramídy navštíviť. „A vám by sa páčilo ísť tam s nimi?“ – vyzvedal sa ďalej španielsky novinár. Pápež František odpovedal. „Áno, veruže áno...“

Otázku, ktorá sa týkala voľby prezidenta v krajine galského kohúta, položila pápežovi Františkovi francúzska novinárka Virginie Rivaová z Radio Europe 1: „Francúzski katolíci si v tomto období musia vybrať a hlasovať medzi populistom či extrémistom, sú rozdelení a dezorientovaní. Aké by mohli byť elementy pri rozlišovaní, ktoré by ste mohli ponúknuť týmto katolíckym voličom?“ Svätý Otec odpovedal:  

„Existuje istý rozmer populizmu – v úvodzovkách, lebo vy viete, že toto slovo som sa musel znovu naučiť v Európe, keďže v Latinskej Amerike má iný význam... Existuje európsky problém a za ním sa skrýva problém Európskej únie. To, čo som už o Európe povedal, tu nebudem opakovať: hovoril som o tom už myslím štyrikrát, dvakrát v Štrasburgu, raz pri [preberaní ocenenia] Karola Veľkého a pri pripomienke 60. výročia [Rímskych zmlúv]. Tam je všetko, čo som povedal o Európe.  

Každá krajina je slobodná vybrať si, čo považuje z toho za vhodné. Nemôžem súdiť, či túto voľbu robí z tohto alebo z iného dôvodu, lebo nepoznám vnútornú politiku. Je pravda, že Európa je v nebezpečenstve rozpadu: to je pravda. Zľahka som to naznačil v Štrasburgu, mocnejšie som to povedal na [preberaní ceny] Karola Veľkého a naposledy bez servítky. Musíme sa nad tým len zamyslieť... Európa, ktorá siaha od Atlantiku po Ural... Je tu jeden problém, ktorý desí a možno aj živí Európu: problém migrácie. Je to pravda. Nezabúdajme však, že Európu vytvárali migranti: storočia a storočia migrantov... sme to my... Je to však problém, ktorý treba dobre naštudovať, aj rešpektovať mienky... avšak úprimné mienky v politickej diskusii s veľkým P: veľká Politika, nie politikárčenie v krajine, ktoré nakoniec aj tak padne.

Čo sa týka Francúzska: poviem pravdu, nerozumiem francúzskej vnútornej politike. Nechápem. Snažil som sa mať dobré vzťahy aj so súčasným prezidentom, s ktorým bol raz jeden konflikt. Potom som však mohol o veciach hovoriť jasne, rešpektujúc jeho názor... Čo sa týka dvoch kandidujúcich politikov, nepoznám ich históriu, neviem odkiaľ prichádzajú... Áno, viem, že jeden je zástupca silnej pravice, netuším odkiaľ však prichádza druhý. Z toho dôvodu nemôžem vyjadriť jasný názor o Francúzsku. 

Hovoriac však o katolíkoch, počas jedného z týchto stretnutí, pri tom, ako som zdravil ľudí, mi niekto povedal: ,Prečo nemyslíte na politiku vo veľkom?’ - ,Čo máte na mysli?’ - Odpovedal mi však bez pýtania: ,Vytvoriť stranu pre katolíkov!’ Tento pán je dobrý človek, ale žije v minulom storočí. ... Populizmy majú čo do činenia s migrantmi, toto sa však netýka cesty [do Egypta]. Ak bude čas, môžem sa k tomu vrátiť.“

Štvrtú otázku položila pápežovi Františkovi pri lete z Káhiry do Ríma pravoslávna novinárka Viera Ščerbakovová z ruskej tlačovej agentúry Itar-Tass. Vatikanistku zaujímalo, aké sú vzťahy medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a Svätou stolicou. Pápeža sa tiež opýtala, aký vzťah má s koptským pravoslávnym patriarchom, s ktorým v Káhire podpísal spoločnú deklaráciu a či pokročili rozhovory napríklad o spoločnom dátume Veľkej noci alebo o uznaní krstu. Svätý Otec začal odpoveď gréckym veľkonočným pozdravom: Kristus vstal z mŕtvych!

„Christòs anèsti! Vždy som mal veľmi priateľské vzťahy s pravoslávnymi, už v Buenos Aires. Napríklad, vždy 6. januára som chodil na vešpery do katedrály patriarchu Platona, ktorý teraz pôsobí na Ukrajine, je arcibiskupom, však? A spoločne sme sa dve hodiny a štyridsať minút modlili v jazyku, ktorému som nerozumel, ale bola to dobrá modlitba. A potom [bola] večera s komunitou, 300 ľudí, predvianočná večera – nie vianočná večera, ale vigílna – ešte sa nemohli jesť mliečne výrobky ani mäso, bola to však krásna večera... A potom tombola, lotéria... priateľstvo. 

Rovnako aj s ďalšími pravoslávnymi... Niekoľkokrát potrebovali právnu pomoc: prichádzali na katolícku kúriu, lebo sú to malé komunity, prichádzali za advokátmi... Vždy som mal [s nimi] bratský vzťah: sme sesterské cirkvi. S Tawadrosom mám výnimočné priateľstvo: pre mňa je to veľký Boží muž. Tawadros je patriarcha, pápež, ktorý vedie Cirkev vpred v Ježišovom mene... má obrovský apoštolský zápal. Je jedným z najväčších – dovoľte mi použiť toto slovo v úvodzovkách – ,fanatikov’ za dosiahnutie pevného dátumu Veľkej noci. Aj ja, nuž hľadáme na to spôsob. On však hovorí: ,Zabojujme za to!’

Je to Boží muž. Je to muž, ktorý keď bol biskupom, ďaleko od Egypta, prinášal jedlo ľuďom so znevýhodneniami; je to muž, ktorého vyslali do diecézy s piatimi kostolmi a zanechal [tam] dvadsaťpäť, a neviem presne koľko kresťanských rodín s apoštolským zápalom. Vedeli ste, ako medzi sebou volia? Hľadajú a si zvolia troch a ich mená sa dajú do vrecúška. Zavolajú dieťa, zaviažu mu oči a dieťa vyberie jedno meno... Pán je tam prítomný! A očividne je to veľký patriarcha.“

Pápež František dodal, že v súčasnosti sľubne napreduje cesta k prekonaniu nejednoty vo vzájomnom uznávaní krstu, ako o tom svedčí aj spoločná deklarácia podpísaná v piatok v Káhire. Vysvetlil, že problém sa vyvinul historicky, nebol však v prvých storočiach. Vysvetlil tiež, že vzájomné uznávanie krstu je už vyriešené napr. vo vzťahu medzi Rímom a Ruskou pravoslávnou cirkvou.

„Jednota krstu napreduje: zavinenie vo veci krstu bolo v priebehu dejín, lebo počas prvých koncilov to bolo jednotné. Potom, keďže kresťanskí kopti krstili deti v chrámoch, keď sa chceli zosobášiť, prichádzali k nám. Pri sobáši s katolíčkou sa žiadal od nich doklad, ktorý nemali, tak sa krstili podmienečne: začalo to od nás, nie od nich. Teraz sa však dvere otvorili a sme na dobrej ceste, čo sa týka tohto problému, aby sme ho prekonali, [prešli] dverami. V spoločnom vyhlásení o tom hovorí predposledný odsek.“

Na otázku, ako je to medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou pápež František reagoval:

„Ruskí pravoslávni uznávajú náš krst a ja uznávam ich krst. (...) Ako biskup v Buenos Aires som bol s Rusmi veľkým priateľom. Rovnako aj napríklad s Gruzíncami. Gruzínsky patriarcha je Boží muž, Iľja II., je to mystik! My katolíci sa musíme učiť aj od tejto mystickej tradície pravoslávnych cirkví. Počas tejto cesty sme podnikli ekumenické stretnutie: bol na ňom dokonca patriarcha Bartolomej, bol tam grécko-pravoslávny patriarcha - nie: grécko-pravoslávny arcibiskup - a potom ďalší kresťania: anglikáni, tiež sekretár Ekumenickej rady cirkví v Ženeve.

Toto všetko však, čo tvorí ekumenizmus, je na ceste... Ekumenizmus sa vytvára kráčajúc, charitatívnymi skutkami, skutkami pomoci, tým, že robíme veci spoločne, ak sa dajú robiť spolu... Neexistuje statický ekumenizmus. Je to pravda, že teológovia musia študovať a zhodnúť sa, avšak nie je možné, aby to dopadlo dobre, ak nekráčame [spoločne]. Čo môžeme teraz urobiť? Robíme to, čo môžeme robiť: spoločne sa modliť, spoločne pracovať, robiť spolu charitatívne diela... avšak spoločne! A toto znamená kráčať vpred. Vzťahy s patriarchom Kirillom sú dobré: sú dobré. Aj arcibiskup metropolita Hilarion prišiel niekoľkokrát so mnou hovoriť a máme dobrý vzťah.“

Piatu otázku položil Svätému Otcovi Františkovi Philip Pullella z agentúry Reuters, ktorého zaujímal pápežov názor na hrozbu nukleárnej vojny. USA vyslali v polovici apríla vojnové lode k Severnej Kórei, Kim-Čong un pohrozil jadrovým útokom. „Ak uvidíte prezidenta Trumpa, ale aj ďalších ľudí, čo poviete týmto lídrom, ktorí majú zodpovednosť za budúcnosť ľudstva?,“ opýtal sa vatikanista pápeža.

„Volám im: volám im a budem im volať, tak ako som volal lídrom na iných pozíciách, aby pracovali na riešení problémov diplomaticky. Vo svete je mnoho sprostredkovateľov, mediátorov, ktorí ponúkajú pomoc: sú tu krajiny ako napríklad Nórsko. Nikto nemôže Nórsko obviniť z toho, že je diktátorskou krajinou. Vždy je pripravené pomôcť – a to je len jeden príklad, je ich oveľa viac...

Ide však o cestu vyjednávania, diplomatických riešení. Táto svetová vojna po kúskoch, o ktorej hovorím už viac menej dva roky, je rozkúskovaná, a tieto kúsky sú prepojené a tiež sa koncentrujú. Sústreďujú sa v bodoch, ktoré boli už horúce, lebo táto záležitosť s kórejskými raketami trvá už rok, čo sa to deje. Teraz sa však zdá, že vec sa poriadne vyhrotila. Ja vždy vyzývam, aby sa problémy riešili diplomatickou cestou, rokovaním... lebo ide o budúcnosť ľudstva.

Dnes by rozsiahla vojna zničila – nehovorím, že polovicu ľudstva, ale veľkú časť ľudstva a kultúry... všetko, všetko. Bolo by to strašné. Myslím si, že dnešné ľudstvo by to nebolo schopné zniesť. Pozrime sa na krajiny, ktoré trpia vnútornou vojnou, vo svojom vnútri, kde sú ohniská vojny: Blízky východ, napríklad, ale tiež v Afrike... Jemen... Zastavme sa! Hľadajme, hľadajme diplomatické riešenie. Myslím si, že práve tu majú Spojené národy povinnosť prevziať svoje vedenie, lebo stratilo na sile: trochu sa rozriedilo.“  

Na otázku reportéra z agentúry Reuters, či sa pápež František chce stretnúť s americkým prezidentom Trumpom počas jeho návštevy Európy, Svätý Otec odpovedal:  

„Zatiaľ som nebol Štátnym sekretariátom informovaný o tom, že by bola takáto požiadavka; prijímam však každú hlavu štátu, ktorá požiada o audienciu.“ 

Ďalšiu otázku, ktorá sa týkala dramatickej situácie vo Venezuele, adresoval v španielčine pápežovi Františkovi novinár Antonio Pelayo z televízie Antena 3. Reportéra zaujímalo, či Svätá stolica alebo Svätý Otec osobne podnikli alebo plánujú niečo v tejto veci podniknúť. [Pripomeňme, že Rímsky biskup v dnešnom príhovore pred modlitbou Raduj sa, nebies kráľovná vyznal venezuelskú vládu a všetky zložky spoločnosti k ukončeniu násilia.] Pápež František na palube lietadla na spiatočnom lete z Egypte odpovedal:

„Po silnej požiadavke zo strany štyroch prezidentov, ktorí pracujú ako prostredníci, došlo k intervencii zo strany Svätej stolice, avšak vec sa nevyriešila. Zostalo to na tom bode. Nevyriešila sa, lebo návrhy neboli prijaté alebo boli oslabené alebo to bolo [najskôr] ,áno, áno’, ale [nakoniec] ,nie, nie’. Všetci poznáme ťažkú situáciu Venezuely. Je to krajina, ktorú mám veľmi rád. A viem, že teraz veľmi naliehajú... neviem presne z ktorej strany – myslím, že zo strany štyroch prezidentov – aby sa znovu presadilo toto sprostredkovanie a hľadajú miesto.

Ja si myslím, že to musí byť už s podmienkami, veľmi jasnými podmienkami. Časť opozície to však nechce. Je to zvláštne, lebo samotná opozícia je rozdelená. A na druhej strane sa zdá, že konflikty sa vyhrocujú stále viac. Existuje však istý pohyb vpred. Istý pokrok, bol som o tom informovaný, je to však ešte všetko vo hviezdach. Všetko, čo sa však dá pre Venezuelu urobiť, treba urobiť. S nevyhnutnými zárukami. Ak nie, hráme ,tin tin pirulero’ [ide o španielský výraz pre opísanie robenia jednej veci, potom druhej a potom ďalšej  bez toho, aby sme vedeli, čo robíme - pozn. red.].“     

Poslednú otázku položil nemecký novinár Jörg Bremer z denníka Frankfurter Allgemeine. Pápeža Františka poprosil o vysvetlenie použitia slova „koncentračný tábor“ v súvislosti s tábormi pre utečencov, keďže pre Nemcov je toveľmi závažný termín, ktorý má veľmi blízko k termínu „vyhladzovací tábor". Pripomeňme, že išlo o spontánne vyjadrenie Svätého Otca pri stretnutí s utečencami 22. apríla 2017 pred Bazilikou sv. Bartolomeja, kde sa predtým modlil pri relikviách mučeníkov protikresťanského násilia dnešnej doby. Svätý Otec nemeckému novinárovi odpovedal:  

„Po prvé, musíte si dobre prečítať všetko to, čo som povedal. Povedal som, že tí najštedrejší z Európy boli Taliansko a Grécko. Je to pravda, nachádzajú sa najbližšie k Líbyi a Sýrii... Čo sa týka Nemecka, vždy som obdivoval [jeho] schopnosť integrácie. Keď som tam študoval, boli tam mnohí Turci ... integrovaní, vo Frankfurte boli mnohí integrovaní a viedli normálny život.

Nešlo o žiaden jazykový lapsus: existujú koncentračné tábory – prepáčte – tábory pre utečencov, ktoré sú skutočnými koncentračnými tábormi. Možno sú niektoré z nich v Taliansku alebo niekde inde... v Nemecku, nie som si istý, ale pomyslite, čo robia tí ľudia, ktorí sú uzavretí v tábore a nemôžu vyjsť von. Pomyslite na to, čo sa stalo na severe Európy, keď chceli preplávať more, aby sa dostali do Anglicka. Sú tam uzavretí!

Rozosmial ma – a toto je tak trochu talianska kultúra – príbeh z tábora pre utečencov na Sicílii. Rozprával mi ho jeden delegát z Katolíckej akcie, z diecézy Agrigento. (...) Predstavitelia mesta, kde sa nachádza tábor, hovorili s ľuďmi z tábora pre utečencov a povedali [im]: ,Keď ste tu uzavretí vo vnútri, uškodí to vášmu psychickému zdraviu, aj vy musíte ísť von, len vás prosíme, nerobte nič zlé. Nemôžeme síce otvoriť dvere, urobíme však zozadu dieru. Choďte von, poprechádzajte sa...’ A tak si [utečenci] vytvorili vzťahy s obyvateľmi tej dediny, dobré vzťahy... Títo [utečenci] nie sú delikventi, nepáchajú kriminálne činy, ale samotná skutočnosť, že sú uzavretí, bez toho, aby mali niečo na práci, to je láger, nie je to tak? Nemá to [však] nič dočinenia s Nemeckom, to nie.“ -ej-

(Aktualizované: 1.5.2017)

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Južný Sudán: Rehoľní predstavení žiadajú vyriešenie vraždy sestry Ráckovej

◊  

Južný Sudán 1. mája – Združenie rehoľných predstavených Južného Sudánu žiada vládu, aby vykonala spravodlivosť v prípade vraždy rehoľnej sestry Veroniky Ráckovej SSpS. Slovenskú misionárku z Kongregácie služobníc Ducha Svätého vážne postrelili 16. mája 2016 v Yei na juhu africkej krajiny. Zraneniam o štyri dni podľahla v kenskej nemocnici.

Polícia podľa miestnych médií zadržala na mieste činu troch vojakov z armádnej jednotky tzv. „Joint Operation Unit“, ktorá sa nachádzala v oblasti na zaistenie bezpečnosti civilistov počas noci, keď sa sestra Veronika vracala po odvoze pacienta do inej nemocnice. 

Ako uvádza agentúra Catholic Radio Network, rehoľní predstavení zverejnili výzvu vo svojom posolstve v názvom: „Aktívne nenásilie – Cesta k budovaniu trvalého mieru v Južnom Sudáne“. Správu publikovali na záver týždňového seminára o zasvätenom živote v Centre Dobrého pastiera v arcidiecéze Juba.

V správe sa píše, že misia zavraždenej rehoľnej sestry bola zachraňovať ľudské životy a že jej obeta bola aktom „aktívneho nenásilia“. Predstavení rehoľných kongregácií v Juhosudánskej republike zároveň opäť potvrdili svoj záväzok, že urobia všetko preto, aby práve aktívnym nenásilím napomohli vybudovať v krajine trvalý mier.

Na kritickú situáciu v krajine zareagovali aj katolícki biskupi diecézy Yei, ktorí poukázali na nedostatok potravinovej pomoci. Biskup Lodu vyzval medzinárodné organizácie akými sú Spojené národy a Svetový potravinový program, aby „nezatvárali oči pred trpiacim ľudom Yeiu“. Situáciu v krajine, v ktorej ľudia hladujú, komplikujú zlé bezpečnostné podmienky. „Nie je to preto, že by ľudia boli leniví, ale zo strachu pred zlou bezpečnosťou,“ vysvetlil biskup Lodu. -ej-  

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 1. mája 2017

◊  

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina