Vatikán 6. mája – Niekoľko tisíc žiakov a študentov talianskych škôl angažovaných v lokálnych iniciatívach za mier a ľudské práva dnes prišlo do Vatikánu za pápežom Františkom. Je tu čas čeliť „kultúre deštrukcie“ silou miernosti, povedal pápež prítomným mladým a vyzval ich, aby sa nikdy nevzdávali vo svojom úsilí o pokoj. Je preto potrebné vychovávať k mieru a vybudovať tzv. „výchovnú alianciu“, čiže spojenectvo medzi školou a rodinou.

V Aule Pavla VI. pápež odpovedal na otázky, ktoré si pre neho študenti pripravili. Popri odsúdení vojny živenej obchodom so zbraňami poukázal aj na falošnú rétoriku, ktorej príkladom je  označenie gigantickej bomby slovom „matka“.  „‚Matka všetkých bômb‘ - no pozrime sa, ale veď matka je tá, ktorá dáva život! A táto dáva smrť! Nazývame ‚matkou‘ takéto zariadenie? Čo sa to tu deje?“

Svätý Otec odsúdil cynické používanie zbraní, pri ktorom dopadajú bomby na nemocnicu, školu, na chorých či na deti. Hovoril však zároveň aj o menej nápadných formách porušovania ľudských práv, ktoré sa však denne dejú uprostred vyspelých krajín, ako napr. nútenie zamestnancov k práci na čierno, čo podľa jeho slov predstavuje „smrteľný hriech“. Podobne hovoril Svätý Otec aj o obchode s drogami.

Formou terorizmu je aj šírenie nepravdy a očierňovania, doplnil pápež František, pretože ide o ničenie človeka. Za „najväčšiu tragédiu v Európe od Druhej svetovej vojny“ označil Svätý Otec drámu migrantov.

Medzi siedmimi tisíckami prítomných v Aule Pavla VI. boli najmä žiaci a študenti tzv. „Škôl pokoja", ktorí sa v sprievode svojich učiteľov zúčastnili v dňoch 5. a 6. mája v Ríme na celotalianskom stretnutí s názvom „Chráňme náš dom“. Podujatie zorganizoval Koordinačný strediskom pre lokálne iniciatívy za pokoj a ľudské práva (Coordinamento Nazionale Enti Locali per la pace e i diritti umani) v súčinnosti s talianskym Ministerstvom školstva a ďalšími inštitúciami. -jb-

Vatikán/Švajčiarsko 6. mája – Svätý Otec František dnes ráno prijal na súkromnej audiencii švajčiarsku prezidentku Doris Leuthardovú, ktorá sa vzápätí stretla s vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Gallagherom.

Petrov nástupca počas priateľského stretnutia vyzdvihol službu Pápežskej švajčiarskej gardy, ktorej štyridsiati noví členovia dnes slávnostne skladajú prísahu. Obaja potvrdili túžbu ešte viac upevniť dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Švajčiarskom a zintenzívniť spoluprácu medzi Katolíckou cirkvou a štátom.

Ako sa uvádza v oficiálnom komuniké, hlavnými témami rozhovorov boli budúcnosť európskeho kontinentu, prijatie migrantov, svetová výzva vo vzťahu k zamestnanosti mladých, boj proti terorizmu a snaha o ochranu životného prostredia. -ej-

Vatikán 6. mája – Interdiecézny seminár, ktorý slúži formovaniu bohoslovcov z viacerých diecéz, je „príležitosťou na vzájomné obohatenie“, ktorá „neoslabuje, ale naopak spevňuje a motivuje zmysel príslušnosti k partikulárnej cirkvi“. Tieto myšlienky adresoval pápež František 120-člennej komunite bohoslovcov a ich formátorov z pápežského seminára v Neapole, keď ich dnes dopoludnia prijal na audiencii vo Vatikáne.

Pápežský medziregionálny seminár založený v neapolskom Posillipe v roku 1912 z rozhodnutia sv. Pia X., slúži celému juhotalianskeho regiónu Kampánie a vedú ho talianski jezuiti.

Pápež František pri tejto príležitosti hovoril o najcennejších prvkoch „pedagogiky Duchovných cvičení“ a iganciánskej spirituality pre formáciu budúcich diecéznych kňazov.  Na prvom mieste je to podľa jeho slov „ústredné miesto vzťahu osobného priateľstva s Pánom Ježišom“, čo „umožňuje žiť spiritualitu solídnu, hlbokú, avšak nie ‚neinkarnovanú‘“.

Na druhom mieste je to výchova k rozlišovaniu, aby sa kňaz stal skutočným „človekom rozlišovania“. Do tretice je to „otvorenosť voči Božiemu kráľovstvu pestovaním túžby po ‚magis‘, čiže tom, čo je ‚viac‘ vo veľkodušnom darovaní sa Pánovi a bratom“.

Pápež mladým seminaristom zdôraznil, že vnútorná sloboda sa začína od prvého stupienka, ktorým je nenaviazanosť na materiálne statky, na uznanie tohto sveta, na citové väzby, aby bol človek slobodný pre vlastné povolanie.

„Nezabúdajte, diabol vchádza cez vrecká, vždy, potom nasleduje márnivosť, namyslenosť, pýcha...“, dodal spontánne Svätý Otec. Priateľstvo s Ježišom sa podľa jeho slov prejavuje „osobitne v láske k chudobným, aby kňazi boli svedkami chudoby cez jednoduchosť a prísnosť života, aby sa tak stali úprimnými a hodnovernými podporovateľmi pravej sociálnej spravodlivosti“. -jb-

Vatikán 6. mája – Pápež František dnes ráno prijal členov Pápežskej švajčiarskej gardy pri príležitosti ich sviatku a prísahy, ktorú dnes večer na Nádvorí sv. Damaza vo Vatikáne zloží 40 nových regrútov. Štyria z nich budú prisahať v talianskom jazyku.

Svätý Otec na úvod svojho príhovoru uviedol, že tak ako každý rok aj dnes si Švajčiarska garda pripomína „bolestný, no zároveň slávny“ deň, keď 147 vojakov v roku 1527 padlo počas plienenia Ríma (tzv. Sacco di Roma) pri obrane pápeža Klementa VII. „Dnes nie ste povolaní k tejto hrdinskej obete fyzického života, ale k inej obeti o nič menej namáhavej,“ vysvetlil pápež a dodal, že ide o „službu sile viery“:

„Ona je účinnou bariérou pri odolávaní rôznym silám a mocnostiam tejto zeme a predovšetkým tomu, ktorý je «kniežaťom tohto sveta», «otcom lži», ktorý «obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral» (1 Pt 5,8). Ste povolaní byť silní a odvážni, upevnení vo viere v Krista a v jeho spásonosnom slove. Vaša prítomnosť v Cirkvi, vaša dôležitá služba vo Vatikáne je príležitosťou k rastu v odvážnych ,Kristových vojakov’. Pútnici a turisti, ktorí majú možnosť sa s vami stretnúť, zostávajú povzbudení, keď vo vás spoločne s charakteristikami, akými sú dekórum, presnosť a profesionálna vážnosť,  objavujú tiež štedré kresťanské svedectvo a svätosť života. Nech je toto vašou prvou starosťou.“

Svätý Otec František členov Švajčiarskej gardy povzbudil, aby prežívali čas vo Večnom meste „s úprimným bratstvom, pomáhajúc jeden druhému pri vedení príkladného kresťanského života“:

„Drahá stráž, cíťte sa byť aktívnou súčasťou veľkého Božieho ľudu, učeníkmi misionármi, ktorí sú zaneprázdnení dosvedčovaním Evanjelia v prostredí, v ktorom pôsobíte a na miestach voľného času. Želám vám, aby ste vedeli hodnotne zužitkovať toto obdobie vášho života a využili ste niektoré z množstva príležitostí k duchovnému a kultúrnemu rastu, ktorý vám Rím ponúka.

Sv. Filip Neri, ktorého liturgickú spomienku slávime ku koncu tohto mesiaca, sprevádzal svojich chlapcov pri objavovaní stôp antických kresťanských komunít, po šľapajach svätcov. Hľa, toto je veľmi zaujímavá vec: prejsť Rím po stopách mnohých svätcov a svätíc, ktorí žili v tomto meste. Toto urobí váš rímsky pobyt ešte nezabudnuteľnejším a bohatším na ovocie!“   

Na záver svojho príhovoru členom Švajčiarskej gardy Svätý Otec ešte raz vyjadril uznanie za „pracovitosť a pohotovosť, s akými vykonávajú im vlastnú vzácnu činnosť v službe pápežovi a Vatikánskeho štátu“. Mladíkov poprosil o modlitby za Rímskeho biskupa a vyprosoval pre nich ochranu od ich patrónov sv. Martina, sv. Šebastiána a sv. Mikuláša z Flüe, od ktorého narodenia tento rok uplynie šesťsto rokov. -ej-

Sýria/Libanon 6. mája – Svätý Otec František prijal rezignáciu najvyššieho predstaviteľa grécko-melchitských katolíkov, antiochijského patriarchu Gregoriosa III. Lahama. Podľa cirkevných predpisov sa administrátorom grécko-melchitskej cirkvi až do zvolenia nového patriarchu stáva služobne najstarší člen stálej synody. Je ním arcibiskup Aleppa Jean-Clémenet Jeanbart.

Pápež František zaslal 85-ročnému patriarchovi Gregoriosovi III. Lahamovi list, v ktorom ho nazval „zapáleným služobníkom Božieho ľudu“. Rímsky biskup tiež vyzdvihol jeho veľké úsilie o mier vo vojnou poznačenej Sýrii. Svätý Otec uzatvára svoj list, ktorý adresoval aj všetkým biskupom grécko-melchitskej cirkvi, apoštolským požehnaním „ako znakom milosti a povzbudenia pre budúcnosť spoločenstva, ktoré vydáva svedectvo o Evanjeliu“. 

Patriarcha Gregorios III. Laham sa narodil v sýrskom meste Daraya a patriarchom grécko-melchitských katolíkov bol sedemnásť rokov, sídliac v Sýrii a v Libanone. Počas uplynulých rokov sa výrazne zapojil do úsilia o dosiahnutie mieru a zmierenia v jeho rodnej Sýrii. V minulosti viackrát navštívil aj Slovensko. -ej-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 4. veľkonočnú nedeľu cyklu A (Jn 10,1-10): Vlastnosti vodcu 

Dnes na nedeľu Dobrého Pastiera máme skvelú príležitosť uvažovať o vlastnostiach vodcu. Dovolím si predstaviť päť vlastností, ktoré by mal mať dobrý vodca a to nielen v Cirkvi, ale aj pozíciách svetských.

1. Prvou vlastnosťou vodcu je schopnosť vidieť. Dobrý vodca je človek, ktorý vidí, počuje a uvedomuje si viac než ostatní. Je všímavý a vie jasne rozpoznať potreby ľudí – či už jednotlivcov alebo skupín – a tiež motívy, ktoré stoja za ich správaním. Je otvorený voči milostiam a darom ľudí, ktorým slúži, týchto ich darov sa nebojí, ale naopak ich víta. Má dar vidieť do jadra vecí a je schopný čítať znaky časov a tak rozpoznávať nové výzvy, pred ktorými stojí on i spoločenstvo, za ktoré je zodpovedný.

Dobrý vodca vidí Boha vo všetkom: nielen v kvete, zvierati či v inej kráse prírody, ale aj v láske a veľkodušnosti ľudí, v ich dôvere a pokore, ktoré ľudským vzťahom dávajú krásu. Vidí Boha v hluku i v tichu, vo svetle i v tme, v tom čo je poetické, ale aj v tom, čo je svetské, v smiechu detí pri hre, v tichom pohľade žobráka, ale aj v tupom pohľade rutinéra, konajúceho svoju činnosť úplne bezmyšlienkovite. Nadovšetko však dobrý vodca cíti Boha, ktorý prebýva a hovorí v ňom samom, v jeho vnútri. Ako dôsledok tohto všetkého, na iných bude mať silný vplyv ani nie tak tým, čo robí, ako skorej tým, čím je.

2. Druhou vlastnosťou dobrého vodcu je jasná vízia a prijateľný štýl. Svet potrebuje vizionárov. Sú to ľudia, ktorí mu ukážu nový smer, keď ten starý už nefunguje, a keď sa preto ocitol v slepej uličke. Vizionárom však môže byť len ten, kto má schopnosť vidieť, ako sme o tom uvažovali v predchádzajúcom bode. Kto nie je schopný postrehnúť, že isté veci už nefungujú, alebo, že ľudia majú potreby, o ktoré sa nikto nestará, alebo majú problémy, ktoré im nikto nerieši, alebo sú tu dary a milosti, ktoré nikto nerozvíja, ten nebude cítiť potrebu hľadať riešenia a teda nebude človekom vízie.

K správnej vízii ale nestačí len presvedčenie, že minulosť už nefunguje. Málo je nám platný vodca, ktorý povie: „Viem, čo nefunguje, ale neviem, čo funguje.“ Dobrý vodca sa neuspokojí iba so správnou diagnózou minulosti, ale je schopný vidieť aj jasne do budúcnosti. Správny vodca je ako brilantný staviteľ.

Predstavte si napríklad Josepha Straussa, staviteľa mosta Golden Gate Bridge v San Franciscu. Nikto neveril, že je možné preklenúť úžinu v dĺžke vyše 2,5 km a postaviť cez ňu most. Jediný, ktorý v to veril bol on. Na rozdiel od skeptikov a jeho odporcov, on mal v mysli nielen podobu nového mosta, ale aj spôsob, ako ho postaví. Vizionár musí preto oplývať tzv. prorockou predstavivosťou: schopnosťou nielen jasne vidieť riešenia, ale poznať aj spôsob, ako ich vykonať.

Čo sa týka štýlu, dobrý vodca nie je valec, ktorý ide za svojou víziou cez mŕtvoly. Hoci na jednej strane musí mať silnú odhodlanosť ísť za tým, v čo verí, aj keď mu iní nebudú rozumieť, na strane druhej si bude predsa vedomý toho, že nie ostrov, že i on má svoje hranice a preto druhým dovolí mať pochybnosti. Dobrý vodca sa vie priblížiť k ľuďom, avšak nedovolí im, aby mu ich osobné krízy alebo ich skrytá agenda znemožnili vykonať svoju misiu. Snaží sa s ľuďmi spolupracovať, vypočuť si ich názor, prípadne dosiahnuť s nimi dohodu, no nenechá sa nimi znemožniť. Jeho mottom bude „Psy síce štekajú, no karavána musí ísť ďalej!“

3. Osobná integrita je ďalšou z vlastností dobrého vodcu. Od dobrého vodcu očakávame, že vo svojich rečiach a skutkoch bude priamy a čestný a to bez toho, že by si ho ľudia prestali vážiť. Toto nie je ľahké v pluralistickej spoločnosti i v pluralistickej Cirkvi, kde sa nachádza toľko názorov, teológií a spiritualít, alebo v skupinách, ktoré už tak upadli, že nutne potrebujú niekoho, kto by ich jasne vyzval k obnove svojej identity a svojho poslania.

Ako to povedal istý autor[1]: „Skutočný vodca slúži pravde, nie ľuďom.“ Hoci nie som si istý, či je potrebné oddeľovať pravdu od ľudí, predsa to čo myslí, je jasné. Máme totiž dnes tendenciu mlčať, keď je nevyhnutné hovoriť, alebo konať bez rozmyslenia namiesto toho, aby sme sa venovali najprv vážnemu skúmaniu veci a situácie a možných dôsledkov svojho konania a až potom robili.

Sú tu pokušenia zapáčiť sa skupinám ľudí za každú cenu, alebo ponáhľať sa riešiť prirýchlo veci, ktoré v skutočnosti potrebujú ešte čas, aby dozreli. Toto všetko môže byť v tejto našej dobe polarizácie a komplexnosti desivé i nebezpečné. A tu treba múdrosť a odvahu, ale hlavne čistý štít. Preto dobrý vodca nemá „maslo na hlave“. Vie síce, že aj on je hriešnik, no nemá minulosť, za ktorú by sa musel hanbiť, a ktorá by ho robila rukojemníkom vydieračov.

4. Dobrý vodca dokáže žiť a pracovať uprostred konfliktov a napätí. Každému je jasné, že ako jedinci žijeme v dobe napätí. Schopnosť správne sa s nimi vyrovnávať patrí k známkam duševného a duchovného zdravia. O to viac to platí o vodcovi. Ľudia a skupiny, ktoré vedie sú často jedna proti druhej. Sú tu intrigy, taktizovanie, snahy o diplomaciu a kupovanie si priazne. Tieto tendencie a napätia by vodcu nemali viesť k znechuteniu alebo k zrúteniu sa.

Múdry vodca, nakoľko je schopný vidieť do jadra vecí, vie sa vo všetkých týchto tendenciách správne zorientovať a nenechá sa nimi pohltiť a ani oklamať. No na strane druhej tiež vie, že mnohé veci, ktoré naoko stoja proti sebe môžu pokojne existovať spolu vedľa seba a jedna druhú obohacovať. Múdry vodca sa nesnaží o jednakosť, ale o jednotu.

5. A konečne, dobrý vodca je človekom viery a lásky k Bohu. Efektívny vodca je schopný vidieť, má víziu, vlastní osobnú integritu a múdrosť. Avšak všetko toto by bolo k ničomu, keby nebol napojený na Boha a nemal by vieru a lásku k Bohu. Vieru a lásku, ktorú prežíva nielen v intimite svojho srdca, ale ktorú sa nehanbí ukázať aj navonok. Viera v Boha a láska k Bohu je pre neho zdrojom, z ktorého ako vodca čerpá inšpiráciu, silu a odvahu a ktorá mu zároveň pomáha žiť v pokore a v pravde. Vodca, ktorý nemá toto napojenie na Pána a tvorcu sveta a vesmíru je nielen vodcom slepým, ale aj nebezpečným. Nemôže byť správnym vodcom ten, kto nie je sám vedený.

Brat, sestra, keď si tieto vlastnosti dobrého vodcu – schopnosť vidieť, mať víziu, vlastniť osobnú integritu, mať odvahu a byť zakorenený Bohu – aplikuješ na seba, akým si vodcom?

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: