Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

14/05/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubriky

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Poludňajší príhovor pápeža na Deň matiek: Úcta voči životu a materstvu

◊  

Vatikán 14. mája – V poludňajšom príhovore na Piatu veľkonočnú nedeľu sa pápež František vrátil k svojej práve skončenej púti do Fatimy. Potvrdil stálu aktuálnosť fatimskej výzvy k obráteniu a pokániu. Kráľovnej pokoja zveril všetkých, čo trpia vojnami, osobitne na Blízkom východe. Pripomenul aj výzvu dnešného Dňa matiek k pozornosti voči životu a materstvu. Okrem iného spomenul aj včerajšie blahorečenie írskeho jezuitu Johna Sullivana v Dubline.

Deň po svojom návrate z apoštolskej púte do Fatimy sa Svätý Otec František v ranných hodinách vybral do hlavnej mariánskej baziliky Santa Maria Maggiore, aby sa poďakoval za úspešnú cestu. Na oltár pred milostivým obrazom Salus populi romani položil kyticu bielych ruží a asi 20 minút zotrval v tichom rozjímaní.

Ďalším bodom jeho nedeľného programu bolo poludňajšie stretnutie s veriacimi pri modlitbe Raduj sa, Nebies kráľovná. Námestie sv. Petra v už takmer letom slnečnom počasí zaplnilo približne 25-tisíc ľudí. Pápež sa im prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Včera večer som sa vrátil z púte do Fatimy – pozdravme Pannu Máriu Fatimskú! – a naša dnešná mariánska modlitba nadobúda osobitný zmysel, ktorý má v sebe pamäť i proroctvo pre toho, kto hľadí na dejiny očami viery. Vo Fatime som sa pohrúžil do modlitby veriaceho Božieho ľudu, do modlitby, ktorá tam tečie už sto rokov ako rieka, aby som vyprosoval materskú ochranu Márie pre celý svet. Vzdávam vďaky Pánovi, že mi umožnil prísť k nohám Panenskej Matky ako pútnik nádeje a pokoja. A ďakujem zo srdca biskupom, biskupovi Leirie-Fatimy, štátnym predstaviteľom, prezidentovi a všetkým, ktorí prispeli svojou spoluprácou.

Od začiatku, keď som v Kaplnke zjavení zostal dlhšie v tichu, sprevádzaný tichom modlitby všetkých pútnikov, vytvorila sa uzobraná a kontemplatívna atmosféra, v ktorej sa odvíjali viaceré momenty modlitby. A centrom všetkého bol Zmŕtvychvstalý Pán, prítomný uprostred svojho ľudu v Slove a v Eucharistii. Prítomný uprostred veľkého počtu chorých, ktorí sú protagonistami liturgického a pastoračného života Fatimy, tak ako každej mariánskej svätyne.

Vo Fatime si Panna Mária zvolila nevinné srdce a jednoduchosť malého Františka, Hyacinty a Lucie, ako nositeľov jej posolstva. Tieto deti sa ho dôstojne ujali, a tak mohli byť uznaní za spoľahlivých svedkov zjavení a stali sa vzormi kresťanského života. Svätorečením Františka a Hyacinty som chcel predložiť celej Cirkvi ich príklad oddanosti Kristovi a evanjeliové svedectvo, a tiež som chcel predložiť celej Cirkvi, aby bola starostlivá voči deťom. Ich svätosť nie je dôsledkom zjavení, ale vernosti a horlivosti, s ktorou odpovedali na privilégium, ktorého sa im dostalo, keď mohli vidieť Pannu Máriu.

Po stretnutí s „krásnou Paňou“ – tak ju nazývali -, často sa modlievali ruženec, konali pokánie a podujímali sa na obety na dosiahnutie skončenia vojny a za duše, ktoré najviac potrebujú Božie milosrdenstvo.

A aj dnes je tak veľmi treba modlitbu a pokánie na vyprosenie milosti obrátenia, na vyprosenie konca toľkých vojen, ktoré sú všade vo svete a šíria sa stále viac, ako aj skončenia absurdných konfliktov, veľkých i malých, ktoré znetvorujú tvár ľudstva.

Dajme sa viesť svetlom, ktoré prichádza z Fatimy. Nech je Máriino Nepoškvrnené srdce vždy naším útočiskom, našou útechou a cestou, ktorá nás privádza ku Kristovi.“

Po spoločnej modlitbe „Raduj sa, Nebies kráľovná“ s veriacimi prítomnými na Námestí sv. Petra ako aj  tými, ktorí sledovali udalosť cez médiá, pápež František všetkým udelil svoje apoštolské požehnanie. Na záver dodal:

„Drahí bratia a sestry, zverujem Márii, Kráľovnej pokoja, osud obyvateľstiev sužovaných vojnami a konfliktmi, osobitne na Blízkom východe. Toľko nevinných ľudí je tvrdo skúšaných, ako kresťanov, tak moslimov či príslušníkov menšín ako sú jazídi, ktorí podstupujú tragické násilie a diskrimináciu. K mojej solidarite sa pripája spomienka v modlitbe, zatiaľ čo ďakujem všetkým, čo sa nasadzujú pre pomoc v humanitárnej núdzi. Povzbudzujem rozličné komunity k napredovaniu cestou dialógu a sociálneho priateľstva pre vytváranie budúcnosti úcty, bezpečia a pokoja, preč od akéhokoľvek druhu vojny.

Včera bol v Dubline vyhlásený za blahoslaveného jezuitský kňaz John Sullivan. Žijúc v Írsku na prelome 19. a 20. storočia, zasvätil svoj život vyučovaniu a duchovnému formovaniu mladých, a bol veľmi obľúbený a ako otec vyhľadávaný zo strany chudobných a trpiacich. Poďakujme Bohu za jeho svedectvo.“

Po týchto slová Svätý Otec z okna Apoštolského paláca pozdravil skupiny veriacich z Talianska i ďalších krajín. Osobitne oslovil skupinu matiek a členov iniciatívy nazvanej „Prázdne kočíky“ (Passeggini vuoti). Prihovoril sa im týmito slovami:

„Budúcnosť našej spoločnosti si vyžaduje zo strany všetkých, osobitne inštitúcií, konkrétnu pozornosť voči životu a materstvu. A tento apel má osobitný význam dnes, keď sa v mnohých krajinách slávi Deň matiek. Pamätajme s vďačnosťou a láskou na všetky mamy, aj na naše mamy v nebi, zverujúc ich Márii, Ježišovej mame. A teraz vám navrhujem, aby sme zostali chvíľu v tichu, každý v modlitbe za svoju mamu.“

Po minútke stíšenia zaželal Svätý Otec František všetkým požehnanú nedeľu a ako vždy, poprosil ich o modlitbu za neho. Rozlúčil sa so želaním: „Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

inizio pagina

Pri návrate z Fatimy pápež František vysvetlil stav otázky Medžugoria

◊  

Vatikán/Fatima 14. mája - Pri spiatočnom lete z apoštolskej púte do Fatimy pápež František odpovedal pri tlačovej konferencii na otázky novinárov. Za najdôležitejší odkaz svojej púte označil vytúžený pokoj pre svet, pričom potvrdil, že fatimské posolstvo zostáva stále platné a jeho interpretácia, ktorú už Cirkev v minulosti vyjadrila, zostáva bezo zmeny.

Na žiadosť talianskeho žurnalistu Mimma Muola Svätý Otec vysvetlil súčasný stav úradného posúdenia otázky Medžugoria. Výsledok práce komisie vedenej kardinálom Ruinim z prelomu rokov 2013-2014 označil za veľmi kvalitný materiál. Vo vysvetlení súčasného stavu posudzovania pápež František otázku prehľadne rozčlenil na tri časti.

Prvou zložkou je skúmanie počiatočnej fázy zjavení, keď boli vizionári v mladom veku. V tomto skúmaní je podľa slov Svätého Otca potrebné ďalej pokračovať. Ohľadom druhej zložky, ktorou sú v súčasnosti údajne pokračujúce zjavenia, vyjadril pápež František ako súkromný názor svoje pochybnosti. Treťou zložkou, ktorú Svätý Otec označil za skutočné jadro správy kardinála Ruiniho o otázke Medžugoria, je nepopierateľné pastoračné ovocie duchovných obrátení ľudí prichádzajúcich do Medžugoria, keď sa na tomto mieste stretnú s Bohom a zmenia svoj život.

„Teraz, aby sme videli záležitosť so všetkými týmito údajmi, s odpoveďami, ktoré mi zaslali teológovia, bol menovaný tento biskup [pozn.: osobitný pápežský vyslanec arcibiskup Henryk Hoser] – skvelý, pretože je skúsený –, aby sa pozrel, ako funguje pastoračná časť. A nakoniec príde nejaké vyjadrenie.“

Pápež František v rozhovore s novinármi  ďalej potvrdil pokračovanie ekumenického úsilia o jednotu s evanjelikmi ako aj snahy o obnovenie jednoty s lefébvristami. Odpovedal aj na otázku o jeho blížiacom sa stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, a to v zmysle dialogického postoja otvorenosti pre osobné stretnutie s každým človekom.

Pápež František potvrdil, že  si vo Fatime pripomenul aj 25 rokov od chvíle, keď mu oznámili jeho menovanie za pomocného biskupa Buenos Aires. V odpovediach na otázky novinárov Svätý Otec vysvetlil ďalšie napredovanie v riešení káuz sexuálneho zneužívania kňazmi. Vyjadril sa aj k paradoxu, že v krajine, ktorá sa formálne hlási ku Katolíckej cirkvi akou je napr. Portugalsko, sa konkrétna politika neraz orientuje v rozpore s morálnymi postojmi Cirkvi. -jb-

(Správa bude rozšírená)

inizio pagina

Rubriky



Rozhovor so saleziánom Vladimírom Feketem: Azerbajdžan má prvého kňaza

◊  

Azerbajdžan 9. mája – Desaťmiliónová prevažne moslimská krajina má svojho prvého katolíckeho kňaza. Stal sa ním 35-ročný David Behbud Mustafayev. Kňazskú vysviacku prijal z rúk samotného pápeža Františka v Nedeľu Dobrého pastiera.

Kňaza sprevádzal apoštolský prefekt v Azerbajdžane don Vladimír Fekete. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas prezradil nielen to, že za posledných dvadsať rokov sa im v krajine podarilo pokrstiť 300 ľudí, ale zhodnotil aj vlaňajšiu návštevu Svätého Otca Františka v Azerbajdžane. 

Aký je hlavný dôvod vašej návštevy vo Večnom meste?

„Hlavný dôvod mojej návštevy v Ríme bola kňazská vysviacka. Na Nedeľu Dobrého pastiera Svätý Otec svätí kňazov pre svoju diecézu, pre Rím. S Božou pomocou sa medzi nich dostal aj prvý novokňaz z Azerbajdžanu David Behbud Mustafayev. Pre našu miestnu Cirkev je to obrovský dar, že máme prvého kňaza, ktorého vysvätil práve Svätý Otec v Bazilike sv. Petra.“

Vy ste prvého kňaza pôvodom z Azerbajdžanu sprevádzali nielen vo Večnom meste, ale aj na ceste povolania...

„V Azerbajdžane som už osem rokov. Keď som prišiel, Behbud bol niekoľko rokov po krste. Už pracoval a veľmi sa dožadoval duchovnej cesty. Niekoľko rokov som ho ešte brzdil, lebo som ho nepoznal a nevedel som, aké sú jeho pohnútky.

Keď som však videl všetky boje, ktoré musel prestáť a aj jeho akúsi neústupčivosť, pred šiestimi rokmi sme ho poslali do Kňazského seminára Márie Matky apoštolov v Petrohrade, ktorý je interdiecéznym seminárom pre všetky krajiny bývalého Sovietského zväzu, kde sa pripravujú kňazi na túto misiu.“

Hovoriť o vysviacke prvého azerbajdžanského kňaza nie je jednoduchá vec. Z akého prostredia pochádza otec Behbud a možno aj ďalší ľudia, ktorí v tejto moslimskej krajine prijali katolícku vieru? 

„Azerbajdžan má asi desať miliónov obyvateľov a z toho 90% sú moslimovia. Nie však takej povahy ako nejaké teroristické skupiny. Islam v Azerbajdžane je veľmi umiernený, tolerantný voči ostatným.

Často som sa stretal s ľuďmi, ktorí hovoria: ,Som Azerbajdžan, teda mal by som byť moslim, ale ani poriadne neviem, čo to znamená’. To znamená, že sú to ľudia, ktorí majú akési tradičné moslimské korene, ale aj vzhľadom na 70-ročnú ateizáciu počas Sovietského zväzu, mnohí sú veľmi otvorení aj novým otázkam či novým náboženstvám a sú veľmi komunikatívni. Behbud taktiež pochádza z takejto tradičnej azerbajdžanskej rodiny, ktorá nemala nejaké náboženské pozadie.

Otázka konverzie je komplikovaná. Väčšinou tí, ktorí sú presvedčení veriaci, či moslimovia alebo Židia alebo ortodoxní veriaci, chodia do svojich modlitební. Veľké percento v Azerbajdžane sú však ľudia bez vyznania. Tristo krstov, ktoré sme mali, to boli ľudia z tohto prostredia. Sú to ľudia, ktorí po ročnej i dvojročnej príprave, boli schopní prijať hodnoty viery a náuku nášho katechizmu a následne aj krst.“

Aký život ich potom v Azerbajdžane čaká? Ako sa na nich ľudia v rodine alebo na pracovisku pozerajú?    

„Je to rôzne. Azerbajdžan je oficiálne svetská krajina, ktorá oddeľuje náboženstvo od vlády. Podľa ústavy v Azerbajdžane má každý občan právo voliť si svoje náboženstvo alebo byť bez náboženstva. Vláda do otázok náboženstva nevstupuje, je to súkromná vec každého človeka.

Na druhej strane je to otázka rodinnej tradície. Ako príklad uvediem chlapca z Oravy. Aj keby celá jeho rodina nechodila do kostola, ale sú katolíci. Ak by povedal, že chce byť mormónom, tak neviem, ako by to prijali. Niečo podobné sa deje aj u nás. Divia sa, prečo by mal niekto vstúpiť do nejakej zvláštnej Cirkvi, ktorú ani nepoznajú.“

To znamená, že Katolícka cirkev nie je pre Azerbajdžancov príliš známa?

„Do roku 2000 nebola vôbec známa, lebo tam pôsobila len Ruská pravoslávna cirkev.  Na prelome 19. a 20. storočia bolo v krajine približne 10-tisíc katolíkov, poväčšine cudzincov. Keď prišli bolševici v roku 1917, tak kostol - stál tam pekný gotický kostol ako je Blumentálsky kostol v Bratislave – zbúrali a kňazi museli ujsť. Posledného, ktorý pôsobil ešte tajne, chytili a zastrelili. To znamená, že 70 rokov bola Cirkev v Azerbajdžane bez kňaza a bez kostola. A v Sovietskom zväze nebol záujem informovať ľudí o nejakej Katolíckej cirkvi.

Pred návštevou Jána Pavla II. v roku 2002 v Azerbajdžane, robila vláda celoplošnú katechézu, informovala ľudí o tom, kto je pápež, čo je to Cirkev. Bolo to zaujímavé. Mal som tú možnosť byť tam a milo som sa tomu divil. Vláda vítala pápeža veľkolepo, možno ešte veľkolepejšie než pápeža Františka. Bolo to ešte po páde komunizmu, všetko bolo iné. Vtedy sa občania dozvedeli, že popri Ruskej pravoslávnej cirkvi je aj Katolícka cirkev. Všetko sa zmenilo aj konkordátom v roku 2012, desať rokov po návšteve Svätého Otca.“

Svätý Otec František vlani navštívil Azerbajdžan. Ako ste túto cestu prežívali vo vašej komunite saleziánov, ktorá ho priala?

„Bolo to veľké prekvapenie a veľký dar. Poznám stovky farností a diecéz, ktoré sa modlia a ktoré roky čakajú na návštevu Svätého Otca a aj by si to zaslúžili.

On si však zvolil akýsi zabudnutý kút na Kaukaze, maličkú komunitu veriacich, kde chcel s nami celebrovať svätú omšu, samozrejme stretnúť sa s prezidentom, so štátnymi a náboženskými autoritami.

Obedovať však chcel rozhodne v saleziánskej komunite. Bol to pre nás nevyčísliteľný dar, na ktorý sme sa dlho pripravovali a ktorý prebehol ako krásny sen a ktorého ovocie teraz zbierame. Možno aj v podobe tejto vysviacky a dúfame, že aj v ďalších obráteniach a v ďalších pekných udalostiach, ktoré sa odohrávajú v dušiach ľudí.“

Čo bol pre vás osobne najkrajší zážitok z apoštolskej cesty pápeža Františka v Azerbajdžane?

„Keď som mu pred obedom predstavoval jednotlivých členov našej komunity a ich históriu, koľko pracujú a odkiaľ pochádzajú. Žartoval s nami v uvoľnenej atmosfére, kde bolo vidieť, že je to otec, pastier celého sveta a že sa zaujíma o veľmi jednoduché, konkrétne detaily života obyčajných misionárov, ktorí žijú na okraji univerzálnej Cirkvi.“

Dalo by sa povedať, že Svätý Otec tak trochu navštívil Slovensko, keďže v saleziánskej komunite v Azerbajdžane v súčasnosti pôsobí viacero Slovákov...

„Táto misia bola v roku 2000 zverená práve slovenskej kongregácii v Bratislave. Začali tam pracovať najprv dvaja kňazi a jeden koadjútor. S Božou pomocou sa ich počet zvyšoval. Avšak vzhľadom na to, že máme veľa farníkov zo zahraničia, vznikla potreba internacionalizovať túto komunitu. Tešíme sa, že sú medzi nami, siedmymi slovenskými saleziánmi, ešte aj dvaja spolubratia kňazi z Indie.“ 

Myslíte si, že sa vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a predstaviteľmi islamu v Azerbajdžane sa po návšteve pápeža Františka zlepšili?

„V Azerbajdžane aj do jeho návštevy boli vzťahy s Vatikánom veľmi pozitívne. Manželka prezidenta dokonca financuje projekt na obnovu katakomb. V súčasnosti pracujú na projekte digitalizácie starobylých rukopisov, ktoré sú uchované vo vatikánskych archívoch.

To znamená, že azerbajdžanská vláde nemala ani v minulosti nejaké komplikácie. Svätý Otec sám prijal v minulom roku v marci prezidenta republiky s jeho manželkou. A na prekvapenie všetkých bol o šesť mesiacov u nás. Všetci to vnímajú ako gesto úcty Svätého Otca k tejto krajine a ako znak budovania mostov, o ktorých neprestajne hovorí.“

Myslíte si, že pápežova návšteva priniesla pokoj a zmierenie do kaukazského regiónu poznačeného konfliktom?  

„Región je naozaj komplikovaný. Azerbajdžan je už vyše dvadsať rokov vo vojnovom konflikte s Arménskom o územie Náhorného Karabachu. Prebehlo mnoho rokovaní, rezolúcií. Táto otázka však stále nie je vyriešená.

Myslím si, že návšteva Svätého Otca a jeho stretnutie s hlavou moslimskej komunity,  židovskej komunity a arcibiskupom Ruskej pravoslávnej cirkvi prispelo k tomu, že aj miestne obyvateľstvo stále viac vníma, že predstavitelia rôznych náboženstiev môžu spolu rozprávať s úctou, zachovávajúc si vlastnú identitu a spoločne hľadať riešenia, ktoré budú pozitívne pre všetkých.“

Ako vyzerá vaša pastorácia v Azerbajdžane?

„Máme na starosti jedno výchovné centrum, ktoré sa volá Center Meryam. Približne štyristo detí prijíma s pomocou dvadsiatich učiteľov vzdelanie. V Azerbajdžane sú tiež sestry Matky Terezy, ku ktorým chodievame slúžiť omše. Staráme sa tiež o pôvodnú kaplnku, kde prichádzajú návštevníci. Máme aj niekoľko projektov sociálnej pomoci, napríklad projekt Pád a ďalšie.

Každý večer slúžime svätú omšu, zatiaľ v ruskom jazyku. V nedeľu sú dve omše v ruštine, dve v anglickom jazyku a pod vianočný stromček sme dostali súhlas Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, že môžeme začať celebrovať aj v azerbajdžanskom jazyku.“

Koľko ľudí bežne prichádza na sväté omše do Baku?

„Na slovenské pomery málo. Za posledných dvadsať rokov sme pokrstili tristo veriacich. Potom sú tam cudzinci, ktorí v krajine pracujú. V nedeľu sa u nás v kostole vystrieda približne dvesto – tristo ľudí.

Prežil som takmer celý život na Slovensku. Som rád, že som mal možnosť vyrásť v kresťanskom prostredí, ktoré si však možno nie vždy uvedomuje a váži všetko to, čo má doma. V Azerbajdžane pre desať miliónov ľudí funguje len zopár kňazov. Ak je niekto v inom meste a chce prísť na svätú omšu, musí cestovať hodinu, dve, tri i viac, aby sa mohol zúčastniť na svätej omši.

Aj to je pre mnohých ľudí, ktorí k nám prichádzajú zo Slovenska a vidia okolnosti, za akých žijeme a pracujeme, pozitívny impulz. Vtedy si uvedomujú, aké veľké poklady máme v kresťanskej Európe a na Slovensku, ktoré berieme ako samozrejmosť, mnohokrát si ich ani nevážime. Majú možnosť vidieť, čo všetko musia podstúpiť iní kresťania preto, aby mali možnosť byť len na svätej omši.“

Rozhovor pripravila Eva Jánošíková

inizio pagina

Vatikánske observatórium hostí konferenciu o big bangu

◊  

Vatikánske observatórium hostí konferenciu o big bangu

Vatikán 9. mája – „Čierne diery, gravitačné vlny a jedinečnosť časopriestoru.“ Tak znie názov štvordňovej medzinárodnej konferencie, ktorá sa dnes začala v Castel Gandolfe neďaleko Ríma a ktorú hostí Vatikánske observatórium. Účastníkov kongresu, medzi ktorými sú najväčší odborníci na túto tému, prijme pápež František v piatok 12. mája krátko pred odletom do Fatimy.

Hlavným cieľom konferencie je vzdať poctu belgickému rímskokatolíckemu kňazovi, matematikovi a kozmológovi otcovi Georgesovi Lemaîtreovi, ktorý nezávisle od Alexandra Fridmana odvodil v roku 1927 relativistické nestacionárne modely vesmíru. Nazýva sa tiež otcom big bangu či teórie veľkého tresku. Bol tiež jedným z prvých vedcov čiernych dier.

Riaditeľ Vatikánskeho observatória americký jezuita Guy Consolmagno SJ pripomína, že stanica bola založená na konci 19. storočia. Cirkev preto podľa jeho slov nie je nepriateľkou výskumu a vedy. Dôkazom toho je aj samotná konferencia v Castel Gandolfe. „Veríme, že aj počas tejto konferencie ľudia s rôznymi názormi sa stretnú v priateľskej atmosfére so spoločnou túžbou pochopiť pravdu o vesmíre,“ uviedol pre média páter Consolmagno. -ej-

inizio pagina

Vysielanie z 9. mája 2017

◊  

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina

Ranná homília pápeža Františka: Buďme poddajní Duchu Svätému

◊  

Vatikán 9. mája – Neodporujme Duchu Svätému, ale ochotne prijmime Božie slovo. Dobrota, pokoj a sebaovládanie sú plodmi prijatia, poznania a uskutočňovania Božieho slova. S týmito myšlienkami sa pápež František obrátil v dnešnej homílii na veriacich v Dome sv. Marty. Omšu slúžil za rehoľné sestry vincentky, ktoré v Dome sv. Marty pôsobia a ktoré si dnes pripomenuli svoju spoluzakladateľku sv. Luisu de Marillac.   

Vo včerajšom čítaní zo Skutkov apoštolov sa hovorilo o odpore Duchu Svätému, ktorý Štefan vyčítal zákonníkom. Dnešné prvé čítanie ponúka opačný postoj, ktorým je „poddajnosť Duchu Svätému“ (Sk 11,19-26). Práve tento postoj sa stal ústrednou témou pápežovej úvahy. Po Štefanovom mučeníctve nastalo v Jeruzaleme veľké prenasledovanie.

Jedine apoštoli ostali v meste, zatiaľ čo „veriaci“, „laici“ sa rozpŕchli do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, kde ohlasovali Slovo iba Židom. Niektorí z nich však začali ohlasovať Ježiša Krista aj Helenistom, „pohanom“, lebo cítili, že Duch ich k tomu poháňa. „Boli poddajní,“ vysvetlil pápež František, „boli to laici, ktorí po prenasledovaní prinášali Slovo, lebo boli poddajní Duchu Svätému“.  

Apoštol Jakub v prvej kapitole svojho listu vyzýva kresťanov, aby «prijali Slovo» (Jak 1,21). Prvým krokom na ceste poddajnosti, vysvetlil pápež František, je teda „prijať Božie slovo“, to znamená „otvoriť si srdce“. Druhým je „poznať Slovo“, „poznať Ježiša“, ktorý hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas a ja ich poznám a ony ma nasledujú,“ pokračoval vo svojej úvahe Rímsky biskup. Tretím krokom je „dôverný vzťah s Božím slovom“.

„Nosiť vždy so sebou Božie slovo, čítať ho, otvoriť mu srdce, otvoriť srdce Duchu, nám pomôže toto Slovo pochopiť. A ovocím tohto prijatia Slova, poznania Slova, nosenia ho so sebou, tohto dôverného poznania Božieho slova... je dobrota, láskavosť, radosť, pokoj, sebaovládanie, miernosť.

Ducha, ktorý mi prináša Slovo, však musím prijať s poddajnosťou, neodporovanie Duchu ma privedie k tomuto spôsobu života, k tomuto spôsobu konania. S poddajnosťou prijať Božie slovo, poznať ho a prosiť Ducha o milosť, aby nám ho pomohol poznať a dať priestor, aby toto semeno vyklíčilo a rástlo do týchto postojoch dobroty, miernosti, láskavosti, pokoja, lásky, sebaovládania. Do tohto všetkého, čo robí tento štýl kresťanským.“    

Úryvok z dnešného prvého čítania ďalej hovorí, že keď sa v Jeruzaleme dozvedeli, že ľudia z Cyprusu a Fenície ohlasovali Božie slovo pohanom v Antiochii, preľakli sa a vyslali Barnabáša, aby zistil, ako je možné, že Slovo sa ohlasuje neobrezaným a tiež to, že ho ohlasujú nie apoštoli, ale ľudia, ktorých nepoznali. „Je krásne,“ poznamenal pápež František, že keď Barnabáš prišiel, „videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých“, aby zostali „verní Pánovi“, lebo to bol muž „plný Ducha Svätého“:  

„Je to Duch, ktorý nás vedie, aby sme sa nepomýlili, aby sme ho s poddajnosťou prijali, poznali ho v Božom slove a žili podľa neho. A toto je opak odporu, ktorý Štefan vyčítal vodcom, zákonníkom: ,Vy vždy odporujete Duchu Svätému’ (Sk 7,51). Odporujeme Duchu Svätému, kladieme mu odpor? Alebo ho prijímame? S poddajnosťou. Jakub hovorí o ,prijímaní s poddajnosťou.’ Odpor alebo poddajnosť. Prosme si o túto milosť.“ 

Svätý Otec František zakončil svoju dnešnú rannú homíliu poznámkou, že to bola práve Antiochia, kde sa po prvýkrát nasledovníkom Krista začalo hovoriť kresťania. -ej-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 14. mája 2017

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

          

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina

Vysielanie zo 14. mája 2017

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina