Vatikán 22. mája – Len Duch Svätý nás učí povedať: „Ježiš je Pán“, uviedol vo svojej homílii pápež František pri dnešnej svätej omši v Dome sv. Marty. Svätý Otec podčiarkol, že musíme otvoriť srdce na počúvanie Ducha Svätého, a takto budeme môcť vydať svedectvo o Ježišovi Kristovi.

„Buďte spokojní, nenechám vás ako siroty“, pošlem vám „obhajcu“, Ducha Svätého, aby sa vás zastával pred Otcom. V Ježišovej reči určenej učeníkom pri Poslednej večeri sa pápež František zvlášť zameral na úlohu „Parakléta“, Ducha Svätého, ktorý – ako podotkol – nás sprevádza a „dáva nám istotu, že sme Ježišom zachránení“. Len Duch Svätý, pokračoval Svätý Otec, „nás učí povedať: ,Ježiš je Pán’“:

„Bez Ducha [Svätého] to nikto z nás nie je schopný povedať, cítiť, prežívať. Ježiš na ďalších miestach tejto dlhej reči o ňom povedal: ,On vás privedie k plnej pravde’, bude nás sprevádzať smerom k plnej Pravde. ,On vám pripomenie všetko, čo som vám povedal, naučí vás všetko’. To znamená, že Duch Svätý je spoločníkom na ceste každého kresťana a tiež spoločníkom Cirkvi na jej ceste. Toto je ten dar, ktorý nám dáva Ježiš“.

Duch Svätý, pokračoval pápež, je „dar: veľký Ježišov dar“, „ten, ktorý nám nedovolí pochybiť“. Ale kde prebýva Duch? – položil si otázku Svätý Otec. V dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolov (Sk 16,11-15) sa stretávame s Lýdiou, „predavačkou purpuru“, ženou, ktorá „sa vedela obracať“, s tou, ktorej „Pán otvoril srdce, aby nasledovala Božie slovo“:

„Pán jej otvoril srdce, aby mohol vstúpiť Duch Svätý a ona sa stala učeníčkou. Je to práve srdce, kde si nosíme Ducha Svätého. Cirkev ho nazýva ,sladkým hosťom srdca’. Je tu. Ale do zatvoreného srdca nemôže vstúpiť. A že kde sa kupujú kľúče na otvorenie srdca? Nikde. Aj toto je dar. Je to Boží dar. Pane, otvor mi srdce, aby doň vstúpil Duch a dal mi pochopiť, že Ježiš je Pán“.

Toto je, zdôraznil Svätý Otec, modlitba, ktorú sa máme modliť počas týchto dní: „Pane, otvor moje srdce, aby som mohol chápať to, čo si nás naučil. Aby som mohol pamätať na tvoje slová. Aby som mohol nasledovať tvoje slová. Aby som dospel k plnej pravde“.

Žiada sa teda otvorené srdce, aby doň Duch Svätý vstúpil a aby sme ho počúvali, zhrnul svoje myšlienky Svätý Otec. Na záver položil dve otázky ako podnety, ktoré si možno vziať z dnešných dvoch liturgických čítaní:

„Prvá otázka: vyprosujem si od Pána milosť, aby moje srdce bolo otvorené? Druhá otázka: snažím sa načúvať Duchu Svätému, jeho inšpiráciám, tomu, čo hovorí môjmu srdcu, aby som pokročil v mojom kresťanskom živote a mohol som aj ja svedčiť o tom, že Ježiš je Pán? Myslite dnes na tieto dve veci: moje srdce je otvorené a ja sa usilujem počúvať, čo mi hovorí Duch Svätý. A takto sa posunieme ďalej v kresťanskom živote a aj my vydáme svedectvo o Ježišovi Kristovi.“ -ab-

Vatikán/Írsko 22. mája – Pápež František prijal dnes na súkromnej audiencii prezidenta Írskej republiky Michaela D. Higginsa. Predstaviteľ ostrovnej krajiny sa vzápätí stretol so štátnym sekretárom Vatikánu kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom.

Ako sa uvádza v oficiálnom komuniké, stretnutie prebehlo v „srdečnej atmosfére“ a obe strany ocenili „vzájomné konštruktívne vzťahy a spoluprácu“.

Predstavitelia Vatikánu spolu s írskym prezidentom Higginsom sa pri stretnutí venovali niektorým spoločným témam, ako je ochrana ľudských práv a ľudskej dôstojnosti v každom štádiu a v každých okolnostiach života, otázke migrácie a prijímania utečencov, ochrane životného prostredia a udržateľnému rozvoju.

Zvláštnu pozornosť pri rozhovoroch venovali problematike mládeže a rodiny. Zdôraznili aj dôležitosť etických kritérií pri odpovedi na výzvy spojené s globalizáciou, hlavne v ekonomickej oblasti. Na záver sa podelili o svoje pohľady na budúcnosť projektu Európy. -ab-

Vatikán/Taliansko 22. mája – Pápež František dnes popoludní v Synodálnej aule vo Vatikáne otvoril 70. generálne zhromaždenie Konferencie biskupov Talianska. Ústredným bodom stretnutia je voľba nového predsedu, nástupcu talianskeho kardinála Angela Bagnasca, ktorý stál v čele Konferencie biskupov Talianska od roku 2007.

Konferencia biskupov Talianska je jediná biskupská konferencia, o predsedovi ktorej rozhoduje samotný pápež. Talianski biskupi si po prvýkrát podľa nového postupu zvolia troch kandidátov, mená ktorých predložia Svätému Otcovi. Ten nakoniec vyberie jedného z nich. Konferencia je rozdelená do troch veľkých geografických oblastí: sever, centrum a juh. 

Svätý Otec na úvod dnešného stretnutia poďakoval v spontánnom príhovore kardinálovi Bagnascovi za desaťročnú službu. Vzápätí poukázal na význam úprimného dialógu medzi biskupmi, na dôležitosť hovoriť o veciach s úprimnosťou a bez strachu. „Som k dispozícii počúvať všetky názory, aj tie, ktoré sa mi nemusia úplne páčiť,“ dodal s jednoduchosťou Rímsky biskup a pokračoval: „Pápež je služobník Božích služobníkov (...). Som pripravený odpovedať na vaše otázky, na vaše starosti“. -ej-

Rím 22. mája – Svätý Otec František opäť raz preukázal svoj záujem o periférie, keď sa včera popoludní vybral navštíviť jednu z farností Rímskej diecézy. Pápežova 15. pastoračná návšteva tohto druhu smerovala do Farnosti sv. Petra Damianiho na juhozápade talianskej metropoly.

Petrovho nástupcu krátko pred 16.00 hodinou privítal 52-ročný miestny farár Lucio Coppa, ktorý vo farnosti na predmestí Ríma pôsobí už dvanásť rokov. Svätého Otca s nadšením očakávali aj farské rodiny s deťmi, z ktorých mnohí – vrátane dona Lucia – patria do Neokatechumenátnej cesty.

Pápež František deťom: Zachrániť svet môžete modlitbou

Ako s prvými sa Svätý Otec v priľahlých priestoroch farnosti pod holým nebom za slnečného počasia stretol práve s deťmi. Malých zvedavcov zaujímalo, akému športu sa pápež venoval v ich veku, ale aj otázka, čo môžu deti urobiť pre záchranu sveta či ako pápež František pochopil, že jeho povolaním je kňazstvo.

Svätý Otec odpovedal na otázky detí spontánne vo forme rozhovoru. „Treba sa modliť a rešpektovať ostatných, všetkých, aj nepriateľov,“ došli spoločne k záveru. Predsa nemôžeme „zatelefonovať mafii, aby niečo urobila,“ dodal žartovne Rímsky biskup. Deťom, ktoré sprevádzali rodičia, tiež vysvetlil, aké je „krásne mať rodinu: otca a mamu, mať starých rodičov, ujov a tety... Je to milosť,“ vysvetlil pápež František a pokračoval:

„Existuje ešte iné povolanie: byť rehoľnou sestrou, byť kňazom. Raz, keď som mal 16 rokov, som náhle pocítil, že Pán chce, aby som sa stal kňazom. A hľa, tu som. Je zo mňa kňaz... Keď mladík cíti v srdci náklonnosť a potom táto náklonnosť rastie a mení sa v lásku k dievčaťu, potom sa zasnúbia a zosobášia. Tak isto je možné cítiť Pánovo volanie: ,Ty musíš kráčať po ceste, ktorá ťa povedie ku kňazstvu’. A tak som to cítil ja, ako keď cítime v živote krásne veci.“

Pokiaľ ide o šport, pápež sa deťom priznal, že ako chlapec hrával futbal, ale keďže nepatril k najšikovnejším, zakotvil väčšinou v bráne.     

Svätý Otec členom Neokatechumenátu: Nie prozelytizmus, ale evanjelizácia

Po stretnutí s deťmi sa Svätý Otec František pozdravil s členmi Neokatechumenátnej cesty. Vo farnosti sv. Petra Damianiho v súčasnosti pôsobí päť komunít spolu s ďalšími dvoma, ktoré do tejto oblasti pred ôsmimi rokmi poslal na misie pápež Benedikt XVI. Svätý Otec František vyzdvihol vo svojom spontánnom príhovore dôležitosť misijnej práce laikov. Veľkú časť venoval „apoštolátu ucha“, teda načúvaniu druhým:

„Počúvať. A potom, zatiaľ čo počúvaš, modli sa: ,Pane, daj mi správne slovo’. Toto je pri návštevách rodín veľmi prospešné: nechať padnúť správne slovo... Tak sa robí misia. Jeden z najkrajších obrazov, ktoré Ježiš používa na misiu je o rozsievačovi: rozsievať...

Prosím vás, nebuďte tými, čo robia prozelytizmus, ale tými, čo evanjelizujú. Je strašné chodiť do rodín, len aby sme získali ďalšieho člena akoby do cirkevného podniku: to nie... Pápež Benedikt hovorieval, že nesmieme zabudnúť na toto: ,Cirkev nerastie vďaka prozelytizmu, ale vďaka príťažlivosti’. To znamená vďaka svedectvu, službe. Buďte služobníkmi všetkých.“     

Pápež František členom miestnej charity: Pokladmi farnosti sú chudobní

Pápež František sa po stretnutí s členmi Neokatechumenátnej cesty stretol s chorými a ľuďmi v núdzi, ako aj s členmi miestnej charity, ktorá sa stará približne o 50 rodín. Na úvod stretnutia don Lucio vysvetlil, že vo farnosti už nejaký čas funguje aj kantína, kde dobrovoľníci pripravujú pre chudobných jedlo. Farnosť tiež pomáha rodinám bez práce alebo nekompletným rodinám.

Svätý Otec nazval chudobných a ľudí v núdzi „pokladmi farnosti“ a ako príklad poukázal na rímskeho diakona sv. Vavrinca. Miestne autority v čase prenasledovania kresťanov odvážnemu svätcovi povedali, že si zachráni život, ak prinesie poklady, ktoré vlastní Cirkev. Sv. Vavrinec neváhal a zhromaždil všetkých chudobných z ulíc Ríma a predstavil ich ako najväčšie poklady Cirkvi.

Homília pápeža Františka: Veľkým nepriateľom farnosti je klebetenie

Po stretnutí s chudobnými a členmi miestnej charity sa Svätý Otec presunul do chrámu, kde pred svätou omšou vyspovedal štyroch penitentov. O 18.00 hodine predsedal slávnostnej liturgii. Vo svojej spontánnej homílii pápež pozval farníkov, aby si osvojili „jazyk kresťanov, v ktorých prebýva Duch Svätý“, jazyk „vľúdnosti a rešpektu“:

„Je to strašné vidieť tých ľudí, čo si hovoria kresťania, ale sú plní zatrpknutosti... Koľko ľudí sa priblíži k farnosti, lebo napríklad hľadajú pokoj, rešpekt, tú vľúdnosť a nachádzajú vnútorné boje medzi veriacimi. Naproti vľúdnosti a rešpektu nachádzajú klebety, ohováranie, súperenie, pretekanie sa, jeden proti druhému.“

Svätý Otec dokreslil svoju úvahu obrazom hada s dlhým jazykom a podelil sa o príbeh, ktorý mu vyrozprával istý kňaz. Ten vtipne o svojich farníkoch povedal, že sú medzi nimi „takí, čo by mohli dostať sväté prijímanie priamo z hlavných dvier, lebo s ich jazykom dočiahnu až k oltáru“. Za hlavného nepriateľa zdravej farnosti preto Rímsky biskup označil klebetenie. Na záver svojej homílie veriacich povzbudil nasledovne:

„Prosme si o milosť strážiť si Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva. Nezarmucujme ho, ako hovorí sv. Pavol. Nezarmucujme ho. Nech je náš postoj pred všetkými – kresťanmi i nekresťanmi – postojom vľúdnosti a rešpektu, lebo Duch Svätý v nás takto pôsobí: prostredníctvom vľúdnosti a rešpektu.“    

Rímsku Farnosť sv. Petra Damianiho vo štvrti Acilia už v minulosti navštívili predchodcovia pápeža Františka. V roku 1972 to bol pápež Pavol VI. a o 16 rokov neskôr Ján Pavol II.

Podľa slov miestneho farára dona Lucia sú to najmä rodiny, ktoré sa aktívne podieľajú na živote farnosti. Príkladom toho je farský program pre mládež po birmovke. Mnohé rodiny animujú skupiny s počtom približne dvanásť mladých, ktorých prijímajú doma, navštevujú ich po rodinách, stretávajú sa s nimi v kostole. „Sú to rodiny upevnené vo viere... Mladí sa tak necítia byť sami. Výsledok je, že už asi päť rokov takmer všetci mladí po birmovke pokračujú v navštevovaní farnosti,“ vysvetlil don Lucio. -ej-

Stretnutie pápeža Františka s deťmi z Farnosti sv. Petra Damianiho

Homília pápeža Františka vo Farnosti sv. Petra Damianiho

Sme povolaní žiť nie sami bez iných, nad inými alebo proti iným, ale spolu s inými, pre iných a v iných. (Tvít pápeža Františka, 22. mája 2017)

Vatikán/Guatemala 22. mája – Pápež František dnes prijal na audiencii 17 prelátov z Konferencie biskupov Guatemaly, ktorí budú do soboty 27. mája v Ríme na návšteve ad limina apostolorum. Svätý Otec využil stretnutie na to, aby si vypočul s akými výzvami a problémami bojuje táto viac než 16-miliónová latinskoamerická krajina.

V Guatemale sa pred štyrmi rokmi prihlásilo ku Katolíckej cirkvi takmer 80% obyvateľov. Posledné desaťročie krajina zaznamenala nárast protestantov a tiež niektorých siekt. Tie majú zväčša finančnú podporu od organizácií z USA a šíria sa najmä medzi chudobnými. Jedno percento sa dokonca hlási k tradičnému kultu Mayov.

Zaujímavosťou je, že Konferencia biskupov Guatemaly podporila preklad Biblie do jedného z najpoužívanejších dvadsiatich dvoch mayských jazykov. Od roku 2011 tak môžu Guatemalčania čítať Božie slovo aj v jazyku k´iché. Krajina má dve katolícke arcidiecézy, desať diecéz a dva apoštolské vikariáty.

Ovocie prenasledovania kresťanov v Guatemale

O výzvach, ktorým Katolícka cirkev čelí v Guatemalskej republike viac pre Vatikánsky rozhlas prezradil predseda Konferencie biskupov Guatemaly Mons. Gonzalo De Villa y Vásquez:

„Sme Cirkev, ktorá má nedávnu minulosť mučeníkov. Pred tridsiatimi až triadsiatimi piatimi rokmi došlo k veľkému prenasledovaniu v kontexte vnútorného vojnového konfliktu a 23. septembra tohto roku bude blahoslavený prvý mučeník Guatemaly z tej doby (o. Stanley Francis Rother – pozn. red.).

Najskôr sme zažili prenasledovanie zo strany liberálnych režimov. Na začiatku 20. storočia vyhnali kňazov a rehoľníkov. V tom období udržiavali nábožnosť živou laici a komunity s pôvodným obyvateľstvom.

V polovici 20. storočia začala guatemalská Cirkev dostávať misionárov, ktorí v priebehu menej než jednej generácie urobili veľa. Vďaka nim sa zvýšila prítomnosť kňazov, predovšetkým v tých oblastiach krajiny, kde stabilní kňazi chýbali po dobu päťdesiatich rokov.        

Ku koncu 70. rokov sa začalo nové obdobie prenasledovania s mnohými mučeníkmi. V posledných rokoch Cirkev v Guatemale naopak dostala viacero milostí: zvýšil sa počet povolaní, máme viac seminaristov a kňazských vysviacok než sme mali v celej našej histórii.

Na druhej strane je tiež pravda, že sme videli mnohých bratov vzdialiť sa od Katolíckej cirkvi, pridávajúc sa najmä k letničným skupinám, a toto je dnes jedným z problémov guatemalskej Cirkvi.“

Cirkev v Guatemale bojuje za základné ľudské práva

Cirkev v Guatemale sa snaží hájiť ľudské práva od počiatku až po prirodzenú smrť. Do dnešného dňa je v krajine oficiálne povolený potrat len v prípade, že ide o život matky. Vo februári však veriacich pobúrila iniciatíva holandskej neziskovej spoločnosti, ktorá ponúkla ženám možnosť absolvovať zdarma potrat na lodi 100 kilometrov od hlavného mesta Guatemaly, teda v medzinárodných vodách. Ďalej už Mons. Gonzalo De Villa:   

„Téma ľudských práv bola pre Cirkev veľmi dôležitá v rokoch, kedy hovoriť o ľudských právach bol v krajine príliš komplikované a v tomto zmysle bol jej hlas tým, ktorý bolo najviac počuť. Samozrejme hovoríme o základných ľudských právach, počnúc tým na život, ale tiež o slobode slova, práve nebyť prenasledovaný pre vlastné politické názory, o sociálnych právach, akými sú právo na vzdelanie a zdravie.

Je tiež pravda, že v posledných rokoch Cirkev bojuje s vytváračmi takých práv, ktoré sú otvorene proti katolíckej náuke. Mám na mysli genderovú ideológiu, potrat, homosexuálne manželstvá. Zatiaľ ich v Guatemale nelegalizovali, avšak tlak v tomto zmysle je veľký.

Pravdou je, že robíme všetko, čo je v našich silách, ale sme ako Dávid proti Goliášovi. Tieto organizácie majú veľký ekonomický vplyv, obrovskú schopnosť preniknutia do médií a tešia sa z podpory OSN, ktorá uvaľuje na túto malú krajinu so slabou vládou politickú agendu, ktorá sa orientuje na prijatie tých zákonov.

Toto všetko si vyžaduje zo strany Cirkvi obrovské úsilie, ale napriek tomu naďalej bojujeme za život. Je jasné, že keď hovoríme o ochrane života, nemáme na mysli len potrat, ako si to myslia mnohí katolíci, ale tiež dôstojnosť života ľudí, ktorí keď sa narodia, majú právo netrpieť detskou podvýživou a majú právo žiť dôstojným spôsobom.“      

Ochrana a práva domorodého obyvateľstva v Guatemale

Ďalšou dôležitou oblasťou, v ktorej sa angažuje Katolícka cirkev sú práva a ochrana pôvodného obyvateľstva, ktoré stále tvorí veľkú časť ľudu Guatemaly.

„Pravdou je, že Guatemala je krajina s prevažne pôvodným obyvateľstvom. Ja osobne som biskupom diecézy, v ktorej 93% obyvateľstva sú domorodci a väčšina kňazov a seminaristov patrí k pôvodnému obyvateľstvu.

Otázka ťažobného priemyslu vytvorila názorové rozdiely, odpor a konflikty. Cirkev sa k tejto otázke tiež vyjadrila. Je však potrebné pozrieť sa aj na druhú stranu mince. V prostredí ľudových vrstiev sa rozšírila akási averzia voči akejkoľvek zahraničnej investícii, a toto tiež neosoží.

Napríklad, čo sa týka vodných elektrární, Cirkev nie je proti. My, biskupi, sme povedali, že je to čistá energia, lacnejšia, i keď je pravda, že treba brať do úvahy a rešpektovať práva miestnych obyvateľov. Nemôžeme sa však stavať proti všetkému, čo prináša rozvoj, ako je to v prípade vodnej energie.   

Stále teda existujú hlasy proti, i keď často za tými, čo volajú po právach pôvodného obyvateľstva, stoja nátlakové skupiny so zlomyseľnými záujmami, ako napríklad priekupníci drog. Problém je teda oveľa komplexnejší. Nie je to len otázka práv domorodého obyvateľstva, lebo myslím si, že tá najdôležitejšia vec je obhajovať ich práva na rozvoj, výchovu svojich detí a zlepšenie ich životnej úrovne.“

Problematika migrácie Guatemalčanov do USA

Guatemala je tiež krajina s vysokým počtom migrantov. Mons. Gonzalo De Villa vysvetľuje, že guatemalskí biskupi upozornili americkú vládu na problém „vykorisťovania zo strany drogových priekupníkov a členov organizovaného zločinu, ktorí vidia v migrantoch možnosť nezákonného obohatenia sa“. Podľa slov predsedu Konferencie biskupov Guatemaly počet deportácií zo Spojených štátov po nástupe prezidenta Donalda Trumpa nie je nijak výrazný:  

„V Spojených štátoch žije viac než tri milióny Guatemalčanov, z ktorých – zdá sa mi – 75% nemá dokumenty. Vďaka zásielkam od týchto migrantov do našej krajiny prúdia milióny dolárov. Len uplynulý rok to bolo 7 miliárd, čo je sedemkrát viac než z vývozu kávy.

To znamená, že exportujeme ľudí, čo má tiež dramatické dôsledky na rodiny, lebo i keď je pravda, že mať niekoho z rodiny v USA zlepšuje životnú úroveň, stáva sa, že ženatí muži odchádzajú a zakladajú si ďalšiu rodinu. Niektorí naďalej posielajú peniaze svojej rodine do Guatemaly, iní zase nie. Rodiny sú preto zničené. Máme deti a mládež, ktorí vyrastajú bez otca, ktorí trpia a ľahšie sa dajú na zlú cestu.“ -ej-     

Vatikán 22. mája – Za nového rektora vatikánskeho Kolégia penitenciárov bol menovaný páter Lucián Mária Bogucki z rehole minoritov – konventuálnych františkánov. 50-ročný kňaz poľského pôvodu v minulosti pôsobil ako predstavený minoritov na Slovensku. V súčasnosti je aj špirituálom Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Poslaním členov vatikánskeho Kolégia penitenciárov je spovedanie pútnikov prichádzajúcich do Baziliky sv. Petra. Úrad prestaveného rehoľnej komunity zloženej zo 14 minoritov prevezme P. Lucián Bogucki 28. mája. Do funkcie ho vymenoval generálny minister rehole minoritov P. Marco Tasca spolu so svojou radou dňa 19. mája.

P. Lucián Bogucki sa narodil v roku 1966 v Piwnicznej, v susedstve slovenskej pohraničnej obce Mníšek nad Popradom. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1991. Od roku 1993 pôsobil na Slovensku, najprv ako delegát provinciálneho ministra a po vzniku slovenskej minoritskej viceprovincie osem rokov ako jej predstavený. Spovedníkom v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne je od roku 2013. -jb-

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: