Vatikán 28. mája – „Cirkev existuje pre ohlasovanie Evanjelia,“ povedal pápež František v dnešnú 7. veľkonočnú nedeľu, keď sa spojil s veriacimi na Námestí sv. Petra pri poludňajšej mariánskej modlitbe. Táto úloha podľa jeho slov predstavuje „dôstojnosť“ a „najväčšiu česť“ každého pokrsteného. Svätý Otec v katechéze hovoril o Ježišovom nanebovstúpení spojenom s odovzdaním misijného poslania Cirkvi.

Pápež František  opätovne vyjadril podporu Egyptu po teroristickom útoku na pravoslávnych koptov v meste Minya a modlil sa za premenu sŕdc teroristov. Vyjadril tiež svoju blízkosť obetiam nedávneho atentátu v Manchestri.

Pri príležitosti dnešného Svetového dňa médií vyzval pápež František veriacich k modlitbe, „aby bola komunikácia v každej jej podobe skutočne konštruktívna, aby v službe pravde odmietala predsudky a šírila v našich časoch nádej a dôveru.“ Pri tejto príležitosti vydal Svätý Otec aj tradičné posolstvo.

Na záver sa pápež poďakoval obyvateľom Janova za hrejivé prijatie pri včerajšej pastoračnej návšteve. Záverečná svätá omša vo vyše polmiliónovej metropole mala podľa oficiálneho odhadu 80-tisícovú účasť.

Poludňajšia katechéza Svätého Otca na 7. veľkonočnú nedeľu

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sa v Taliansku i v iných krajinách slávi Ježišovo vystúpenie do neba, ktoré sa udialo štyridsať dní po Veľkej noci. Evanjeliová stať (porov. Mt 28,16-20), ktorá uzatvára Matúšovo evanjelium, nám predstavuje moment definitívnej rozlúčky Zmŕtvychvstalého so svojimi učeníkmi. Scéna je situovaná v Galilei, na mieste, kde ich Ježiš povolal nasledovať ho a vytvoriť prvé jadro jeho nového spoločenstva. Teraz títo učeníci „prešli ohňom“ umučenia a zmŕtvychvstania; pri pohľade na vzkrieseného Pána sa mu klaňajú, niektorí sú však ešte pochybujúci. Tomuto ustrašenému spoločenstvu Ježiš zanecháva nesmiernu úlohu evanjelizovať svet; a toto poverenie konkretizuje príkazom učiť a krstiť v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého (porov. v. 19).

Ježišovo nanebovstúpenie preto predstavuje koniec misie, ktorú Syn dostal od Otca a začiatok plnenia tejto misie zo strany Cirkvi. Od tejto chvíle, od momentu nanebovstúpenia, je totiž Kristova prítomnosť vo svete sprostredkovaná jeho učeníkmi, tými, ktorí v neho veria a ohlasujú ho. Táto misia potrvá až do konca dejín a bude sa každodenne tešiť z pomoci vzkrieseného Pána, ktorý ubezpečuje: «Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (v. 20).

A jeho prítomnosť prináša pevnú oporu v prenasledovaniach, útechu v súženiach, podržanie v náročných situáciách, na ktoré narazí misia a ohlasovanie Evanjelia. Nanebovstúpenie nám pripomína túto pomoc Ježiša a jeho Ducha, ktorá nám dodáva dôveru a dáva presvedčivosť nášmu kresťanskému svedectvu vo svete. Odhaľuje nám, prečo existuje Cirkev: Cirkev existuje pre ohlasovanie Evanjelia, jedine pre to! A ohlasovať Evanjelium je tiež radosťou Cirkvi. Cirkev, to sme my všetci pokrstení. Dnes sme pozvaní lepšie porozumieť, že Boh nám dal tú veľkú dôstojnosť a zodpovednosť ohlasovať ho svetu, sprístupniť ho ľudstvu. Toto je naša dôstojnosť, toto je najväčšia česť každého z nás, všetkých pokrstených!

Na tento sviatok Nanebovstúpenia, keď obraciame pohľad k nebu, kam Kristus vystúpil a sedí po pravici Otca, posilnime naše kroky po zemi, aby sme s nadšením a odvahou napredovali v našom putovaní, v našej misii dosvedčovať a žiť Evanjelium v každom prostredí.

Sme si však dobre vedomí, že toto nezávisí predovšetkým od našich síl, od organizačných schopností a od ľudských zdrojov. Len so svetlom a silou Ducha Svätého môžeme účinne plniť naše poslanie dať druhým spoznať a stále viac zakusovať Ježišovu lásku a nehu.

Poprosme Pannu Máriu, aby nám pomáhala kontemplovať nebeské dobrá, ktoré nám Pán sľubuje, a stávať sa vždy vierohodnejšími svedkami jeho zmŕtvychvstania, pravého života.“

Po modlitbe „Raduj sa, Nebies kráľovná“ a prosbe za zosnulých udelil Svätý Otec všetkým apoštolské požehnanie.

Pápežova podpora Egyptu po teroristickom útoku na pravoslávnych koptov

„Drahí bratia a sestry, chcem znovu vyjadriť moju blízkosť drahému bratovi pápežovi Tawadrosovi II. a celému egyptskému národu, ktorý pred dvoma dňami podstúpil ďalšie vyčíňanie krutého násilia. Obeťami, medzi ktorými sú aj deti, sú veriaci, ktorí sa uberali do svätyne na modlitbu, a boli zabití po tom, ako odmietli zaprieť svoju kresťanskú vieru. Nech Pán prijme do svojho pokoja týchto odvážnych svedkov, týchto mučeníkov, a obráti srdcia teroristov.“

Výzva k modlitbe za obete pondelkového atentátu v Manchestri

„Modlime sa aj za obete strašného atentátu z uplynulého pondelka v Manchestri, kde bolo surovo vyhasených mnoho mladých životov. Som na blízku ich príbuzným a všetkým, čo žialia nad ich stratou.“

Pozornosť Svätého Otca k odkazu Svetového dňa masmédií

„Dnes sa slávi Svetový deň spoločenskej komunikácie na tému «Neboj sa, veď som s tebou ja» (Iz 43,5). Spoločenské komunikačné prostriedky ponúkajú možnosť podeliť sa a okamžite rozšíriť správy kapilárnym spôsobom. Tieto správy môžu byť pekné či mrzké, pravdivé alebo falošné; modlime sa, aby bola komunikácia v každej jej podobe skutočne konštruktívna, aby v službe pravde odmietala predsudky a šírila v našich časoch nádej a dôveru.“

V závere Svätý Otec menovite pozdravil skupiny pútnikov, okrem iného folklórne súbory z Bavorska, ktoré prišli do Ríma pri príležitosti storočnice sviatku Patrónky Bavorska a komboniánskych misionárov, ktorí slávia 150. výročie svojho založenia.

Slovo povzbudenia pápež František venoval zástupcom dobrovoľníckych združení podporujúcich darcovstvo orgánov, čo Katechizmus označuje za „šľachetný a záslužný čin“ (KKC 2296).

Pri pozdrave pracovníkov talianskej mediálnej spoločnosti Mediaset, ktorí sa ocitli v ohrození zamestnania, pápež pripomenul rešpektovanie práva na prácu.

Na záver sa Svätý Otec poďakoval obyvateľom Janova za hrejivé prijatie, ktorého sa mu od nich dostalo pri včerajšej pastoračnej návšteve severotalianskej metropoly. -jb-

Mnohí ľudia sa zaujímajú o pápežov. Naši súčasníci sa pýtajú najmä aký je zblízka terajší pápež. Iní rozširujú svoj záujem na súčasných pápežov, pričom berú do úvahy časový úsek niekedy až sto rokov, alebo od posledného koncilu po dnešok, prípadne ešte kratší. Iní zas sa pýtajú na dvoch žijúcich pápežov, Františka a Benedikta XVI. Veľký záujem ešte stále vzbudzuje osobnosť dnes už svätého Jána Pavla II.

Sviatok sv. Petra, prvého pápeža, je vhodná príležitosť, aby sme si najmä na príklade troch posledných pápežov uvedomili, čo konkrétne pápežstvo znamená pre Katolícku cirkev, pre svet a pre naše Slovensko.

1. Objektívni historici, hoc akého vyznania sú, uznávajú, že v minulom, teda dvadsiatom storočí Katolícka cirkev mala na čele vysoko kvalitných nástupcov sv. Petra, ktorí sa už hlboko zapísali nielen do cirkevných, ale aj do svetových dejín. Netreba nám ísť do ďalekej minulosti, stačí pripomenúť mená pápežov ako boli Lev XIII., Pius X., Benedikt XV., Pius XI., Pius XII., Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol I., Ján Pavol II., Benedikt XVI. až po dnešného Františka.

Pri každom mene sa nám vynorí na mysli nová postava, každý pápež je originálny, iný ako jeho predchodcovia. S odstupom času aj prípadné kritické poznámky o niektorých ich krokoch ustupujú do pozadia, a rysujú sa pred nami osobnosti veľkého náboženského a ľudského formátu. My veriaci katolíci s radosťou prijímame toto ocenenie, ktoré nám pomáha, aby sme tým ochotnejšie prijímali ich ponaučenia. Niektorých už Cirkev vyhlásila za blahoslavených alebo svätých.

2. Pápež Ján Pavol II. nám ostáva blízky aj svojim pôvodom ako Poliak: narodil sa vo Wadowiciach pri Krakove dňa 18. mája 1920. Karol Wojtyla, sa ako tridsaťosem ročný stal biskupom, veľkú krakovskú diecézu spravoval až do 16. októbra 1978, keď ho zvolili za nástupcu sv. Petra na rímskom stolci, čiže pápežom a hlavou Katolíckej cirkvi. Zomrel 2. apríla 2005. Jeho pohreb sa stal jedným z najväčších zhromaždení, ktoré sme zažili v Ríme.

Mal som tú milosť pracovať pod jeho vedením najprv šesť rokov ako generálny sekretár svetovej synody biskupov a potom šestnásť rokov na čele katolíckych misií vo svete. Poznal som ho veľmi dobre. Bol to človek veľmi inteligentný, ľudsky hlboký a citlivý, „úplne oddaný“ Ježišovi Kristovi cez jeho Božskú Matku, ako to vyjadrovalo jeho biskupské heslo „Totus tuus“.

Môžem v skratke povedať, že v ňom som videl, ako žije a ako umiera svätec (bol som totiž aj pri jeho umieraní). Podľa neho „Kristus je cesta Cirkvi“ a „človek je cesta Cirkvi“ - tej naoko dvojitej ale v skutočnosti jedinej ceste venoval celý svoj život i svoju smrť.

3. Emeritný pápež Benedikt XVI., kard. Josef Ratzinger, je tiež veľká ľudská i náboženská osobnosť. Narodil sa pred deväťdesiatimi rokmi v bavorskom meste Marktl am Inn, ako syn žandára. Má brata kňaza a mal aj sestru, pochádza zo zdravej katolíckej rodiny. Po vysviacke na kňaza sa venoval svojej láske:  prehlbovaniu a vyučovaniu teológie. Roku 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za arcibiskupa v Mníchove, ale už v novembri 1981 si ho Ján Pavol II. povolal do Ríma ako prefekta kongregácie pre učenie viery. V Ríme prišlo pre neho nové prekvapenie, keď bol v apríli roku 2005 zvolený za pápeža.

Niekoľko rokov niesol tento ťažký úrad, ale jeho zdravie stále viac slablo. Konečne sa rozhodol vzdať sa 28. februára 2013 tohto úradu, čo sa nestalo už viac storočí. Teraz žije ako emeritný pápež vo Vatikáne a nevykonáva svoj úrad.   

Pápež Benedikt XVI. má svoje pravidelné prechádzky vo vatikánskych záhradách. Je trochu zhrbený a slabší. Je to však ten istý Ratzinger, „myseľ a srdce“, zdržanlivý ale srdečný a úctivý, človek pevnej viery, ktorú je vždy ochotný oživiť, vysvetliť nakoľko sa dá. Vieru treba poznať, uznať ako pravdu, slobodne prijať a tú slobodu aj vždy obhájiť. Pápež Benedikt je asi najväčším dnes žijúcim katolíckym teológom.

4. Pápež František je viac typ pastierskeho razenia, tak v teologickej príprave ako aj v doterajšom živote. Ako on sám zvykne hovoriť, „zaváňa ovcami“, je pastoračne usmernený. Často vie prekvapiť svojimi nápadmi a iniciatívami. Vie hovoriť do srdca ľuďom aj z jednoduchého prostredia a privádzať ich k Bohu. Zástupy ľudí na jeho audienciách radi počúvajú jeho príhovory.

Jorge Mario Bergoglio sa narodil dňa 17. decembra 1936 v Buenos Aires, je teda prvým juhoamerickým pápežom, hoci jeho rodičia pochádzali zo severného Talianska. Kňazom sa stal roku 1969 ako člen jezuitskej rehole, pomocným biskupom roku 1992 a sídelným arcibiskupom v hlavnom argentínskom meste dňa 28. februára 1998.

Kardinálom sa stal roku 2001 a 13. marca 2013 bol zvolený za rímskeho biskupa, čiže pápeža. Vybral si meno František, chudobný a jednoduchý svätec z Assisi, aby aj takto naznačil, akú Cirkev chce spravovať a budovať. Terajší pápež hovorí nám do duše. Počúvajme a nasledujme ho!

AUDIO:  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: