Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

31/05/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Stredajšia katechéza Svätého Otca: Rozsievači nádeje, tešitelia v sile Ducha Svätého

◊  

Vatikán 31. mája – Generálna audiencia Svätého Otca Františka sa aj dnes niesla v zameraní na tému nádeje. Známe príslovie „Nádej umiera posledná“ možno povedať aj v opačnom smere: „Kým dúfam, žijem“, vysvetlil pápež František.

Duch Svätý robí kresťana  schopným nielen dúfať, ale aj šíriť nádej ako jej „rozsievač“. Kresťan sa tak môže stať pre svojich bratov a sestry „tešiteľom“ a „zástancom“ na obraz samotného Ducha Svätého. A Duch Svätý živí nádejou nielen srdcia ľudí, ale aj celé Božie tvorstvo, ktoré preto treba rešpektovať a chrániť, pripomenul pápež František. 

Na Námestí sv. Petra nechýbalo vyše sto slovenských pútnikov z rôznych regiónov. V závere audiencie Svätý Otec osobitne pozdravil účastníkov národnej púte z Českej republiky, ktorá prišla pod vedením pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku pri príležitosti 75. výročia vyhladenia Lidíc. Pri tejto príležitosti priniesli do Ríma obraz Lidickej Madony.

Pred katechézou zaznelo čítanie z Listu Rimanom: «Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou. Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať». (Rim 15,13-14)

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Na prahu slávnosti Turíc nemôžeme nehovoriť o vzťahu, ktorý existuje medzi kresťanskou nádejou a Duchom Svätým. Duch je tým vetrom, ktorý nás poháňa vpred, ktorý nás udržiava v kráčaní, dáva nám cítiť, že sme pútnikmi a cudzincami a nedovoľuje nám pohodlne sa uvelebiť a stať sa akýmsi „vysedávajúcim“ ľudom.

List Hebrejom prirovnáva nádej ku kotve (porov. 6,18-19); a k tomuto obrazu môžeme pridať obraz plachty. Ak je kotva tým, čo dáva loďke istotu a udržuje ju „ukotvenú“ na vlniacom sa mori, plachta je naopak tým, čo jej dáva hýbať sa a napredovať na vode. Nádej je skutočne ako plachta; ona zachytáva vietor Ducha Svätého a premieňa ho na hybnú silu poháňajúcu loďku podľa okolností buď na more alebo k brehu.

Apoštol Pavol uzatvára svoj List Rimanom týmto žičením - dobre počúvajte, aké krásne je to prianie -: «Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou» (15,13). Zamyslime sa trochu nad obsahom týchto nádherných slov.

Výraz „Boh nádeje“ neznamená len to, že Boh je predmetom našej nádeje, čiže tým, ku ktorému dúfame, že jedného dňa dôjdeme vo večnom živote; znamená tiež to, že Boh je tým, kto nám už teraz dáva dúfať, dokonca dáva nám „v nádeji sa radovať“ (Rim 12,12): radovať sa už teraz z toho, že dúfame, a nie iba dúfať, že sa raz budeme radovať.

Je to radosť z dúfania, a nie dúfanie, že budeme mať radosť. Už dnes. „Kým je tu život, je tu nádej“ – hovorí ľudové príslovie (v slovenčine: „Nádej umiera posledná“, pozn. prekl.). Ľudia potrebujú nádej, aby žili, a potrebujú Ducha Svätého k tomu, aby mohli dúfať.

Počuli sme, že sv. Pavol pripisuje Duchu Svätému schopnosť dať nám dokonca „oplývať nádejou“. Oplývať nádejou znamená nikdy sa nenechať odradiť; znamená to dúfať «proti každej nádeji» (Rim 4,18), čiže dúfať aj vtedy, keď sa vytráca každý ľudský dôvod k nádeji, ako to bolo u Abraháma, keď mu Boh kázal obetovať svojho jediného syna, Izáka, a ako to bolo ešte viac u Panny Márie pod Ježišovým krížom.

Duch Svätý umožňuje túto neporaziteľnú nádej tým, že nám vnútorne dosvedčuje, že sme Božími deťmi a jeho dedičmi (porov. Rim 8,16). Ako by mohol ten, ktorý nám dal vlastného jediného Syna, nedarovať nám spolu s ním aj všetko ostatné? (porov. Rim 8,32) «Nádej nezahanbuje», bratia a sestry, nádej nesklame, «lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali» (Rim 5,5). Nesklame preto, lebo je tu vnútri Duch Svätý, ktorý nás pobáda ísť vpred, vždy vpred. A preto nádej nesklame.

A ešte viac: Duch Svätý nás nielenže uschopňuje dúfať, ale nás aj robí rozsievačmi nádeje, aby sme aj my – ako on a vďaka nemu – boli „paraklétmi“, čiže utešiteľmi a ochrancami bratov. Rozsievači nádeje. Kresťan môže zasievať trpkosť, môže rozsievať pochybnosti, a toto nie je kresťanské. A ty, ak takto konáš, nie si dobrým kresťanom. Rozsievaj nádej: šír olej nádeje, šír vôňu nádeje, a nie ocot trpkosti a beznádeje.

Blahoslavený kardinál Newman v jednom svojom príhovore povedal veriacim: «Poučení naším vlastným utrpením, našou bolesťou, dokonca našimi vlastnými hriechmi, budeme mať myseľ a srdce vycvičené pre každé dielo lásky voči tým, ktorí to potrebujú. Podľa miery našich schopností budeme utešiteľmi na obraz Parakléta» – čiže Ducha Svätého – «a vo všetkých významoch, ktoré v sebe nesie toto slovo: zástancami, pomocníkmi, tešiteľmi. Naše slová a naše rady, náš spôsob konania, náš hlas, náš pohľad budú milé a upokojujúce» (Parochial and plain Sermons, 5. diel, Londýn 1870, s. 300n.).

A predovšetkým chudobní, vylúčení a nemilovaní sú tými, čo potrebujú niekoho, kto sa pre nich stane „paraklétom“, čiže utešiteľom a ochrancom. Tak ako sa Duch Svätý stáva pre každého z nás, čo sme tu na námestí, tešiteľom a ochrancom. To isté musíme robiť pre tých najnúdznejších, pre tých najviac odpisovaných, pre tých, čo to najviac potrebujú, pre tých, čo najviac trpia. Byť obrancami a utešiteľmi.

Duch Svätý živí nádej nielen v srdci ľudí, ale aj v celom stvorenstve. Apoštol Pavol hovorí – zdá sa to byť tak trochu zvláštne, avšak je to pravda – hovorí, že aj stvorenie „túžobne očakáva“ oslobodenie a „vzdychá a zvíja sa“ ako v pôrodných bolestiach (porov. Rim 8,20-22). «Tou energiou, ktorá dokáže pohnúť svetom nie je akási anonymná a slepá sila, ale je ňou pôsobenie Božieho Ducha, ktorý sa „vznášal nad vodami“ (Gn 1,2) na počiatku stvorenia» (Benedikt XVI., Homília, 31. mája 2009). Aj toto nás pobáda k úcte ku stvorenstvu: nedá sa pošpiniť obraz bez spôsobenia urážky umelcovi, ktorý ho vytvoril.

Bratia a sestry, nech nás blížiaca sa slávnosť Turíc – ktorá je narodeninami Cirkvi – zastihne svorných v modlitbe, spolu s Máriou, Ježišovou a našou Matkou. A dar Ducha Svätého nech nám dá prekypovať nádejou. Ba ešte viac: nech nám dá „plytvať“ nádejou pre všetkých tých, čo sú najviac odkázaní, najviac odpisovaní, a pre všetkých tých, čo to potrebujú. Ďakujem.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

inizio pagina

Dikastérium pre laikov, rodinu a život dostalo sekretára zo Schönstattského hnutia

◊  

Vatikán 31. mája – Svätá stolica dnes zverejnila niekoľko pápežských menovaní. Svätý Otec vymenoval sekretára Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Je ním páter Alexandre Awi Mello ISch, národný riaditeľ Schönstattského hnutia v Brazílii.

Ako je známe, na čele Dikastéria pre laikov, rodinu a život je od augusta 2016 ako prefekt kardinál Kevin Joseph Farrell. 

Ďalšie menovanie sa týka Pápežskej medzinárodnej mariánskej akadémie. Za prezidenta tejto inštitúcie menoval pápež František P. Stefana Cecchina OFM a za jej sekretára pátra  Bogusza Stanisława Matulu, rovnako z františkánskej rehole.

Svätý Otec František zaradil medzi členov Kongregácie pre východné cirkvi Mons. Pierbattistu Pizzaballu, titulárneho arcibiskupa Verbe, ktorý je apoštolským administrátorom sede vacante Jeruzalemského latinského patriarchátu. -jb-

inizio pagina

Pápež spolucíti s afganským ľudom po bombovom útoku v Kábule

◊  

Vatikán/Afganistan 31. mája – Pri dnešnom bombovom útoku v Kábule zahynulo minimálne 90 osôb a 400 bolo zranených, pričom obete sú prevažne z radov civilistov. K zodpovednosti za útok sa prihlásil samozvaný Islamský štát. Nálož umiestnená v kamióne explodovala v diplomatickej štvrti neďaleko prezidentského paláca, sídla misie NATO a veľvyslanectiev Francúzska a Nemecka. Medzi zranenými sú aj zamestnanci nemeckej ambasády.

V mene pápeža Františka zaslal štátny sekretár kardinál Pietro Parolin kondolenčný telegram afganskému veľvyslancovi v Taliansku. Tlmočí v ňom hlboký zármutok Svätého Otca nad správou o tomto „brutálnom skutku násilia“. Pápež František vyjadruje svoju hlbokú účasť, „zveruje duše zosnulých Božiemu milosrdenstvu a ubezpečuje ľud Afganistanu o svojich pokračujúcich modlitbách za mier.“ -ab-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Berme si príklad z viery našej Matky Márie

◊  

Berme si príklad zo silnej a slúžiacej viery našej Matky Márie, aby sme sa stali živými znakmi Božieho milosrdenstva. (Tvít pápeža Františka, 31. mája 2017)

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Rastú zmiznutia mladistvých migrantov, upozorňuje taliansky UNICEF

◊  

Taliansko 31. mája – V Taliansku zaznamenali nárast nezvestných neplnoletých imigrantov, ktorí sa do krajiny dostali osamotení, bez svojich príbuzných. Vyplýva to z dokumentu, ktorý v Ríme zverejnila organizácia UNICEF pod názvom „Stratení“. V roku 2016 zmizlo viac ako 6500 maloletých. V roku 2012 ich bolo okolo 1700, tento nárast súvisí aj zo zvýšením počtom detí, ktoré migrujú do Talianska bez sprievodu. V minulom roku ich bolo 28 tisíc z celkového počtu 181 436 osôb.

Problematike mladistvých migrantov, ktorí sú „zraniteľní a bez hlasu“ venoval osobitnú pozornosť aj pápež František vo svojom tohtoročnom Posolstve ku Svetovému dňu migrantov.

Podľa slov hovorcu talianskej pobočky UNICEF-u Andreu Iacominiho, maloletí migranti sú vystavení veľkým rizikám: „Môžu byť využívaní, vystavení násiliu, a aj keď nemáme istotu, môže ísť aj o obchod s orgánmi.“

Ohľadom pôvodu detských migrantov Iacomini vysvetľuje: „Aj keď na začiatku prichádzali hlavne zo Sýrie, Egypta, Eritrey a Somálska, dnes sa k týmto krajinám pridali Gambia a Mali, čiže z väčšej časti ide o subsaharskú Afriku a tiež o Áziu. Dôvody úteku týchto detí sú rôzne. Ide možno o deti z rodín strednej vrstvy, ktoré sú v ohrození, že prídu o majetok, a preto sa rodičia rozhodnú poslať preč deti. Avšak väčšie časť uteká pred veľkým nedostatkom. Alebo z iných dôvodov... Kvôli vojne: spomeňme si na vojnu, ktorá sužuje Južný Sudán už 4 roky. Veľká časť populácie, dva a pol milióna, utiekla do Čadu. Čiže dôvody sa násobia, majú ekonomický charakter, sú spojené hlavne s hladom, chudobou a samozrejme s vojnami, ktoré sa nepodarilo ukončiť.“

Na pomoc detským migrantom je podľa Andreu Iacominiho potrebná činnosť, akej sa venuje UNICEF: „Už pri prvom prijatí, už priamo na lodi vysvetliť týmto deťom kam idú, prečo idú do daného centra, načo sa ich budú pýtať a aké sú ich práva a povinnosti. Potom inštitúcie sa musia snažiť dať týmto mladým perspektívu zapojenia do spoločnosti, nemali by ich nastrašiť, lebo to ich môže viesť k úteku. Mali by im dať pocítiť pomoc. Nie je ale ľahké poskytnúť im všetky nástroje k zaradeniu sa. Toto je veľká úloha.“

Na otázku, čím môžu v tejto veci pomôcť bežní občania, hovorca Unicefu hovorí, že obyvatelia Talianska by nemali mať strach a mali by sa zoznámiť s konkrétnymi príbehmi týchto detí: „Nemáme mať strach, nemáme mať predsudky, máme poznať mená a priezviská týchto detí a ich príbehy, máme vedieť odkiaľ prichádzajú a prečo prichádzajú. Je málo pravdy v tom, čo sa dnes hovorí na túto tému a čo žiaľ vyvoláva predsudky a strach.“ -ab-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 31. mája 2017

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina