Vatikán 1. júna – Kázanie, prenasledovanie a modlitba - nad týmito troma slovami, ktoré charakterizujú život apoštola Pavla sa vo svojej dnešnej homílii v kaplnke Domu sv. Marty zamyslel pápež František. Upriamil pozornosť na príklad apoštola, ktorý aj dnes ponúka ľuďom: ohlasovať evanjelium uprostred prenasledovaní zo strany sveta a útech od Pána.

„Život apoštola je život v neustálom pohybe“, povedal pápež František. „Ťažko si predstaviť Pavla ako sa opaľuje na pláži, ako si oddychuje,“ dodal Svätý Otec. Vo svojej kázni vychádzal z dnešného prvého čítania zo Skutkov apoštolov (Sk 22,30; 23,6-11) a upriamil svoju pozornosť na tri rozmery života apoštola Pavla.

Prvým rozmerom „je kázanie, ohlasovanie“. Pavol, pokračoval pápež František, „ide z jedného konca na druhý a ohlasuje Krista“ a „ak na nejakom mieste nekáže, tak pracuje“:

„Ale to, čo robí najčastejšie, je kázanie: ak je pozvaný kázať a ohlasovať Ježiša Krista, je to pre neho pasia! Nesedí za svojím stolom: nie. Je vždy v pohybe. Neustále pokračuje v ohlasovaní Ježiša Krista. Vo svojom vnútri mal oheň, zanietenie ... apoštolské zanietenie, ktoré ho hnalo ďalej. Nerobil kroky vzad. Vždy vpred. A toto je jedna z jeho čŕt, ktorá mu skutočne prináša problémy.“

Druhým rozmerom tohto Pavlovho života, pokračoval Svätý Otec, sú práve „problémy, presnejšie povedané prenasledovanie“. V prvom čítaní dnes čítame, že všetci sa spojili na jeho obžalobu. Pavol je súdený, pretože ho pokladajú za „rušiteľa“:

„A Duch inšpiroval Pavla k malej lesti. Vedel, že neboli jednotní, že medzi nimi boli mnohé vnútorné boje a vedel, že saduceji neveria v zmŕtvychvstanie, v ktoré zas farizeji verili. A on, aby sa nejako dostal z tejto situácie, zvolal: ‚Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej vo vzkriesenie mŕtvych ma súdia.’ Ako to povedal, rozpútala sa diskusia medzi farizejmi a saducejmi. A zhromaždenie, tí, ktorí sa zdali byť jednotní, sa rozdelili, všetci.“

Títo, vysvetlil pápež, „boli strážcovia zákona, strážcovia učenia Božieho ľudu, strážcovia viery“, „ale jeden veril jedno, druhý iné.“ Títo ľudia, dodal, „stratili zákon, stratili učenie, stratili vieru, pretože ju zmenili v ideológiu“. Svätý Pavol teda proti tomu musel veľa bojovať, pripomenul Svätý Otec.

Prvý rozmer Pavlovho života je teda zápal apoštolského ohlasovania, tým druhým je znášanie protivenstiev a bojov, zopakoval pápež František a prešiel k záverečnému tretiemu rozmeru, ktorým je modlitba. „Pavol mal túto blízkosť s Pánom,“ pokračoval pápež:

„Bol mu mnohokrát nablízku. Raz spomína, že ho preniesol až do siedmeho neba, v modlitbe, a nevedel ako opísať tie nádherné veci, ktoré tam pocítil. Ale tento bojovník, tento ohlasovateľ s nekonečným horizontom, mal vždy väčšmi ten mystický rozmer stretnutia s Kristom. Pavlovou silou bolo toto stretávanie sa s Pánom v modlitbe. Tak ako to bolo aj prvý krát počas cesty do Damasku, keď išiel prenasledovať kresťanov. Pavol bol človek, ktorý sa stretol s Pánom a nikdy na to nezabúda, umožňuje Pánovi jeho stretnutia a hľadá ho, aby sa s ním stretol. Muž modlitby.“

Toto, opäť zopakoval Svätý Otec „sú tri Pavlove postoje, ktorým nás učí tento úryvok: apoštolské nasadenie k ohlasovaniu Ježiša Krista, vytrvalosť – vydržať prenasledovanie – a modlitba: stretávať sa s Pánom a umožniť Pánovi tieto stretnutia“. A takto Pavol kráčal vpred „uprostred prenasledovaní zo strany sveta a útech od Pána“.

Svätý Otec uzavrel homíliu modlitbou: „Nech nám Pán dá milosť - všetkým nám pokrsteným – osvojiť si tieto tri postoje v našom kresťanskom živote. Milosť ohlasovať Ježiša Krista, odolať prenasledovaniu a vábeniam, ktoré nás zvádzajú odpadnúť od Ježiša Krista a milosť stretávania sa s Ježišom Kristom v modlitbe.“ -ab- 

Vatikán 1. júna – Kongregácia pre klérus zasadá v týchto dňoch v Ríme na výročnom plenárnom stretnutí. Jeho účastníkov dnes predpoludním prijal na osobitnej audiencii Svätý Otec. V úvode sa pápež František prítomným na čele s kardinálom Beniaminom Stellom poďakoval za ich prácu a vyjadril radosť, že môže s nimi viesť dialóg pár mesiacov po publikácii nového Ratio fundamentalis. Tento dokument hovorí o celostnej formácii kňazov, ktorá zahŕňa všetky oblasti.

Svätý Otec sa spoločne s prítomnými zamyslel nad dvoma aspektmi kňazského povolania: nad príťažlivým pôvabom povolania a nad zaväzujúcimi nárokmi, ktoré sú s tým spojené. Priznal sa, že myslel hlavne na mladých kňazov:

„Srdce mladého kňaza žije medzi nadšením z prvých projektov a strachu z apoštolských ťažkostí do ktorých sa ponára s určitou obavou, ktorá je znakom múdrosti. On cíti v hĺbke srdca veľkú radosť a silu prijatého pomazania, ale jeho plecia začínajú byť postupne obťažené váhou zodpovednosti, množstva pastoračných úloh a očakávaní Božieho ľudu.“

Pápež pozýva zamyslieť sa nad tým, ako to všetko prežíva mladý kňaz a aký postoj voči nemu zaujímajú starší kolegovia? Upozorňuje, aby nedochádzalo k posudzovaniu. Uviedol niekoľko príkladov povolania mladých, ktoré sa nachádzajú vo Svätom písme. Počnúc Samuelom, Dávidom, Jeremiášom až po evanjeliá, kde „Pánov výber padá na tých najmenších, a  misia ohlasovať evanjelium, zverená apoštolom, sa  nezakladá na veľkosti ľudských síl, ale na ochote nechať sa viesť Duchom.“

Svätý Otec ďalej odkázal mladým kňazom slová povzbudenia: „Ste vybraní, ste drahí Pánovi! Boh sa na vás pozerá s nežnosťou Otca a potom ako sa dal zaľúbiť vášmu srdcu, nenechá vás potácať sa.“

Pápež sa prihovoril aj biskupom a pripomenul im dve dôležité skutočnosti. Ponajprv ich upozornil, aby nezapĺňali za každú cenu prázdne miesta v seminároch, aby boli nároční pri posudzovaní prihlásených. Po druhé im kládol na srdce, aby stáli pri kňazoch, boli im nablízku: „Nedá sa spravovať diecéza bez blízkosti. Kňazovi neumožníme, aby rástol a posväcoval sa, ak je bez otcovskej blízkosti biskupa.“

V druhej časti svojho príhovoru Svätý Otec pripomenul prítomným niektoré dôležité postoje: „modliť sa neúnavne, vždy kráčať a zo srdca sa podeliť“.

„Neúnavne sa modliť. Pretože môžeme byť „rybármi ľudí“, len ak ako prví uznáme, že sme „ulovení“ nežnosťou Pána,“ upozornil pápež František.

Druhým dôležitým postojom je „vždy kráčať, pretože kňaz nikdy nie je „v cieli“. Ostáva stále učeníkom, pútnikom po cestách evanjelia a života, s výhľadom na prah Božieho tajomstva a na svätú zem ľudí, ktorí sú mu zverení.“

Kňaz je v službe pre druhých a je dôležité, aby sa vedel deliť, dodal do tretice pápež František:

„Podeliť sa od srdca, pretože kňazský život nie je byrokratická kancelária, ani súhrn náboženských a liturgických praktík na odbavenie.... Byť kňazmi je dávať život pre Pána a pre bratov, nesúc na vlastnom tele radosti a bolesti ľudu, vynakladajúc čas a pozornosť iným pre uzdravenie ich zranení, a ponúknuc všetkým nežnosť Otca.“

Na záver poprosil Svätý Otec Pannu Máriu, aby všetkých viedla a prihovárala sa za nich. Stretnutie sa konalo v Sále konzistória Apoštolského paláca. -ab-

Vatikán 1. júna – Pápež František dnes v Klementínskej sále prijal vyše sto členov Federácie katolíckych združení rodín v Európe (FAFCE), ktorá tento rok slávi dvadsať rokov svojho vzniku. FAFCE so sídlom v Bruseli združuje štrnásť európskych národných rodinných združení a je jedinou európskou organizáciou tohto druhu s priamym odvolaním sa na Magistérium Katolíckej cirkvi. Slovensko v nej zastupujú Klub mnohodetných rodín a Hnutie kresťanských rodín.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti

Toto združenie, „mladé“ duchom a tiež vekom, je „povolané nakaziť druhých v službe rodinám, aby tak Európa aj naďalej považovala rodinu za svoj vzácny poklad,“ uviedol hneď na úvod svojho príhovoru zástupcom Federácie katolíckych združení rodín v Európe Svätý Otec František. Práve obraz pokladu podľa pápežových slov správne „vystihuje úctu, ktorú všetci musíme mať voči rodine“:     

„Rodiny nie sú muzeálne kúsky, ale prostredníctvom nich sa vo vzájomnom úsilí a vo veľkorysej otvorenosti pre deti, tak ako v službe spoločnosti, realizuje dar. Týmto spôsobom sú rodiny ako kvas, ktorý pomáha, aby sa svet stal ľudskejším, bratskejším, v ktorom sa nikto necíti byť odmietnutý alebo opustený.“  

Svätý Otec vo svojom príhovore zdôraznil, že rodina je „základnou bunkou spoločnosti“ a pritiahol pozornosť na svoju posynodálnu apoštolskú exhortáciu o láske v rodine:

„V Amoris laetitia som chcel poukázať na to, ako môžeme z rodiny vytvoriť konkrétny dar skrze krásu a radosť zo vzájomnej lásky. Z tohto pohľadu by mala byť vaša činnosť tým odkazom, ktorý všetkým pripomína, že neexistuje lepší spojenec pre celostný pokrok spoločnosti, než podpora prítomnosti rodín v sociálnej spleti.“

„Jednota všetkých členov rodiny a jej záväzok k solidarite s celou spoločnosťou sú,“ podľa pápeža Františka, „spojencami spoločného dobra a pokoja“. Svätý Otec zástupcov Federácie katolíckych združení rodín v Európe požiadal, aby popri svojich iniciatívach, ktorými podporujú „konkrétnu politiku v prospech rodiny v ekonomickom i pracovnom sektore“, nezabúdali na mládež bojujúcu s nezamestnanosťou. „Nech je váš dialóg vždy založený na skutkoch, svedectvách, skúsenostiach a životných štýloch, ktoré hovoria viac než vaše príhovory a iniciatívy,“ uviedol Svätý Otec.   

Štyri hlavné krízy rodiny v Európe

Rodina v Európe podľa pápežových slov prechádza v súčasnosti najmä štyrmi veľkými krízami: demografickou, migračnou, pracovnou a výchovnou. „Vašou úlohou bude častokrát vyprovokovať konštruktívny dialóg s rôznymi aktérmi sociálnej sféry, bez skrývania vašej kresťanskej identity, naopak, táto identita vám pomôže vždy vidieť ponad zdanie a okamžik,“ povzbudil prítomných Svätý Otec.

„Aby sa táto namáhavá práca vykonala, rodina nesmie zostať izolovaná ako nejaká monáda, ale potrebuje vyjsť zo seba samej, potrebuje viesť dialóg a stretávať sa s druhými s cieľom vytvoriť jednotu, ktorou nebude uniformita a ktorá vytvára pokrok a spoločné dobro,“ pokračoval ďalej vo svojom príhovore pápež František a dodal:

„Drahé rodiny, veľa ste dostali od svojich predkov. Oni sú trvalou spomienkou, ktorá nás musí hnať k tomu, aby sme do vytvárania iniciatív o rodine a pre rodinu vložili múdrosť srdca a nielen techniku. Oni sú pamäťou a nové generácie sú zodpovednosťou, ktorá stojí pred vami. S týmto vedomím sa napríklad vaša služba posvätnosti života uskutočňuje v spojení medzi generáciami; uskutočňuje sa v službe všetkým, najmä tým najnúdznejším, ľuďom so znevýhodnením, sirotám; uskutočňuje sa v solidarite s migrantmi; realizuje sa v trpezlivom umení vychovávať, ktoré v každom mladom človeku vidí predmet hodný všetkej rodinnej lásky; uskutočňuje sa v práve na život dosiaľ nenarodeného dieťaťa, ktoré zatiaľ nemá hlas; uskutočňuje sa v dôstojných životných podmienkach pre seniorov.“

Na záver svojho príhovoru Svätý Otec povzbudil členov Federácie katolíckych združení rodín v Európe „kreatívne vytvárať nové metódy a prostriedky, aby rodina mohla fungovať ako v cirkevnej, tak aj vo verejnej sfére.“ A to je podľa pápežových slov možné len vo vernosti trojitému poslaniu: byť oporou pre nové generácie, sprevádzať ich na často hrboľatých životných cestách, a viesť ich spôsobom, ktorý v rámci každodenného života poukáže na hodnoty a zmysel.   

Súčasťou trojdňového programu FAFCE v Ríme, ktorého vyvrcholením bola dnešná audiencia u pápeža, boli pracovné stretnutia, diskusie, okrúhly stôl organizovaný Dikastériom pre laikov, rodinu a život s heslom «Rodiny – budúcnosť Európy» či zasvätenie Federácie katolíckych združení rodín v Európe Panne Márii v Paulínskej kaplnke Baziliky Santa Maria Maggiore. -ej-

Vatikán/Bosna a Hercegovina 1. júna – Svätý Otec František dnes v Apoštolskom paláci prijal chorvátskeho člena trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny Dragana Čoviča. Obe strany vyjadrili spokojnosť s bilaterálnymi vzťahmi, ktorých základom je spoločná dohoda z roku 2006.  

Po audiencii u pápeža Františka sa Dragan Čovič stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Gallagherom.

V oficiálnom komuniké Tlačového strediska Svätej stolice sa uvádza, že hlavnými témami rozhovorov boli situácia v balkánskej krajine, výzvy, ktorým čelí, ako aj jej úsilie začleniť sa do Európskej únie. Bosna a Hercegovina svoju žiadosť o členstvo podala na začiatku roku 2016.  

Predstavitelia Vatikánu a člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny Dragan Čovič sa tiež venovali témam akými sú mier, zmierenie, medzináboženský dialóg a prítomnosť katolíckej komunity v krajine. -ej-   

Ďakujem Bohu za rodičov, ktorí sa snažia žiť v láske a kráčajú spolu ďalej, aj keď neraz na svojej ceste padnú. (Tvít pápeža Františka, 1. júna 2017)

Vatikán/Ukrajina 1. júna - Vo veku 84 rokov zomrel po ťažkej chorobe v stredu 31. mája kardinál Ľubomyr Huzar, emeritný kyjevsko-halyčský vyšší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Kardinál Huzar bol členom spoločenstva ukrajinských studitských mníchov a na čele Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi bol v rokoch 2001-2011.

Svätý Otec František vyjadril sústrasť nad úmrtím ukrajinského kardinála v telegrame vyššiemu arcibiskupovi Kyjeva-Halyče Svjatoslavovi Ševčukovi. Pripomenul jeho veľké nasadenie pre znovuzrodenie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi týmito slovami:

„Pamätám na jeho húževnatú vernosť Kristovi, bez ohľadu na obmedzovania a prenasledovania namierené proti cirkvi, ako aj na jeho plodnú apoštolskú aktivitu pri organizovaní gréckokatolíckych veriacich pochádzajúcich z rodín násilne vyhnaných zo západnej Ukrajiny, ako aj jeho úsilie nachádzať vždy nové cesty pre dialóg a spoluprácu s pravoslávnymi cirkvami.“ 

Pohrebné obrady sú naplánované na nedeľu 4. júna v Kyjeve, kde budú telesné pozostatky kardinála Huzara v nasledujúci deň pochované do krypty Patriarchálneho chrámu Kristovho vzkriesenia. Pohrebu bude predchádzať trojdňová posledná rozlúčka v rodnom Ľvove.

Ľubomyr Huzar sa narodil 26. februára 1933 vo Ľvove. Jeho rodina v dôsledku vojny utiekla do Rakúska a neskôr do USA. Za kňaza bol vysvätený 30. marca 1958 pre Stamfordskú ukrajinskú eparchiu.

V Ríme získal doktorát na Pápežskej Urbanovej univerzite, vstúpil k studitským mníchom a bol predstaveným kláštora Studion v Grottaferrate pri Ríme. Dňa 2. apríla 1977 ho vysvätil za biskupa kardinál Josyf Slipyj a v nasledujúcom roku bol menovaný za rehoľného predstaveného (archimandritu) studitských mníchov sídliacich mimo Ukrajiny.

V roku 1993 sa spolu s celým mníšskym spoločenstvom vrátil z talianskej Grottaferraty do rodnej vlasti. Komunita sa od roku 1995 usadila v Monastieri sv. Teodora Studitu v obci Kolodijivka v Ternopoľskej oblasti Ukrajiny.

V roku 1996 bol vladyka Ľubomyr Huzar menovaný za pomocného biskupa vtedajšieho ľvovského vyššieho arcibiskupa kardinála Lubačivského. Po jeho smrti ho Mimoriadna synoda biskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi zvolila 25. januára 2001 za vyššieho arcibiskupa Ľvova. Svätý Otec Ján Pavol II. v nasledujúci deň voľbu potvrdil a o mesiac, 21. februára 2001, mu udelil na konzistóriu kardinálsku hodnosť s titulárnym chrámom v Ríme (Chrám sv. Sofie na Via Boccea).

V roku 2004 sa Ľvovské vyššie arcibiskupstvo premenovalo na Kyjevsko-halyčské a presunulo sa do Kyjeva. Ako kyjevsko-haličský vyšší arcibiskup pôsobil kardinál Huzar až do roku 2011, keď pápež Benedikt XVI. akceptoval jeho zrieknutie sa úradu, ktoré predložil po dosiahnutí veku 75 rokov.

Kardinál Ľubomyr Huzar bol počas desiatich rokov svojho účinkovania na čele Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi aj predsedom jej Synody. V roku 2005 sa zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Benedikta XVI. -jb-

Podrobný životopis a informácie o pohrebe

Vatikán/Slovensko 1. júna – Na štvordňovom rímskom stretnutí Federácie katolíckych združení rodín v Európe (FAFCE), ktoré dnes vyvrcholilo audienciou u pápeža Františka vo Vatikáne, Slovensko reprezentovala europoslankyňa Anna Záborská. 

V Európe chýba lobing za rodinu

„Máme lobistov v životnom prostredí, v automobilovom priemysle, v poľnohospodárstve, ale lobistov za rodinu, ktorí by posielali maily politikom a pripomínali im, aby mysleli na rodiny s deťmi, tých je veľmi málo.

Rodiny, ktoré sa starajú o deti, nemajú čas ísť manifestovať pred parlament. Je to politika, ktorá doteraz nie je docenená. Osobne čakám, že demografická kríza, ktorá spôsobuje vymieranie Európy zobudí politikov a povedia si, že chcú zachrániť túto kultúru.“

Štáty v Európe by mali viesť rodiny

„Štáty by mali viesť rodiny. Otec rodiny zodpovednejšie vedie aj štát, ktorý riadi. Naposledy bolo vo Francúzsku deväť prezidentských kandidátov. Len dvaja si vo svojom životopise napísali, že sú otcovia rodiny. Možno sú viacerí, ale necítili to ako hodnotu, ktorú prinášajú do spoločnosti. Ten, kto je zodpovedný za rodinu, správa sa zodpovedne aj v štáte, v ktorom zastáva nejakú funkciu.“

Rozhovor pripravila Eva Jánošíková

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: