Rím 3. júna – Večné mesto v týchto dňoch žije oslavami Zlatého jubilea Katolíckej charizmatickej obnovy. Program sa sústreďuje v areáli Circo Massimo v centre mesta, kde hlavným bodom programu bola dnešná večerná ekumenická modlitbová vigília za účasti Svätého Otca Františka. Súčasťou osláv vo Večnom meste boli od stredy modlitbové stretnutia, koncerty, konferencie a eucharistické slávenia v rímskych bazilikách.

Podujatie s účasťou katolíckych charizmatických spoločenstiev z celého sveta ako aj hostí z iných cirkví a denominácií spoločne organizujú Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy (ICCRS - International Catholic Charismatic Renewal Services) a Katolícke bratstvo (Catholic Fraternity).

Včera večer účastníci slávili v areáli Circo Massimo svätú omšu s kardinálom Kevinom Farrellom, prefektom vatikánskeho Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Dnešný program sa začal o 16. hod. modlitbami chvál a adoráciou a pokračoval svedectvami a príhovormi Michelle Moranovej a Gilberta Barbosu, reprezentantov dvoch spomenutých usporiadateľských organizácií.

Svätý Otec prišiel medzi desiatky tisíc účastníkov zo 130 krajín pred šiestou hodinou večer. Na pódium s veľkým nápisom „Ježiš je Pán“ vystúpil spolu s ďalšími predstaviteľmi, medzi ktorými boli okrem niekoľkých kardinálov tiež predstavitelia charizmatických spoločenstiev z iných kresťanských cirkví.

Zhromaždenie sa s oduševnením zjednotilo v speve Vive Jesús el Seňor, po ktorom zaznelo evanjeliové čítanie z Veľkňazskej modlitby, kde Ježiš prosí Otca, „aby všetci boli jedno“. Ako prvý sa prihovoril pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa. Na pozadí obrazu Babylonskej veže poukázal na dielo Ducha Svätého, ktorým je odpútanie človeka z jeho upätosti na seba samého a jeho nasmerovanie ku Kristovi. Kopernikovským obratom nazval „krst v Duchu Svätom“, ktorý spoločenstvu učeníkov umožňuje prejsť od zameriavania sa čisto na seba k zameraniu sa na Boha, na „veľkú jednotu, ktorou je celé Kristovo telo, ba celé ľudstvo“.

Po pápežskom kazateľovi prehovoril pastor Giovanni Traettino z pentekostálneho spoločenstva Cirkvi zmierenia v Caserte neďaleko Neapola. Poďakoval sa za pozvanie vystúpiť na ekumenickom podujatí a pripomenul dobré vzťahy medzi spoločenstvami katolíkov a protestantov ešte z čias kardinála Jorgeho Bergoglia v Argentíne. Pastor Traettino položil dôraz na požiadavku jednoty kresťanov so slovami, že Kristus má jedinú Nevestu Cirkev a nie je „polygamista“.

V programe bohatom na spevy zaznela aj spontánna modlitba za chudobných, ktorú predniesol Gilbert Barbosa. Medzi prítomnými boli aj viacerí rímski bezdomovci, ktorí prišli na pozvanie Pápežskej charity.

Svätý Otec František vo svojom príhovore poukázal na udalosť Turíc, ktorá uviedla  všetkých učeníkov do pohybu so spoločným poslaním: ohlasovať, že Ježiš je Pán. Zdôraznil zjednocujúce pôsobenie Ducha Svätého, ktorý vytvára medzi veriacimi „zmierenú rozličnosť“. Katolícku charizmatickú obnovu označil za „prúd milosti Ducha Svätého“. Pripomenul, že toto dielo malo ekumenický charakter už od svojho počiatkov pred polstoročím: „Zrodila sa ako ekumenická, pretože je to Duch Svätý, kto vytvára jednotu a je to ten istý Duch, kto dáva inšpiráciu, aby to tak bolo!“ V tejto súvislosti pápež František odporúčal prečítať si diela kard. Suenensa na túto tému.

Na historickom mieste nazývanom starými Rimanmi Circus Maximus poukázal Svätý Otec na mučeníkov, ktorých v tej dobe zabíjali pre zábavu. Pripomenul, že v dnešnej dobe tí, čo zabíjajú kresťanov, nepýtajú sa ich, či sú pravoslávni, katolíci alebo evanjelici, luteráni či kalvíni, ale jednoducho: „Si kresťan?“

„Dnes je tu viac mučeníkov než v tých dobách. A toto je ekumenizmus krvi: zjednocuje nás svedectvo mučeníkov dneška,“ povedal Svätý Otec. Ďalej sa dotkol spoločnej starostlivosti Cirkvi o chudobných a požiadavky jednoty. „Prúd milosti“, ktorý predstavuje charizmatická obnova, „je pre celú Cirkev, nie iba pre niektorých, a nikto z nás nie je v role pána nad ostatnými ako sluhami. Nie: všetci sme služobníci tohto prúdu milosti,“ povedal pápež František.

V závere poďakoval Katolíckej charizmatickej obnove za to, čo dala Cirkvi počas 50 rokov a povzbudil jej členov k novej angažovanosti v poslaní, ktoré vyjadril týmito slovami:

„Deliť sa so všetkými v Cirkvi s krstom v Duchu Svätom, chváliť Pána bez prestania, spoločne kráčať s kresťanmi rozličných cirkví a kresťanskými spoločenstvami v modlitbe a v činnosti pre chudobných. Slúžiť tým najchudobnejším a chorým. Toto očakáva Cirkev a pápež od vás, Katolícka charizmatická obnova, ale od vás všetkých: všetkých, ktorí ste vstúpili do tohto prúdu milosti!“  

Páter Cantalamessa spolu s pastorom Traettinom potom v spoločnej ekumenickej modlitbe odprosovali za hriech rozdelenia kresťanov. Záver tvorilo vyprosovanie vyliatia Ducha Svätého na celú Cirkev.

V nedeľu 4. júna na Slávnosť zoslania Ducha Svätého vyvrcholí šesťdňové jubilejné stretnutie členov charizmatickej obnovy svätou omšou na Vatikánskom námestí, ktorej bude  predsedať Svätý Otec o 10.30.

Na Zlaté jubileum prišlo do Ríma aj vyše 200 členov charizmatických spoločenstiev zo Slovenska. Atmosféru úvodných dní stretnutia nám priblíži Marek Nikolov zo spoločenstva Dobrého pastiera.

AUDIO: 

-jb-

Vatikán 3. júna – Pápež František prijal na osobitnej audiencii skupinu vedúcich evanjelikálnych spoločenstiev, ktorí sa spolupodieľajú na dnešnej modlitbovej vigílii pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého v Ríme. Na prianie Svätého Otca majú oslavy 50. výročia vzniku Katolíckej charizmatickej obnovy ekumenický rozmer.

Pápež František pri krátkej audiencii poďakoval zástupcom protestantských spoločenstiev za ich ekumenické snahy:

„Ďakujem vám za to, čo robíte, za prácu pre jednotu kresťanov, všetci spolu, ako si praje Pán. Kráčajme spoločne, spoločne pomáhajme chudobným, spoločne v charite, spoločne vo výchove: všetci spolu. A nech teológovia z ich strany pracujú a  pomáhajú nám. My však vždy kráčajme, nikdy nehybne nestojme, vždy v pohybe a spoločne. Toto je to, čo si prajem, a ďakujem vám, pretože viem, že vy to robíte.“

Na záver sa všetci spolu pomodlili modlitbu Pána – Otče náš, každý vo svojom jazyku. -ab-

Vatikán 3. júna – Svätý Otec dnes doobeda prijal na osobitnej audiencii asi 170 účastníkov valného zhromaždenia Pápežských misijných diel (PMD) pod vedením kardinála Fernanda Filoniho, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Svätý Otec sa podelil s prítomnými o svoje prianie, aby PMD neboli len kanálom, cez ktorý prúdia peniaze v mene pápeža. Teší sa, že vedúci národných sekcií hľadajú nové formy, primeranejšie k poslaniu, ktoré táto organizácia má v rámci misijného poslania univerzálnej Cirkvi.

Aby sa napomohlo tomuto procesu obnovy, rozhodol sa pápež František vyhlásiť na október 2019 tzv. „Mimoriadny misijný mesiac“.

Svätý Otec pripomenul prítomným výzvu Benedikta XV. spred sto rokov, ktorá nestratila na aktuálnosti, že Cirkev a jej misie potrebujú mužov a ženy, ktorí „vynikajú horlivosťou a svätosťou“. „Kto káže o Bohu, nech je Božím človekom“, napísal Benedikt XV. v encyklike Maximum illud z roku 1919.

Pápež ďalej pokračoval v úvahách o potrebe obnovy PMD, aby dokázali poskytnúť miestnym cirkvám duchovne a materiálne sprevádzanie v zameraní na Zmŕtvychvstalého Krista:

„Želám si, aby sa vaše duchovné a materiálne sprevádzanie Cirkvi viac zakladalo na evanjeliu a na angažovanosti vychádzajúcej z krstu všetkých veriacich, laikov i klerikov, v jedinej misii Cirkvi: preukazovať Božiu lásku každému človeku, zvlášť tým, ktorí najviac potrebujú jeho milosrdenstvo. Mimoriadny mesiac modlitby a reflektovania misie v zmysle prvej evanjelizácie, poslúži k tejto obnove cirkevnej viery, aby v jej srdci vždy bolo a pôsobilo Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, jediného Spasiteľa, Pána a Ženícha svojej Cirkvi.“

Svätý Otec pripomenul aj apoštolskú exhortáciu Blahoslaveného pápeža Pavla VI. Evangelii nuntiandi – o ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete, kde sa píše: „Ako evanjelizátorka Cirkev začína evanjelizovaním samej seba. Spoločenstvo veriacich, ako komunita živej a zdieľanej nádeje, komunita bratskej lásky, potrebuje neustále počúvať to, v čo má veriť, dôvody svojej nádeje, nové prikázanie lásky.“ -ab-

.

Vatikán 3. júna – Aula Pavla VI. sa dnes zaplnila radostnými hlasmi detí, ktoré prišli na stretnutie so Svätým Otcom špeciálnym „Detským vlakom“. Je to už v poradí 5. ročník iniciatívy Pápežskej rady pre kultúru a talianskych Štátnych železníc. Téma tohto roku bola zameraná na ochranu stvorenstva: „Malí cestujúci, veľkí vyslanci, strážcovia Zeme“. Viac ako 400 detí, prevažne v mladšom školskom veku, prišlo z oblastí postihnutých zemetrasením v strednom Taliansku.

Pápež František hneď na úvod vyzval deti, že dnes by chcel počúvať a nie hovoriť. Postupne sa pri Svätom Otcovi vystriedali viaceré deti a porozprávali mu udalosti zo svojho každodenného života. Niektoré si zaspomínali aj na prežité zemetrasenie. Na záver deti spolu so Svätým Otcom zaspievali mariánsku pieseň a on im udelil požehnanie. -ab-

Podporujme s odvahou všetky prostriedky, ktoré sú nevyhnutné k ochrane životov našich detí. (Tvít pápeža Františka, 3. júna 2017)

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na nedeľu Zoslania Ducha Svätého cyklu A (1 Kor 12,3-7,12-13): Všetko dobro vo svete je dielom Ducha Svätého 

„Pred mnohými rokmi, niekedy  na začiatku 70-tych rokov minulého storočia, som strávil leto vypomáhaním v jednej farnosti v San José v Kalifornii, čo je asi 80 km na juh od San Francisca,“ spomína istý kňaz. „Jedného večera ma skupina farníkov pozvala medzi seba na stretnutie svojej modlitebnej skupiny. Bolo tam spolu asi tak 30 až 40 ľudí, boli tam muži i ženy, mladí i starí. Spievali sme piesne, držali sme sa za ruky, modlili sme sa a meditovali. Ako sme tak meditovali v tichu, zrazu jeden zo skupiny začal z ničoho nič nahlas rozprávať. Alebo ani nie rozprávať; skôr to bolo ako keby z neho prýštil silný prúd reči. Problémom bolo to, že táto jeho reč bola absolútne nezrozumiteľná, bolo to doslova bľabotanie. Tento zážitok bol pre mňa tak desivý, že som sa začal celý chvieť. Keď tento človek svoj výstup skončil, začal hovoriť ďalší člen skupinky. Ten sa modlil za to, aby sme všetci dostali dar porozumieť tomu, čo tu bolo povedané. Po istej odmlke sa ujal slova tretí člen skupiny; ten prekladal alebo lepšie vykladal to, čo ten prvý človek hovoril. Na moje prekvapenie nebolo to nič mimoriadne. Všetko úplne jednoduché a vlastne všetko známe veci.

Čo bolo mimoriadne na tomto všetkom, aspoň pre mňa, bola udalosť samotná. Čo som vtedy ešte nevedel a čo som sa dozvedel až neskôr bolo to, že toto bolo jedno z prvých stretnutí toho, čo sa neskôr začalo nazývať charizmatické skupiny. Vlastne tá skupina, v ktorej som sa v ten večer nachádzal, bola druhá takáto skupina na celom svete. Počas ďalších desiatich rokov sa charizmatické hnutie šírilo obrovskou rýchlosťou a stávalo sa čím ďalej tým známejším. To, čo som v ten večer zažil v San José a čo ma tak vydesilo, bol prejav tzv. daru jazykov, ktorý sa po grécky nazýva glosolália. Píše sa o ňom v Skutkoch apoštolov, kde sa po prvý raz praktizoval v deň Turíc a potom ďalej počas apoštolských čias.“

A tento kňaz pokračuje vo svojich spomienkach ďalej tým, že toto hnutie – s odstupom rokov – aj akosi hodnotí. A myslím si, že jeho slová by mohli byť platné i pre nás, v našej dobe, na Slovensku, nakoľko i u nás je charizmatická spiritualita dosť rozšírená, hlavne medzi mladými. Postoje k nej sú však rôzne: jedni ju vyhľadávajú a sú ňou nadšení, iní ju nenávidia a nemôžu ju ani cítiť a sú aj takí, ktorí sú z nej v rozpakoch. Kňaz k tomu všetkému hovorí toto: „Napriek veľkému dobru, ktoré charizmatické hnutie doteraz vykonalo a stále ešte bezpochyby koná, vždy som voči nemu mal dve výhrady. Po prvé, cítil som u týchto ľudí presvedčenie, (1) ako keby iba členovia charizmatického hnutia mali akýsi privilegovaný prístup k Duchu Svätému, a že ako keby Duch Svätý uprednostňoval iba komunikáciu s organizovanými skupinami. (2) A po druhé bola tu tendencia, ako tomu bolo aj v ten večer v San José, akoby silne zvýrazňovať mimoriadne prejavy Ducha Svätého, ako napríklad dary jazykov či dar uzdravovania na úkor iných, omnoho početnejších bežných prejavov Ducha Svätého, s ktorými sa stretávame v každodennom živote.

A my predsa vieme, že k Duchu Svätému má prístup každý jeden človek bez rozdielu a naopak Duch Svätý má prístup ku každému človeku. Patria sem nielen tí, ktorí sú veriaci, ale dokonca aj neveriaci. Hoci veriaci v Krista dostávajú Ducha v prvom rade, ako to nachádzame v Jánovom evanjeliu: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. ... z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. (7, 37-39). Avšak stopy prítomnosti Ducha Svätého, ako to učí Cirkev, je možné nájsť aj medzi neveriacimi či veriacimi aj z nekresťanských náboženstiev. Lebo „Duch veje kam chce“, hovorí Ježiš u Jána. Je samozrejme jasné, že najviac a najvýraznejšie sa Duch Svätý prejavuje cez jedincov, ktorí sú obdarení špeciálnymi darmi, no bežne sa prejavuje aj cez mnohých iných a jeho prejavy nemusia byť vždy hneď spozorované.

Myslím, že tieto pripomienky spomínaného kňaza sú na mieste a sú veľmi dôležité. Dávajú nám totiž na vedomie, že Duch Svätý je vlastne v činnosti stále, od stvorenia sveta, a že vlastne všetko dobré, čo sa vo svete odohráva, či je to niečo malé a nepatrné, alebo niečo veľké a významné je dielom Ducha Svätého. Náš svet nie je bez inšpirácií, len škoda, že je stále tak málo ľudí, ktorí ich berú vážne a ich nasledujú. Veď či každý z nás už nezažil vo svojom živote chvíle a momenty, kedy sme mali nutkanie prekročiť samých seba a vykonať niečo, čo hraničilo takmer s hrdinstvom? Alebo keď sme mali silné nutkanie vyjsť zo seba von a pomôcť niekomu, kto sa práve nachádzal v problémoch, či obetovať svoj čas alebo svoje pohodlie veci, z ktorej sme my osobne nemali vôbec žiaden úžitok? Najväčšími zlyhaniami v našom živote nebudú pravdepodobne pokušenia k zlu, ktorým sme sa poddali, ale skorej to bude dobro, ktoré sme odmietli vykonať, hoci nás k nemu naše vnútro – vlastne Duch Svätý v našom vnútri – pohýnal. Preto veľkodušným impulzom a pozvaniam Ducha Svätého ku konaniu dobra, ktoré sa v každom z nás nachádzajú, by sme sa mali učiť načúvať a ich nasledovať. Tak bude svet okolo nás lepší a náš život šťastnejší.

Okrem týchto malých nepatrných inšpirácií a pozvaní k dobru v živote každého z nás sa Duch Svätý z času na čas prejavuje aj výzvami a pozvaniami skutočne veľkými, ktoré však, žiaľ, nie sú tiež vždy vypočuté. No mnohé vypočuté sú a my ďakujeme Bohu za jedincov, ktorí mali odvahu tieto hnutia Ducha Svätého vo svojom vnútri realizovať. Každé jedno hnutie, ktoré zatriaslo povrchom zeme bolo výplodom uvažovania, dumania a snov nejakého jedinca, ktoré v ňom inšpiroval Duch Svätý. Aby som menoval aspoň niektorých: Čím by dnes bola Cirkev bez sv. Benedikta, ktorý svojou spiritualitou doslova zatriasol Európou v mnohých sférach jej života, alebo bez sv. sv. Františka Assiského, Ignáca z Loyoly, Vincenta z Pauly, Jána XXIII., Matky Terezy, pápeža Jána Pavla II.? Alebo Jeana Vaniera, zakladateľa spoločenstva pre mentálne postihnutých s názvom Archa, Rogera Schutza, zakladateľa komunity Taizé? Alebo u nás pátra Kolakoviča, ktorý počas totality kládol spolu s inými základy podzemnej cirkvi, sr. Bernadetty, zakladateľky komunity Nepoškvrnenej, či o. Mariána Kuffu, tohto neúnavného apoštola narkomanov a závislých? Dejiny dobra vo svete nie sú ničím iným, iba dejinami Ducha Svätého. Títo – a mnohí im podobní – jedinci, spolu s Duchom Svätým obnovili a obnovujú zem a svet.

Aj ja či ty, brat, sestra, môžeme robiť to isté, ak sa budeme viacej otvárať pre Ducha Svätého.

Želám vám požehnané Turíce.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: