Vatikán 5. júna – Robiť skutky milosrdenstva neznamená dávať almužnu, aby sme mali dobrý pocit vo svedomí. Znamená to podeliť sa a zúčastniť sa na utrpení druhých. Tak znela jedna z myšlienok dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno na sviatok biskupa a mučeníka sv. Bonifáca slávil omšu v Dome sv. Marty.

Nestačí robiť skutky milosrdenstva, treba s druhými prežívať bolesť

Inšpiráciu pre svoju úvahu našiel Svätý Otec v prvom čítaní z Tobiáša (Tob 1,3; 2,1b-8). V starozákonnej knihe sa píše, že spravodlivý muž menom Tobiáš sa rozhodol pochovať Židov, ktorých beztrestne zabili, pričom riskoval svoj vlastný život, keďže to bolo zakázané.

Tobiáš zažíval bolesť pred utrpením druhých, vysvetlil pápež František a zamyslel sa na štrnástimi duchovnými a telesnými skutkami milosrdenstva, medzi ktorými je aj pochovávať mŕtvych. Uskutočniť ich, dodal Svätý Otec, neznamená len podeliť sa s tým, čo máme, ale tiež prejaviť súcit.   

„To znamená trpieť s tým, kto trpí. Skutok milosrdenstva neznamená urobiť niečo, aby sme mali dobrý pocit na duši: skutok dobra, aby som sa cítil lepšie, spadne mi tak kameň zo srdca... To nie! Znamená to tiež zažívať bolesť druhých. Podeliť sa a mať súcit idú ruka v ruke. Je milosrdný ten, kto sa vie podeliť a tiež prežívať problémy druhých. A tu je otázka: viem sa podeliť? Som štedrý? Som nezištný? Keď vidím človeka, ktorý trpí, ktorý je v ťažkostiach, trpím tiež? Viem sa vcítiť do situácie druhých? Do situácie utrpenia?“   

Konať skutky milosrdenstva znamená tiež riskovať 

V knihe Tobiáš sa píše, že Židia deportovaní do Asýrie nemohli pochovávať svojich krajanov, lebo riskovali, že keď ich pri tom pristihnú, zabijú ich. Tobiáš, ktorý sa napriek zákazu rozhodol pochovávať mŕtvych Židov, bol preto vo veľkom nebezpečenstve. Podľa slov Svätého Otca konať skutky milosrdenstva znamená nielen podeliť sa a mať súcit, ale tiež riskovať:  

„Toľkokrát sa riskuje. Pomyslime na Rím uprostred [Druhej svetovej] vojny. Koľko ľudí riskovalo – počnúc Piom XII., kvôli skrývaniu Židov, aby ich nezabili, aby ich nedeportovali. Riskovali vlastnú kožu! Zachrániť život tých ľudí, to bol skutok milosrdenstva! Teda, riskovať.“

Konať skutky milosrdenstva spôsobuje nepohodlie, zbavuje egoizmu

Pápež František poukázal aj na ďalšie dva aspekty. Prvým je riziko, že tomu, kto koná skutky milosrdenstva, sa môžu druhí vysmievať, ako sa to stalo Tobiášovi. Jeho príbuzní hovorili, že namiesto toho, aby sa držal stranou, robí hlúposti. Po druhé, bol to človek, ktorý akceptoval, že ho to bude stáť isté nepohodlie:

„Konať skutky milosrdenstva spôsobuje nepohodlie. ,Mám chorého priateľa, priateľku. Chcel by som ho ísť navštíviť, ale nechce sa mi... radšej si oddýchnem alebo budem v pokoji pozerať televízor...’. Konať skutky milosrdenstva so sebou vždy prináša isté nepohodlie. Vyrušujú nás z nášho pohodlia. Pán však toto nepohodlie za nás vytrpel. Išiel na kríž, aby nám dal milosrdenstvo.“   

„Ten, kto je schopný urobiť skutok milosrdenstva,“ vysvetlil Svätý Otec, robí tak preto, lebo „vie, že sám predtým prijal milosrdenstvo; že to bol Pán, ktorý mu prejavil milosrdenstvo. A ak my konáme tieto veci, je to preto, lebo vieme, že Pán sa nad nami zmiloval. Pomyslime na naše hriechy, na naše chyby a na to, ako nám Pán odpustil: odpustil nám všetko, preukázal [nám] toto milosrdenstvo“. „Skutky milosrdenstva sú tie, ktoré nás zbavia egoizmu a ktoré nám pomáhajú napodobňovať Ježiša z bližšia,“ zakončil svoju dnešnú rannú homíliu v Dome sv. Marty pápež František. -ej-         

Vatikán 5. júna – Dialóg s islamom, úsilie o šírenie dôstojnosti ženy a rodinných hodnôt, ako aj citlivosť na témy spravodlivosti a pokoja. To sú niektoré z úloh, ku ktorým dnes pápež František vyzval 120 účastníkov generálnej kapituly Misionárov a misionárok Panny Márie Útechy. Rehoľu založil v roku 1901 v Turíne bl. Jozef Allamano. Svätý Otec misionárov vyzval, aby „prehĺbili svoju charizmu“ a vrhli sa s obnoveným elánom do diela evanjelizácie:   

„Zatiaľ čo s radosťou ďakujem Pánovi za dobro, ktoré uskutočňujete vo svete, chcel by som vás povzbudiť, aby ste pozorne rozlišovali pokiaľ ide o situáciu národov, uprostred ktorých rozvíjate vašu evanjelizačnú činnosť. Neunavte sa v prinášaní posily ľuďom, ktorí sú často poznačení veľkou chudobou a akútnym utrpením, ako napríklad v mnohých častiach Afriky a Latinskej Ameriky.“ 

Svätý Otec misionárom z celého sveta pripomenul mnohých spolubratov a spolusestry, ktorí „milovali Evanjelium lásky viac než seba samých a misionársku službu korunovali obetou vlastného života“.  

„V úsilí o rekvalifikáciu štýlu misionárskej služby je potrebné uprednostniť niektoré zásadné prvky, akými sú citlivosť pre inkulturáciu Evanjelia, priestor pre spoluzodpovednosť pastoračných pracovníkov, voľba jednoduchých a chudobných foriem prítomnosti medzi ľuďmi. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia dialóg s islamom, úsilie o šírenie dôstojnosti ženy a rodinných hodnôt, citlivosť pre témy spravodlivosti a pokoja.“

Generálnu kapitulu Misionárov a misionárok Panny Márie Útechy otvoril 22. mája slávnostnou omšou vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin. Ako v homílii uviedol, misionár by mal byť „človekom dialógu, budovateľom spravodlivosti a pokoja, odvážnym prorokom zmierenia“. -ej- 

Vatikán 5. júna – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri ekumenickej vigílii Zlatého jubilea Katolíckej charizmatickej obnovy 3. júna 2017 v areáli Circo Massimo v Ríme.

Bratia a sestry, ďakujem vám za vaše svedectvo, ktoré dnes vydávate na tomto mieste. Ďakujem! Robí to dobre všetkým, aj mne!

V prvej kapitole Skutkov apoštolov čítame: «A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: ‚O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.’» (Sk 1,4-5).

«Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.» (Sk 2,1-4).

Dnes sme tu ako vo Večeradle pod holým nebom, a tak nemáme strach: pod otvoreným nebom a tiež s otvoreným srdcom pre Otcove prisľúbenia. Sme tu zjednotení „my všetci veriaci“, všetci tí, ktorí vyznávame, že „Ježiš je Pán“ - „Jesus is the Lord“.

Mnohí prišli z rôznych končín sveta a Duch Svätý nás zhromaždil, aby sme nadviazali priateľské vzťahy, ktoré nás budú povzbudzovať na ceste k jednote, k jednote pre misiu, nie preto, aby sme boli nehybní, nie! Pre misiu, pre ohlasovanie, že Ježiš je Pán – „Jesús es el Señor“ – pre spoločné ohlasovanie lásky Otca voči všetkým svojím deťom! Pre ohlasovanie Dobrej zvesti všetkým národom! Pre podanie dôkazu, že mier je možný.

Nie je veľmi ľahké dokázať tomuto dnešnému svetu, že mier je možný, ale v mene Ježiša môžeme ukázať pomocou nášho svedectva, že mier je možný! Ale je možný, len ak my sme v mieri medzi sebou. Ak zdôrazňujeme rozdiely, sme vo vzájomnej vojne a nemôžeme ohlasovať mier. Mier je možný, ak vychádza z nášho vyznania, že Ježiš je Pán a z našej evanjelizácie týmto smerom. Je to možné. Aj keď sa medzi nami prejavujú rozdiely – ale to je samozrejmé, máme rozdiely –, no chceme, aby to bola zmierená rozličnosť. Na tento výraz nesmieme zabudnúť, nuž vyslovme ho všetci: zmierená rozličnosť. Tento výraz nie je môj. Je od jedného brata luterána. Zmierená rozličnosť.

A teraz sme tu a je nás veľa! Zišli sme sa k spoločnej modlitbe, k vzývaniu Ducha Svätého, aby zostúpil na každého z nás, aby sme vyšli na cesty miest a sveta a ohlasovali vládu Ježiša Krista.

Kniha Skutkov dosvedčuje: « My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.» (Sk 2,9-11). Hovoriť tým istým jazykom, počúvať, chápať... Sú tu rozdiely, ale Duch nám dáva pochopiť posolstvo Ježišovho zmŕtvychvstania v našom vlastnom jazyku.

Sme tu zhromaždení veriaci pochádzajúci zo 120 krajín sveta, aby sme oslavovali  zvrchované dielo Ducha Svätého v Cirkvi, ktoré sa začalo pred 50 rokmi a dalo počiatok ... určitej inštitúcii? Nie. Určitej organizácii? Nie. Prúdu milosti, prúdu milosti Katolíckej charizmatickej obnovy. Dielu, ktoré sa zrodilo ako... katolícke? Nie. Zrodilo sa ako ekumenické!

Zrodilo sa ako ekumenické, pretože je to Duch Svätý, kto vytvára jednotu a je to ten istý Duch, kto dáva inšpiráciu, aby to tak bolo! Je dôležité prečítať si spisy kardinála Suenensa na túto tému: veľmi dôležité!

A príchod Ducha Svätého mení ľudí  uzavretých zo strachu na odvážnych svedkov Ježiša. Peter, ktorý trikrát zaprel Ježiša, plný sily Ducha Svätého vyhlasuje: «Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom.» (Sk 2,36) . A to je vyznanie viery každého kresťana! Boh urobil Pánom a Mesiášom toho Ježiša, ktorého ste vy [ukrižovali], alebo ktorý bol ukrižovaný. Súhlasíte s týmto vyznaním viery? [zhromaždenie volá: Áno!] Je nám všetkým spoločné, u všetkých rovnaké!

Božie slovo pokračuje hovoriac: «Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm.  Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.» (Sk 2,44-47). Komunita rástla a bol to Duch, ktorý ju podnecoval.

Veľmi rád myslím na Filipa, keď mu anjel hovorí: „Vstaň a choď na cestu do Gazy“, a on stretáva toho eunucha, správcu majetku etiópskej kráľovnej, Kandake. Bol prozelytom a čítal Izaiáša. A Filip mu vysvetlil Slovo, zvestoval mu Ježiša, a on sa obrátil. A v jednej chvíli povedal: „Nuž, tu je voda, chcem byť pokrstený“. Bol to Duch, ktorý postrčil Filipa, aby tam išiel, a už od počiatku je to Duch, kto všetkých veriacich pobáda ohlasovať Pána.

Dnes sme sa rozhodli stretnúť tu, na tomto mieste – povedal to pastor Traettino – pretože tu počas prenasledovaní boli mučení kresťania, na pobavenie prizerajúcich sa. Dnes je viac mučeníkov ako včera! Dnes je viac kresťanských mučeníkov. Tí, čo zabíjajú kresťanov, pred zabitím sa ich nespytujú: „Si pravoslávny? Si katolík? Si evanjelik? Si luterán? Si kalvín?“ Nie: „Si kresťan?“ – „Áno.“ – A je podrezaný, hneď a zaraz.

Dnes je viac mučeníkov než v prvotných dobách. A toto je ekumenizmus krvi: zjednocuje nás svedectvo mučeníkov dneška. Na rôznych miestach sveta sa prelieva krv kresťanov! Dnes je viac než kedykoľvek dôležitá jednota kresťanov, zjednotených v Duchu Svätom, v modlitbe a v činnosti v prospech najslabších.

Kráčať spoločne, pracovať spoločne. Milovať sa. Milovať sa. A spoločne hľadať spôsob, ako vysvetliť rozdiely, dohodnúť sa, ale kráčajúc! Ak ostaneme stáť, ak nekráčame, nikdy, nikdy sa nedohodneme. Je to tak, pretože Duch nás chce mať v pohybe.

Päťdesiat rokov Katolíckej charizmatickej obnovy. Jeden prúd milosti Ducha! A prečo prúd milosti? Pretože nemá ani zakladateľa, ani štatút, ani riadiace orgány. Samozrejme v tomto prúde sa zrodili mnohé formy, ktoré sú zaiste ľudskými dielami inšpirovanými Duchom Svätým, s rôznymi charizmami, a všetky v službe Cirkvi. Ale prúdu sa nemôžu stavať priehrady, ani sa nemôže uzavrieť Duch Svätý do klietky!

Uplynulo päťdesiat rokov. Keď sa dospeje do tohto veku, začínajú ubúdať sily. Je to polovica života - v mojej krajine hovoríme „päťdesiatnik“ – vrásky sú hlbšie – ak sa samozrejme nemaľuješ, ale tie vrásky tu sú – pribúda sivých vlasov a začíname aj zabúdať na niektoré veci...

Päťdesiat rokov je chvíľa v živote vhodná na zastavenia sa a urobenie reflexie. Je to okamih reflexie: polovica života. A ja vám poviem: je to okamih ísť ďalej s väčšou silou, nechajúc za sebou ten prach, ktorý sme časom nechali sa nahromadiť, ďakujúc za to, čo sme dostali a postaviac sa novému s vierou v pôsobenie Ducha Svätého!

Turíce dávajú zrod Cirkvi. Duch Svätý, prísľub Otca ohlásený Ježišom Kristom, to on je tým, kto vytvára Cirkev: nevestu z Apokalypsy (Knihy zjavenia), jedinú nevestu! Povedal to pastor Traettino: Pán má jedinú nevestu!

Najcennejší dar, ktorý sme všetci dostali je krst. A teraz nás Duch vedie na cestu obrátenia, ktorá prechádza celým kresťanským svetom a ktorá je ďalším dôvodom navyše k tomu, aby Katolícka charizmatická obnova bola privilegovaným miestom na vykonanie cesty smerom k jednote!

Tento prúd milosti je pre celú Cirkev, nie iba pre niektorých, a nikto z nás nie je v role „pána“ nad ostatnými ako sluhami. Nie: všetci sme služobníci tohto prúdu milosti.

Vy spolu s touto skúsenosťou ustavične pripomínate Cirkvi moc modlitby chvály. Chvály, ktorá je modlitbou uznania a vďakyvzdania za nezištnú lásku Boha. Môže sa stať, že tento spôsob modlitby sa niekomu nepáči, ale je jasné, že vychádza plne z biblickej tradície. Napríklad Žalmy: Dávid, ktorý tancoval pred Archou zmluvy, plný jasotu... A prosím, neupadnime do postoja kresťanov s „Mikaliným (Micholiným) komplexom“, ktorá sa hanbila za to, ako Dávid chválil Boha [tancujúc pred Archou].

Plesanie, jasot, radosť - ovocie samotnej činnosti Ducha Svätého! Kresťan buď zakusuje radosť vo svojom srdci, alebo tu niečo nefunguje. Radosť z ohlasovania evanjeliovej Dobrej zvesti!

Ježiš v Nazaretskej synagóge prečítal úryvok z Izaiáša. Čítam: «Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.» (Lk 4,18-19; porov. Iz 61,1-2). Radostná zvesť: nezabúdajme na to. Radostná zvesť: kresťanské ohlasovanie je vždy radostné.

Tretí dokument z Mechelenu (Malines, Belgicko) „Charizmatická obnova a služba človeku“, ktorý napísali kardinál Suenens a Dom Helder Camara, je jasný: charizmatická obnova je tiež službou človeku.

Krst v Duchu Svätom, chvála, služba človeku. Tieto tri veci sú nerozlučiteľne spojené. Môžem vzdať chválu hlbokým spôsobom, ale ak nepomôžem tým, čo sú vo veľkej núdzi, nestačí to. «Nikto z nich netrpel núdzu» (Sk 4,34), hovorí kniha Skutkov.

Nebudeme súdení podľa našich chvál, ale podľa toho, čo sme urobili pre Ježiša. «Ale Pane, kedy sme ti to urobili? Čo ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili.» (porov. Mt 25,39-40).

Drahé sestry a drahí bratia, prajem vám čas reflexie, pripamätania si začiatkov; čas zanechania za sebou všetkých vecí popridávaných vlastným egom a ich premeny v počúvanie a radostné prijatie pôsobenia Ducha Svätého, ktorý vanie kam chce a ako chce!

Ďakujem Katolíckemu bratstvu a ICCRS (Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy - International Catholic Charismatic Renewal Services) za organizáciu tohto Zlatého jubilea, za túto vigíliu. A ďakujem každému z dobrovoľníkov, ktorí to umožnili, mnohí z nich sú tu. Rád som pozdravil členov organizátorského tímu pri mojom príchode, pretože viem, že pracovali veľa! A nie za peniaze! Veľa pracovali. Väčšina z nich sú mladí z rôznych kontinentov! Nech ich Pán veľmi požehná!

Ďakujem zvlášť za to, že žiadosť, s ktorou som sa na vás obrátil pred dvoma rokmi, aby Charizmatická obnova celosvetovo mala jednotnú medzinárodnú službu, sa na tomto základe začala konkretizovať v Zriaďovacích dokumentoch tejto novej jednotnej služby. To je prvý krok, po ktorom budú nasledovať ďalšie, avšak už skoro sa jednota , dielo Ducha Svätého, stane realitou. «Hľa, všetko robím nové», hovorí Pán (Zjv 21,5).

Ďakujem, Katolícka charizmatická obnova, za to všetko, čo ste dali Cirkvi počas týchto päťdesiatich rokov! Cirkev počíta s vami, s vašou vernosťou Božiemu slovu, s vašou ochotou k službe a s vaším svedectvom života premeneného Duchom Svätým!

Deliť sa so všetkými v Cirkvi s krstom v Duchu Svätom, chváliť Pána bez prestania, spoločne kráčať s kresťanmi rozličných cirkví a kresťanských spoločenstiev v modlitbe a v činnosti pre chudobných. Slúžiť tým najchudobnejším a chorým. Toto očakáva Cirkev a pápež od vás, Katolícka charizmatická obnova, ale od vás všetkých: všetkých vás, ktorí ste vstúpili do tohto prúdu milosti!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb- 

Vatikán/Ukrajina 5. júna – Ukrajinská gréckokatolícka cirkev sa dnes rozlúčila so zosnulým kardinálom Ľubomyrom Huzarom ako so svojím „otcom a hlavou“. Jeho telesné pozostatky uložili do krypty Patriarchálneho chrámu Kristovho vzkriesenia v Kyjeve. V predchádzajúcich dňoch sa prišli k rakve kardinála Huzara rozlúčiť veľké zástupy veriacich najprv v jeho rodnom Ľvove a potom v Kyjeve.

Kardinál Huzar, ktorý zomrel 31. mája vo veku 84 rokov, viedol Ukrajinskú gréckokatolícku cirkev ako vyšší arcibiskup Kyjeva-Halyče v rokoch 2001 až 2011. Bol členom spoločenstva studitských mníchov a veľkú časť života bol prinútený prežiť v cudzine.

Svätý Otec František okrem sústrastného telegramu bezprostredne po úmrtí kardinála zaslal v dnešný deň pohrebu osobitný list vyššiemu arcibiskupovi Kyjeva-Halyče Svjatoslavovi Ševčukovi. V liste zveruje Nebeskému Otcovi dušu zosnulého a slová útechy adresuje aj samotnému Svjatoslavovi Ševčukovi, ktorému bol zosnulý kardinál „duchovným otcom a sprievodcom“.

„Bol ním pre celú Gréckokatolícku cirkev, ktorú zhromaždil z dedičstva „katakomb“, do ktorých bola zahnaná prenasledovaním, a prinavrátil jej nielen cirkevné štruktúry, ale predovšetkým radosť z vlastných dejín, založenú na viere presahujúcej každé utrpenie.“

Pápež František v liste pripomína aj verejnú angažovanosť kardinála Ľubomyra Huzara: „Takmer pravidelne sa vyjadroval k životu vo vašej krajine ako učiteľ múdrosti: jeho reč bola jednoduchá, zrozumiteľná všetkým, ale veľmi hlboká. ... Osobitne rád sa zhováral s mladými, pre komunikáciu s ktorými mal výnimočnú schopnosť a ktorí za ním prichádzali vo veľkom počte.“

V závere listu pápež František používa oslovenie „milovaní Ukrajinci vo vlasti i v diaspóre“ a všetkým vyprosuje hojnosť nebeského požehnania. -jb-

Vatikán/Írsko 5. júna – Prípravy na IX. ročník svetového stretnutia rodín sú v plnom prúde. Medzinárodné stretnutie na tému „Evanjelium rodiny: radosť pre svet“ sa uskutoční v dňoch od 21. do 26. augusta 2018. Jedným z účastníkov bude aj pápež František.

Na prípravnom stretnutí v Dubline aj delegáti zo Slovenska

V rámci príprav na kongres prebehlo uplynulý týždeň (od 1. do 2. júna 2017) prípravné stretnutie na pôde Katolíckej univerzity v írskom Dubline. Slovensko medzi 120 delegátmi z 20 krajín sveta reprezentovali členka predsedníctva Fóra kresťanských inštitúcií Monika Jucková a tajomníčka Rady pre rodiny KBS Viera Václavová.  

Prípravné podujatie zastrešil dublinský arcibiskup Mons. Diarmund Martin. Írsky prelát v úvode vysvetlil, že „vo verejnom dialógu sa často hovorí o rodine kriticky. Pápež František však neidealizuje rodinu, hovorí o nej veľmi realisticky“. Pozvanie na prípravné stretnutie prijal aj prefekt Kongregácie pre laikov, rodinu a život kard. Kevin Joseph Farrell. 

Predstavili program IX. svetového stretnutia rodín

Organizátori tiež predstavili program Svetového stretnutia rodín, ktorý sa skladá z troch častí. Prvou bude teologicko-pastoračný kongres (22. – 24. augusta 2018) v priestoroch kongresového komplexu RDS Venue. Účastníci stretnutia sa môžu zúčastniť na prednáškach, workshopoch či zapojiť sa do diskusií.

Druhou časťou bude festival rodín v sobotu 25. augusta 2018 v Croke parku na štadióne s kapacitou viac než 80-tisíc ľudí. Vyvrcholením programu bude eucharistická slávnosť so Svätým Otcom v nedeľu 26. augusta vo Phoenix parku. Práve na tomto mieste slávil omšu v roku  1979 sv. Ján Pavol II. Viac informácií o IX. svetovom stretnutí rodín v Dubline nájdete na oficiálnom webe www.worldmeeting2018.ie.

Katolícke Írsko bojuje s rastúcim sekularizmom

Svätý Otec František navštívi stále viac sekularizované Írsko po tom, čo premiérsku stoličku nedávno obsadil liberál a aktivista za sobáše homosexuálov Leo Varadkar. Íri pred dvoma rokmi schválili „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia. Išlo vôbec o prvé referendum tohto druhu vo svete.     

Očakáva sa, že čoskoro sa začnú rokovania aj o zrušení ôsmeho dodatku ústavy, ktorý zakazuje potrat. Citlivou témou v krajine štvorlístka ostávajú naďalej škandály spojené so sexuálnym zneužívaním detí zo strany duchovenstva v období 40. až 90. rokov minulého storočia. -ej- 

Pondeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: