Vatikán 12. júna – Útecha je dar Boží a služba iným: nikto sa nemôže utešiť sám bez pomoci odinakiaľ. Práve téme útechy sa Svätý Otec venoval v úvode svojho dnešného príhovoru v Dome sv. Marty. Pri tomto zamyslení vychádzal z dnešného čítania (2 Kor 1,1-7) z Druhého listu Korinťanom, kde sv. Pavol osem krát spomína útechu. Prvou charakteristikou útechy je, že nie je „autonómna“, upozornil pápež František:

 „Skúsenosť útechy, ktorá predstavuje duchovnú skúsenosť, si vždy vyžaduje niekoho iného, aby bola plnou: pretože nikto nemôže potešiť sám seba, nikto. A kto sa o to pokúsi, skončí pri obzeraní sa v zrkadle. Hľadí do zrkadla, snaží sa nejako nalíčiť, nejako vyzerať. Utešuje sa týmito vecami v uzavretosti, čo mu nedovoľuje rásť, a vzduch, ktorý dýcha, je plný narcizmu a zahľadenosti do seba. Toto je umelá útecha, ktorá nenechá človeka rásť. A to ani nie je útecha, lebo je uzatvorená a chýba jej vzájomnosť.“

V evanjeliách nachádzame mnoho takých ľudí, pripomenul ďalej Svätý Otec. Sú to napr. zákonníci, „plní sebestačnosti“, boháč, ktorý žil od oslavy k oslave a myslel si, že tak prežíva útechu, ale najlepšie vystihuje tento postoj modlitba farizeja v chráme, keď hovorí: «Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia». „Tento sa obzeral v zrkadle“ upozornil pápež „pozeral na vlastnú dušu maskovanú ideológiami a ďakoval Pánovi“. Ježiš ukazuje, ako je možné, že človek takýmto spôsobom „nikdy nedôjde k plnosti, dôjde nanajvýš ak k domýšľavosti“, čo je márna sláva.

A tak, aby útecha bola opravdivou, potrebuje vzájomnosť, potrebuje iného. Predovšetkým tu ide o niečo prijaté, pretože „ten, kto utešuje, je Boh“, ktorý dáva tento „dar“. A potom pravá útecha dozrieva aj v inej vzájomnosti, a tá spočíva v utešovaní iných. „Útecha je stavom prechodu od prijatého daru k darovanej službe“ vysvetlil pápež František:

„Skutočná útecha má túto dvojakú vzájomnosť: je darom a službou. A tak ak nechám vstúpiť Pánovu útechu ako dar, je to preto, lebo potrebujem byť potešený. Som núdzny: aby som mohol byť potešený, je nevyhnutné spoznať, že som núdzny. Len tak Pán príde, poteší nás a dá nám poslanie potešovať iných. A nie je ľahké mať srdce otvorené pre prijatie daru a pre konanie služby, pre tieto dve vzájomnosti, ktoré umožňujú útechu.“

Žiada sa teda otvorené srdce, a aby bolo takým, musí to byť srdce „šťastné“. A práve dnešné evanjelium s Ježišovými blahoslavenstvami (Mt 5,1-12) hovorí, „kto sú to tí šťastní, kto sú to tí blahoslavení“:

„Chudobní, srdce sa otvorí s postojom chudoby, chudoby v duchu. Tí, ktorí vedia plakať; tí, ktorí sú tichí – majú tichosť srdca; tí, čo prahnú po spravodlivosti, ktorí bojujú za spravodlivosť; tí ktorí sú milosrdní, majú milosrdenstvo voči iným; tí, čo sú čistého srdca; šíritelia pokoja a tí, čo sú prenasledovaní pre spravodlivosť, pre lásku k spravodlivosti. Takto sa srdce otvára a Pán prichádza s darom útechy a s poslaním utešovať iných.“

Svätý Otec pokračoval poukázaním naopak na tých, ktorí sú „uzavretí“: Sú to tí, ktorí sa cítia byť „bohatí duchom, to znamená sebestační“; „tí, ktorí nepotrebujú plakať, lebo sa cítia byť spravodliví“; násilníci, ktorí nevedia čo je to miernosť; nespravodliví, ktorí konajú bezprávie; tí ktorí sú bez milosrdenstva, ktorí nepotrebujú nikdy odpustiť, pretože necítia potrebu, aby im bolo odpustené; „tí s pošpineným srdcom“, „tvorcovia vojen“  a nie pokoja; a tí, ktorí nebudú nikdy kritizovaní ani prenasledovaní, pretože ich nezaujímajú nespravodlivosti voči iným. „Títo – povedal Svätý Otec – majú zavreté srdce“: nie sú šťastní, pretože do nich nemôže vstúpiť dar útechy, aby ho potom mohli darovať ďalej.

Na záver pápež František pozval položiť si otázku, aké je naše srdce, či je otvorené a schopné prosiť o dar útechy, aby ho potom mohlo dať ďalej ako Pánov dar. Žiada sa vrátiť sa počas dňa k týmto myšlienkam a ďakovať Pánovi, že sa „vždy usiluje dať nám útechu“. „Len od nás žiada, aby sme mali dvere srdca aspoň ‚pootvorené‘:  „on sa potom už postará o to, aby vošiel“ – uzavrel svoju rannú homíliu Svätý Otec. -ab-

Vatikán 12. júna – Pápež František zaslal posolstvo Latinskoamerickému parlamentu k otázke migrácie. XXXIII. plenárne zasadnutie regionálneho medzivládneho orgánu zo sídlom v Paname, ktoré sa začalo v sobotu 10. júna, má za cieľ prijať opatrenia na zlepšenie podmienok ľudí čeliacim rastúcej migračnej vlne v regióne.

Svätý Otec upozorňuje jednotlivé parlamenty Latinskej Ameriky na to, že centrom pozornosti musí byť „človek“, ktorého nemožno považovať za „číslo a ani za abstraktnú bytosť“. „V tejto práci je nevyhnutný dialóg. (...) Musíme byť ,schopní prejsť od kultúry vyraďovania ku kultúre stretnutia a prijatia’ (Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2014),“ uvádza sa v pápežovom posolstve.

Petrov nástupca dodáva, že na odpoveď potrieb migrantov je nevyhnutné „úsilie všetkých“. Latinská Amerika a Karibik si musia podľa Svätého Otca „stanoviť strednodobé a dlhodobé ciele, ktoré nezostávajú len čírou reakciou na mimoriadne udalosti“. Obzvlášť pozornosť si zaslúžia mladiství a deti.

„Obnovujem svoju výzvu zastaviť obchodovanie s ľuďmi, ktoré je obyčajným masakrom. S ľuďmi nemožno zaobchádzať ako s predmetmi, ani ako s tovarom, lebo každý v sebe nosí Boží obraz,“ dodáva na záver svojho posolstva Latinskoamerickému parlamentu k otázke migrácie pápež František. -ej-  

Cirkev žiari, ak je misionárska, pohostinná, slobodná, verná, chudobná na prostriedky a bohatá na lásku. (Tvít pápeža Františka, 12. júna 2017)

Bulharsko 12. júna - Hovorcovia biskupských konferencií a pracovníci poverení starostlivosťou o médiá sa v dňoch 7. až 10. júna stretli v Sofii, kam pricestovali na pozvanie Mons. Christa Proykova, apoštolského exarchu Sofie a predsedu Konferencie biskupov Bulharska. Stretnutie každoročne organizuje Rada európskych biskupských konferencií (CCEE). Konferenciu biskupov Slovenska v Sofii zastupoval Martin Kramara.

V hlavnom meste Bulharska hovorcovia uvažovali o používaní nových médií, najmä sociálnych sietí, na rozvíjanie synodálnej dimenzie Cirkvi a komunikovanie kresťanského zmyslu povolaní. Hovorili tiež o službe Cirkvi pre Európu, ale aj o boji proti zneužívaniu mladistvých prostredníctvom internetu a podelili sa o svoje skúsenosti a projekty v oblasti komunikácie.

V Bulharsku malo 45 delegátov pochádzajúcich z 25 európskych krajín viacero príležitostí bližšie poznať významné kultúrne duchovné dedičstvo krajiny. Slávili sväté omše s miestnym katolíckym spoločenstvom a navštívili aj pravoslávny kláštor v Rile.

Hovorcovia prijali informáciu o ťažkostiach, ktorým čelí miestny exarchát so sídlom v Sofii. Zatiaľčo Bulharsko sa pripravuje na prevzatie predsedníctva Rady EU (od januára 2018), finančný úrad hlavného mesta neustále odmieta uznať katolíckym kláštorom v Sofii status náboženských subjektov. Keďže sa tak deje v rozpore s odporúčaniami kompetentných štátnych orgánov, vrátane Rady pre náboženské záležitosti bulharskej Rady ministrov, bulharská cirkev sa musela obrátiť na súd. Mons. Christo Proykov podotkol, že „takáto poľutovaniahodná neústupčivosť daného úradu stavia do zlého svetla náboženskú slobodu v Bulharsku, ktorá je opakovane ohrozovaná osobnými interpretáciami miestnych či štátnych funkcionárov.“ (Zdroj: TK KBS)

Pondeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: