Vatikán 15. júna – „Korózia“ (Corrosione) je titul knihy rozhovorov s kardinálom Petrom Turksonom na tému, ktorá sa dotýka spirituálnych koreňov pálčivej rany ľudstva s tragickými prejavmi na úrovni politickej, ekonomickej, sociálnej i kultúrnej. Úvod ku knihe, ktorý napísal osobne Svätý Otec František, priniesol aj taliansky denník Corriere della Sera v dnešnom vydaní.

224-stranová publikácia z vydavateľstva Rizzoli s podtitulom „Bojovať s korupciou v Cirkvi a v spoločnosti“ predstavuje rozhovor prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj s talianskym filozofom Vittoriom V. Albertim, profesorom na Pápežskej Lateránskej univerzite v Ríme.

Kardinál Turkson sa zúčastňuje aj na práve prebiehajúcej medzinárodnej konferencii vo Vatikáne s názvom „Medzinárodná diskusia o korupcii“. Podujatie pripravilo Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj v spolupráci s Pápežskou akadémiou sociálnych vied. Hlavným cieľom je zamyslieť sa nad korupciou ako globálnym problémom, ktorý úzko súvisí s organizovaným zločinom a mafiou.

Svätý Otec František v úvode ku knihe „Korózia“ poukazuje na celú šírku problému. Všetkých ľudí bez rozdielu náboženstva vyzýva zjednotiť sa v spoločnom boji s korupciou:

„Korupcia vo svojom etymologickom základe definuje roztrhnutie, rozkol, rozklad a dezintegráciu. Či už ako vnútorný stav alebo ako sociálna skutočnosť, jej účinok možno pochopiť pri pohľade na vzťahy, ktoré má človek vo svojej najhlbšej prirodzenosti.

Ľudská bytosť má totiž vzťah s Bohom, vzťah so svojím blížnym, vzťah so stvorenstvom, teda s prostredím, v ktorom žije. Tento trojitý vzťah – do ktorého vstupuje ešte vzťah človeka so sebou samým – poskytuje kontext a zmysel jeho konaniu, a vo všeobecnosti jeho životu.

Keď človek rešpektuje požiadavky týchto vzťahov, je úprimný, berie na seba zodpovednosť s poctivosťou srdca a pracuje pre spoločné dobro. Keď však utrpí pád, teda skorumpuje sa, tieto vzťahy sa narúšajú. Takto korupcia vyjadruje všeobecnú formu neusporiadaného života padlého človeka.

Zároveň, stále ako dôsledok pádu, korupcia odhaľuje natoľko silné protispoločenské správanie, že pozbavuje vzťahy platnosti, a tým narúša piliere, na ktorých je založená spoločnosť: ľudské spolunažívanie a povolanie ho rozvíjať.  

Korupcia toto všetko pretrháva, nahradzujúc spoločné dobro jednostranným záujmom, ktorý kontaminuje každú všeobecnú perspektívu. Rodí sa v skorumpovanom srdci a je tou najhoršou sociálnou pliagou, lebo plodí tie najťažšie problémy a zločiny, ktoré postihujú všetkých.

Slovo «skorumpovaný» (tal. corrotto) pripomína rozbité srdce (tal. cuore rotto), srdce naštrbené, niečím zašpinené, zruinované ako telo, ktoré prirodzene vstupuje do rozkladu a vydáva zápach.

Čo je na počiatku vykorisťovania človeka človekom? Čo je na počiatku úpadku a nedostatku rozvoja? Čo je na počiatku obchodovania s ľuďmi, so zbraňami, s drogami?  Čo je na počiatku sociálnej nespravodlivosti a potierania zásluh?

Čo je na počiatku chýbajúcich služieb ľuďom? Čo je koreňom otroctva, nezamestnanosti, nedbalosti o mestá, spoločné dobrá a prírodu? Čo skrátka postupne ubíja základné právo človeka a integritu prostredia?

Korupcia, ktorá je vskutku zbraňou, je tiež najčastejším jazykom mafií a zločineckých organizácií vo svete. Práve preto je procesom smrti, ktorý dáva miazgu kultúre smrti mafií a zločineckých organizácií.  

Je tu hlboká kultúrna otázka, ku ktorej sa treba postaviť. V súčasnej dobe si väčšina ľudí nedokáže ani len predstaviť budúcnosť; pre mladého človeka je dnes ťažké skutočne veriť vo svoju budúcnosť, v akúkoľvek budúcnosť, a to i pre svoju rodinu. Táto naša zmena epochy, čas veľmi rozsiahlej krízy, priťahuje ešte väčšiu krízu, ktorá sa týka našej kultúry.

V tomto kontexte je treba korupciu pomenovať, zasadiť do rámca a porozumieť jej rôznym aspektom. Ide tu o prítomnosť nádeje vo svete, bez ktorej život stráca zmysluplnosť úsilia a možnosť zlepšenia, ktorá ju určuje.

V tejto knihe kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson, v súčasnosti prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj a niekdajší predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, dobre vysvetľuje rozvetvenie týchto významov korupcie, a robí tak s osobitným sústredením sa na vnútorný pôvod tohto stavu, ktorého zárodok je v ľudskom srdci a môže vyrásť v srdci každého človeka. Všetci sme totiž veľmi vystavení pokušeniu korupcie. Aj keď si myslíme, že sme nad ním zvíťazili, môže sa dostaviť nanovo.“

Ako ďalej píše pápež František, „na človeka treba hľadieť vo všetkých jeho aspektoch, nie ho štiepiť podľa jeho činností; a takto treba porozumieť korupcii – ako to čítame v tejto knihe – v jednom celku, v celom človeku, a to rovnako jej prejavom trestným, ako aj politickým, ekonomickým, kultúrnym a duchovným.“

Pápež František pripomína v tejto súvislosti výzvu k pokániu a zmiereniu s Bohom, ktorú zanechal Svätý rok milosrdenstva. Závažnosť korupcie však podľa jeho slov spočíva práve v tom, že človek sa ňou sám uzatvára pred možnosťou záchrany, pretože necíti potrebu žiadať o odpustenie.

„Skazená osoba si neuvedomuje, že si vytvára, sama od seba, vlastné okovy,“ píše Svätý Otec a vysvetľuje: „Korupcia má totiž svoj pôvod v únave z transcendencie, tak ako ľahostajnosť.“

Ghanský kardinál v rozhovore s talianskym filozofom analyzuje rozličné fázy, v ktorých sa rodí a úskočne vtiera korupcia. Nevyhýba sa ani otázke identity a života Cirkvi. Pápež František to vo svojom úvode komentuje týmito slovami: 

„Henri de Lubac napísal, že najväčším nebezpečenstvom pre Cirkev je duchovná svetskosť – čiže korupcia – ktorá je katastrofálnejšia než malomocenstvo. Našou korupciou je duchovná svetskosť, vlažnosť, pokrytectvo, triumfalizmus, ľahostajnosť, dominancia čisto ducha sveta v našich životoch, postoj ľahostajnosti.“

Vo svojom úvode ku knihe „Korózia“ napokon pápež vyzýva všetkých ľudí dobrej vôle k spoločnému zápasu s korupciou:

„My, kresťania i nekresťania, sme snehovými vločkami, ale ak sa zjednotíme, môže sa stať lavínou: hnutím, ktoré je silné a konštruktívne. Hľa, nový humanizmus, toto znovuzrodenie, toto pretvorenie proti korupcii, ktoré môžeme uskutočniť s prorockou odvahou.“ -jb, ej-  

Vatikán/Izrael 14. júna – Ďalším krokom k podpísaniu dokumentu o vzájomných vzťahoch medzi Vatikánom a Izraelom bolo včerajšie plenárne stretnutie Stálej bilaterálnej pracovnej komisie Svätej stolice a Štátu Izrael. Pokračovali tak rokovania v duchu základnej medzištátnej zmluvy podpísanej v roku 1993.

Výsledky včerajšieho stretnutia poskytujú nádej na „rýchle zavŕšenie prebiehajúceho  rokovania a podpis dokumentu“, uvádza sa v spoločnom diplomatickom komuniké. Komisia tiež ocenila „úsilie o spoluprácu vyvinuté oboma stranami“ vo veci aplikovania Bilaterálnej dohody z roku 1997 o právnej subjektivite“.

Plenárnemu stretnutiu s dvoma desiatkami účastníkov predsedali vatikánsky podsekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Antoine Camilleri a izraelský minister pre regionálnu spoluprácu Tzachi Hanegbi. -jb-

Existencia každého z nás je spätá s existenciou druhých: život, to nie je ubiehajúci čas, ale čas stretnutia. (Tvít pápeža Františka, 15. júna 2017)

Poľsko 15. júna – Poľskí biskupi v októbri zverejnia usmernenia pre používanie apoštolskej exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia. Rozhodli o tom na svojom 376. zasadnutí v Zakopanom uplynulý týždeň. Ďalej už hovorca Konferencie biskupov Poľska otec Paweł Rytel-Andrianik: 

„Tieto pokyny sa týkajú prípravy do manželstva, samotných manželov, ako aj tých, ktorí žijú v nesviatostných zväzkoch. Pokyny boli pripravené Radou pre rodinu a  nedávno ich do rúk dostali biskupi, ktorí teraz predstavili svoje návrhy a o týchto návrhoch sa bude diskutovať.“

Čo sa týka sprevádzania „párov, ktoré žijú v nesviatostných zväzkoch, bolo zdôraznené, že je potrebné, aby boli vedení k skutočnému obráteniu a zmiereniu,“ píšu poľskí biskupi v konečnej správe z plenárneho zasadnutia v Zakopanom. Preláti zároveň zdôraznili, že kľúčom k správnemu pochopeniu je „učenie sv. Jána Pavla II., ktorého nástupcom je teraz pápež František“. Amoris laetitia preto odporúčajú čítať vo svetle apoštolskej exhortácie pápeža Jána Pavla II. z roku 1981 Familiaris consortio. -ej-

Čile 15. júna – Novým zákonom o potrate „by sa otvorili dvere k tomu, aby štát zbavil občanov slobody rozhodnúť sa v prospech ochrany života“. Týmito slovami reaguje sekretár Konferencie biskupov Čile Mons. Fernando Ramos na situáciu v latinskoamerickej krajine v čase, keď sa senát pripravuje na hlasovanie o interrupčnom zákone.

Nový zákon okrem iného zavádza pravidlo, že iba lekár môže mať „výhradu vo svedomí“, nie však celý zdravotnícky personál, ktorý mu pri zákrokoch asistuje, píše agentúra Fides. „Všetky zdravotnícke zariadenia akými sú nemocnice, univerzity, súkromné kliniky, ktorých účelom alebo inštitucionálnym zameraním je jednoznačná voľba v prospech ochrany a obrany života, by tak mohli byť nútené ísť proti svojim inštitucionálnym charakteristikám, lebo by museli akceptovať praktizovanie potratov vo svojich zariadeniach,“ vysvetlil Mons. Ramos. -ej-

Kamerun 15. júna – Mons. Jean Marie Benoît Balla nespáchal samovraždu, bol brutálne zavraždený. Týmito slovami reagovali na smrť biskupa z diecézy Bafia členovia Konferencie biskupov Kamerunu. Podľa niektorých miestnych médií lekári pri pitve zistili známky po násilí a mučení.  

Telo preláta sa podľa agentúry Fides našlo 2. júna v rieke Sanaga, pričom miestna polícia pátrala po biskupovi už od 31. mája, keď sa našlo jeho auto opustené so „zvláštnym odkazom vedľa občianskeho preukazu a osobných vecí biskupa“. Kamerunskí biskupi píšu, že „v súčasnosti je telo k dispozícií miestnym autoritám, aby skúmali okolnosti a konkrétne príčiny a páchateľov tohto nenávistného a neakceptovateľného zločinu“.    

Nejde o prvý prípad v tejto africkej krajine. Viacero prelátov, členov kléru a zasvätených osôb bolo zavraždených za doteraz nevyjasnených okolností. Ako biskupi Kamerunu uvádzajú vo svojej správe, ide napríklad o emeritného arcibiskupa Mons. Plumeya zavraždeného v roku 1991. Z kňazov to boli Joseph Mbassi v roku 1988 či páter Anthony Fontegh v roku 1990 a mnoho ďalších.  

„Máme pocit, že klérus v Kamerune čelí mimoriadnemu prenasledovaniu,“ píšu biskupi. Vládu žiadajú, aby „vyriešili okolnosti a motívy vraždy Mons. Balu, a aby boli páchatelia identifikovaní a postavení pred súd“. Médiá ako aj užívateľov sociálnych sietí zároveň požiadali, aby prestali šíriť klamstvá v súvislosti so smrťou biskupa Ballu a rešpektovali dôstojnosť ľudí. -ej-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: