Vatikán/Nemecko 17. júna – „Dobré vzájomné vzťahy a plodná spolupráca“ medzi Svätou stolicou a Nemeckom. Týmito slovami charakterizuje dnešné stretnutie vo Vatikáne medzi pápežom Františkom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou komuniké publikované Tlačovým strediskom Svätej stolice.

Po schôdzke so Svätým Otcom sa nemecká kancelárka stretla so štátnym sekretárom kard. Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom. Správa uvádza, že „prebrali otázky spoločného záujmu s osobitým ohľadom na budúcu schôdzku G20 v Hamburgu a zhodli sa na potrebe venovať zvláštnu pozornosť zodpovednosti medzinárodného spoločenstva v boji proti chudobe a hladu, hrozbe globálneho terorizmu a klimatickým zmenám“. 

Počas stretnutia „venovali osobitnú spomienku bývalému nemeckému kancelárovi Helmutovi Kohlovi, ktorý zomrel včera, a jeho neúnavnej práci v prospech zmierenia Nemecka a jednoty Európy“. Pri tejto príležitosti dnes pápež František zaslal aj kondolenčný telegram.

Dnešná 40-minútová audiencia v Apoštolskom paláci bola štvrtým súkromným stretnutím Angely Merkelovej s pápežom.

Angela Merkelová nedávno navštívila Argentínu a preto ako dar pápežovi Františkovi priniesla argentínske pochúťky zo sladkého mlieka. Svätému Otcovi zároveň darovala nahrávky diel Ludwiga van Beethovena. Petrov nástupca zase nemeckej kancelárke venoval nemecké kópie encykliky Laudato si’, exhortácií Amoris laetitia a Evangelii gaudium. Z Vatikánu si tiež odniesla bronzovú podobu olivovej ratolesti ako symbol mieru. -ej-

Vatikán/Veľká Británia 17. júna – Pápež František vyjadril svoju sústrasť v súvislosti s tragickými následkami požiaru v Londýne, pri ktorom zahynulo 14. júna v 24-poschodovom obytnom vežiaku Grenfell Tower minimálne 30 obetí a mnoho ďalších vyviazlo so zraneniami.

Svätý Otec František „zveruje duše zosnulých Božiemu láskavému milosrdenstvu a vyjadruje hlbokú sústrasť ich rodinám. S uznaním voči hrdinskému úsiliu pracovníkov záchranárskych služieb a všetkých, ktorí sa zapojili do pomoci tým, čo prišli o svoje príbytky, Jeho Svätosť vyprosuje miestnemu obyvateľstvu Božie požehnanie sily a pokoja,“ uvádza sa v telegrame adresovanom westminsterskému arcibiskupovi Vincentovi Nicholsovi s podpisom štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina. -jb- 

Ekologická starosť je vždy aj sociálna starosť. Načúvajme volaniu zeme, ale tiež volaniu chudobných. (Tvít pápeža Františka, 17. júna 2016)

Vatikán/Nemecko 17. júna – Svätý Otec František zaslal kondolenčný telegram v súvislosti s úmrtím bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla. Konzervatívny politik a štátnik, ktorý sa výrazným spôsobom zapísal do dejín zjednotením Nemecka, zomrel v piatok 16. júna po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 87 rokov.

„Kancelár Kohl, ako veľký štátnik a presvedčený Európan, pracoval s prezieravosťou a nasadením pre dobro ľudí v Nemecku a v susedných európskych krajinách,“ uvádza sa v telegrame, ktorý nemeckej kancelárke Angele Merkelovej zaslal v pápežovom mene vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin.

„Nech ho milosrdný Boh odmení za jeho neúnavnú prácu v prospech jednoty Nemecka a jednoty Európy, ako aj za jeho úsilie v prospech mieru a zmierenia. Nech Pán daruje zosnulému večnú radosť a život v nebeskej vlasti. Zo srdca vyprosujem jeho príbuzným a všetkým smútiacim Božiu útechu a požehnanie,“ uvádza sa na záver v kondolencii pápeža Františka. -ej-

Vatikán 17. júna – Svätý Otec schválil dekrét o uznaní mučeníckej smrti talianskeho laika Teresia Olivelliho zabitého v koncentračnom tábore. Ďalšie dekréty Kongregácie pre kauzy svätých priznávajú hrdinské čnosti šiestim Božím služobníkom z rozličných krajín. Pápež František odsúhlasil vydanie dokumentov pri včerajšom stretnutí s kardinálom Angelom Amatom SDB, prefektom spomenutého vatikánskeho úradu.

Ako z dekrétu vyplýva, nič nebráni blahorečeniu talianskeho laika Teresia Olivelliho (1916-1945), ktorý pochádza z Lombardie. V období Druhej svetovej vojny prešiel od snahy zosúladiť fašizmus a kresťanstvo až po odmietnutie fašizmu a aktívne prežívanie viery v koncentračnom tábore. Svojim prístupom a konkrétnymi skutkami lásky pomáhal prežiť ostatným spoluväzňom. Jeho svedectvo viery sa však stalo terčom nenávisti zo strany príslušníkov SS.  

Všetci šiesti Boží služobníci, ktorým boli priznané hrdinské cnosti žili na prelome 19. a 20. storočia. Sú medzi nimi traja biskupi: biskup portugalského Porta Antonio Giuseppe de Sousa Barroso (1854-1918), mexický biskup José de Jesús López y González (1872 – 1950), ktorý je aj zakladateľom Kongregácie sestier Katolíckych učiteliek Najsvätejšieho Ježišovho srdca. Tretím biskupom s priznaným titulom Boží služobník je Kalábrijčan a člen františkánskej rehole Agostino Ernesto Castrillo (1904 – 1955).

Štvrtým Božím služobníkom je kapucín Giacomo Balduina, vlastným menom Beniamino Filon (1900-1948) pochádzajúci z Padovy. Piatou Božou služobníčkou, ktorej boli priznané hrdinské cnosti je karmelitánska sestra Mária od Anjelov vlastným menom Giuseppa Operti (1871 – 1949), mníška z Karmelitánskeho rádu a zakladateľka Sestier karmelitánok svätej Terézie z Turína. Napokon šiestou v poradí je mexická rehoľníčka sestra Humilde Paltan Sánchezová,  vlastným menom Mária (1895 – 1970), ktorá bola členkou Kongregácie sestier františkánok Nepoškvrneného počatia. -ab-

Vatikán 17. júna – Katolícka cirkev sa bude hlbšie zaoberať otázkou cirkevného trestu exkomunikácie za korupciu a účasť na mafiánskej zločinnosti. Vyplýva to zo záverečnej správy o Medzinárodnej diskusii o korupcii, ktorá sa konala 15. júna vo Vatikáne. Pozvanie na podujatie Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj a Pápežskej akadémie sociálnych vied prijalo 50 odborníkov z celého sveta.

Okrem zástupcov špeciálnych súdov zameraných na boj s korupciou a mafiou sa do diskusie zapojili biskupi a predstavitelia vatikánskych inštitúcií, veľvyslanci, reprezentanti štátov, Organizácie Spojených národov, rôznych hnutí, ďalej vedci, intelektuáli a novinári. Organizátori pozvali rovnako aj obete tohto typu zločinnosti. Išlo o prvé podujatie tohto zamerania vo Vatikáne, po ktorom sa predpokladajú ďalšie.

Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj na stretnutí reprezentovali prefekt kard. Peter Turkson a Mons. Silvano Tomasi. Na Prvej medzinárodnej diskusii o korupcii sa okrem iného konštatovalo, že „boj proti korupcii a mafii je otázkou nielen zákonnosti, ale aj kultúry“.

Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe dikastéria, „skupina sa postará o vypracovanie spoločného textu, ktorý bude usmerňovať nasledujúce práce a budúce iniciatívy. Spomedzi nich sa momentálne signalizuje potreba hlbšie prebádať na medzinárodnej úrovni a v zmysle právneho učenia Cirkvi otázku týkajúcu sa exkomunikácie za korupciu a mafiánske spolčovanie.“ -jb-

Nemecko 17. júna – Nemeckí biskupi na čele s kardinálom Reinhardom Marxom vyjadrili úprimnú sústrasť nad úmrtím bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla, ktorý zomrel včera vo veku 87 rokov.

„Cirkev v Nemecku je vďačná za kresťanské svedectvo Helmuta Kohla. Kdekoľvek na svete boli popierané hodnoty slobodnej spoločnosti, on sa zasadzoval, aby tieto hodnoty boli rešpektované. Chcel a vedel manifestovať v Európe svoje kresťanské presvedčenie“ – uvádza sa v kondolenčnom liste. 

Medzi priority Helmuta Kohla patrilo tiež „presadzovať sociálnu trhovú ekonomiku založenú na sociálnej náuke Cirkvi.“ Býval pravidelným hosťom sviatku nemeckých katolíkov Katholikentag, pripomína predseda Nemeckej biskupskej konferencie kardinál Marx a pokračuje, že Helmut Kohl „sa po páde Berlínskeho múru zasadil o zjednotenie Nemecka a zároveň bol ‚kancelárom európskej myšlienky‘. Zohral významnú úlohu pri koncipovaní Maastrichtskej zmluvy resp. zmluvy o Európskej únii a viackrát vyhlásil, že Nemecko a Európa sú ‚dve strany tej istej mince‘.“

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 11. nedeľu cyklu A  (Mt 9, 36-10,8): Povolaní sme všetci

Hlava jednej významnej rodiny po veľmi úspešnej kariére ako novinár a publicista odchádza do zaslúženého dôchodku. Jeho rodina premýšľala, čo by mu v tento jeho významný deň mohli darovať. Chceli, aby to bolo niečo, čo by ho naozaj potešilo. Po dlhom premýšľaní sa rozhodli, že mu podarujú knihu, v ktorej budú v románovej forme napísané dejiny ich rodiny. Vedeli, že to bude pre neho skutočne dobrý dar, pretože im bolo známe, že o dejiny svojej rodiny sa stále veľmi zaujímal a vždy ho potešilo, keď sa náhodou dozvedel čosi nového o niektorom zo svojich predkov.

Rodina si teda najala známeho spisovateľa a poprosila ho, či by sa – samozrejme nie zadarmo – neujal tejto úlohy. On súhlasil a tak začal zberať potrebné informácie a materiály. Rozprával sa s členmi rodiny, čítal ich staré denníky, korešpondenciu, pozeral albumy, navštevoval rôznych ľudí, na ktorých pri svojich bádaniach narazil. Jedného dňa si jedna členka rodiny, vlastne tá,  ktorá to celé vymyslela, zvolala rodinu dohromady a podelila sa s nimi o svoju obavu. Hovorí im: „Počúvajte, čo spravíme so strýkom Michalom? V našom románe ho zatajiť nemôžeme, veď bol jeden z nás. Ale ak tam bude spomenutý, bude to pre nás všetkých riadna ostuda!“ Strýko Michal bol totiž čierna ovca rodiny. Bol to kriminálnik a tak aj skončil. Po úkladnej vražde istého človeka, z ktorej bol usvedčený, ho odsúdili na trest smrti. Zomrel popravený na elektrickom kresle. Rodina sa nakoniec uzhodla, že si o tom pohovoria so spisovateľom a že ho poprosia, aby to  nejako vyriešil. „Nebojte sa, nechajte to na mňa,“ hovorí im spisovateľ, keď mu to všetko povedali. „O vášho strýka Michala sa postarám. Aj bude spomenutý v románe, aj vy budete spokojní.“

Keď román vyšiel, v časti, kde sa písalo o strýkovi Michalovi stálo toto: „Strýko Michal si zasadol do kresla aplikovanej elektroniky v jednej známej vládnej inštitúcii. Na svoju pozíciu bol naviazaný doslova silnými putami. Jeho smrť prišla ako skutočný šok.“

Je len málo rodín, milí priatelia, ktoré by pri písaní svojej rodinnej histórie nenarazili na podobný problém. V každej rodine sa nachádzajú mená, ktoré aj nás – podobne ako najatého spisovateľa v našom príbehu – vedú až k nevšednej kreativite.

Keď evanjelista Matúš píše svoje evanjelium, nezdá sa, že by ho príliš zaujímali nejaké detaily zo životov tých, ktorých si Ježiš povolal, teda Dvanástich apoštolov. Podobne je tomu aj u iných evanjelistov. Ani oni sa o životoch Dvanástich apoštolov príliš nerozpisujú. Boli ženatí?, boli slobodní?, mali deti? Nevieme. A je toho veľa, čo by sme o nich chceli vedieť a nevieme to. A je to možno zvláštne: veď Dvanásti apoštoli boli prvými členmi našej Kresťanskej rodiny a predsa, čo o nich vieme, sú tak nanajvýš ich mená. Okrem Judáša, jediní, ktorí zopárkrát tak výslovne vystupujú do popredia sú iba dve dvojice apoštolských súrodencov: Peter a Ondrej a potom Jakub a Ján. Ostatní vystupujú ako beztvarý dav alebo ako nevýrazná skupina.

V príbehu prvotnej cirkvi potom Ondrej zmizne zo scény ako prvý, Jakub je ako prvý umučený a Ján je označovaný ako učeník, ktorého mal Ježiš rád. Peter zostane tak jediným členom Dvanástich apoštolov, o ktorom máme pomerne dosť, alebo snáď najviac informácií.

Hoci všetky štyri evanjeliá hovoria o tom, že Ježiš si vybral svojich dvanástich apoštolov z väčšej skupiny svojich nasledovníkov, to znamená špeciálne si ich vyvolil, vybral spomedzi ostatných, napriek tomu o nich ako o jednotlivcoch vieme toho tak strašne málo. Prečo si ich vyvolil? prečo práve ich? Niekedy sa to spomína, no aj to veľmi lakonicky. Žiadalo by sa nám vedieť toho o nich a o ich minulosti, či špeciálnych daroch a vlastnostiach omnoho viac.

Možno to evanjelisti urobili naschvál. Možno sa chceli vyhnúť kultu osobnosti, to znamená tomu, že by si ich ľudia začali až príliš uctievať. Pre evanjelistov apoštoli neboli dôležití. Dôležitý bol Ježiš. Apoštolov si Ježiš povolal iba na to, aby sa stali jeho očitými a priamymi svedkami.

To, ako poznali a zažívali Ježiša, ktorý chodil po palestínskych cestách ich doby bolo v dejinách cirkvi čímsi jedinečným a neopakovateľným. Nikto iný, ani pred nimi ani po nich, nemal možnosť zažívať Ježiša tak zblízka a tak intímne, ako oni. No ich význam a ich dôležitosť nespočívali v tomto. Ich význam a dôležitosť spočívali v tom, ako silne a ako verne o osobe Ježišovej, a o jeho slovách a skutkoch dokázali svedčiť pred inými ľuďmi a ako oni sami toto všetko žili vo svojich vlastných životoch. Toto by mohlo vysvetliť dôvod, prečo v ranej cirkvi – aj  keď úcta apoštolov bola veľká – nejestvovala nejaká zvlášť veľká nostalgia za ich časmi alebo zvedavosť na to, aká bola ich presná minulosť, čo boli títo dvanásti muži presne zač.

Cirkev sa vo svojom živote viery musí hýbať a aj sa hýbe stále dopredu. Každé spoločenstvo veriacich v každej dobe musí dať zrod svojim vlastným apoštolom. Úloha apoštolov – nech žijú v ktorejkoľvek dobe –, však zostáva tá istá, akú mali apoštoli prvej generácie, čiže Dvanásti apoštoli Ježišovi. Úlohou apoštolov je usmerňovať pozornosť ľudí na Ježiša Krista, nášho živého a žijúceho Pána.  

Aj my sme volaní. Každý z nás je volaný k svätosti. Každý z nás je volaný nasledovať Ježiša. Sme hlavne volaní ohlasovať Ježiša a svedčiť o ňom pred ľuďmi. Avšak našou úlohou nie je tráviť čas minulosťou, či hľadieť na dávne časy, ktoré tu boli kedysi, a ktoré sú už nenávratne za nami. My máme byť služobníkmi časov našich a  doby našej, vlastnej. Každý z nás má zodpovednosť za misiu, ktorú má tu a teraz. Ako napísal kardinál Newman: „Po prvý raz nás Pán povolal v krste. Ale volal nás aj neskôr. Či jeho hlas počúvneme alebo ho odmietame, on nás volať aj tak neprestáva. Abraháma povolal z jeho domu, Petra od rybárskej siete, Matúša z jeho úradu, Eliáša z jeho farmy, Natanaela spod stromu, pod ktorým odpočíval. Každý z nás je volaný neustále, od jednej veci k druhej.“

Naše volanie nás však vedie stále dopredu (sempre avanti), nie dozadu, do minulosti. Volanie je vždy o budúcnosti. Toto samozrejme neznamená, že by sme sa nemohli a nemali pozerať tak trocha aj do minulosti, na dejiny našej kresťanskej rodiny, v ktorej narazíme na zástupy našich strýkov Michalov. Čo to znamená je to, že odmietneme ostať zaseknutí v tom, čo bolo. Naša zodpovednosť je žiť Krista a svedčiť o ňom dnes a zajtra.

Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: