Vatikán 21. júna – Pri dnešnej generálnej audiencii, na ktorej sa za horúceho počasia zúčastnilo okolo 12 tisíc pútnikov, hovoril Svätý Otec o nádeji v súvislosti so svätosťou. Zdôraznil, že nádej byť svätým sa týka každého človeka a zaručuje ju sám Boh. Svätosť znamená plnenie si denných povinností s otvorenosťou pre Boha, a to sa týka aj prežívania ťažkostí a utrpenia. K prežívaniu svätosti nám veľmi pomáha blízkosť svätých, ktorí sú už v nebi, zdôraznil v dnešnej katechéze Svätý Otec.

Úvodom ku katechézy bolo čítanie z Listu Hebrejom:

«Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás. Podľa Kristovho príkladu vytrvajme v duchovnom boji. – Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery» (Hebr. 11,40-12,2a)

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V deň nášho krstu pre nás zaznelo vzývanie svätých. Mnohí z nás boli v tej chvíli deťmi, nesenými v náručí rodičov. Krátko pred úkonom pomazania olejom katechumenov, symbolom Božej moci v boji proti zlu, kňaz pozval celé zhromaždenie k modlitbe za tých, čo išli prijať krst, vzývajúc príhovor svätých.

To bolo po prvýkrát, čo nám v priebehu nášho života bola darovaná táto spoločnosť „starších“ bratov a sestier – svätých ­­–, ktorí prešli tou istou cestou ako my, ktorí poznali tie isté naše námahy, a ktorí navždy žijú v Božom objatí. List Hebrejom označuje túto spoločnosť, ktorá nás obklopuje, výrazom «oblak svedkov» (12,1). Takýto sú svätí: je to celý oblak svedkov.

Kresťania v boji proti zlu nezúfajú. Kresťanstvo pestuje jednu nevyliečiteľnú dôveru: neverí, že negatívne a rozkladné sily by mohli zvíťaziť. Posledným slovom nad dejinami človeka nie je nenávisť, nie je smrť, nie je vojna. V každej chvíli života nám pomáha Božia ruka a tiež nenápadná prítomnosť všetkých veriacich, ktorí «nás predišli so znakom viery» (Rímsky kánon).

Ich existencia nám hovorí predovšetkým to, že kresťanský život nie je akýmsi nedosiahnuteľným ideálom. A spoločne nás utešuje: nie sme sami, Cirkev je tvorená nespočetnými bratmi, neraz anonymnými, ktorí nás predišli a ktorí sú pôsobením Ducha Svätého zapojení do životných udalostí tých, čo ešte žijú tu na zemi.

Vzývanie svätých pri krste nie je ich jediným vzývaním poznačujúcim cestu kresťanského života. Keď dvaja snúbenci zasväcujú svoju lásku vo sviatosti manželstva, opäť sa pre nich – tentoraz ako pre dvojicu – vzýva príhovor svätých. A toto vzývanie je zdrojom dôvery pre dvoch mladých vydávajúcich sa na „cestu“ manželského života.

Ten, kto skutočne miluje, má túžbu a odvahu povedať „navždy“ – navždy – lebo vie, že potrebuje Kristovu milosť a pomoc svätých, aby mohol žiť manželský život navždy. Nie tak, ako hovoria niektorí: „pokiaľ trvá láska“. Nie. Navždy! V opačnom prípade je lepšie, ak sa neoženíš, nevydáš. Buď navždy, alebo nič. Preto sa v liturgii uzatvárania manželstva vzýva prítomnosť svätých.

A v ťažkých chvíľach je treba mať odvahu pozdvihnúť oči k nebu, mysliac na mnohých kresťanov, ktorí prešli strasťami a uchovali svoje krstné rúcha bielymi, vypierajúc ich v Baránkovej krvi (porov. Zjv 7,14): tak hovorí kniha Zjavenia apoštola Jána. Boh nás nikdy neopúšťa: zakaždým, keď to potrebujeme, príde jeden z jeho anjelov, aby nás pozdvihol a dodal nám útechy.

Niekedy sú to „anjeli“ s ľudskou tvárou a srdcom, lebo Boží svätí sú vždy tu, ukrytí uprostred nás. Toto je ťažké pochopiť a aj predstaviť si to, no svätí sú prítomní v našom živote. A keď niekto vzýva nejakého svätého či svätú, je to preto, že je blízko nás.

Aj kňazi si uchovávajú spomienku na vzývanie svätých, ktoré sa nad nimi odriekalo. Je to jedna z najdojemnejších chvíľ liturgie kňazskej vysviacky. Kandidáti si ľahnú na zem tvárou dolu. A celé zhromaždenie, vedené biskupom, vzýva príhovor svätých. Jeden muž by bol zdrvený ťarchou misie, ktorá je mu zverená, avšak vnímajúc, že celé nebo stojí za ním, že mu nebude chýbať Božia milosť, lebo Ježiš zostáva vždy verný, vtedy je možné začať s pokojom a sviežosťou. Nie sme sami.

A čím sme my? Sme prachom ašpirujúcim na nebo. Naše sily sú slabé, je však mocné tajomstvo milosti, ktorá je prítomná v živote kresťanov. Sme verní tejto zemi, ktorú Ježiš miloval v každom okamihu svojho života, avšak vieme a chceme dúfať v premenu sveta, v jeho definitívne naplnenie, kde konečne nebude viac sĺz, zloby ani utrpenia.

Nech nám všetkým Pán daruje nádej byť svätými. Niekto z vás sa ma môže opýtať: „Ale Otče, je možné byť svätým v každodennom živote?“ Áno, je to možné. „No znamená to, že sa musíme modliť celý deň?“ Nie, znamená to, že si musíš plniť svoje povinnosti po celý deň: modliť sa, ísť do práce, strážiť deti.

No žiada sa robiť to všetko so srdcom otvoreným voči Bohu, s tou ochotou, aby naša práca, ale aj to, keď sme v chorobe, v utrpení, v ťažkostiach, aby tieto ťažkosti boli otvorené k Bohu. A tak sa staneme svätými. Dá sa to. Nech nám Pán dá nádej byť svätými. Možeme sa nimi stať. Myslíme si, že je to ťažké, že je ľahšie byť zločincami než svätými... To nie. Je možné byť svätými, lebo nám pomáha Pán. Je to on, kto nám pomáha.

Je to veľký dar, ktorý každý z nás môže venovať svetu. Nech nám Pán dá milosť veriť v neho tak hlboko, že sa staneme obrazom Krista pre tento svet. Naše dejiny potrebujú „mystikov“: osoby odmietajúce akúkoľvek nadvládu, zamerané na lásku k blížnemu a na bratstvo. Mužov a ženy, ktorí sú v živote ochotní prijať aj istú dávku utrpenia, lebo na seba berú námahu druhých. Veď bez týcho mužov a žien by svet nemal nádej. Preto vám želám, a prajem to i sebe, aby nám Pán dal nádej byť svätými. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Ešte pred začiatkom audiencie pozdravil Svätý Otec delegáciu ligy amerického futbalu American Pro Football Hall of Fame. Jej členov povzbudil, aby sa snažili byť pozitívnymi vzormi pre mladých a športom upevňovali hodnoty súdržnosti a záujmu o druhých, prekonávali individualizmus a vytvárali kultúru stretnutia.

Na Námestí sv. Petra dnes bola aj skupina zo Slovenska z oblasti Žiliny a Oravy s niekoľkými pútnikmi na vozíčkoch.

Po katechéze a pozdravoch skupín pútnikov pápež František pripomenul včerajší Svetový deň migrantov. Pri tejto príležitosti vyzdvihol kampaň talianskych katolíckych združení za vylepšenie štátnej legislatívy v otázke migrácie.

Celkom na záver ako zvyčajne pápež František oslovil mladých, chorých a mladomanželov:

„V piatok bude Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, deň, v ktorý Cirkev podporuje modlitbou a svojou láskou všetkých kňazov. Milí mladí, čerpajte z Ježišovho Srdca, ktoré je výživou pre váš duchovný život a prameňom vašej nádeje. Drahí chorí, obetujte svoje utrpenie Pánovi, aby vlieval svoju lásku do sŕdc ľudí. A vy, drahí mladomanželia, zúčastňujte sa na Eucharistii, aby ste živení Kristom boli kresťanskými rodinami, ktoré si nesú dotyk lásky jeho Božského srdca.“ -zk, jb-

Neodvracajme zrak od nových foriem chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré zabraňujú ľuďom žiť dôstojne. (Tvít pápeža Františka, 21. júna 2017) 

Vatikán/Južný Sudán 21. júna – „Pápež za Južný Sudán“ – tak znie nová iniciatíva Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, ktorú dnes predstavili vo Vatikáne. Prefekt kongregácie kard. Peter Turkson na tlačovej konferencii pripomenul, že vojna od roku 2013 spôsobila v africkej krajine obrovskú humanitárnu krízu.

Viac než sedem miliónov ľudí trpí každý deň hladom, tisíce z nich žijú v ohrození z epidémie cholery, pol milióna muselo opustiť svoje domovy, mnoho žien a detí je každý deň obeťami násilia.

Svätý Otec už vo februári prezradil, že má záujem navštívil Južný Sudán, aby podporil mierový proces a posilnil hlas Cirkvi, ktorá vyzýva na ukončenie násilia. Pre nedostatok vhodných podmienok však musel tento rok cestu odložiť.

Aby však vyjadril obyvateľom krajiny svoju blízkosť, rozhodol sa spustiť niekoľko projektov v oblasti zdravotníctva, školstva a poľnohospodárstva. Konkrétnu pomoc by mali dostať nemocnice, ktoré spravujú rehoľné sestry. Mladí ľudia by mali dostať dvojročné štipendiá a rodinám by sa malo pomôcť pri obrábaní pôdy a pri chove dobytka. -ej-

Vatikán 21. júna – Svätý Otec František vymenoval za predsedu Pápežskej akadémie vied nemeckého profesora Joachima von Brauna. Vo funkcii nahradí švajčiarskeho mikrobiológa Wernera Arbera, ktorý na poste pôsobil od roku 2011. 67-ročný vysokoškolský učiteľ ekonómie a technologickej inovácie je riaditeľom výskumného Centra pre rozvoj nemeckej univerzity v Bonne.

Oblasti, ktorým sa profesor von Braun venuje, sú predovšetkým medzinárodný ekonomický rozvoj, ekonómia prírodných zdrojov, chudoba, poľnohospodárska politika, politika vedeckej a technologickej inovácie a medzinárodný obchod. Mnohí ho považujú za odborníka na hlad a podvýživu. Dlhé roky pracoval na výskumoch a ponúkal konzultácie v oblasti ekonómie rôznym krajinám v Afrike a v Ázii. -ej-

Vatikán 21. júna – O odstúpení generálneho revízora pre ekonomický sektor Svätej stolice informovalo včera vatikánske Tlačové stredisko. Svätý Otec akceptoval rezignáciu generálneho revízora Dr. Libera Miloneho predloženú v pondelok 19. júna. Jeho dvojročná spolupráca so Svätou stolicou sa ukončila formou „vzájomnej dohody“, uvádza sa v oznámení, ktoré dodáva, že proces menovania nového zodpovedného vedúceho Úradu generálneho revízora sa začne zakrátko.

Funkciu generálneho revízora zriadil pápež František 24. februára 2014 v Motu proprio „Fidelis dispensator et prudens“, ktorým upravil celkovú ekonomickú správu Vatikánu zriadením Ekonomickej rady a Ekonomického sekretariátu. Úlohou generálneho revízora je vykonávanie ekonomického auditu v rámci vatikánskych inštitúcií.

Štatút Úradu generálneho revízora vstúpil do platnosti 1. marca 2015. Podobne ako štatúty Ekonomickej rady a Ekonomického sekretariátu, je Svätým Otcom schválený v skúšobnom režime „ad experimentum“. -jb-

Slovensko 21. júna – Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico sa včera po prvýkrát zúčastnil na plenárnom zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska v Marianke (20. – 21. júna 2017). Vo svojom vystúpení sa poďakoval prítomnému emeritnému apoštolskému nunciovi na Slovensku Mons. Mariovi Giordanovi za deväťročnú službu na Slovensku. Podľa premiérových slov jeho „diplomatické postoje k politickému a náboženskému dianiu v našej vlasti boli prejavom profesionality, objektivity, zmyslu pre spravodlivosť a pravdu a tiež ovocím osobných kvalít“.

Robert Fico vo svojom príhovore zároveň pripomenul Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z roku 2000 a podčiarkol, že „vláda má záujem pokračovať v odbornom partnerskom dialógu s cirkvami a v príprave novej legislatívnej úpravy financovania cirkví a náboženských spoločností“. Dva body so spomínanej zmluvy týkajúce sa finančného zabezpečenia Cirkvi a o uplatnení výhrad vo svedomí stále nie sú uzavreté. -ej-

Slovensko 21. júna - Prinášame príhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa metropolitu na 87. plenárnom zasadnutí KBS 20. júna v Marianke, na ktorom  bol hosťom predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Text publikovala Tlačová kancelária KBS.

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

Vážený pán emeritný apoštolský nuncius v Slovenskej republike,

otcovia biskupi, milí prítomní,

je pre mňa veľkou cťou privítať na plenárnom zasadaní Konferencie biskupov Slovenska v mene všetkých jej členov predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica. Prítomnosť jedného z najvyšších ústavných činiteľov v Slovenskej republike na stretnutí katolíckych biskupov je nepochybne znakom výborných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou na jednej strane, ale rovnako výrazom dobrej spolupráce medzi Katolíckou cirkvou na Slovensku a Vládou Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov rád využívam túto príležitosť, aby som sa v mene Konferencie biskupov Slovenska podelil o niekoľko úvah, ktoré nadväzujú na aktuálne spoločenské témy a rozvíjajú tému miesta Katolíckej cirkvi v našej spoločnosti.

V poslednom období sa veľa diskutuje o budúcnosti Európy, či presnejšie o budúcnosti Európskej únie. Táto diskusia je na mieste, lebo témy ako migračná kríza, brexit, či nárast populizmu, tak pravicového ako aj ľavicového, vyvolali u mnohých obyvateľov starého kontinentu znepokojenie a obavy z budúcnosti. Katolícka cirkev je súčasťou spoločnosti, chceme naďalej prispievať k jej rozvoju aj takým spôsobom, že poukážeme na dobrá, ktoré sú nám k dispozícii vďaka európskej integrácii. V tejto chvíli je vhodné pripomenúť dva momenty, ktoré by mali rámcovať naše uvažovanie. Na prvom mieste je to myšlienka pápeža sv. Jána Pavla II., ktorý sa téme „Európa“ vo svojich príhovoroch často venoval a zdôrazňoval, že Európa má dve pľúca: Východ a Západ. V tejto myšlienke je skryté jeho hlboké presvedčenie, že Európa by bez kultúrneho a duchovného priestoru strednej a východnej Európy nebola úplná. My sme súčasťou tohto priestoru, ktorý má v Európe rovnocenné postavenie a má čo ponúknuť. Druhým momentom je heslo Európskej únie „Jednota v rozličnosti“, ktoré vyzdvihuje princíp subsidiarity. Je dôležité si ho pripomínať práve preto, lebo ťažkosti, ktorým čelíme, sú dôsledkom jeho nezachovávania.

Princípy subsidiarity a solidarity spolu s princípom zachovania ľudskej dôstojnosti sú tri piliere, ktorých poznanie môžeme prehlbovať vo svetle kresťanskej viery.

Je zrejmé, že ľudská dôstojnosť a ľudské práva spolu súvisia. V súčasnosti sme svedkami ich širšieho chápania, ktoré je podriadené väčšej individualizácii spoločnosti. Spoločnosť nie je iba súhrnom jednotlivcov. Javí sa potrebné otvorene hovoriť, že dobro jednotlivca a dobro spoločnosti by mali byť v rovnováhe, čo sa nám dnes nie vždy darí. Diskusia o ľudských právach je osobitne dôležitá. Doterajšie skúsenosti nabádajú ku konštatovaniu, že diskusia o ľudských právach je vystavená nebezpečenstvu, že bude jednostranná. Preto sa Katolícka cirkev sa spolu s ďalšími cirkvami usiluje o stabilné členstvo v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Máme obavy, že predmetom debaty o budúcnosti Európskej únie sú len ekonomické a technické otázky. Vystavujeme sa tak riziku, že sa s človekom, ale aj celými národmi bude narábať ako s tovarom na princípe výhodnosti. Európska únia sa dnes, žiaľ, ukazuje ako kontinent bez nádeje, o čom svedčí najmä rozsiahla demografická kríza naprieč kontinentom, postupujúca sekularizácia a na niektorých miestach vytesňovanie náboženstva z verejného priestoru. V istom zmysle sa naozaj nachádzame v slepej uličke, ktorá pripomína záver Rímskej ríše, ako to vyjadril emeritný pápež Benedikt XVI. pred talianskym senátom 13. mája 2004, keď o nej povedal: „fungovala ešte ako historický rámec, ale v skutočnosti už žila z tých, ktorí ju mali rozložiť, pretože už nemala žiadnu životnú energiu.“

Pri hľadaní východiska zo súčasnej situácie sa natíska otázka: Čo to vlastne znamená byť Európanom? Revitalizácia integračného projektu znamená vrátiť sa k vízii jeho zakladateľov, ktorí boli praktizujúcimi kresťanmi. K tejto vízii patria aj úcta ku kresťanstvu a judaizmu, rešpekt k národu a rozvíjanie ďalších starobylých európskych tradícií. Ak prenesieme tieto úvahy do priestoru Slovenska, mohli by sme si pripomenúť dve skutočnosti. Slovensko disponuje zrelou občianskou spoločnosťou. Vďaka týmto „pohybom zdola“ fungoval kresťanský disent, bola zorganizovaná pamätná Sviečková manifestácia a došlo ku zmene spoločenského režimu. Tá istá občianska spoločnosť bola napriek ťažkostiam schopná v uplynulých desaťročiach vybojovať ťažké spoločenské zápasy. Liberálne demokracie na Západe nie sú vo všetkom automaticky „normou“, ktorej sme povinní sa prispôsobiť.

Pri debate o budúcnosti Európy je nevyhnutné povedať, že naša schopnosť otvoriť sa tomu, čo nás presahuje, je kľúčová. Pápež František pri svojej návšteve Európskeho parlamentu 25. novembra 2014 povedal tieto slová: „Som presvedčený, že Európa, ktorá bude schopná chrániť si ako poklad svoje náboženské korene a dokáže vyťažiť z ich bohatstva a potenciálu, môže byť imúnnejšia voči mnohým extrémizmom, ktoré sa šíria v dnešnom svete a to aj pre veľké prázdno ideálov, ktorého sme svedkami na takzvanom Západe, pretože práve zabudnutie na Boha a nie jeho oslava, je tým, čo plodí násilie.“

Konferencia biskupov Slovenska podporuje proces európskej integrácie, aj rozvíjanie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Za najväčšie domáce spoločenské výzvy považujeme dosiahnutie väčšej mravnosti, demografickú krízu a reformu vzdelávania. Využívam túto príležitosť na povzbudenie ku veľkodušnosti pri prijímaní utečencov, predovšetkým kresťanov, osobitne žien a detí, ktorí sa už nachádzajú na území Európskej únie, prešli azylovým konaním a nateraz zostávajú v záchytných táboroch na juhu Európy.

Pri uvažovaní o našom mieste v Európskej únii by sme ako zásadné mali považovať dve skutočnosti. Žijeme v kultúrnom priestore strednej a východnej Európy. Z princípu solidarity vyplýva, že naše integračné smerovanie by nás nemalo priviesť do situácie, aby sme sa v zásadných otázkach dostali do sporu s národmi žijúcimi v tomto priestore. Práve naopak, môžeme naše historické skúsenosti a vzájomnú blízkosť pretaviť do väčšej emancipácie celého stredovýchodného regiónu. Rovnako z princípu subsidiarity možno urobiť záver, že prehlbujúca sa integrácia by nemala znamenať rozvrátenie našich kultúrnych a duchovných tradícií. Nedávny podpis Európskej únie pod tzv. Istanbulským dohovorom je modelovým príkladom, ako by integrácia nemala vyzerať. Nátlak na členské krajiny, ktoré ho ešte neratifikovali, považujeme za neprípustný. Naopak, domnievame sa, že Slovenská republika by mala zvážiť právne kroky, aby sme sa jeho ratifikáciou vôbec nemuseli zaoberať.

Európska únia sa nechala strhnúť ilúziou, že ona jediná je kompetentná konať, preto sa rozširovali jej právomoci v ďalších oblastiach. Zabúda sa pritom na skutočnosť, že štáty tu boli skôr ako samotná únia. Riešením aktuálnej situácie nie sú nové regulácie, ale návrat k cieľom stanoveným v preambule Zmluvy o Európskej únii. Svätý Otec František na konci svojho príhovoru pred Európskym parlamentnom povedal: „Dozrel čas na spoločné budovanie Európy, ktorá sa točí nie okolo hospodárstva, ale okolo posvätnosti ľudskej osoby a nedotknuteľných hodnôt.“ My sa s týmto jeho konštatovaním stotožňujeme.

Vážený pán premiér, dovoľte mi, aby som sa Vám i Vláde Slovenskej republiky, poďakoval za ústretovosť a rozvíjanie vzťahov so Svätou stolicou a Konferenciou biskupov Slovenska. Máme nádej, že v blízkom čase uzavrieme proces prípravy bilaterálnej zmluvy o vzájomnom uznávaní akademických titulov. Rovnako veríme, že sa nám v dohľadnom čase podarí dospieť vo vzájomnom dialógu aj k uspokojivému riešeniu financovania cirkvi. O tejto téme viedli cirkvi a náboženské spoločenstvá na Slovensku intenzívnu komunikáciu. Zároveň sme pripravení na úrovni expertov zúčastniť sa debaty, ako naplniť záväzok Slovenskej republiky prijať zmluvu o výhrade vo svedomí. Využívam túto príležitosť aj na podnet v spolupráci s predstaviteľmi samosprávy doriešiť pretrvávajúce ťažkostí pri financovaní školských zariadení zriadených cirkvou.

Na záver môjho príhovoru mi dovoľte, aby som Vám, Vláde Slovenskej republiky, i Vašim spolupracovníkom, v mene Konferencie biskupov Slovenska zaželal veľa pracovných úspechov, múdre rozhodnutia, dobré zdravie a hojnosť Božích darov.
Ďakujem Vám za pozornosť.

(Zdroj: TK KBS)

Rím/Slovensko 21. júna – Bazilika sv. Praxedy v Ríme včera hostila premiéru koncertu s názvom „Slovenské žalmy z Bojnej“. Išlo už o tretí ročník hudobného podujatia vo Večnom meste pri príležitosti blížiaceho sa sviatku sv. Cyrila a Metoda.

Autori skladieb sa tento raz nechali inšpirovať archeologickými nálezmi z Bojnej z veľkomoravského obdobia: zlatými plaketami a bronzovým zvonom. Deväť skladieb zaznelo v latinčine, staroslovienčine a v slovenčine. 

Na koncerte s mottom „K tebe, Pane, dvíham svoju dušu“ (Ž 25) účinkoval zbor pod vedením Adriána Kokoša. Vystúpili aj sólisti Dušan Jarjabek, Sisa Lelkes-Sklovská, Otokar Klein a husľový virtuóz Dalibor Karvay.

Organizátorom slávnostného podujatia bolo Slovenské veľvyslanectvo pri Svätej stolici. Záštitu nad podujatím prevzali emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko a minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič. Viac už pre Vatikánsky rozhlas prezradil veľvyslanec SR pri Svätej stolici Peter Sopko: 

„Bol by som veľmi rád, ak by sme mohli v tejto tradícii pokračovať. Za uplynulé tri roky sa nám podarilo vytvoriť domáce miesto v Bazilike sv. Praxedy, kde sv. Cyril a Metod, keď prišli do Ríma, bývali v neďalekom kláštore. Týmto koncertom si chceme pripomenúť oboch našich svätých, ktorí sú nielen patrónmi Slovenska, ale aj celej Európy.“ -ej-  

Venezuela 21. júna – Kríza vo Venezuele si vyžaduje seriózne vyjednávanie medzi jednotlivými stranami. S touto výzvou sa stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Bernardito Auza obrátil na generálne zhromaždenie Organizácie amerických štátov, ktoré sa dnes skončilo v Mexiku. Vo Venezuele zatiaľ pokračujú protivládne demonštrácie, ktoré si doteraz vyžiadali najmenej 75 obetí a tisícky zranených.

Svätá stolica opäť zdôraznila svoj postoj k závažnej situácii v latinskoamerickej krajine. Už od začiatku krízy, pripomenul vo svojom vyhlásení Mons. Auza, pápež, vatikánsky štátny sekretár i Konferencia biskupov Venezuely pri rôznych príležitostiach žiadali inštitúcie a politické sily, aby prekonali ideológie a záujmy strán a počúvali hlas ľudu. Svätá stolica, pokračoval ďalej vatikánsky diplomat, vždy vyzývala politických lídrov, aby sa usilovali o ukončenie násilia v krajine.

Cestu k nájdeniu mierového riešenia načrtol už vlani vo svojich odporučeniach vatikánsky štátny sekretár. Kardinál Pietro Parolin vo svojom liste , pripomína stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN, okrem iného navrhol usporiadať slobodné voľby a vyzval k nevyhnutným opatreniam na poskytnutie humanitárnej pomoci, vrátane distribúcie liekov a potravín. V dokumente z decembra 2016 vatikánsky štátny sekretár zároveň upozornil na nevyhnutnosť prepustenia politických väzňov.    

V tejto kríze poznačenej násilím, ktorá sa dotkla aj venezuelskej Cirkvi, nechýbajú aj niektoré riziká, dodal na záver svojho vyhlásenia Mons. Auza. Nedávne rozhodnutie vlády zvolať ústavodarné zhromaždenie môže skomplikovať situáciu a vystaviť budúcnosť krajiny nebezpečenstvu. Namiesto toho by bolo podľa vatikánskeho diplomata vhodné dať skupine krajín z regiónu alebo z iných kontinentov, po súhlase vlády ako aj opozície, príležitosť dozerať nad rokovaniami. -ej-    

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: