Vatikán 22. júna – Duchovný pastier musí byť horlivý a musí tiež vedieť rozlišovať a odsúdiť zlo. Týmito slovami sa v dnešnej homílii pápež František prihovoril veriacim v Dome sv. Marty, kde slúžil omšu v ranných hodinách. Svätý Otec sa zastavil pri postave apoštola Pavla a nadviazal na príklad talianskeho kňaza Lorenza Milaniho, ktorého hrob v toskánskej dedinke Barbiana navštívil pred dvoma dňami pri 50. výročí jeho smrti.

Dobrý pastier dá svoj život za svoje ovce

Pápež František sa nechal vo svojej kázni inšpirovať čítaním z Druhého listu sv. Pavla, aby tak hovoril o charakteristikách dobrého duchovného pastiera (2 Kor 11,1-11). Práve v apoštolovi Pavlovi nachádza Svätý Otec postavu „skutočného pastiera“, ktorý neopúšťa svoje ovce, akoby to urobil „nájomník“.

Jeho prvou charakteristikou je teda „zapálenosť“, a to „až do tej miery, že povie svojim ľuďom, svojmu ľudu: ,Cítim voči vám božskú žiarlivosť’“. Duchovný pastier sa preto stáva akoby „bláznom“ pre svoj ľud. „A toto,“ pokračoval vo svojej homílii pápež František, „je tá črta, ktorú nazývame apoštolský zápal: nemožno byť skutočným pastierom bez tohto vnútorného ohňa“.

Vie rozlišovať a chráni sa zvodov Zlého

Druhou charakteristikou dobrého pastiera je teda „byť človekom, ktorý vie rozlišovať“:

„On vie, že v živote existuje zvádzanie. Otec lži je zvodca. Pastier nie. Pastier miluje. Naopak had, otec lži, závistlivec, je zvodcom. Je to zvodca, ktorý sa snaží [ľudí] odviesť od vernosti, a preto tá Pavlova ‚božská žiarlivosť‘ bola snahou priviesť ľud k jedinému ženíchovi, udržať ho verným jeho ženíchovi. V dejinách spásy, v Písme nachádzame mnohokrát vzdialenie sa od Boha, neveru Pánovi, idolatriu, akoby na spôsob manželskej nevery.“  

Nie je naivný, vie odsúdiť zlo

Druhou charakteristikou je, „aby vedel rozlišovať: rozlišovať, kde sa nachádzajú nebezpečenstvá a kde sú milosti... kde je skutočná cesta“. Toto, vysvetlil Svätý Otec František, „znamená, že vždy sprevádza ovce: v dobrých chvíľach a tiež v ťažkých chvíľach, v momentoch zvádzania, s trpezlivosťou ich privádza do ovčinca“. Treťou charakteristikou je „schopnosť odsúdiť“ zlo:

„Apoštolom nemôže byť niekto naivný, kto si hovorí: ,Všetko je krásne, ide sa ďalej... spravme si všetci hostinu... všetko je dovolené...’. Lebo vernosť jedinému ženíchovi, Ježišovi Kristovi, treba chrániť. A tak teda [pastier] vie byť konkrétny, vie odsúdiť [čo treba], povedať: ,Toto nie’. Tak ako rodičia dieťaťu, keď začne liezť po štyroch a ide k zásuvke, aby do nej strčilo prsty: ,Nie, toto nerob! To je nebezpečné!’. Často mi prichádza na myseľ to ,ničoho sa nechytaj’, ako mi moji rodičia a starí rodičia hovorievali tam, kde bolo nebezpečenstvo.“   

Kňaz, ktorému na druhých naozaj záleží

„Dobrý pastier,“ pokračoval ďalej vo svojej dnešnej homílii pápež František, „vie pranierovať a pomenovať“ veci tak, ako to robieval sv. Pavol. Svätý Otec sa pri tejto myšlienke vrátil k svojej utorkovej ceste na sever Talianska, kde navštívil hroby dvoch významných talianskych kňazov. Jeden z nich, don Lorenzo Milani, mal svoje motto, ktoré „učieval svojich mladých“:

„‚I care.‘ - Čo to znamená? Vysvetlili mi, že s týmito slovami chcel povedať: ,Záleží mi na tom’. Učil, že veci treba brať vážne, čo bolo v protiklade s tým, čo letelo ako slogan v tej dobe: ,Je mi to fuk‘. Povedal to však iným slovníkom, ktorý si na tomto mieste nedovolím reprodukovať. A takto učil mladých pokročiť vpred. Daj si záležať: chop sa svojho života!“

Ide teda o schopnosť jasne pomenovať a odsúdiť to, čo nám škodí. Mnohokrát „strácame túto schopnosť niečo odsúdiť a chceme sa starať o ovečky s akýmsi dobráctvom, ktoré je nielen naivné, ale aj škodlivé“. Ide o akési „dobráctvo kompromisov“, aby sme „si získali obdiv či lásku veriacich tým, že ich necháme nech si robia čo chcú“:

Na záver kázne v Dome sv. Marty pápež František zhrnul svoje myšlienky. Prvou charakteristikou apoštola Pavla bol jeho apoštolský zápal: bol horlivý a zanietený. „Bol to človek,“ dodal „ktorý vedel rozlišovať, lebo poznal zvodnosť a vedel, že diabol zvádza“. To bola jeho druhá charakteristika ako dobrého pastiera. A po tretie bol to „muž so schopnosťou odsúdiť veci, ktoré spôsobujú zlo jeho ovečkám“. Svätý Otec napokon zakončil homíliu modlitbou „za všetkých pastierov Cirkvi, aby sv. Pavol za nich pred Pánom orodoval,“ aby všetci mohli „mať tieto tri črty v službe Pánovi“. -ej-    

Vatikán 22. júna – Kongregácia pre východné cirkvi, ktorá tento rok slávi svoju storočnicu, usporiadala v tomto týždni v Ríme plenárne stretnutie zástupcov fondu na pomoc východným cirkvám, tzv. ROACO (Riunione delle Opere per l'Aiuto alle Chiese Orientali).

Svätý Otec František dnes prijal stovku účastníkov stretnutia v Apoštolskom paláci za účasti prefekta a sekretára Kongregácie pre východné cirkvi kardinála Leonarda Sandriho a arcibiskupa Cyrila Vasiľa i ďalších prelátov. Poukázal na významné svedectvo viery potvrdené krížom a mučeníctvom, ktoré vydali východné cirkvi v minulosti a aj dnes vydávajú osobitne v krajinách Blízkeho východu, kde sú konfrontované s fundamentalistickým terorizmom:

„Všetky tieto udalosti nám dávajú prechádzať skúsenosťou Ježišovho kríža: on je dôvodom súžení a utrpenia, ale zároveň je prameňom spásy. Tak ako som to povedal na druhý deň po mojom zvolení za Biskupa Ríma: «Ak kráčame bez kríža, ak budujeme Cirkev bez kríža a ak vyznávame Krista akoby bol bez kríža, nie sme Pánovými učeníkmi» (Homília pri omši s kardinálmi-voličmi).“

Fond ROACO podporuje pastoračné, vzdelávacie a sociálne diela v krajinách pôsobnosti východných cirkví. Jeho súčasné 90. plenárne stretnutie sa zameralo zvlášť na otázky podporovania počiatočnej formácie seminaristov a tiež trvalej formácie kňazov. Svätý Otec poukázal na vysoký kredit i na nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú samotné povolanie kňazov v týchto oblastiach:

„Sme si vedomí radikálnosti rozhodnutia, ktorá sa u mnohých z nich prejavuje, a tiež hrdinskosti svedectva oddanosti zotrvať po boku svojich spoločenstiev, ktoré sú často veľmi ťažko skúšané. Ale sme si tiež vedomí aj pokušení, ktoré ich môžu postretnúť, ako je úsilie dosiahnuť sociálny status, aký sa dostáva zasvätenej osobe v niektorých geografických oblastiach, alebo spôsob vykonávať úrad riadenia podľa kritérií ľudského sebapresadzovania či podľa kultúrnych schém daného prostredia.“       

Svätý Otec povzbudil východné cirkvi, aby boli živými kameňmi Cirkvi aj svojou úlohou uchovávania posvätných miest minulosti, ktorá umožňuje veriacim putovať ku koreňom viery.  Prostredníctvom prítomného kustóda Svätej zeme pápež František odkázal svoje blahoprianie všetkým františkánom vo Svätej zemi, ktorí slávia 800 rokov prítomnosti v týchto končinách. -jb-

Vatikán/Holandsko 22. júna – Svätý Otec František dnes na súkromnej audiencii prijal kráľovský pár z Holandska. Kráľ Willem Alexander sa spolu s manželkou kráľovnou Reginou a so sprievodom následne stretol so štátnym sekretárom kard. Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom.  

Ako sa uvádza v oficiálnej správe, „srdečné rozhovory umožnili výmenu názorov na niektoré témy spoločného záujmu, akými sú ochrana životného prostredia a boj proti chudobe, ako aj konkrétny prínos Svätej stolice a Katolíckej cirkvi v týchto oblastiach“. Špeciálnu pozornosť venovali tiež „fenoménu migrácie, pričom obe strany podčiarkli dôležitosť mierového spolunažívania medzi odlišnými kultúrami a spoločné úsilie pri šírení pokoja a globálnej bezpečnosti“. Nechýbala ani spoločná reflexia o perspektívach európskeho projektu.  

Holandský kráľovský pár si po stretnutí s pápežom Františkom v Apoštolskej knižnici prevzal vzácne historické žezlo, ktoré patrilo princovi Viliamovi Oranžskému. Berlu, ktorá sa uchovala v archíve jezuitov neďaleko španielskej Barcelony, osobne odovzdal holandskému kráľovi generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Arturo Sosa.

Symbolické gesto poukazuje na význam zmierenia a priateľstva medzi krajinami a náboženstvami. Berla sa totiž do Španielska dostala ako korisť z bitky v roku 1574 v Mookerheyde (pri dnešnom Nijmegene) v Holandsku, v ktorej  španielske vojsko porazilo holandských povstalcov a nemeckých žoldnierov v rámci tzv. Osemročnej vojny.

Novým domovom znaku panovníckej moci sa do konca októbra 2018 stane národné vojenské múzeum v Soesterbergu v centre protestantského Holandska. -ej-

Nenechajme sa zviesť falošnými rozumami tohto sveta, ale nasledujme Ježiša ako jediného bezpečného vodcu, ktorý dáva zmysel nášmu životu. (Tvít pápeža Františka, 22. júna 2017)

Vatikán/Libanon 22. júna – Biskupi Melchitskej gréckokatolíckej Cirkvi si v stredu 21. júna na svojej synode neďaleko libanonského Bejrútu zvolili nového patriarchu. Stal sa ním 71-ročný Jozef (Youssef) Absi, ktorý doteraz pôsobil ako patriarchálny vikár v rodnom Damasku. V úrade nahradí Gregoria III. Lahama, ktorý rezignoval v máji tohto roku.

Svätý Otec František vyjadril v liste radosť z voľby a  nového patriarchu ubezpečil o svojej „blízkosti a modlitbe“. „K voľbe Jeho Blaženosti dochádza v delikátnej situácii pre ctihodnú Melchitské gréckokatolícku cirkev; v čase, keď sú kresťanské komunity na Blízkom východe povolané svedčiť špeciálnym spôsobom o svojej viere v ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista,“ píše pápež v gratulačnom telegrame. Duchovní pastieri sú podľa slov Svätého Otca „v tomto obzvlášť ťažkom čase povolaní preukázať spoločenstvo, jednotu, blízkosť, solidaritu a transparentnosť pred Božím ľudom, ktorý trpí“.     

Patriarcha Youssef Absi je členom Spoločnosti misionárov sv. Pavla. Kňazské svätenie prijal v roku 1973. Študoval filozofiu a teológiu, zaujímal sa však aj o hudbu. Doktorát v Libanone získal z muzikálnych vied a ikonografie. Biskupom sa stal v roku 2001. Od roku 2007 pôsobil ako patriarchálny vikár archieparchie v Damasku a počas vojny v Sýrii mal na starosti desiatky humanitárnych projektov.  

Melchitská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu. V plnom spoločenstve s Petrovým nástupcom je od roku 1729. Približne 700-tisíc veriacich žije prevažne v Sýrii, Libanone, Egypte, Jordánsku a Palestíne. Početné melchitské gréckokatolícke komunity sú aj v Európe, v USA, v Kanade či Austrálii. Patriarchu vždy volí synoda a do úradu ho potvrdzuje Rímsky biskup. -ej-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: