Vatikán 23. júna – Aby sme mohli počuť Pánov hlas, musíme sa stať maličkými. Pápež František to povedal vo svojej homílii, ktorú dnes na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho predniesol pri slávení v Dome sv. Marty. Svätý Otec vysvetlil, že Pán „sa zamiešal medzi nás na ceste života“ a dal nám „svojho Syna a život svojho Syna z lásky k nám“.

Podnet k svojej úvahe našiel Svätý Otec v dnešnom prvom čítaní z knihy Deuteronómium (Dt 7,6-11). Mojžiš hovorí Izraelitom, že Boh si ich vyvolil, aby boli jeho ľudom medzi ostatnými národmi. Boh nám podľa pápežových slov „dal v Ježišovom srdci milosť oslavovať s radosťou veľké tajomstvá našej spásy, jeho lásku voči nám“.

Boh si vyvolil nás a nie my sme si vyvolili Boha

V kázni poukázal na dve kľúčové slovách, ktorými sú vyvoliť a malosť. Čo sa týka prvého výrazu, nie my sme si vybrali Boha, vysvetlil Svätý Otec, ale je to Boh, ktorý zo seba urobil „väzňa nás“ všetkých:    

„Pripojil sa k nášmu životu, nemôže sa už oddeliť. Hral naplno! A v tomto postoji ostane verný. Boli sme vyvolení pre lásku a toto je naša identita. ,Ja som si vybral toto náboženstvo, vybral som si...’. Nie, nie! To nie ty si si vybral. Je to on, ktorý si vybral teba, povolal ťa a pripojil sa k tebe. A toto je naša viera. Ak v to neveríme, nepochopili sme, čo znamená Kristovo posolstvo, nepochopili sme Evanjelium.“

Ak chceme počuť hlas Pána, musíme sa stať maličkými

Druhé slovo – malosť – pripomína, ako Mojžiš vysvetlil, že Pán si vyvolil izraelský národ, lebo bol „najmenším zo všetkých národov“, pripomenul Svätý Otec a pokračoval vo svojej homílii nasledovne:

„Zamiloval sa do našej malosti a pre ňu si nás zvolil. Volí si maličkých. Nie veľkých, ale malých. Zjavuje sa maličkým: ,Skryl si tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým’ (Lk 10,21). Zjavuje sa maličkým. Ak chceš pochopiť niečo z Ježišovho tajomstva, zníž sa, staň sa maličkým. Uznaj, že si ničím.

A nielen že si vyberá a zjavuje sa maličkým, ale tiež maličkých volá: ,Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním’ (Mt 11,28). Vy, čo ste tí najmenší – pre utrpenia, pre únavu – on si volí maličkých, zjavuje sa maličkým a povoláva ich. [Znamená to snáď, že] veľkých nepovoláva? Jeho srdce je otvorené, avšak veľkí nie sú schopní [jeho] hlas počuť, lebo sú plní seba samých. Aby sme mohli počuť Pánov hlas, musíme sa stať maličkými.“ 

Prebodnuté Kristovo srdce ako pozvanie ísť k podstate viery

Keď sa staneme maličkými, pochopíme tajomstvo Kristovho srdca, ktoré nie je, pripomenul pápež František, ako „niektorí hovoria“ len akýmsi „svätým obrázkom“ na uctievanie. Prebodnuté Kristovo srdce je „srdce zjavenia, srdce našej viery, lebo on sa stal maličkým, zvolil si túto cestu“.

Je to cesta pokory a poníženia sa „až na smrť“ na kríži. Je to „krok k maličkosti, aby sa mohla zjaviť Božia sláva,“ dodal Svätý Otec a pokračoval: z prebodnutého Kristovho boku „vyšla krv a voda“ a „toto je Kristovo tajomstvo“ dnešnej slávnosti „Srdca, ktoré miluje, ktoré robí rozhodnutie, ktoré je verné“ a ktoré „si s nami vytvára puto, zjavuje sa maličkým, povoláva maličkých a robí sa maličkým“.

A tak, ako ďalej zdôraznil pápež František, ide tu o podstatu viery. Viera nie je len nejakým formálnym súhlasom s tým, že „Ježiš je Boh“, ale preniknutím do tajomstva Ježiša Krista, ktoré vyjadruje jeho Srdce:

„Toto je to tajomstvo. Toto je to zjavenie, toto je Božia sláva. Vernosť v urobení rozhodnutia, v pripútaní sa, v osobnom prihlásení sa k maličkým: stať sa maličkým, uponížiť sa. Otázka viery je jadrom nášho života: môžeme byť veľmi čnostní, ale s nijakou alebo len malou vierou. Musíme začať odtiaľto, od tajomstva Ježiša Krista, ktorý nás zachránil svojou vernosťou.“  

Svätý Otec František zakončil dnešnú rannú homíliu modlitbou, aby nám Pán udelil milosť oslavovať v Srdci Ježiša Krista „veľké činy, veľké diela spásy, veľké diela vykúpenia“. -ej-

Vatikán 23. júna – Kresťan, ktorý kráča vpred – trebárs aj „pokrivkávajúc alebo padajúc“ – je vždy lepší než ten, ktorý sa zo strachu uzavrie pred zmenami a ustrnie. Aj týmito slovami sa dnes pápež František prihovoril účastníkom 75. kongresu hnutia Serra International, ktorých prijal v Aule Pavla VI. Motto tohto ročníka znie: „Stále vpred – odvaha povolania“.

Poslaním medzinárodnej laickej organizácie spätej so sv. Juníperom Serrom (1713-1784), františkánskym misionárom a apoštolom Kalifornie, je podporovať kňazské povolania a povolania do zasväteného života, a to nielen finančne, ale v prvom rade prostredníctvom modlitby a priateľstva.

Veľkú časť svojho príhovoru venoval pápež František úvahe o priateľstve. Členov hnutia nazval „výnimočnými priateľmi“, ktorých Pán postavil vedľa niektorých seminaristov a niektorých kňazov:

„Vyzývam vás, aby ste boli skutočnými priateľmi seminaristov a kňazov, preukazujúc vašu lásku k nim v podpore povolaní, v modlitbe a v pastoračnej spolupráci. Prosím vás: stále vpred! Vpred v nádeji, vpred s vašou misiou hľadiac za hranice, otvoriac dokorán horizonty, dajúc mladým priestor a pripravujúc budúcnosť. Cirkev a kňazské povolania vás potrebujú.“

Svätý Otec tiež na záver konštatoval, aké je smutné vidieť, keď niektorí ľudia v Cirkvi nevedia „opustiť svoju pozíciu“. „Kiež by ste tak ako v Olympijských hrách vždy vedeli «odovzdať pochodeň» novým generáciám, uvedomujúc si, že oheň je zažatý Zhora a predchádza i presahuje našu prácu,“ dodal pápež František účastníkom kongresu Serra International, ktorý sa začal v Ríme včera a skončí sa v nedeľu 25. júna. -ej-

Vatikán 23. júna – Pápež František dnes prijal na súkromnej audiencii zástupcu veľmajstra Maltézskeho rádu Fra’ Giacoma Dalla Torreho. Stalo sa tak po prvý raz od jeho zvolenia koncom apríla tohto roku. Príležitosťou k stretnutiu bol aj zajtrajší sviatok sv. Jána Krstiteľa, ktorý je patrónom Zvrchovaného Maltézskeho rádu.  

Ako sa uvádza v oficiálnej správe rádu, hlavnou témou rozhovorov bolo zhodnotenie „procesu reformy rádovej konštitúcie“. Fra’ Giacomo Dalla Torre tiež Svätému Otcovi predstavil základné projekty rádu, ktoré majú pomôcť utečencom, vysídlencom a migrantom napríklad v Sýrii, Libanone, Turecku, ale aj v Taliansku, Nemecku či v Južnom Sudáne. -ej-     

Choďte na každú perifériu! Choďte a buďte tam Cirkvou so silou Ducha Svätého. (Tvít pápeža Františka 23. júna 2017)

Vatikán 23. júna – „S týmto pozdravom vyjadrujem svoju nádej, že Vaše svedectvo ako Pánovho učeníka môže byť ešte výraznejšie v službe, ktorú od Vás dnes Cirkev žiada.“ Takto píše Svätý Otec František jednému z novovymenovaných kardinálov, ktorí 28. júna prijmú z jeho rúk kardinálsky titul na konzistóriu v Bazilike sv. Petra.

V liste, ktorý biskup Štokholmu Mons. Anders Arborelius OCD zverejnil na oficiálnej stránke diecézy, Svätý Otec o kardinálskom titule píše: „Kardinálstvo je služba, nie hodnosť, ktorá robí niekoho dôležitejším od iných; nie je to ani pocta, ani kniežacie pasovanie ... Je to niečo celkom odlišné a väčšie: je to povolanie nasledovať Pána viac zblízka, a konať tak bez kompromisov či podmienok.“

Ako referuje agentúra SIR, Svätý Otec sa v liste zdôveril, že deň pred jeho napísaním sa za budúceho kardinála osobitne modlil, počúvajúc čítanie zo Skutkov apoštolov a uvažujúc nad veľkodušnosťou sv. Pavla a nad jeho slovami:  «Svoj život si však veľmi necením...» (Sk 20,24).

„Túžil som a vyprosoval pre Vás rovnaký postoj vo Vašom živote ako kardinála“, vysvetľuje ďalej v liste pápež František, ktorý zároveň ďakuje budúcemu kardinálovi  „za pomoc, ktorú dá Rímskej cirkvi“. Uisťuje ho o svojich modlitbách a o bratskej blízkosti a prosí ho, aby na neho pamätal v modlitbe.

Riadne verejné konzistórium na kreovanie nových kardinálov je naplánované na v stredu 28. júna popoludní o 16. hodine. Ďalšími štyrmi kandidátmi okrem štokholmského biskupa Arborelia sú arcibiskup Bamaka v Mali Mons. Jean Zerbo, arcibiskup Barcelony Mons. Juan José Omella, apoštolský vikár v laoskom Paksé Mons. Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun a pomocný biskup arcidiecézy San Salvador Mons. Gregorio Rosa Chávez.

Ako informoval vedúci Úradu pápežských liturgických slávení Mons. Guido Marini, na druhý deň budú noví kardináli koncelebrovať so Svätým Otcom a ostatnými členmi kardinálskeho kolégia pri omši zo slávnosti sv. Petra a Pavla o 9.30 vo Vatikánskej bazilike. Pri tejto príležitosti pápež František ako zvyčajne požehná páliá pre nových arcibiskupov metropolitov. -jb-

Vatikán 23. júna – Cirkev dnes slávi sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pri tejto príležitosti si tiež pripomína Svetový deň modlitieb za posvätenie kňazov. Je to čas „modlitby a reflexie“, uviedol v rozhovore pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano prefekt Kongregácie pre klerikov kardinál Beniamino Stella:

„Predovšetkým je to príležitosť venovať čas modlitbe a uvažovaniu, čo predstavuje najmenej tri aspekty. Prvým je práve zameranosť na modlitbu. Modlíme sa spoločne, kňazi si v skutočnosti pripomínajú, že ich služba nekorení vo veciach, ktoré treba urobiť, ale že bez osobného vzťahu s Pánom vzniká riziko zavalenia sa prácou zanedbajúc Ježiša.  

Druhým aspektom je znovuobjavenie hodnoty rozmeru ‚diecéznosti‘, lebo nie sme kňazmi osamotene, ale sme súčasťou rodiny všetkých kňazov. A tento deň pozýva kňazov, aby znovuobjavili krásu kňazského bratstva okolo svojho biskupa, obnovili sa v odhodlaní prekonávať rozdiely, ktoré často zabraňujú kňazom žiť spoločenstvo, a aby konali spoločne na pastoračnom poli.

Napokon prostredníctvom chvíľ reflexie a preverovania chce tento deň pomôcť kňazom znovuobjaviť podstatu ich identity a zmysel ich služby Božiemu ľudu.“    

Na otázku, ako v kňazovi alebo v biskupovi spolunažívajú vedomie, že sú hriešnikmi a zároveň nositeľmi Ježišovho povolania byť rybármi ľudí, kardinál Beniamino Stella odpovedal:

„V dynamike kňazského povolania existuje tento paradox, dobre viditeľný v povolaní apoštolov zo strany Pána. Ten, koho povoláva, nie je nikdy niekým dokonalým alebo človekom s výnimočnými darmi, ale naopak Ježiš sa zastaví na brehu mora, aby sa obrátil na zopár jednoduchých rybárov, a krátko na to na vyberača daní.

Kňaz alebo biskup to zakúšajú počas celého svojho života; cítia, že zvládnutie náročnosti misie, ktorá im je zverená je výsledkom toho, že Božie milosrdenstvo prichádza na pomoc ich slabosti a ich krehkosti. Každodenne sa učia, že apoštolmi nie sú vďaka osobným zásluhám, ale preto, lebo si ich vybral Pán, ktorý ich povolal a vyslal.

Dva aspekty – byť hriešnikmi a byť rybármi ľudí (v tal. ide o slovnú hračku „peccatori e pescatori“ – pozn.), vyslanými odhlasovať Evanjelium – nielenže idú dokopy, ale sú tiež zárukou nášho posvätenia. Ak by všetko záviselo od našej dokonalosti, veľmi skoro by sme zabudli na Boha a vstúpili by sme do pýchy.

Pred niekoľkými dňami v jednej homílii v Dome sv. Marty pápež povedal, že sa nemáme štylizovať tak, aby sme sa zdali byť «vázami zo zlata», ale naopak, musíme pripustiť to, že sme «nádobami z hliny». Len tak hrnčiar, ktorým je Boh, nás môže modelovať s láskou a dovoliť, aby napriek našej slabosti zažiaril poklad Evanjelia, ktorý môžeme priniesť pre celý svet.“  

Toľko prefekt Kongregácie pre klerikov kardinál Beniamino Stella v rozhovore pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano s názvom „Peccatore e pescatore“. -ej, jb-

Vatikán/Slovensko 21. júna – V dňoch od 21. do 23. júna navštívili Vatikán piati europoslanci, ktorí sa na pôde Európskeho parlamentu aktívne snažia presadiť etické princípy v praktickom výkone lekárskej praxe a výskume. Viac nám už o poslaní pracovnej skupiny európskych ľudovcov pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť prezradil jej predseda europoslanec Miroslav Mikolášik: 

Do Vatikánu prichádzate každý rok spolu s ďalšími členmi pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre bioetiku, aby ste navštívili vatikánske dikastéria a stretli sa s rôznymi cirkevnými predstaviteľmi. Čo je hlavným cieľom týchto stretnutí?

Prichádzame načerpať nové sily a novú inšpiráciu. Vo Vatikáne fungujú jednotlivé dikastéria, ktoré sú pre nás – ako europoslancov – zaujímavé. Budeme mať celú sériu stretnutí s najvyššími predstaviteľmi.

Najskôr sa stretneme s vatikánskym štátnym sekretárom. Potom pôjdeme na Pápežskú radu pre rodinu,  Pápežskú akadémiu pre život, Pápežskú radu pre medzináboženský dialóg a napokon na Kongregáciu pre východné cirkvi. 

Kto je súčasťou pracovnej skupiny pre bioetiku na stretnutiach vo Vatikáne?

Tento rok sa podarilo uvoľniť piatim europoslancom. Okrem mňa je prítomný slovinský europoslanec a bývalý premiér Slovinska. Máme zástupcov z Chorvátska, Estónska a z Talianska.

Už sedem rokov vediete v rámci pracovnej skupiny pre bioetiku Európskeho parlamentu diskusiu o morálne problematických otázkach medicínskeho výskumu. Aké sú v súčasnosti najhorúcejšie témy a problémy v tejto oblasti?

Je ich celý rad. Dotkol by som sa len poslednej závažnej témy, ktorá je na stole a ktorá čaká na „politické odobrenie“, ktoré dúfam nikdy nepríde. Ide o editovanie génom. Predstavte si zárodočnú pohlavnú bunku, ktorá má svoju výbavu za sebou idúcich génov. A môže sa stať, že nejaký vedec bude mať chuť tento gén zmeniť.

Robí sa to zatiaľ na vírusoch, na rastlinách, na zvieratách. Samozrejme existuje veľké pokušenie, či si začneme vymýšľať človeka podľa našich predstáv. To by však bolo úplne proti prirodzenému zákonu aj proti učeniu Cirkvi. Technicky by totiž bolo možné robiť nespravodlivú spoločnosť. Určovali by sme kto môže žiť a kto nie. To by bolo niečo, čo sme tu už raz mali a to je eugenika. Istý človek v 20. storočí už povedal: ,Títo nech žijú a títo nech nežijú’.

Ako príklad uvediem Island. Krajina zaviedla zákon, ktorý núti všetky ženy čakajúce dieťa podstúpiť určitý genetický test, či nie je náhodou nositeľom génu, ktorý by spôsoboval u dieťaťa downov syndróm. Ak by došlo k takémuto zisteniu, matka musí povinne podstúpiť potrat. Na Islande preto od istého času sa nenarodí žiaden človek s downovým syndrómom.

My vieme, že títo ľudia sú na svete šťastní. Prinášajú radosť sebe, svojim rodičom. Kto má právo rozhodnúť, že títo ľudia nemajú právo na život, lebo majú menej hodnotný život. Kto to môže povedať? Možno sú šťastnejší než nejaký univerzitný profesor.

Na jar tohto roku sme mali spolu s výskumníkmi z Paríža v rámci pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre bioetiku diskusiu o liekoch, na ktorých sa už pracuje a ktoré síce nevyliečia človeka s downovým syndrómom, ale jeho zdravotný stav výrazne zlepšia. Ja by som sa preto prihováral za tie pozitívne riešenia.    

Čo považujete za váš najväčší úspech ako predseda skupiny pre bioetiku v Bruseli? Čo je to, s čím budete odchádzať spokojný po skončení vášho mandátu?

Veľmi dôležité je, že sme otvorili napríklad otázku rodiny ako takej, kto je rodine a kto nie. Toto je dôležité, aby táto debata naďalej pretrvávala. A možno ešte dôležitejšie je, čo sa týka začiatku života, ale aj jeho konca. Toto je debata, ktorá hýbe viacerými členskými krajinami. Zatiaľ Belgicko, Holandsko a Luxembursko majú takýto zákon. Verím však, že zákony o eutanázii sa nebudú bezhlavo šíriť ďalšími členskými krajinami Európskej únie. 

Rozhovor pripravila Eva Jánošíková

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: