Vatikán 25. júna – Pápež František sa dnes na poludnie stretol s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána. Vo svojom zamyslení nad odkazom liturgických textov 12. cezročnej nedele zdôraznil Ježišovu výzvu učeníkom, aby sa nebáli prenasledovania pre Evanjelium. Vysvetlil, že sa žiada nielen odvážne vzdorovať fyzickému prenasledovaniu, ale aj skrytým formám odporu a boja proti Evanjeliu.

Medzi pútnikmi na Námestí sv. Petra dnes viali najmä ukrajinské zástavy. Okolo 6000 gréckokatolíckych veriacich z Ukrajiny a Bieloruska prišlo dnes sláviť do Baziliky sv. Petra 150. výročie kanonizácie sv. Jozafáta. Svätý Otec osobitne pozdravil biskupov a kňazov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a vyprosoval od Pána „odvahu kresťanského svedectva a dar pokoja pre drahú ukrajinskú zem“.

Pápež František pripomenul aj dnešnú slávnosť blahorečenia biskupa Teofila Matulionisa v hlavnom meste Litvy Vilniuse. Litovský mučeník zomrel v roku 1962 takmer 90-ročný, po celoživotnom znášaní prenasledovania pre vieru. „Vzdajme Bohu chválu za tohto neoblomného obrancu Cirkvi a ľudskej dôstojnosti,“ vyzval prítomných pápež František.

Svoju blízkosť s uistením o modlitbe za mŕtvych a zranených vyjadril Svätý Otec obyvateľom Číny v súvislosti so živelnou pohromou v dedine Xinmo, ktorú včera zasiahol pôdny zosuv.

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnom Evanjeliu (porov. Mt 10,26-33) Pán Ježiš po tom, ako svojich učeníkov povolal a vyslal na misiu, poučuje ich a pripravuje čeliť skúškam a prenasledovaniam, na ktoré nutne narazia. Ísť na misiu, to nie je robiť turistiku, a Ježiš ich varuje: „Stretnete sa s prenasledovaním“.

Vyzýva ich týmito slovami: „Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo [...]. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle [...]. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu“ (v. 26-28). Môžu zabiť len telo, ale nemajú moc zabiť dušu. Týchto sa nebojte.

Vyslanie zo strany Ježiša učeníkom negarantuje úspech, podobne ako im ani nezabezpečuje ochranu pred zlyhaniami či utrpením. Musia teda rátať tak s možnosťou odmietnutia, ako i s prípadným prenasledovaním. Toto trochu desí, ale je to pravda.

Učeník je pozvaný pripodobniť svoj život Kristovi, ktorý bol prenasledovaný ľuďmi, poznal odmietnutie, opustenosť a smrť na kríži. Kresťanské poslanie, ktoré by sa nieslo v znamení nerušeného pokoja, neexistuje. Neexistuje kresťanská misia v zmysle nerušenosti.

Ťažkosti a útrapy sú súčasťou evanjelizácie a my sme povolaní, aby sme v nich nachádzali príležitosť na overenie autentickosti našej viery a nášho vzťahu s Ježišom. Ťažkosti máme pokladať za možnosť byť ešte väčšmi misionármi a rásť v dôvere voči Bohu, nášmu Otcovi, že neopúšťa svoje deti v čase búrky.

V ťažkostiach pri vydávaní kresťanského svedectva vo svete nie sme nikdy Otcom zabudnutí, ale vždy máme na pomoci jeho pozornú starostlivosť. Preto v dnešnom evanjeliu Ježiš až tri razy uisťuje svojich učeníkov slovami: „Nebojte sa!“.

I v dnešných časoch, bratia a sestry, je prenasledovanie kresťanov prítomné. My sa modlíme za našich bratov a sestry, ktorí sú prenasledovaní a chválime Boha, pretože navzdory tomu naďalej pokračujú vo vydávaní svedectva s odvahou a vernosťou svojej viere.

Ich príklad nech nám pomáha, aby sme neváhali svojimi postojmi vyznávať Krista, odvážne vydávajúc o ňom svedectvo v každodenných situáciách, a to i za okolností zdanlivo pokojných. Formou skúšky totiž môžu byť aj situácie bez nepriateľstva či útrap.

Pán nás vysiela i dnes nielen ako „ovce medzi vlkov“, ale tiež ako svoje strážne majáky medzi ľudí, ktorí sa nechcú zobudiť zo svetskej letargie, ktorá ignoruje slová evanjeliovej Pravdy a vytvára si vlastné, pominuteľné pravdy. A keď prídeme do takýchto prostredí alebo keď v nich žijeme a keď tam vyslovíme slová Evanjelia, vyvolá to nevôľu a budú na nás krivo pozerať. 

Avšak v tomto všetkom nám Pán naďalej hovorí tak ako vo svojom čase hovorieval učeníkom: „Nebojte sa!“ A nezabúdajme na toto slovo: vždy, keď sme v nejakých protivenstvách, v nejakom prenasledovaní, keď na nás dolieha nejaké utrpenie, počúvajme v srdci Ježišov hlas: „Nemajte strach! Neboj sa, len vpred, ja som s tebou!“ 

Nebojte sa toho, kto sa vám vysmieva a zle s vami zaobchádza; nebojte sa toho, kto vás ignoruje alebo toho, kto vám do tváre prejavuje úctu, ale za vaším chrbtom brojí proti Evanjeliu. Veľa je takých, čo sa na nás usmievajú, ale za chrbtom broja proti Evanjeliu. Všetci ich poznáme.

Ježiš nás nenechá samých, lebo sme mu vzácni. Neponechá nás osamotených, pretože každý z nás je mu vzácny, a on nás sprevádza.   

Panna Mária, vzor pokorného a odvážneho pridŕžania sa Božieho slova, nech nám pomáha pochopiť, že vo vydávaní svedectva viery sa nerátajú úspechy, ale vernosť. Vernosť Kristovi, keď si za akýchkoľvek, i tých najproblematickejších okolností uvedomujeme ten neoceniteľný dar, že sme jeho učeníkmi - misionármi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, mk-

Vatikán/Kolumbia 25. júna – Tlačové stredisko Svätej stolice publikovalo podrobný program apoštolskej cesty pápeža Františka do Kolumbie, ktorú navštívi v dňoch od 6. do 11. septembra tohto roku. Svätý Otec zavíta nielen do hlavného mesta Bogoty, ale navštívi aj mestá Villavicencio, Medellín a Cartagena. 

Z rímskeho letiska Fiumicino odletí pápež spolu s viac než 70 novinármi na palube lietadla Alitalia v stredu 6. septembra ráno. V ten istý deň ho privítajú v popoludňajších hodinách na letisku v Bogote, kde je o sedem hodín menej než na Slovensku.

Na druhý deň čaká Svätého Otca stretnutie s miestnymi autoritami, zdvorilostná návšteva u prezidenta, návšteva katedrály a požehnanie veriacich z balkóna kardinálskeho paláca. Nasledovať bude stretnutie s biskupmi a tiež s členmi Rady biskupských konferencií Latinskej Ameriky na apoštolskej nunciatúre v Bogote. Pri oboch príležitostiach prednesie pápež príhovor v rodnej španielčine. Druhý deň apoštolskej cesty zakončí Svätý Otec slávením liturgie v parku Simóna Bolívara.

Tretí deň pápež František odletí v skorých ranných hodinách do polmiliónového mesta Villavicencio, ktoré sa nachádza približne 130 kilometrov na juh od Bogoty. Vo štvrti Catama bude popoludní sláviť svätú omšu. Po liturgii bude nasledovať modlitbové stretnutie za zmierenie v neďalekom parku, kde prednesie príhovor. Ešte pred odchodom do Bogoty sa krátko zastaví pri kríži zmierenia.

Ďalší deň Svätý Otec navštívi mesto Medellín, ktoré sa nachádza viac než 400 kilometrov na sever od Bogoty. Hlavným bodom programu bude slávnostná omša na letisku. Po liturgii navštívi pápež detské zariadenie Hogar San José a na štadióne La Macarena sa stretne s kňazmi, osobami zasväteného života, seminaristami a ich rodinami. Vo večerných hodinách sa opäť vráti do Bogoty.

Posledný deň apoštolskej cesty bude patriť návšteve takmer miliónového mesta Cartagena na severnom pobreží pri Karibskom mori. Ako prvé Svätý Otec požehná základný kameň nových príbytkov pre bezdomovcov a diela Talitha Qum na Námestí sv. Františka z Assisi.

Nasledovať bude modlitba Anjel Pána a návšteva svätyne sv. Petra Clavera (Klaverského), jezuitského misionára z prvej polovice 17. storočia, ktorý zasvätil život službe otrokom a Kolumbia si ho ctí ako patróna krajiny. V prístave Contecar bude pápež František predsedať slávnostnej omši, po ktorej sa vráti letecky späť do Ríma.

Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Kolumbie v dňoch od 6. do 11. septembra 2017. Časové údaje zodpovedajú miestnemu času (Rím: UTC/GMT +2h, Kolumbia: UTC/GMT –5 hodín).

Pri hlavných bodoch programu sú v zátvorke kurzívou uvedené zodpovedajúce časové údaje na Slovensku.

Streda 6. septembra 2017: Rím – Bogotá

11.00 odlet z medzinárodného letiska Fiumicino

16.30 (23.30) prílet na vojenské letisko (Catam) v Bogote – privítacia slávnosť

Štvrtok 7. septembra: Bogotá

09.00 (16.00) stretnutie s autoritami na námestí Plaza de Armas pred prezidentským palácom – príhovor

09.30 zdvorilostná návšteva u prezidenta v protokolárnom salóne prezidentského paláca Casa de Nariño 

10.20 (17.20) návšteva katedrály

10.50 požehnanie veriacich z balkóna kardinálskeho paláca – pozdrav a požehnanie

11.00 (18.00) stretnutie s biskupmi v salóne kardinálskeho paláca – príhovor

15.00 (22.00) stretnutie s členmi výkonného výrobu Rady biskupských konferencií Latinskej Ameriky (CELAM) na apoštolskej nunciatúre – príhovor

16.30 (23.30) svätá omša v parku Simóna Bolívara – homília

Piatok 8. septembra: Bogotá – Villavicencio – Bogotá

07.50 (14.50) odlet z vojenského letiska (Catam) v Bogote

08.30 prílet na leteckú základňu Apiay vo Villavicencio

09.30 (16.30) svätá omša v Catame – homília

15.40 (22.40) národné modlitbové stretnutie za zmierenie v parku Las malocas – príhovor

17.20 (00.20) krátka návšteva kríža zmierenia v Parque de los Fundadores

18.00 odlet z Villavicencio do Bogoty

18.45 príchod na vojenskú základňu (Catam) v Bogote

Sobota 9. septembra: Bogotá – Medellín – Bogotá

08.20 (15.20) odlet z vojenskej základne (Catam) v Bogote

09.10 prílet na vojenskú základňu v Rionegro

09.15 presun helikoptérou na letisko v Medellíne

10.15 (17.15) svätá omša na letisku Enrique Olaya Herrera v Medellíne – homília

15.00 (22.00) stretnutie v detskom zariadení Hogar San José – pozdrav

16.00 (23.00) stretnutie s kňazmi, osobami zasväteného života, seminaristami a ich rodinami na štadióne La Macarena - príhovor

presun helikoptérou na vojenskú základňu v Rionegro

17.30 odlet z letiska do Bogoty

18.25 prílet na vojenské letisko (Catam) v Bogote

Nedeľa 10. septembra: Bogotá – Cartagena – Rím

08.30 (15.30) odlet z letiska v Bogote

10.00 prílet na letisko v Cartagene

10.30 (17.30) požehnanie a položenie prvého kameňa príbytkov pre bezdomovcov a diela Talitha Qum na Námestí sv. Františka z Assisi – požehnanie

12.00 (19.00) modlitba Anjel Pána pred kostolom sv. Petra Klaverského – modlitba

12.15 návšteva svätyne sv. Petra Klaverského

15.45 presun helikoptérou do námorníckej základne v prístave Contecar

16.30 (23.30) svätá omša v prístave Contecar – homília

18.30 presun helikoptérou na letisko v Cartagene

18.45 (01.45) rozlúčková ceremónia

19.00 odlet z letiska v Cartagene

Pondelok 11. septembra: Rím

12.40 prílet na letisko Ciampino v Ríme

-ej-

Pápež František má svoj osobný spôsob spravovania Cirkvi. Občas aj prekvapí. V jeseni roku 2016 menoval sedemnástich kardinálov. Na sviatok sv. Petra a Pavla, 28. júna 2017 k ním pridá ďalších piatich, ktorých vybral – ako to výslovne zdôraznil – „z rôznych strán sveta“, ale ani jedného z Rímskej kúrie, ani z veľkých diecéz, ktoré mali tradične na čele kardinála. Aj to sú znaky, že v Cirkvi prebieha určitá reforma a že pápež dbá viac na osobné vlastnosti.  

Pre mňa bola milým prekvapením voľba za kardinála prvého biskupa švédskeho pôvodu v Štokholme Andersa Arborelia, ktorý mal dvadsať rokov, keď sa obrátil z luterána na katolíka. On sprevádzal vlani Františka na jeho návšteve vo Švédsku. Druhý Európan je iba jednoročný arcibiskup v Barcelone,  Mons. Juan José Omella, ktorý má podobnú pastoračnú líniu ako Svätý Otec. Osobne som sa potešil najmä menovaniu arcibiskupa Jeana Zerbo, ktorého som roku 1988 vysvätil za biskupa v meste Bamako v chudobnom a rozvadenom štáte Mali v severnej Afrike. Je to vzdelaný, ale pokorný človek. Aj štvrtý kardinál prichádza z veľmi ťažkých misijných podmienok, je to Mons. Louis-Marie Ling, apoštolský vikár v Paksé, v hornatom štáte Laos. Nakoniec si pápež František chcel uctiť pomocného biskupa v San Salvadore, ktorým je Mons. Gregorio Rosa Chávez, bývalý predseda Charity v Latinskej Amerike, veľmi činný na sociálnom poli.

Títo piati kandidáti na kardinálsku hodnosť prezrádzajú motívy, ktoré viedli aj tento raz pápeža Františka. Je to snaha predstaviť Cirkev ako univerzálne, čiže svetové spoločenstvo, v ktorom nachádza chudoba svoje ocenenie ako vlastnosť osôb aj pôvodu. Keď som vysviacal za biskupa spomínaného malijského budúceho kardinála, na preplnenom štadióne sa zišli s predstaviteľmi vlády zástupy jednoduchých našich veriacich, ku ktorým sa pridali aj mnohí inoverci, ktorí to považovali za „sviatok všetkých“. Takto sa vytvára v Afrike ovzdušie prajné pre prijatie Kristovho posolstva a viery. Tak sa dá pochopiť rýchly nárast  katolíkov na čiernom kontinente: roku 1900 ich bolo okolo dva milióny, štatistická ročenka Cirkvi z roku 2015 udáva ich počet na 222 miliónov, čiže takmer jednu pätinu celkového afrického obyvateľstva.

Za tento vzrast treba zaiste ďakovať na prvom mieste Božej milosti, ale aj misijnému úsiliu Cirkvi. Ohlasovať vieru v Ježiša Krista je hlavná úloha Cirkvi. Sám Spasiteľ rozoslal svojich apoštolov do celého sveta a dal im aj nám, jeho veriacim, misijný rozkaz: „Choďte, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20). Prvý kronikár, ktorý nám zachoval písomné svedectvo, čiže evanjelium, o živote, zázrakoch a učení Ježiša z Nazaretu, bol pomocník apoštolov Petra a Pavla, sv. Marek. Skupina prvých prívržencov Ježiša Krista pochádzala zväčša z jednoduchých galilejských rybárov. Rýchle rozšírenie Ježišovho učenia do vtedajšieho sveta si možno vysvetliť len mimoriadnou pomocou zhora, čiže pôsobením Ducha Svätého.

Aj dnes hlásanie evanjelia vo svete potrebuje spoluprácu ľudí s Božím Duchom. Každý veriaci v Ježiša Krista sa má svojím osobným spôsobom zapojiť do misijnej spolupráce. Aspoň tým, že žije svoju vieru deň po deň a ukazuje jej hodnotu celým svojím životom, v práci, odpočinku, v súkromí i na verejnosti, bez kriku a reklamného vytrubovania. Evanjelizácia sa začína jednoduchým svedectvom, ktoré vydáva kresťan alebo skupina kresťanov praktickým životom podľa viery a skutkami lásky. Takí kresťania vzbudzujú hneď zvedavosť a otázky u inovercov: prečo to robia, prečo žijú a konajú takým spôsobom, prečo rešpektujú iných.

Po takom svedectve životom nasleduje často dialóg, čiže spolupráca a spoluúčasť na riešení spoločných problémov. Taký „dialóg života“ sa môže premeniť na „dialóg slova“”, čiže na rozhovor, v ktorom veriaci kresťania a neveriaci alebo slabo veriaci si vysvetlia vlastné názory a presvedčenia. Tu je moment vyznať vieru v Ježiša Krista aj slovom, rozhovormi a nájsť aj osoby, ktoré v tom dialógu môžu pomôcť. Taká jednoduchá, každodenná činnosť je už ozajstné misijné poslanie kresťanov a Cirkvi.

Každý veriaci kresťan nielen môže, ale aj má spolupracovať na ohlasovaní Ježiša Krista. Apoštol národov sv. Pavol zdôrazňuje, že Boh naozaj „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2,4). Preto Pavol tak silne cítil misijné poslanie Cirkvi: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9,16). A Peter, prvý pápež, slávnostne vyznal pred židovskou veľradou vieru v Ježiša Krista: „V nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12).

Rýchle rozšírenie kresťanstva v prvých storočiach treba teda pripísať horlivej viere vtedajších veriacich a pôsobeniu Ducha, ktorý sa prejavil aj na ich zápale. Spolupráca Božej milosti a ľudskej dobrej vôle sú aj dnes dve potrebné pohonné sily pri šírení viery. Tak nás učia slovom i príkladom hlavní apoštoli Cirkvi, sv. Peter a Pavol, ako aj obetaví misionári. Ako to dnes stále zdôrazňuje pápež František, Cirkev, a to celá Cirkev,  musí byť misijná, otvorená navonok, („in uscita“, hovorí Svätý Otec). Tu nejde o získanie prvého miesta v športe, ale o niečo viac. Tu aj nám zaznieva v ušiach ten vyšší príkaz ohlasovať evanjelium Ježiša Krista všetkým ľuďom spôsobom, aký je nám možný.

Jozef kard. Tomko

AUDIO:  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: