Vatikán 27. júna – Pápež František dnes pri príležitosti 25. výročia svojej biskupskej vysviacky predsedal spolu s kardinálmi prítomnými v Ríme slávnostnú omšu v Paulínskej kaplnke vo Vatikáne. Na rannej liturgii sa zúčastnil aj emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko.

Svätý Otec kardinálov, z ktorých väčšina je v pokročilom veku, povzbudil, aby sa stali „starými otcami, ktorí majú sny“ a tak mladým pomohli v ich poslaní prorokovať. Vo svojej homílii sa zameral na tri imperatívy, s ktorými sa Boh obrátil na Abraháma na začiatku knihy Genezis: „Vstaň! Zdvihni oči! Dúfaj!“

Plné znenie homílie pápeža Františka pri príležitosti 25. výročia biskupskej vysviacky

V prvom čítaní sme počuli, ako pokračuje dialóg medzi Bohom a Abramom, ten dialóg, ktorý sa začal s oným «Odíď. Odíď z tvojej krajiny...» (porov. Gn 12,1). A v pokračovaní v tomto dialógu nachádzame tri imperatívy: «Vstaň!», «Zdvihni oči!», «Dúfaj!». Tri rozkazy, ktoré naznačujú cestu, ktorú musí Abram prejsť a tiež spôsob, akým tak má urobiť, vnútorný postoj: vstaň, zdvihni oči, dúfaj.

«Vstaň!». Vstaň, kráčaj, nezostaň stáť na mieste. Máš úlohu, máš misiu a musíš ju splniť kráčajúc. Nesmieš ostať sedieť: vstaň, kráčaj. A Abram začal kráčať. Vždy na ceste. A symbolom tohto kráčania je stan. Kniha Genezis hovorí, že Abram chodieval so stanom, a keď zastal, postavil stan. Kým tu bol tento imperatív «Vstaň!», Abram nikdy pre seba nepostavil dom. Postavil iba oltár: to bola jediná vec, aby mohol uctievať toho, kto mu nariadil, aby vstal, aby bol na ceste so stanom. «Vstaň!»

«Zdvihni oči!». Druhý imperatív. «Zdvihni oči a z miesta, na ktorom si, pozri na sever a na juh, na východ a na západ» (Gn 13,14). Zdvihni oči. Zdvihni oči k horizontu, nestavaj múry. Vždy zdvihni oči a choď tak vpred. A mystikou [spiritualitou] horizontu je to, že čím ďalej kráčame vpred, horizont sa vzďaľuje stále viac. Treba pohľad upriamiť, upriamiť ho vpred, kráčajúc, avšak smerom k horizontu. 

Tretím imperatívnom je «Dúfaj!». V knihe Genezis máme tento pekný rozhovor [medzi Abramom a Bohom]: «[Pane,] dal si mi toho toľko, avšak dedičom bude tento domáci sluha» – «Dedič vyjde z tvojho lona, narodí sa z teba. Dúfaj!» (porov. Gn 15,3-4). A toto povedal človeku, ktorý nemohol mať potomstvo pre vysoký vek ako aj pre neplodnosť svojej ženy. Vyjde z «teba» a tvojho potomstva – z teba – bude «ako prachu zeme. Ak teda niekto dokáže spočítať prach zeme, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo» (Gn 13,16). A trochu ďalej [Boh Abramovi hovorí]: «Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš! Také bude tvoje potomstvo». A Abram uveril a Pán mu to započítal za spravodlivosť (porov. Gn 15,5-6). V Abramovej viere sa začína tá spravodlivosť, ktorú apoštol Pavol posunie ešte ďalej vo vysvetlení ospravodlivenia.  «Vstaň! Zdvihni oči! – horizont, žiadne múry, len horizont – Dúfaj!». Nádej je bez múrov, je to len horizont.

Nuž, keď bol Abram povolaný, bol viac menej v našom veku: chystal sa do dôchodku; do dôchodku, aby si oddýchol... Začal v tom veku. Starší muž, s váhou staroby, tej staroby, ktorá prináša bolesti, choroby... Avšak ty [– povedal mu Pán], akoby bol mladík: «Vstaň, choď!». Akoby bol nejaký skaut: «Choď! Zdvihni oči a dúfaj».

A toto Božie slovo platí aj pre nás, ktorí sme viac menej vo veku Abrama – sú tu aj mladší, no väčšina z nás je v tom veku; a práve nám Pán dnes hovorí to isté: «Vstaň, zdvihni oči, dúfaj!». Hovorí nám, že nenastal čas uzatvárať svoj život, nemáme ukončovať náš príbeh, sumarizovať naše dejiny. Pán nám hovorí, že náš príbeh je stále otvorený; je otvorený až do konca, je otvorený pre poslanie. A s týmito troma rozkazmi nám naznačuje našu misiu: «Vstaň! Zdvihni oči! Dúfaj!» 

Niekto, kto nám nepraje, o nás môže povedať, že sme „gerontokracia“ [vláda starcov] Cirkvi. Je to posmešok. Nerozumie tomu, čo hovorí. My nie sme starci: sme starí otcovia. Sme starí otcovia. A ak toto nepocítime, musíme si prosiť o milosť to cítiť. Starí otcovia, na ktorých hľadia naši vnuci. Starí otcovia, ktorí im musia dať zmysel života, vďaka našej vlastnej skúsenosti. Starí otcovia, ktorí nie sú uzavretí do melanchólie z našej minulosti, ale otvorení k tomuto dávaniu. A tak pre nás toto «Vstaň, zdvihni oči, dúfaj!» sa volá «snívať». Sme starými otcami, ktorí sú povolaní snívať a odovzdať náš sen dnešnej mládeži. Oni ho potrebujú, lebo z našich snov môžu načerpať silu prorokovať a pokračovať v plnení ich poslania. 

Prichádza mi na um pasáž z Lukášovho evanjelia (2,21-38) o Simeonovi a Anne. Dvaja starí rodičia, avšak koľkú schopnosť snívať mali títo dvaja! A celý tento sen vyrozprávali sv. Jozefovi, Panne Márii, ľuďom... A Anna to išla rozniesť na všetky strany: «Je to on! Je to on!» a rozpovedať sen svojho života.

A to je to, čo dnes Pán od nás žiada: aby sme boli starými otcami, aby sme odovzdali mladým vitalitu, lebo oni to od nás čakajú; aby sme sa neuzavreli, ale dali zo seba to najlepšie: oni očakávajú od nás našu skúsenosť, naše pozitívne sny, aby mohli prorokovať a pracovať. 

Prosím Pána za nás všetkých, aby nám dal túto milosť. A tiež za tých, ktorí sa ešte nestali starými otcami: hľa tu predseda biskupov Brazílie je ešte mladík, ale ten čas príde! Teda milosť byť starými otcami, milosť snívať a odovzdať tento sen našim mladým. Potrebujú to.      

[Slová pápeža Františka na záver svätej omše ešte pred požehnaním]

Chcel by som sa poďakovať vám všetkým za slová, s ktorými sa na mňa obrátil kardinál Sodano, dekan [Kardinálskeho zboru] spolu s novým prodekanom, ktorý je vedľa neho – gratulujem [k voľbe]! Chcem sa poďakovať za túto spoločnú modlitbu pri tomto výročí, prosiac o odpustenie za moje hriechy a o vytrvalosť vo viere, v nádeji, v láske. Veľmi vám ďakujem za túto bratskú spoločnosť a prosím Pána, aby vás požehnal a sprevádzal na ceste služby Cirkvi. Veľká vďaka. -ej-

Vatikán 27. júna – Aj tento rok zavítali do Vatikánu zástupcovia Konštantínopolského ekumenického patriarchátu pri príležitosti sviatku sv. apoštolov Petra a Pavla. Trojčlennú delegáciu vedenú arcibiskupom Jobom z Telmessosu sprevádzanú predsedom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinálom Kurtom Kochom a ďalšími prelátmi dnes dopoludnia prijal Svätý Otec.

Pri stretnutí pápež František poukázal na svätých apoštolov Petra a Pavla ako príklad „jednoty v rôznosti“. Pripomenul, že od najstarších čias sa Cirkev na Východe a na Západe zjednocuje v jedinom slávení spomienky na mučeníctvo sv. Petra a Pavla. K napomáhaniu jednoty prispeli podľa slov Svätého Otca aj vzájomné návštevy delegácií pri príležitosti sviatku sv. Petra a Pavla a sviatku sv. Andreja, patróna Konštantínopolského patriarchátu:

„Výmena delegácií medzi Cirkvou Ríma a Cirkvou Konštantínopolu pri príležitosti sviatkov ich patrónov v nás umocňuje túžbu naplno obnoviť spoločenstvo medzi katolíkmi a pravoslávnymi, ktoré už v predstihu zakusujeme pri vzájomných stretnutiach, pri spoločnej modlitbe a pri spoločnej službe Evanjeliu.“

Prostredníctvom hostí sa pápež František poďakoval ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi a Svätej synode za vyslanie delegácie aj v tomto roku, ktorý sa spája s okrúhlym výročím. Tradícia ekumenickej výmeny delegácií má totiž svoje korene v udalosti pred päťdesiatimi rokmi.

Zakrátko uplynie polstoročie od prvej návštevy pápeža Pavla VI. v sídle Konštantínopolského patriarchátu vo Fanare v júli 1967 i od návštevy patriarchu Athenagora v Ríme o tri mesiace neskôr, pripomenul Svätý Otec.

„Príklad týchto odvážnych a prezieravých duchovných pastierov, pohýnaných čisto láskou ku Kristovi a jeho Cirkvi, nás povzbudzuje pokračovať na našej ceste k plnej jednote,“ dodal pápež František. S vďakou voči Bohu spomenul nedávne príležitosti stretnúť sa „s milovaným bratom Bartolomejom“, zvlášť ich ostatné stretnutie koncom apríla v Káhire.

Svätý Otec na záver zaželal úspech stretnutiu Koordinačného výboru Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, ktoré bude v septembri v gréckom Lerose na pozvanie metropolitu Paisiosa.

Stretnutie v Sále bibliotéky Apoštolského paláca, ktorého súčasťou bola ako zvyčajne aj spoločná fotografia, zakončil Svätý Otec prosbou o vzájomnú modlitbu:

„Modlime sa za seba navzájom, aby nám Pán umožnil byť nástrojmi jednoty a pokoja, dôverujúc v príhovor sv. Petra a Pavla a sv. Andreja. Aj ja mám k vám prosbu, aby ste sa naďalej za mňa modlili.“ -jb-

Vatikán/OSN Ženeva 27. júna – Proti propagovaniu umelého potratu inštitúciou OSN protestoval v Ženeve stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Ivan Jurkovič. Upozornil na skutočnosť, že do textu rezolúcie Ekonomickej a sociálnej rady OSN (ECOSOC) „Posilnenie koordinácie v krízovej humanitárnej pomoci“ bol zaradený kontroverzný prostriedok označovaný skratkou MISP (Minimal Initial Service Package). Jeho súčasťou je napr. aj tzv. „vákuový extraktor“, nástroj používaný na vykonanie umelého potratu. Tzv. „Balíčky reprodukčného zdravia“ poskytuje Populačný fond OSN (UNFPA).

Mons. Jurkovič vo svojom vyhlásení v mene vatikánskej delegácie nástojí na neprípustnosti zavedenia takéhoto kroku:

„Zdravotnícke služby nesmú nikdy byť zamýšľané alebo vykonávané proti životu tých najbezbrannejších alebo nenarodených. Uplatnenie práva na život nesmie byť nikdy diskriminované na základe rozličných štádií života. Zatiaľ čo potvrdzujeme, že ženy a deti v kontexte humanitárnych kríz čelia osobitným rizikám a majú špecifické a integrálne potreby čo sa týka prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, k základným gynekologickým službám, k zdravotnej a potravinovej bezpečnosti, nemôžeme akceptovať ako vhodné riešenie tie služby, ktoré poskytujú alebo propagujú aborciu.“

Vatikánska delegácia sa vyhlásením z 23. júna dištancuje od odstavcov dokumentu propagujúcich MISP a žiada, aby toto jej stanovisko bolo vložené do rokovacieho spisu. Mons. Jurkovič vo vyhlásení zároveň opakuje výhrady Svätej stolice voči používaniu dvoch problematických pojmov:

1. „Svätá stolica nepovažuje aborciu, prístup k aborcii, alebo prístup k abortívnym prostriedkom za dimenziu ‚sexuálneho a reprodukčného zdravia‘ a ‚zdravotníckych služieb sexuálnej a reprodukčnej starostlivosti‘.

2. „Pokiaľ ide o ‚gender‘ (rod), Svätá stolica chápe tento termín tak, že má mať základ v biologickej pohlavnej identite a rozdielnosti.“ -jb-

Zaostrite zrak, aby ste videli Božie znamenia prítomné v realite života. (Tvít pápeža Františka, 27. júna 2017)

Taliansko 27. júna – Severotalianske mesto Bergamo má veľký dôvod na radosť. Na budúci rok privíta na nejaký čas urnu s telom svojho rodáka sv. Jána XXIII. Vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli, ktorý si vyslúžil prívlastok „dobrý pápež“, sa v roku 1881 narodil v neďalekej dedinke Sotto il Monte a bergamská diecéza sa mu stala pôsobiskom počas prvých štyridsiatich rokov života. Po biskupskej službe v rodisku odišiel v roku 1921 do Ríma, kde pôsobil na čele dikastéria Propaganda Fide (pre evanjelizáciu národov).  

O presun relikvií požiadal Svätého Otca Františka miestny biskup Mons. Francesco Beschi, ktorého kúria dnes informovala o pozitívnej odpovedi zo strany vatikánskeho štátneho sekretariátu. „Ďakujeme pápežovi Františkovi za toto gesto otcovskej lásky voči našej diecéze... Túžbu, aby sa pápež Ján XXIII. vrátil späť do svojho rodného kraja, som mu pri viacerých príležitostiach vyjadril nielen ja, ale k oficiálnej žiadosti sa pridali aj mnohí veriaci z farnosti Sotto il Monte,“ uviedol pre médiá Mons. Beschi.

Presný dátum a detaily presunu zatiaľ nie sú známe. Talianske médiá však špekulujú, že by to mohol byť 3. jún 2018, kedy si Cirkev pripomenie 55. výročie smrti a 60. výročie zvolenia Jána XXIII. za Petrovho nástupcu. Talianskeho pápeža, ktorý sa výrazným spôsobom podieľal na mierovom usporiadaní politických pomerov vo svete v období tzv. studenej vojny vyhlásil za svätého pápež František 27. apríla 2014 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. -ej-   

Indonézia 26. júna – Katedrála Panny Márie v Jakarte ponúkla pri príležitosti ukončenia pôstneho mesiaca ramadán svoje vonkajšie priestory vyznávačom islamu. Ako uvádza vatikánsky denník L´Osservatore Romano moslimovia mohli využiť v nedeľu 25. júna parkovacie miesta či priľahlé budovy katedrály. Tá sa nachádza len pár metrov od obrovskej mešity, kam chodievajú na modlitby tisícky moslimov.

Podobne na katolícke sviatky Vianoce a Veľkú noc ponúkajú moslimovia svoje priestory katolíkom. Táto vzájomná spolupráca v indonézskej metropole funguje už približne tridsať rokov. Podľa agentúry Fides sa farská rada katedrály na znak náboženskej harmónie a tolerancie rozhodla prispôsobiť rozvrh svätých omší v poslednú júnovú nedeľu v prospech potrieb moslimov.

Indonézia má najväčšiu moslimskú populáciu na svete. Kresťania tvoria necelých sedem percent obyvateľstva. Prvá katolícka misia v Indonézii bola založená v roku 1534 portugalskými misionármi. Koncom 16. storočia do oblasti prišli holandskí kalvinisti a katolícka viera bola zakázaná až do roku 1806, keď bola založená prvá prefektúra v dnešnej Jakarte. -ej-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: