Vatikán 29. júna - Pri dnešnej Slávnosti sv. apoštolov Petra a Pavla vo Vatikáne Svätý Otec požehnal páliá určené pre 36 nových arcibiskupov metropolitov. Páliá boli pred slávnosťou uložené na mieste pochovania sv. Petra pod hlavným oltárom baziliky. Svätý Otec zostúpil na toto posvätné miesto sprevádzaný pravoslávnym arcibiskupom Jobom z Telmessosu, vedúcim delegácie vyslanej z Konštantínopolu patriarchom Bartolomejom.

Počas omše v latinskom jazyku, ktorá sa začala na Vatikánskom námestí o 9.30, koncelebroval aj kardinálsky zbor, ktorý sa včera rozšíril o piatich nových členov. Kardinál Protodiakon Renato Raffaele Martino predstavil pápežovi nových metropolitov, ktorí potom predniesli slávnostnú prísahu, po ktorej nasledovalo poženanie pálií. Tie si podľa najnovšieho zvyku metropoliti slávnostne oblečú až pri ďalšej slávnosti v kruhu spoločenstva vlastnej diecézy.

Arcibiskupi vymenovaní počas posledného roka pochádzajú zo všetkých kontinentov. Piati sú z Brazílie, po troch z Poľska a USA, dvaja z Filipín. Po jednom sú zastúpení metropoliti z Alžírska, Čadu, Sudánu, Kamerunu, Kene, Konga, Mozambiku, ďalej z Kanady, Kuby, Dominikánskej republiky, Venezuely, Argentíny a Čile, z Indie, Bangladéša, Vietnamu, z Indonézie, Malajzie a Francúzskej Polynézie. Z Európy je okrem Poľska zastúpené Albánsko, Francúzsko a Taliansko.

V homílii Svätý Otec poukázal na príklad sv. Petra a Pavla ako apoštolov, ktorí vyznali vieru v Krista životným svedectvom, dosvedčili ju v utrpení a neustále ju v sebe živili modlitbou. Pápež František veriacich vyzval položiť si otázku o vlastnom náboženskom postoji:

„Spytujme sa, či sme salónnymi kresťanmi, ktorí vedú pletky o tom, ako sa uberajú veci v Cirkvi a vo svete, alebo sme kráčajúcimi apoštolmi, ktorí vyznávajú Ježiša životom, pretože ho majú v srdci. Kto vyznáva Ježiša, vie, že sa od neho nežiada len vyjadrovať názory, ale dať život; vie, že nemôže veriť vlažným spôsobom, ale je povolaný, aby „horel“ láskou...“

Po poukázaní na prítomnosť kríža v životoch sv. Petra a Pavla, ktorí sa tak pripodobnili svojmu Majstrovi, Svätý Otec položil dôraz na potrebu praktického života modlitby:

„V Cirkvi je veľmi naliehavé mať učiteľov modlitby, ale na prvom mieste byť mužmi a ženami modlitby, ktorí žijú modlitbu!”

Práve vďaka modlitbe môže veriaci človek s Pánovou pomocou obstáť, pokračoval Svätý Otec:

„Pán zasahuje, keď sa modlíme, on, ktorý je verný láske, ktorú sme mu vyznali a stojí pri nás počas skúšok. On sprevádzal cestu apoštolov a bude sprevádzať aj vás, drahí bratia kardináli, ktorí ste sa tu zišli v láske apoštolov, čo vyznali vieru krvou. Bude nablízku aj vám, drahí bratia arcibiskupi, ktorí ste dostali pálium a budete utvrdení v žití pre stádo, napodobňujúc Dobrého Pastiera, ktorý vás podporuje a nesie na svojich pleciach.“

Svätý Otec v závere homílie vyprosoval požehnanie pre „drahého brata Bartolomeja“, ekumenického patriarchu z Konštantínopolu, ktorý na znak vzájomných vzťahov vyslal na slávnosť do Ríma svoju delegáciu. Trojčlennú pravoslávnu delegáciu pozdravil Svätý Otec podaním ruky na záver slávenia.

Na slávnosti účinkovali okrem domácich zborov Cappella Sistina a Mater Ecclesiae aj hostia: chlapčenský zbor Toelzer Knabenchor z Mníchova a zmiešaný zbor z USA (St. John the Evangelist Church Choir, Columbia-Maryland).

Na svätej omši a poludňajšej modlitbe Anjel Pána sa zúčastnilo podľa oficiálnych odhadov okolo 20-tisíc osôb. Z okna apoštolského paláca predniesol pápež František o 12. hodine zamyslenie nad aspektom oslobodenia a Božej pomoci v životoch sv. Petra a sv. Pavla. Na príhovor Panny Márie osobitne vyprosoval požehnanie obyvateľom mesta Ríma, ktoré má sv. apoštolov za svojich patrónov.

V dnešný deň si odovzdávajú štafetu aj vikári Svätého Otca pre mesto Rím: po 75-ročnom kardinálovi Agostinovi Vallinim nastupuje 63-ročný arcibiskup Angelo de Donatis. -jb-

Vatikán 29. júna – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri liturgickej slávnosti sv. Petra a Pavla, ktorej predsedal 29. júna o 9.30 na Vatikánskom námestí a počas ktorej odovzdal páliá novým arcibiskupom metropolitom.

Dnešná liturgia nám ponúka tri slová, ktoré sú zásadne dôležité pre život apoštola: vyznanie, prenasledovanie, modlitba. 

Vyznanie, to je to Petrovo v evanjeliu, keď sa Pánova otázka zo všeobecnej mení na konkrétnu. Ježiš sa totiž najprv opýtal: «Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?» (Mt 16,13). Z tejto „ankety“ vychádza z viacerých strán najavo, že ľud považuje Ježiša za proroka. A tak Majster kladie učeníkom otázku, ktorá je naozaj rozhodujúca: «A za koho ma pokladáte vy?» (v. 15). V tejto chvíli odpovie iba Peter: «Ty si Mesiáš, Syn živého Boha» (v. 16). Hľa, vyznanie: uznať v Ježišovi očakávaného Mesiáša, živého Boha, Pána vlastného života.

Túto životne dôležitú otázku Ježiš dnes adresuje nám, všetkým nám, osobitne nám duchovným pastierom. Je to rozhodujúca otázka, pred ktorou neplatia odpovede podľa okolností, pretože v hre je život: a životná otázka si žiada životnú odpoveď. Pretože málo osoží poznať články viery, ak nevyznávame Ježiša ako Pána nášho vlastného života. Dnes sa nám pozerá do očí a pýta sa: „Kým som pre teba?“ Akoby povedal: „Som ešte Pánom tvojho života, nasmerovaním tvojho srdca, dôvodom tvojej nádeje, tvojou neochvejnou dôverou?“ So sv. Petrom dnes aj my obnovme našu životnú voľbu ako učeníci a apoštoli; prejdime nanovo od prvej Ježišovej otázky k tej druhej, aby sme k nemu patrili nielen slovami, ale skutkami a životom.

Spytujme sa, či sme salónnymi kresťanmi, ktorí vedú pletky o tom, ako sa uberajú veci v Cirkvi a vo svete, alebo sme kráčajúcimi apoštolmi, ktorí vyznávajú Ježiša životom, pretože ho majú v srdci. Kto vyznáva Ježiša, vie, že sa od neho nežiada len vyjadrovať názory, ale dať život; vie, že nemôže veriť vlažným spôsobom, ale je povolaný, aby „horel“ láskou; vie, že v živote sa nemôže nechať voľne unášať alebo si hovieť v blahobyte, ale musí vziať na seba riziko vyjdením na hlbinu, každodenným darovaním seba samého. Kto vyznáva Ježiša, je ako Peter a Pavol: nasleduje ho až do konca; nie len do istej miery, ale až do konca; a nasleduje ho jeho cestou, nie našimi cestami. Jeho cesta je cesta nového života, radosti a vzkriesenia, cesta, ktorá prechádza aj cez kríž a prenasledovania.

A tu je druhé slovo: prenasledovania. Nie iba Peter a Pavol dali krv pre Krista, ale celé spoločenstvo bolo v začiatkoch prenasledované, ako nám to pripomenula kniha Skutkov apoštolov (porov. 12,1). Aj dnes v rôznych častiach sveta, neraz v atmosfére mlčania – neraz mlčania spoluviny – sú mnohí kresťania odsúvaní na okraj, očierňovaní, diskriminovaní, sú terčom násilia, a to aj vražedného, často bez patričného zasadenia sa tých, ktorí by mohli presadiť rešpektovanie ich svätosvätých práv.

Chcel by som zdôrazniť predovšetkým to, čo hovorí apoštol Pavol, prv než má - ako to píše - «vyliať svoju krv na obetu» (2 Tim 4,6). Pre neho žiť bol Kristus (porov. Flp 1,21), a to Kristus ukrižovaný (porov. 1 Kor 2,1), ktorý za neho dal svoj život (porov. Gal 2,20). Takto, ako verný učeník, Pavol nasledoval Majstra obetujúc aj on svoj život. Bez kríža nie je Kristus, ale bez kríža nie je ani kresťan. Je to totiž «vlastné kresťanskej cnosti, že nielen koná dobro, ale vie aj znášať zlá» (Augustín, Disc. 46,13), tak ako Ježiš.

Znášať zlo nie je iba mať trpezlivosť a odhodlane ísť ďalej. Znášať znamená napodobňovať Ježiša: niesť bremeno, niesť ho na pleciach pre Neho a pre druhých. Je to akceptovanie kríža, napredujúc s dôverou, že nie sme sami: ukrižovaný a vzkriesený Pán je s nami. Takto s Pavlom môžeme povedať, že «zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení» (2 Kor 4,8-9).

Znášať znamená vedieť víťaziť s Ježišom, na Ježišov spôsob, nie na spôsob sveta. Hľa, prečo sa Pavol – ako sme si to vypočuli – považuje za víťaza, ktorý má prijať víťazný veniec (porov. 2 Tim 4,8) a píše: «Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval» (v. 7). Jediným správaním v jeho dobrom boji bolo žiť pre: nie pre seba samého, ale pre Ježiša a pre iných. Žil „bežiac“, čiže bez toho, aby sa šetril, naopak, zodierajúc sa. O jednej veci hovorí, že si ju zachoval: nie zdravie, ale vieru, čiže vyznanie Krista. Z lásky k nemu prežíval skúšky, ponižovania a utrpenia, ktoré sa nikdy nemajú vyhľadávať, ale majú sa prijímať. A takto sa v tajomstve bolesti obetovanej z lásky, v tomto mystériu, ktoré toľkí prenasledovaní, chudobní a chorí bratia stelesňujú aj dnes, skvie spásonosná sila Ježišovho kríža. 

Tretím slovom je modlitba. Život apoštola, ktorý vyviera z vyznania a ústi do obety, každý deň plynie v modlitbe. Modlitba je neodmysliteľnou vodou, ktorá živí nádej a dáva rásť dôvere. Modlitba nám pomáha cítiť sa milovaní a umožňuje nám milovať. Pomáha nám kráčať vpred v temných chvíľach, pretože zapaľuje Božie svetlo. V Cirkvi je to práve modlitba, ktorá nás všetkých podopiera a pomáha nám prekonávať skúšky.

Vidíme to aj v prvom čítaní: «Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho» (Sk 12,5). Cirkev, ktorá sa modlí, chráni Pán a vždy ju aj sprevádza. Modliť sa znamená zveriť mu cestu, aby sa o ňu staral. Modlitba je silou, ktorá nás spája a podopiera, je to liek proti izolácii a sebestačnosti, ktoré vedú k duchovnej smrti. Pretože ak sa nemodlíme, Duch života neveje a bez modlitby sa neotvárajú vnútorné väzenia, ktorých sme väzňami.

Nech nám svätí apoštoli vyprosia, aby sme mali srdce rovnaké ako oni, unavené a zmierené modlitbou. Unavené, pretože žiada, klope a prihovára sa, naplnené mnohými osobami a situáciami; ale zároveň aj zmierené, pretože, keď sa modlíme, Duch prináša útechu a silu. V Cirkvi je veľmi naliehavé mať učiteľov modlitby, ale na prvom mieste byť mužmi a ženami modlitby, ktorí žijú modlitbu!

Pán zasahuje, keď sa modlíme, on, ktorý je verný láske, ktorú sme mu vyznali a stojí pri nás počas skúšok. On sprevádzal cestu apoštolov a bude sprevádzať aj vás, drahí bratia kardináli, ktorí ste sa tu zišli v láske apoštolov, čo vyznali vieru krvou. Bude nablízku aj vám, drahí bratia arcibiskupi, ktorí ste dostali pálium a budete utvrdení v žití pre stádo, napodobňujúc Dobrého Pastiera, ktorý vás podporuje a nesie na svojich pleciach.

Sám Pán, ktorý túži vidieť zhromaždené celé jeho stádo, nech požehnáva a ochraňuje aj Ekumenického patriarchu, drahého brata Bartolomeja, a delegáciu ktorú sem poslal na znak apoštolského spoločenstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, ľm-

Vatikán 29. júna – Svätý Otec František sa na záver slávnostnej liturgie na Vatikánskom námestí pri príležitosti sviatku sv. Petra a Pavla pomodlil s veriacimi Anjel Pána. Pred modlitbou sa prítomným prihovoril nasledovne:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Otcovia Cirkvi radi prirovnávali sv. apoštolov Petra a Pavla k dvom stĺpom, o ktoré sa opiera viditeľná stavba Cirkvi. Obaja spečatili svojou vlastnou krvou svedectvo o Kristovi, kážuc a slúžiac rodiacej sa kresťanskej komunite. Toto svedectvo vyniká v biblických čítaniach dnešnej liturgie, čítaniach, ktoré naznačujú motív, pre ktorý ich vyznaná a ohlasovaná viera bola následne korunovaná najvyššou skúškou mučeníctva.

Kniha Skutkov apoštolov (porov. Sk 12,1-11) hovorí o udalosti uväznenia a následného Petrovho oslobodenia. Zažil odpor voči Evanjeliu už v Jeruzaleme, kde bol uvrhnutý do väzenia kráľom Herodesom «s úmyslom predviesť ho ľudu» (v. 4). Zázračným spôsobom však bol zachránený a tak mohol svoju evanjelizačnú misiu doviesť do konca, najskôr vo Svätej zemi a potom v Ríme, vložiac všetku svoju energiu do služby kresťanskej komunity.

Rovnako Pavol zakúsil nevraživosti, z ktorých ho Pán oslobodil. Vyslaný Zmŕtvychvstalým do mnohých miest medzi pohanské národy, stretol sa so silným odporom či už zo strany svojich spoluveriacich alebo zo strany verejných autorít. Píšuc učeníkovi Timotejovi, uvažuje nad vlastným životom a nad vlastnou misijnou cestou, ako aj nad prenasledovaniami pre Evanjelium.

Tieto dve „oslobodenia“ Petra a Pavla odhaľujú spoločnú cestu dvoch apoštolov, ktorých Ježiš poslal ohlasovať Evanjelium do náročných prostredí, niekedy dokonca nehostinných. Obaja so svojimi osobnými a cirkevnými zážitkami nám dnes ukazujú a hovoria, že Pán je vždy po našom boku, kráča s nami, nikdy nás neopúšťa.

Predovšetkým vo chvíli skúšky nás Boh drží za ruku, prichádza nám na pomoc a oslobodzuje nás od hrozieb nepriateľov. Avšak pamätajme, že náš skutočný nepriateľ je hriech a Zlý, ktorý nás k nemu nabáda. Keď sa zmierujeme s Bohom, predovšetkým vo sviatosti zmierenia, prijímajúc milosť odpustenia, sme oslobodení z pút zla a odľahčení od bremena našich hriechov. Tak môžeme pokračovať v našej ceste ako radostní ohlasovatelia a svedkovia Evanjelia, ukazujúc, že my sme ako prví prijali milosrdenstvo.

K Panne Márii, Kráľovnej apoštolov obráťme našu modlitbu, ktorá je dnes venovaná predovšetkým Cirkvi, ktorá žije v Ríme a za toto mesto, ktorému sú Peter a Pavol patrónmi. Nech mu vyprosia duchovné a materiálne blaho. Dobro a milosť Pána nech podopiera celý rímsky ľud, aby žil v bratstve a svornosti, nechajúc zažiariť kresťanskej viere, dosvedčenej s neohrozenou horlivosťou svätými apoštolmi Petrom a Pavlom.“

Na záver modlitby Anjel Pána Svätý Otec František pozdravil všetkých prítomných a ešte raz sa s pozdravom obrátil aj na piatich nových kardinálov, ktorých kreoval včera v Bazilike sv. Petra ako aj na arcibiskupov metropolitov nominovaných za posledný rok. Za účasť na liturgii sa poďakoval aj členom delegácie z Konštantínopolského ekumenického patriarchátu, ktorí sú pri príležitosti sviatku sv. Petra a Pavla na zvyčajnej návšteve Vatikánu. -ej-  

Zverme sa do príhovoru sv. Petra a Pavla, aby sme vydali svedectvo o oslobodzujúcom konaní Boha v našich životoch. (Tvít pápeža Františka, 29. júna 2017)

Vatikán 29. júna – Piati noví kardináli, ktorých včera kreoval v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne Svätý Otec František, prijali požehnanie do novej služby aj z rúk emeritného pápeža Benedikta XVI.

Na záver konzistória nastúpili spolu so Svätým Otcom do auta a odobrali sa do kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách, kde emeritný pápež býva. Ten sa s nimi zvítal vo viacerých jazykoch. S laoským kardinálom, ktorý sa Josephovi Ratzingerovi predstavil ako prvý, hovoril po francúzsky, rovnako ako s kardinálom z Mali. S prelátmi zo Španielska a Salvádoru zase hovoril v španielčine.

Benedikt XVI. svoj krátky príhovor zakončil slovami: „Pán nakoniec víťazí. Ďakujem vám všetkým.“ Ešte pred odchodom spolu s pápežom Františkom udelili pätici apoštolské požehnanie a na záver si urobili spoločnú fotografiu.

Po stretnutí s emeritným pápežom Benediktom XVI. zamierili piati noví kardináli do Auly Pavla VI., kde ich už čakali gratulácie veriacich. Arcibiskupa Štokholmu kardinála Andersa Arborelia prišlo zo Švédska povzbudil približne 450 ľudí. Početná skupina pútnikov čakala aj na arcibiskupa Bamaka v Mali kardinála Jeana Zerbu a pomocného biskupa arcidiecézy San Salvador kardinála Gregoria Rosu Cháveza. 

Najväčšia skupina veriacich, medzi ktorými nechýbali mnohí kňazi a osoby zasväteného života, prišla zo Španielska. Na gratuláciu a stisk ruky s novým kardinálom Juanom Josém Omellom si museli počkať v rade. Naopak apoštolského vikára z Paksé kardinála Louis-Marie Linga Mangkhanekhouna, ktorý pochádza z komunistického Laosu, rodáci mohli sprevádzať v modlitbách len na diaľku. -ej-  

Vatikán/Austrália 29. júna - Ako dnes oznámila Svätá stolica, pápež František udelil austrálskemu kardinálovi Georgovi Pellovi dočasné uvoľnenie z jeho pôsobnosti v Ríme, kde je prefektom Ekonomického sekretariátu Svätej stolice, aby sa mohol vrátiť do svojej krajiny a brániť sa v súdnom procese. Kardinál George Pell predstúpi pred austrálsky súd v kauze obvinení z trestných činov charakteru sexuálneho zneužívania mladistvých. Tieto sa týkajú obdobia 70-tych rokov, keď pôsobil ako kňaz. Obvinenia, ktorými sa súd začal zaoberať pred dvoma rokmi, označuje kardinál Pell za nepodložené. Na základe zákona bude svoju nevinu hájiť na súdnom vypočúvaní naplánovanom na 18. júla v Melbourne.

Ekonomické dikastérium Svätej stolice bude za neprítomnosti prefekta plniť svoje bežné funkcie pod vedením doterajších sekretárov, až kým sa nerozhodne inak, informovala Svätá stolica. Ako vysvetlil riaditeľ Tlačového strediska Greg Burke, kardinál Pell sa v tomto období nebude zúčastňovať na verejných liturgických sláveniach. 

Kardinál George Pell je od roku 2014 prefektom Ekonomického sekretariátu Svätej stolice, predtým (2001-2014) bol arcibiskupom Sydney a ešte skôr bol v arcidiecéze Melbourne najprv pomocným biskupom (1987-1996) a potom jej arcibiskupom (1996-2001). Na kardinála bol kreovaný v roku 2003.

V komuniké, ktoré dnes publikovalo Tlačové stredisko Svätej stolice sa ďalej uvádza, že „Svätý Otec, ktorý mal možnosť oceniť čestnosť kardinála Pella počas troch rokoch práce v Rímskej kúrii, je mu vďačný za spoluprácu a osobitne za energické úsilie v prospech reforiem v ekonomickom a administratívnom sektore a za aktívnu účasť v Rade kardinálov (C9). Svätý stolica vyjadruje náležitý rešpekt voči austrálskej justícii, ktorá bude musieť rozhodnúť v merite vznesených otázok.

Zároveň treba pamätať, že kardinál Pell po desaťročia otvorene a opakovane odsudzoval zneužívania spáchané proti mladistvým ako činy nemorálne a netolerovateľné,  spolupracoval v minulosti s austrálskymi autoritami (napr. pri výpovediach pred Kráľovskou komisiou), podporil založenie Pápežskej komisie na ochranu mladistvých a napokon ako diecézny biskup v Austrálii zaviedol systémy a procedúry na ochranu mladistvých a na poskytnutie pomoci obetiam zneužívania.“

Okrem komuniké vydaného Tlačovým strediskom Svätej stolice publikovala stručné stanovisko aj Konferencia biskupov Austrálie. Zdôrazňuje v ňom potrebu rešpektovať princíp prezumpcie neviny obvineného kardinála Georgea Pella pred jeho súdnym vypočutím a dodáva: „Kardinál všetky obvinenia poprel. V minulosti systematicky spolupracoval s civilnými autoritami, a teraz je potrebné, aby spravodlivosť prebehla cestou, ktorá jej prislúcha.“ -jb-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: