Vatikán 1. júla – Svätá stolica dnes publikovala menovanie nového prefekta Kongregácie pre náuku viery, o ktorom rozhodol Svätý Otec František. Po nemeckom kardinálovi Gerhardovi Ludwigovi Müllerovi, ktorý ukončil svoj päťročný mandát, preberie vedenie najvýznamnejšieho vatikánskeho dikastéria jeho doterajší sekretár, španielsky jezuita arcibiskup Luis Francisco Ladaria Ferrer.

Tlačové stredisko Svätej stolice dnes napoludnie zverejnilo menovanie v tomto znení:    

„Svätý Otec poďakoval Jeho Eminencii pánu kardinálovi Gerhardovi Ludwigovi Müllerovi na záver jeho päťročného mandátu prefekta Kongregácie pre náuku viery a predsedu Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“, Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie a povolal za jeho nástupcu v tých istých funkciách Jeho Excelenciu najdôstojnejšieho Monsignora Luisa Francisca Ladariu Ferrera SJ, titulárneho arcibiskupa tibijského, doterajšieho sekretára Kongregácie pre náuku viery.“

Mons. Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ pochádza zo Španielska a má 73 rokov. V roku 1966 získal doktorát z práva na Madridskej univerzite a v tom istom roku vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Štúdiá filozofie a teológie absolvoval na Pápežskej univerzite Comillas v Madride a na Filozoficko-teologickej vysokej škole Sankt Georgen  vo Frankfurte.

Kňazskú vysviacku prijal v roku 1973 a na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme dosiahol doktorát z teológie. Vyučoval dogmatickú teológiu najprv v Madride na Pápežskej univerzite Comillas a neskôr ako riadny profesor na rímskej Gregoriane, kde bol zároveň aj vicerektorom.

V rokoch 1992 – 1997 bol členom Medzinárodnej teologickej komisie a od roku 2004 jej generálnym sekretárom. V roku 1995 ho sv. Ján Pavol II. menoval za konzultora Kongregácie pre náuku viery. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2008 vymenoval za sekretára tejto kongregácie. Pred rokom ho Svätý Otec František menoval predsedom komisie pre štúdium otázky diakonátu žien. -jb-

Chrániť ľudský život, predovšetkým vtedy, keď je zranený chorobou, je povinnosťou lásky, ktorú Boh zveruje každému jednému z nás. (Tvít pápeža Františka, 30. júna 2017)

Vatikán 1. júla – Svätý Otec vymenoval nového apoštolského nuncia pre Chorvátsko. Je ním Mons. Giuseppe Pinto, titulárny arcibiskup anglonský, ktorý doteraz pôsobil ako nuncius na Filipínach. Pochádza z juhu Talianska a má 65 rokov. V minulosti bol nunciom v Čile a predtým v  Senegale a ďalších afrických krajinách. -jb-

Vatikán 1. júla – Svetová sieť modlitby Svätého Otca „Apoštolát modlitby“ pozýva  v mesiaci júli pripojiť sa k evanjelizačnému modlitbovému úmyslu Svätého Otca za tých, čo sa vzdialili od viery:

„Za našich bratov a sestry, ktorí sa vzdialili od viery, aby aj prostredníctvom našej modlitby a evanjeliového svedectva mohli znovu objaviť blízkosť milosrdného Pána a krásu kresťanského života.“

Slovenskí biskupi pozývajú v tomto mesiaci k modlitbe za dobrovoľníkov:

„Aby bolo stále viac dobrovoľníkov pohotových veľkoryso poskytovať svoje služby núdznym.“

Do Apoštolátu modlitby sa možno zapojiť napr. touto formou modlitba obetovania dňa na úmysel Svätého Otca:

„Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca na tento mesiac.“

Apoštolát modlitby je celosvetové modlitbové podujatie, ktoré Svätý Otec zveril jezuitom. Má pomáhať kresťanom v modlitbe, aby ju úzko prepojili s osobným životom a s poslaním všeobecnej Cirkvi.

Ústredie Apoštolátu modlitby v Ríme publikuje každý mesiac modlitbový úmysel Svätého Otca aj formou videoposolstva. -jb-

Vatikán 1. júla – S nástupom júla sa verejný program Svätého Otca Františka dostáva do letného režimu. Počas celého mesiaca sa obmedzí na nedeľňajšie poludňajšie stretnutia s veriacimi na Námestí sv. Petra spojené s modlitbou Anjel Pána a apoštolským požehnaním.

Generálne audiencie sa obnovia až od stredy 2. augusta. Počas letných horúčav sa generálne audiencie zvyčajne konajú v klimatizovaných priestoroch Auly Pavla VI., ktorá má kapacitu niečo vyše 7000 osôb.

Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, počas júla a augusta Svätý Otec nebude mávať ranné sväté omše s účasťou veriacich. S účasťou veriacich na omšiach v Kaplnke Domu sv. Marty sa opäť počíta od polovice septembra.

Najbližšou apoštolskou cestou pápeža Františka bude návšteva Kolumbie v dňoch 6. – 11. septembra. -jb-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 13. nedeľu cyklu A (Mt 10, 37-42): Pohostinnosť voči slovu

Záver dnešného evanjelia je veľmi zaujímavý. Začiatok patrí apoštolom, ako ohlasovateľom Božieho Slova. Ježiš ich k tejto úlohe volá, posiela, motivuje a povzbudzuje, aby sa nebáli, keď sa stretnú s odporom alebo s prenasledovaním. Hovorí im: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ No potom sa Ježiš obráti k ľuďom, ktorí mali byť poslucháčmi slova, ktoré budú v jeho mene ohlasovať jeho apoštoli a povzbudzuje ich, aby boli otvorení a pohostinní voči týmto jeho apoštolom a voči slovu, ktoré budú hlásať.  Hovorí im: „Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.”

Nakoľko každý jeden z nás ako veriaci je produktom ohlasovania, lebo bez ohlasovania niet viery (por. Rim 10,17), a tým pádom všetci sme poslucháčmi (včetne tých, čo hlásajú slovo), pouvažujme nad tým, ako by táto pohostinnosť voči slovu mala vyzerať. Aké by mali byť vlastnosti toho, kto je otvorený voči Slovu. Týmto slovom môže byť buď slovo služobníka Slova (napríklad kazateľa) alebo priamo Slova ako Svätého Písma. Nerobím medzi tým rozdiel preto, lebo aj Písmo je spísaným slovom apoštolov. Sú to slová apoštolov o Ježišovi, ktoré boli neskôr spísané.

Prvou vlastnosťou prijímateľa Slova by mala byť pokora. Musíme si pokorne priznať, že sme nevedomí, a že žijeme v tme. Spomeňme si, ako vzkriesený Pán povedal dvom zo svojich sklamaných učeníkov na ceste do Emauz, že sú nechápaví a ťarbaví srdcom. A keď toto uznali, potom im mohol začať vysvetľovať Písma. Naše mysle musia byť úplne vyhladované. Až potom môžeme dostať pokrm Božieho zjavenia, ktoré sa nachádza v Jeho Slove. Naše duše musia byť celkom vysušené. Až potom môžu dostať útechu, ktorá u Emauzských učeníkov spôsobila, že ich srdcia, ako im tak Pán postupne otváral Písma, sa rozhoreli. Bez svetla a tepla posvätného Slova sa svet okolo nás ale aj svet nášho vnútra bude nachádzať v tme, pomätenosti a bláznovstve.

Táto pokora by sa dala prirovnať k vyprahnutej zemi. Zem bez vlahy a vody začne vysychať a to až tak, že po čase sa na nej začnú objavovať pukliny. Takáto vyprahnutá, popukaná, stvrdnutá pôda priam kričí túžbou po vode. Aj my si potrebujeme uznať, že sme vyprahnutí, a že potrebujeme Slovo útechy, posily, občerstvenia a inšpirácie. Potrebujeme Slovo, ktoré by nás zregenerovalo, a ktoré by prinieslo do nášho života obnovu. Slovom sme boli stvorení a týmto Slovom sme počas celej našej cesty životom aj udržovaní. Je tomu tak preto, lebo Boh je verný. Boh nám svoju pomoc prisľúbil a preto nám ju vždy vo vhodný čas aj posiela.

Druhou vlastnosťou pohostinnosti voči Slovu je viera v toto Slovo. K slovám v Písme by sme sa nemali správať tak, ako sa správame k slovám v novinách alebo v románoch, ktoré môžu byť dosť často prázdne, vágne alebo dvojzmyselné. Slovo Božie je iné a mali by sme ho prijímať, ako prevzácny dar. Duch, ktorý pomáhal autorom tohto slova pri jeho písaní, pomôže aj nám pri jeho čítaní alebo počúvaní, aby sa ono aj pre nás stalo slovom živým a aktívnym, ktoré preniká celý náš život, posudzuje naše správanie a  spochybňuje naše rozmýšľanie a konanie. Toto Slovo je živým Slovom pre môj život každý deň. Vieru v Slovo vyjadrujem tak, že pristupujem k nemu zbožne a úctivo. Vždy keď idem čítať Slovo, by som sa mal pomodliť k Duchu Svätému. Podobne by sme sa mali modliť aj za kazateľa, ktorý ide ohlasovať Slovo. Často kazateľov kritizujeme. Niekedy možno aj právom. No bolo by omnoho lepšie, keby sme sa za nich pred tým, než vystúpia na miesto, odkiaľ Božie Slovo ohlasujú, pomodlili. A tiež,  keby sme sa pomodlili aj za seba, aby sa Slovo, ktoré budú teraz v tejto chvíli ohlasovať, stalo konkrétnou inšpiráciou pre náš život. Kazateľ by to mal robiť samozrejme tiež: mal by sa modliť, aby sa stal služobníkom Slova, aby jeho Slová viedol Duch, ba aby „pomazal jeho slová svojim svätým olejom“, aby sa tak pre neho a pre jeho poslucháčov stali semenom dobra.

Treťou vlastnosťou pri pohostinnosti voči Slovu by mala byť ochota stráviť istý čas so Slovom, ktoré ku nám prišlo. Keď k nám príde hosť, je jasné, že si s ním sadneme za stôl v jedálni alebo za stolík v obývacej miestnosti a že mu venujeme kus svojho času, možno v neformálnej atmosfére... tak, ako Mária z Betánie, ktorá si podľa Ježiša zvolila lepší podiel, ako jej sestra Marta, ktorá bola príliš zamestnaná obsluhou a tak nemala čas svojmu hosťovi načúvať. So Slovom treba teda sedieť a započúvať sa Bohu, ktorý k nám cez posvätný text hovorí a odpovedať mu tak, ako sa to deje v každej dobrej konverzácii. Je lepšie si zvoliť radšej kratšiu porciu a sedieť s ňou častejšie, ako si zvoliť dlhý text no to iba zriedkavo.

Toľkoto k Slovu, ktoré nám posiela Boh. Nezabúdajme, že Božie Slovo je účinné, je ostrejšie ako dvojsečný meč, ako nám to pripomína apoštol Pavol. Boh tvorí Slovom. Svet vznikol preto, lebo Boh vyriekol Slovo. Aj my sme vznikli z jeho Slova. Boh nás svojím Slovom udržuje. Kiež sme teda na jeho prijatie neustále naladení. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: