Vatikán/Argentína 12. júla – „Blahoslavení tí, čo veria“ – to je motto medzinárodného sympózia pre katechétov v Buenos Aires, na ktorom je medzi prednášateľmi aj nový prefekt Kongregácie pre náuku viery Mons. Luis Ladaria. V spolupráci s Teologickou fakultou miestnej Pápežskej katolíckej univerzity podujatie v tomto týždni organizuje Argentínsky katechetický inštitút.

Svätý Otec František aj tento rok zaslal do Argentíny list s povzbudením pre katechétov, s ktorými bol po dlhé roky v kontakte ako argentínsky prímas. V posolstve adresovanom predsedovi Biskupskej komisie pre katechézu a biblickú pastoráciu Mons. Ramónovi Dusovi pápež František pripomína vysoký prínos katechétov pre Cirkev. Okrem iného píše:

„Svätý František Assiský, keď na neho jeden z jeho nasledovníkov naliehal, aby ich naučil kázať, odpovedal mu takýmto spôsobom: „Brat môj, [keď navštevujeme chorých, pomáhame deťom a dávame jedlo chudobným,] už vykonávame kázanie.“ V tejto peknej lekcii sa skrýva povolanie a úloha katechétu.

V prvom rade katechéza nie je akási «práca» alebo vonkajšia úloha katechétu, ak tento naozaj «je» katechétom a celý jeho život sa točí okolo tohto poslania. Skutočne, «byť» katechétom je povolanie v službe Cirkvi.

To čo sme dostali ako dar od Pána, sa musí na oplátku odovzdávať. Z toho vyplýva, že katechéta sa musí neustále vracať k tomu prvému ohlasovaniu alebo «kerygme», ktorá je tým darom, čo zmenil jeho život. Toto je základné ohlasovanie, ktoré musí znova a znova rezonovať v živote kresťana, a tým viac u toho, kto je povolaný ohlasovať a vyučovať vieru. «Niet nič solídnejšieho, hlbšieho, istejšieho, konzistentnejšieho a múdrejšieho ako práve toto ohlasovanie» (Evangelii gaudium, 165).

Toto ohlasovanie musí sprevádzať vieru, ktorá je už prítomná v nábožnosti nášho ľudu. Je nevyhnutné chopiť sa celého tohto potenciálu zbožnosti a lásky, ktorý zahŕňa ľudová nábožnosť, aby sa tak odovzdávali nielen obsahy viery, ale aby sa tiež vytvorila opravdivá škola formácie, v ktorej sa zušľachťuje prijatý dar viery, aby tak skutky i slová boli odrazom milosti byť Ježišovými učeníkmi.“

Katechéta kráča za Kristom a spolu s Kristom, pripomína ďalej Svätý Otec vo svojom posolstve a zdôrazňuje tak tzv. mystagogický rozmer katechézy. Napokon povzbudzuje katechétov ku kreativite a udeľuje im požehnanie, aby boli radostnými poslami, ozajstnými misionárskymi učeníkmi. -jb-

Vatikán/OSN 12. júla – Organizácia spojených národov formálne prijala zmluvu, ktorá zakazuje použitie jadrových zbraní. Po zákaze chemických zbraní, kontajnerových bômb či nášľapných mín sa tak najničivejšie zbrane hromadného ničenia dostali na rad paradoxne až posledné. Medzi signatármi Zmluvy o zákaze použitia jadrových zbraní schválenej v piatok 7. júla v newyorskom sídle OSN však chýbajú hlavné jadrové veľmoci.

Pri hlasovaní zmluvu schválilo 122 krajín, zostáva však bez podpory najdôležitejších aktérov. Jadrové mocnosti ako USA a členské štáty NATO sa na hlasovaní nezúčastnili a jej ciele označili za naivné a nedosiahnuteľné. O význame tejto zmluvy sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril Mons. Silvano Maria Tomasi, delegovaný sekretár Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj:

„Toto veľmi dôležité hlasovanie je novým krokom v úsilí o mier. Už niekoľko rokov sa snažia niektoré štáty, vrátane Svätej stolice, dosiahnuť zákaz nielen používania, ale aj vlastnenia jadrových zbraní. Tento proces začal významným spôsobom od stretnutia vo Viedni v novembri 2014, keď vo svojom posolstve pápež František naliehal, že nie je viac dôvod na to, aby bezpečnosť závisela od vlastnenia jadrových zbraní; zaobstarávanie a vlastnenie jadrových zbraní alebo jadrových výbušných zariadení je skutočne neakceptovateľné. A na základe tejto Zmluvy sa to viac nesmie robiť.“

K skutočnosti, že k zmluve sa nepripojili jadrové mocnosti, sa Mons. Tomasi vyjadril týmito slovami:

„Samozrejme, že rozhodnutie hlasovať za túto Zmluvu považujú štáty, ktoré vlastnia atómové bomby za idealistické gesto. Ale uvážme, že chemické a biologické zbrane, nášľapné míny, trieštivé bomby sú všetko zbrane, ktoré sú menovite zakázané medzinárodnými dohodami a doteraz nebolo nič čo sa týka jadrových zbraní, ktoré sú ešte škodlivejšie ako tie, ktoré sú zakázané na základe iných medzinárodných zmlúv. Vidíme, že sa robia kroky k vytvoreniu mentality, ktorá nakoniec povedie k poznaniu, že bezpečnosť jednej krajiny i všetkých krajín nie je vo vlastnení atómovej bomby, ale v tom, že ju nikto nevlastní.“ -ab-

Rakúsko 12. júla – Rakúska katolícka charita Caritas Austria použila v minulom roku na svoju činnosť približne 900 miliónov eur, čo je o 100 miliónov viac ako v roku 2015. Ako sa uvádza v správe publikovanej na oficiálnej stránke skoro jedna tretina peňazí sa použila na zdravotnú starostlivosť a hospice, z toho 190 miliónov na asistenciu nepohyblivým a na do prevádzanie chorých v terminálnom štádiu.

Pomocou 193 miliónov rakúska Charita zabezpečilo činnosť azylových centier na pomoc migrantom. Finančne podporila 142 integračných projektov, 247 azylových domov a 36 konzultačných centier pre utečencov.

Mons. Michael Landau, prezident Caritas Austria v tejto súvislosti uviedol: „Som presvedčený že spoločne môžeme dosiahnuť viac. Odvaha je silnejšia ako strach, láska je väčšia ako nenávisť. Rakúšania sú pripravení reagovať solidárne. Toto je to, čo z nás robí komunitu a drží nás pokope: solidarita a láska.“

Zložkou rakúskej charity je Young Caritas, ktorá spravuje 703 projektov integrácie a sociálnej asistencie pre viac ako 86 tisíc detí a mládeže. V týchto projektoch pomáha 2600 mladých dobrovoľníkov.

73,5 milióna eur sa použilo na zabezpečenie sociálneho poradenstva, pre utečencov bez domova, na prevádzku 10 domov pre matky s deťmi s celkovým počtom miest 155 a tiež na zabezpečenie sociálneho bývania. Na 19 miestach to umožňuje ambulantnú konzultáciu, lekársku starostlivosť a zdravotnícke služby. Ďalších 35 miliónov poslúžilo na podporu zahraničných projektov.

Rakúska katolícka charita má 40 tisíc dobrovoľníkov v rozličných odboroch a viac ako 15 tisíc zamestnancov na plný úväzok. -ab-

Európa/CEC 12. júla – Konferencia európskych cirkví (CEC) vydala vyhlásenie, v ktorom žiada Európsku úniu, aby „nevytvárala podmienky pre militarizáciu rozpočtu a štruktúr.“ Organizácia so sídlom v Bruseli, ktorá združuje najmä protestantské a pravoslávne cirkvi, nabáda EÚ, aby „naopak posilňovala svoju rolu činiteľa pokoja a zmierenia pomocou nevojenských prostriedkov“.

Dokument je výsledkom stretnutia Referenčnej skupiny CEC k téme budovania mieru a zmierenia. Otvorene deklaruje kritický postoj voči takým politikám, ktoré by mohli viesť k „premene EÚ na vojenskú alianciu“. Týka sa to napr. návrhu Európskej komisie o financovaní európskeho programu výroby zbraní.

„Presmerovanie prostriedkov z občianskeho rozpočtu do zbrojného priemyslu“ považuje Konferencia európskych cirkví za nesprávny smer. Ako sa ďalej píše vo vyhlásení, „takéto zvyšovanie financovania zbrojenia má negatívne dôsledky na bezpečnosť. Navyše, investovanie na podobnej úrovni do iných sektorov pomáha k rastu zmierenia, stability a prosperity, ktoré sú základom bezpečnosti.“

Podľa generálneho sekretára CEC Heikkiho Huttunena, „Európska únia ako mierový projekt musí posilniť prevenciu a riešenie občianskych konfliktov“. Ona sama je totiž „príkladom toho, čo sa dá vytvoriť pomocou nevojenských prostriedkov“.

EÚ by mala upriamiť svoju pozornosť na „nezamestnanosť mladých, regionálny ekonomický rozvoj a sociálne otázky, zvlášť vo východnej a južnej Európe,“ vyzýva Konferencia európskych cirkví a žiada svoje členské cirkvi, „aby sa angažovali v kritickej diskusii s národnými vládami o ich úlohe pri budúcom rozvoji obrannej politiky EÚ.“ -ab-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: