Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

15/07/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Mons. Auza v OSN: Predchádzať terorizmu cestou náboženstva

◊  

Vatikán/OSN 15. júla – Podporovaním medzináboženského dialógu a pokoja môžu náboženskí predstavitelia a komunity výrazne prispieť k zamedzeniu rozoštvávania vedúceho k obludným formám násilia. V diskusii v piatok 14. júla v newyorskom sídle OSN ku spusteniu „Akčného plánu pre náboženských lídrov na predchádzanie navádzaniu k zločinom barbarského násilia“ stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Bernardito Auza uviedol:

„Porozumieť motiváciám, ktoré ležia pri koreňoch terorizmu a násilia je komplexná záležitosť a vyžaduje si to starostlivú reflexiu a analýzu, a to tým viac, keď majú náboženský rozmer. Náboženskí lídri majú jedinečnú pozíciu, aby takúto reflexiu ponúkli. Pápež František pomohol otvoriť priestor, aby sa takáto reflexia mohla uskutočniť a náboženskí lídri mohli prispieť k citlivej debate o nábožensky motivovanom terorizme.“

Podstatnú úlohu a prvoradú zodpovednosť v tejto veci však majú vlády jednotlivých krajín a medzinárodné spoločenstvo, upozornil vatikánsky diplomat. Konkrétne zdôraznil ich „povinnosť zriecť sa navádzania k násiliu a konfliktu v tretích krajinách, ktoré by mohli predstavovať predohru, scénu, alebo ešte horšie, živnú pôdu pre páchanie nenávistných zločinov, o ktorých je reč.“

„Samotná existencia akčného plánu OSN určeného pre náboženských lídrov je aj pokorným uznaním medzinárodného spoločenstva, že tí, čo sú navádzaní pseudonáboženskými motiváciami k násiliu, sa nenechajú účinne od toho odradiť presviedčaním sekulárnou argumentáciou zo strany tzv. neveriacich alebo zo strany ekonomického materializmu. Potrebujú naopak platné náboženské argumenty, ktoré ukazujú, že extrémistická exegéza navádzajúca k násiliu nie je verná textu a Bohu, ku ktorého službe sa hlásia. Oni potrebujú presvedčujúce protiargumenty, ktoré zasejú semiačka pokoja a vykorenia burinu násilia.“

Mons. Auza pripomenul slová pápeža Františka z medzináboženskej mierovej konferencie 28. apríla v Káhire, že „náboženstvo nepredstavuje problém, ale súčasť riešenia“. Pápež vtedy za kľúčovú označil výchovu mladých ľudí, keď vyzval „pomáhať im kráčať ku zrelosti a naučiť ich odpovedať na podpaľačskú logiku zla pokojnou a trpezlivou prácou na vzrastaní dobra, denným premieňaním ovzdušia znečisteného nenávisťou na kyslík bratstva“.

Náboženstvo teda nie je samo osebe problémom, ale súčasťou riešenia. Problémom je naopak podľa arcibiskupa Auzu sekularistické vytesňovanie náboženstva z verejného života do súkromnej sféry. Vatikánsky diplomat dodal, že „takéto sekularizačné tendencie môžu prilievať olej do ohňa, keď si nimi slúžia tí, čo chcú inštrumentalizovať náboženské motivácie za účelom násilia. Ohraničovanie náboženstva čisto na súkromnú sféru človeka predstavuje riziko, že sa vyvinie kultúra netolerancie, čo je jedným z dôvodov, prečo autority krajín musia uznať a zaistiť náboženskú slobodu ako neodňateľné ľudské právo.“ -jb-

inizio pagina

Kard. Simoni zastúpi pápeža pri posviacke Kostola sv. Terézie z Kalkaty v Kosove

◊  

Vatikán/Kosovo 15. júla – Albánsky kardinál Ernest Simoni bude zastupovať Svätého Otca Františka ako osobitný vyslanec v kosovskom meste Priština na slávnosti posviacky nového kostola zasväteného sv. Terézii z Kalkaty 5. septembra. Nový chrám je súčasťou Apoštolskej administratúry Prizren.

Menovanie 88-ročného albánskeho kardinála za osobitného pápežského vyslanca dnes publikovalo Tlačové stredisko Svätej stolice. Kardinál Ernest Simoni, ktorého kreoval Svätý Otec v novembri minulého roka, je známy ako neochvejný svedok viery počas tvrdého ateistického režimu Envera Hodžu. V roku 1963 bol za slávenie omše odsúdený spočiatku na trest smrti, neskôr mu trest upravili na 25 rokov väzenia a nútených prác. -jb-

inizio pagina

Na Twitteri sleduje pápeža Františka už 35 miliónov priaznivcov

◊  

Vatikán 15. júla – Pápež František oslovuje stále viac ľudí aj cez sociálne siete. Potvrdzuje to skutočnosť, že jeho profil na twitteri - Twitter@Pontifex - má viac ako 35 miliónov priaznivcov (followers). Tento profil bol založený ešte pápežom Benediktom XVI. v decembri 2012. Svätý Otec František je prítomný aj na Instagrame, a to od marca 2015 a tam má zatiaľ viac ako 4 milióny priaznivcov.

Vo svojom prvom Posolstve ku dňu masovokomunikačných prostriedkov pápež František napísal: „Digitálna sieť môže byť miestom bohatým na ľudskosť, nie sieťou káblov, ale ľudských osôb.“ Svätý Otec využíva aj tento priestor na svedectvo o milosrdenstve Božom. Používa tento prostriedok, aby oslovil čo najväčší počet ľudí.

V posledných týždňoch dosiahli najväčšiu sledovanosť tvíty pápeža Františka o ochrane života z 30. júna a o postoji voči migrantom z 8. júla. -ab-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Kardinála Joachima Meisnera pochovali v kolínskom Dóme

◊  

Nemecko 15. júla – Zosnulého emeritného arcibiskupa Kolína kardinála Joachima Meisnera, ktorý zomrel 5. júla vo veku 83 rokov, dnes dopoludnia pochovali v kolínskom Dóme do biskupskej krypty. Pohrebné obrady za účasti nemeckého biskupského zboru a početných hostí zo zahraničia viedol kolínsky arcibiskup kardinál Rainer Maria Woelki. Apoštolský nuncius v Nemecku arcibiskup Nikola Eterovič prečítal slová pápeža Františka o veľkom prínose kardinála Meisnera pre Cirkev na Východe i na Západe.

List emeritného pápeža Benedikta XVI. prečítal prefekt pápežského domu Mons. Georg Gänswein. Homíliu predniesol budapeštiansko-ostrihomský arcibiskup kardinál Péter Erdő, ktorý bol dlhoročným priateľom kardinála Meisnera. Z nemeckých kardinálov bol okrem predsedu Konferencie biskupov Nemecka Reinharda Marxa prítomný aj kardinál Gerhard Ludwig Müller.

Slovensko zastupoval spišský biskup Mons. Štefan Sečka s delegáciou diecézy. Z Prahy pricestoval kardinál Dominik Duka. Na poslednej rozlúčke v kolínskom Dóme bol prítomný aj ministerský predseda krajinskej vlády Severného Porýnia – Westfálska Armin Laschet. -ab-

inizio pagina

Vo vojnou poškodenej katedrále v Aleppe znela Mozartova omša

◊  

Sýria 15. júla -  V maronitskej katedrále sv. Eliáša v historickej štvrti Aleppa, ktorá nesie stopy po výbuchoch šrapnelov, si viac ako tisíc ľudí vypočulo známe dielo Wolfganga Amadea Mozarta Omša c-mol. Na koncerte v utorok 11. júla vystúpilo 45 hudobníkov Symfonického orchestra z Damasku spolu s 27-členným speváckym zborom.  

Agentúra Fides citovala slová maronitského archieparchu Aleppa Josepha Tobjiho: „Táto iniciatíva je silným signálom s veľkým symbolickým dosahom, ktorý je zrozumiteľný všetkým: v spustošenom kostole, kde bolo všetko zničené, sa znova rozvíja život a je tu nový začiatok. Orchester zložený z moslimských i kresťanských hudobníkov predviedol hudobnú omšu skomponovanú významným géniom ľudstva, dielo viery a umenia, ktoré zaznieva na mieste, ktoré bolo barbarsky a s brutálnym násilím zničené. Aj svetelné efekty v zničenom kostole boli veľmi sugestívne.“ Podelil sa o svoj zážitok maronitský arcibiskup Tobji.

O koncert bol veľký záujem, a preto usporiadatelia umiestnili na námestí veľké obrazovky, aby ho čo najviac záujemcov mohlo sledovať. Podarilo sa ho zrealizovať vďaka podpore francúzskej organizácie L´Oeuvre d´Orient a dirigoval ho otec Yeghiche Eliac Janji, kňaz Arménskej katolíckej cirkvi a zároveň muzikológ. Otec Janji mal možnosť predstaviť rovnaké Mozartovo dielo pred viacerými rokmi aj na koncerte za účasti pápeža Benedikta XVI. -ab-

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Štyri osudy zrna

◊  

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 15. nedeľu cez rok A (Mt 13,1-23): Štyri osudy zrna

 

Možno ste sa stretli so zvykom, ktorý sa niekde praktizuje pri svadbách: Keď čerstvo zosobášení manželia vychádzajú z kostola (alebo niekde to robia aj pri ich príchode do svadobnej sály) hádžu na nich ryžu. Robí sa to zo zábavy, hoci pre novomanželov to môže byť tak trocha aj nepríjemné. Ryža môže totiž skončiť na miestach, kde by si to najmenej želali a často niet spôsobu, ako ju v danej chvíli odtiaľ dostať.

Toto je pekný obraz toho, ako na nás, na každého jedného z nás, počas nášho života, padalo množstvo slov. Padali na nás od našich rodičov. Od našich učiteľov v škole. Od našich katechétov na hodinách náboženstva. Od kňazov v kostole. A od množstva ďalších iných ľudí, ktorí sa nás snažili svojimi slovami formovať, usmerňovať a vychovávať. Čo sa s týmito slovami stalo? Kam slová všetkých týchto ľudí padali a ako nakoniec dopadli?

V dnešnom evanjeliu, vo svojom známom podobenstve o rozsievačovi, nám Ježiš popisuje niekoľko možností, kam môže slovo, ktoré rozsieva rozsievač padnúť, a aký bude potom podľa toho jeho osud: sú to kraj cesty, skalnatá pôda, pôda zarastená tŕním a pôda úrodná. Skúsme teóriu preniesť do praxe a ukázať na konkrétnych príkladoch, čo mohol mať Ježiš pri týchto štyroch obrazoch presne na mysli.

Prvou možnosťou, kam môže úrodné zrno Božieho slova dopadnúť je kraj cesty. Je to prípad, kedy semeno síce na zem dopadne, ale ostane bez koreňov, lebo  ich nie je kam zapustiť. Ostane teda tam na kde padlo, až kým ho nezožerie vták. Máme na to aj príslovie: „Hádzať hrach na stenu.“ To povieme o tých, do ktorých neprenikne nič, tak ako hrach neprenikne cez stenu. Sú ľudia, ktorí sú podobne odolní. Takým bol  Jano. Skončil zle. Jeho telo raz našli mŕtve v rieke. Nikto sa nikdy nedozvedel, čo sa to vlastne stalo. Ľudia rozprávali o vyrovnávaní si účtov medzi mafiou. Tí, ktorí ho poznali vlastne ani neboli prekvapení, že takto dopadol. Veľa ľudí si hovorilo, že skončí zle. Od detstva bol ťažkým prípadom. Keď dosiahol pubertu, bol drzý a arogantný. Spolužiaci a rovesníci sa ho báli. Bol zlý a zlomyseľný. Keď vám podal ruku, bolo jasné, že vám ide ublížiť. Jeho výpalnícke sklony sa prejavovali už na základnej škole. Keď mu spolužiaci nedali, čo si želal – či už sladkosti, alebo struhátko, desiatu, či peniaze – bolo s nimi zle. Nikdy si neboli istí, čo im môže vyletieť do luftu. Jeho pomsta bola vždy trpká. Slová učiteľov boli pre neho mlátením slamy. Mal svoj svet, svoj biznis, svoje predstavy. Bol tvrdý: tvrdá (hrošia) koža, tvrdá hlava, tvrdé srdce. Žiadne slovo, ktoré mu bolo povedané – ani prísne a tvrdé, avšak ani láskavé a milé – s ním nič neurobilo. Jeho pôda bola tvrdá, nepreniknuteľná, beznádejne až zúfalo odolná. Akoby nemal city. Dokonca ani na prejavy náklonnosti sa nedal chytiť. A tak teda aj dopadol.

Druhým možnosťou, kam môže zrno slova dopadnúť je skalnatá pôda. Podľa evanjelia tu síce bola nejaká úrodná zem, no nebolo jej veľa. Korene rastlinky, ktorá zo zrniečka vyrástla, boli plytké a preto sa neuchytila a po čase uschla. Takou skalnatou pôdou bola Rózka. Tá bola úplne iná ako Jano. Od raného detstva bola veľmi nábožná. Na cirkevnej škole patrila medzi najaktívnejšie žiačky a tak aj medzi obľúbenkyne sestričky, ktorá bola jej triednou učiteľkou. Možno v nej videla budúcu sestričku. Rózka doslova hltala všetko, čo počula, bola otvorená, učenlivá, vynachádzavá, tvorivá. Veľa sa pýtala. Bola aktívna. Do kláštora však nevstúpila. Rozhodla sa, že svoje sily využije ako aktívna kresťanská laička. A naozaj. Bola všade. Vybavovala, organizovala, pomáhala, kde sa len dalo. Vymyslela mnoho projektov, ktoré i dotiahla až do konca. Veľa vecí na nej stálo. Ľudia to vedeli a aj jej to patrične dávali najavo. Tešilo ju to. No jedného dňa sa všetko zmenilo. Pohádala sa s miestnym kňazom. Nikdy viac už neprekročila prah brány kostola. Žiadneho!

Treťou možnosťou, kam môže zrno slova padnúť je tŕnie. Takýmto bol Jožko. Bol zlatým dieťaťom a pýchou celej rodiny. Bol sebavedomý, talentovaný, ambiciózny. V škole bol prirodzeným vodcom. Možno malo na neho vplyv to, že bol v triede najstarší. Bol učenlivý, prirodzene zvedavý. Veľa sa pýtal, veľa chcel vedieť, veľa skúšal, bol typom človeka, ktorý rád preberal na seba riziko. Nebolo preto problémom do neho investovať: ani zo strany jeho učiteľov, ani jeho rodičov. Každý bol presvedčený, že nič, čo sa do neho vloží, nie je strata. Napredoval naozaj výrazne. Neskôr sa dal na štúdiá a stal sa z neho úspešný podnikateľ. Mal na to mozog i žalúdok. Mozog mu pomáhal byť tvorivým, žalúdok zasa vyrovnávať sa s frustráciami. No mozog a žalúdok nestačia. Na to, aby človek ostal človekom, treba i srdce. Veľké a široké. No to Jozef, žiaľ, nemal. Ľuďom pripadal, ako keby nemal vôbec vyvinuté city. Ak nejaké aj mal, tak potom iba tie, ktoré mu pomohli získať si náklonnosť ľudí, z ktorých potreboval niečo vyžmýkať. Bolo jasné, že skutočné city a srdce v ňom udusilo a pochovalo tŕnie: a to zahľadenosť do seba, chamtivosť po úspechu a peniazoch.

Najlepšie dopadlo zrno, ktoré padlo do dobrej zeme. Takou bola Brigita. Bola síce cieľavedomá, schopná, nadaná, no bola zároveň aj citlivá. Mala namierené do sveta, no keď jej ochorela matka, po ťažkom rozmýšľaní sa rozhodla, že ostane s ňou doma, aby sa o ňu starala. Keď sa neskôr vydala, veru nemala to nikdy ľahké. Jej manžel sa dostal do nedobrej partie. No ona sa do toho vložila a nakoniec ho odtiaľ dostala. Bol jej vďačný. Mali pekné, zdravé a nadané deti, no posledné sa im narodilo postihnuté. Nebolo jej to ľahké prijať, no po počiatočných bojoch sa s tým zmierila. Hoci bola veriaca – chodila pravidelne do kostola a aj sa modlievala, nikdy sa nepokladala za veľmi nábožnú. No úrodu slova, ktoré v nej bolo hlboko zakorenené, žal každý, kto ju poznal. Toto ovocie jej nebolo prirodzené. Veľa sa musela nazapierať a často si sadať k premýšľaniu nad tým, čo je práve v tejto chvíli to najlepšie, čo by mala urobiť. Nikdy nehľadela na prvom mieste na svoje vlastné výhody a na svoj vlastný prospech. A jej život bol požehnaním: pre jej okolie, ale i pre ňu samotnú.

Brat, sestra, ako pôsobí zrno slova v tebe: zrno slova Božieho, ktoré počúvaš tu v kostole, slova ľudí, s ktorými žiješ a pracuješ, slova všetkých tých, ktorí ti chcú úprimne dobre? Ktorým zo štyroch obrazov, ktoré spomína evanjelium, si ty? 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 15. júla 2017

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina