Vatikán/Argentína 20. júla - Pápež František opäť prekvapil nečakaným telefonátom. Tentokrát 33-ročného muža z Argentíny, ktorý nedávno prežil vážnu dopravnú nehodu.

Otec piatich detí Maximiliano Acuña pracoval ako smetiar v Buenos Aires. Pred pár mesiacmi ho počas práce v plnej rýchlosti zrazilo osobné auto. Maximiliano upadol do kómy a bol vo veľmi vážnom stave. Lekári mu pre zranenia museli amputovať obidve nohy. Napriek najhorším scenárom mohol o niekoľko týždňov odísť z nemocnice domov.

O Maximilianovom prípade napísal jeho priateľ pápežovi Františkovi.

Pred pár dňami dostal Maximiliano nečakaný telefonát. „Som pápež František. Váš priateľ mi poslal list a ostal som dojatý tým, koľko máte síl. Vždy smerujte dopredu, pretože ste príkladom,“ odkázal mu Svätý Otec.

„Boh mi vrátil môj život. Vzali mi nohy, no všetko čo sa teraz deje je nádherné,“ povedal Maximiliano, ktorého zasiahli pápežove slová.

Správu o udalosti, ktorá sa radí k viacerým podobným kontaktom pápeža Františka s rodnou Argentínou priniesla americká agentúra CNA. -at-

Vatikán/Rusko 20. júla – „Idem do Ruska ako pápežov spolupracovník. Ako spolupracovník toho, kto chce budovať mosty, aby vo svete rástla schopnosť chápať sa, rozumieť si a viesť dialóg. Prispieť k vytváraniu ovzdušia a prostredia spravodlivosti a mieru.“

Týmito slovami charakterizoval kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice, svoje očakávania od plánovanej cesty do Ruska v auguste tohto roku. V rámci programu, ktorý ho tam čaká je na pláne aj stretnutie s prezidentom Vladimírom Putinom.

Rozhovor s kard. Parolinom priniesla v tomto týždni talianska televízia RAI. -ab-

Taliansko/Slovensko 20. júla – Vďaka voči Bohu, záchranárom ako aj všetkým známym i neznámym, ktorí sa zjednotili v modlitbe zaznieva z úst slovenského jezuitu pátra Petra Dubovského, jedného zo štyroch horolezcov, ktorí zázračne prežili pri utorňajšom nešťastí v oblasti Mont Blancu. Pri 50-metrovom páde z masívu Grandes Jorasses vyviazli relatívne veľmi dobre a sú momentálne v nemocnici Parini di Aosta na severe Talianska. S rôznymi stupňami zranení sú dvaja kňazi Spišskej diecézy a o skutočnej záchrane života možno hovoriť v prípade poľského jezuitu.

Profesor biblických vied Peter Dubovský, dekan Pápežského biblického inštitútu v Ríme sa zotavuje z pomliaždeniny ruky a rozsiahlych opuchlín. Spolu s kňazom spišskej diecézy Jánom Bystrianskym, študentom Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny v Ríme sú na tom zo štvorice najlepšie. Z viacerých zlomenín sa zotavuje ďalší spišský kňaz Peter Nákačka, niekdajší riaditeľ Katolíckeho biblického diela, ktorý pôsobí v pastorácii v Poprade.

Najťažšie zranenia hrudného koša a pľúc utrpel pri dopade na zasneženú plochu poľský jezuita  páter Jacek Oniszczuk, profesor Teologickej fakulty Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme. Podľa informácie jedného z predstavených jezuitskej komunity v Ríme, ktorý včera navštívil zranených kňazov, pátra Jacka dnes preložili z resuscitačného oddelenia na oddelenie hrudnej chirurgie a podľa odhadu lekárov zostane v nemocnici minimálne desať dní.

Peter Dubovský sa po páde štvorice priviazanej na spoločnom lane prebral z bezvedomia ako prvý a o druhej po polnoci telefonicky privolal záchranárov. O polhodinu sa objavil vrtuľník francúzskych záchranárov, ktorí konajú službu počas noci, avšak pre hmlu nemohol vykonať záchrannú akciu. Priletel opakovane, ale opäť bez úspechu. Peter s Jánom zatiaľ bojovali o záchranu ďalších dvoch, ktorých preniesli do neďalekého bivaku. Poliaka Jacka, ktorý podľa slov pátra Dubovského spočiatku nejavil známky života, v obave pred najhorším začali resuscitovať. V bivaku, kde v tú noc nanešťastie nebolo nikoho, zabalili oboch ťažko zranených do prikrývok a udržiavali v teple. O šiestej ráno sa podarilo vrtuľníku talianskej horskej služby všetkých previezť do nemocnice v Aoste.

Nešťastie sa stalo na poslednom úseku celodennej trasy, na ktorej zdolali Winterov hrebeň žulového masívu Grandes Jorasses a pomocou lana zdolávali poslednú skalnú stenu, ktorá ich delila od horolezeckého útulku Bivacco Canzio vo výške 3810 m. Podľa slov pátra Dubovského sa na cestu starostlivo pripravili a mali dobrú aklimatizáciu. Celú cestu išli v jednej skupine a s maximálnou opatrnosťou venovali dostatok času zabezpečeniu plného istenia, pričom dávali prednosť zlaňovaniu, ktoré je menej nebezpečné ako lezenie. Skala, ktorú si vybrali na upevnenie lana pre posledný zjazd však počas zlaňovania nečakane povolila a všetci štyria sa ocitli vo voľnom páde. Peter Dubovský, ktorého počas pádu letiaca skala zasiahla do ľavej ruky vysvetľuje, že o záchrane životov rozhodol dopad na snehový svah. Ako Božím riadením sa kĺzali smerom k plošinke bivaku. Keby dopadli len o 20 m ďalej, ocitli by sa na opačnom zráze smerujúcom do roklín.

„Odkážte, že ďakujeme všetkým, ktorí sa za nás modlili, a aj tým, o ktorých nevieme, ale boli nám duchovne na pomoci,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas páter Peter Dubovský.  -jb-

Poľsko 20. júla – Pred blížiacim sa 75. výročím mučeníckej smrti spolupatrónky Európy svätej Terézie Benedikty od Kríža (Edity Steinovej) vydali poľskí biskupi pastiersky list, v ktorom sa zamýšľajú nad smerovaním súčasnej Európy.

Katolícki predstavitelia 38-miliónovej krajiny pozývajú k modlitbe „za obrátenie Európy, aby mala odvahu vrátiť sa k svojim kresťanským koreňom“. Varovný prst dvíhajú pred skutočnosťou, že „Európa chce zabudnúť na vlastné  kresťanské korene a chce žiť ako keby Boha nebolo.“ Biskupi poukazujú na „kultúrne procesy“, ktoré „sa vedome vzďaľujú od idey Európy chápanej ako Európa ducha“. Konkrétne pomenúvajú postoje tých, čo „súhlasia s právom na eutanáziu, s právom žien zabiť vlastné ešte nenarodené deti, ktorí spochybňujú inštitút manželstva ako zväzok medzi mužom a ženou a propagujú ideológiu gender“.

Svätá Terézia Benedikta od Kríža sa narodila v roku 1891 v židovskej rodine vo Wroclawi, ktorá v tej dobre bola súčasťou Pruska. Ako tridsaťročná konvertovala na katolícku vieru a 1. januára 1922  prijala sviatosť krstu. Počas Druhej svetovej vojny bola deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz, kde 9. augusta 1942 zahynula v plynovej komore. Svätorečil ju v roku 1998 sv. Ján Pavol II., ktorý ju zaradil aj medzi hlavných patrónov Európy. -ab- 

Jeruzalem 20. júla – Hlavní predstavitelia všetkých cirkví a kresťanských komunít prítomných v Jeruzaleme vyjadrili „hlboké znepokojenie“ vzhľadom na novú vlnu napätia a násilia zaznamenanú na Chrámovej hore.

V dokumente podpísanom najvyššími miestnymi predstaviteľmi 13 kresťanských cirkví pôsobiacich v Jeruzaleme sa odsudzuje každý akt násilia. Kresťanskí predstavitelia vyjadrujú tiež „znepokojenie z akejkoľvek zmeny historického Status quo v Mešite al-Aksá a na jej nádvorí, ako aj v jeruzalemskom Svätom meste“.

Tzv. Status quo spolu s potvrdenými pravidlami, ktoré stanovujú správu Svätých miest v tejto oblasti a v celom Starom meste Jeruzalema, garantuje slobodu vstupu a náboženského kultu zo strany veriacich rôznych náboženských spoločenstiev. Signatári vyzývajú k jeho „plnému rešpektovaniu v prospech mieru a zmierenia celej komunity.“

„Každé ohrozenie platného Status quo môže mať ťažké a nepredvídateľné dôsledky, ktoré sú nežiaduce v súčasnom ovzduší náboženského napätia,“ zdôrazňujú svorne kresťanskí predstavitelia. Zároveň oceňujú „stálu správu Mešity al-Aksá a svätých miest v Jeruzaleme a Svätej zemi zo strany Jordánskeho Hášimovského kráľovstva, ktoré zabezpečuje všetkým moslimom slobodný prístup a slobodné praktizovanie svojho kultu v Mešite al Aksá, podľa platného Status quo.“

Medzi podpismi nechýba ani arcibiskup Pierbattista Pizzaballa, apoštolský administrátor Jeruzalemského latinského patriarchátu a tiež páter Francesco Patton, františkánsky kustód Svätej zeme. -ab-

India/Jemen 20. júla - Salezián Tom Uzhunnalil, ktorého pred viac ako rokom uniesli radikáli z Islamského štátu je stále nažive a prebiehajú snahy o jeho prepustenie. Minulý týždeň to potvrdil podpredseda vlády Jemenu pri svojej návšteve Indie, odkiaľ pochádza unesený kňaz.

Saleziánskeho kňaza zadržiavajú teroristi od marca minulého roka, keď vtrhli do charitatívneho zariadenia sestier Matky Terezy v jemenskom meste Aden. Pri svojom zločine zavraždili šestnásť ľudí, vrátane štyroch rehoľníčok.

Za posledné mesiace zverejnili únoscovia dve videá, na ktorých don Uzhunnalil prosí o pomoc a hovorí o svojom zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Podľa niektorých však mohli tieto videá vzniknúť pod nátlakom únoscov.

Výzvu na záchranu indického saleziána už v minulosti viackrát vyjadril aj pápež František. „Pokračujem vo svojej výzve na oslobodenie všetkých unesených v ozbrojených konfliktoch. Špeciálne chcem pamätať na saleziánskeho kňaza Toma Uzhunnalila, ktorý bol unesený v Adene,“ povedal ešte v apríli minulého roka Svätý Otec.

Tom Uzhunnalil pôsobil v Jemene štyri roky. Katolícku misiu tu založil jeho strýko. Saleziáni, ktorí tu sú od roku 1987 boli pritom v tejto krajine jedinými katolíckymi kňazmi. -at-

USA 20. júla – Komisia americkej Snemovne reprezentantov schválila možnosť trvalého pobytu v Spojených štátoch pre 10-mesačného Charlieho Garda a jeho rodičov. Chlapčekovi, ktorý trpí vážnou genetickou chorobou by tak mohla byť poskytnutá zdravotná starostlivosť, o ktorú už niekoľko mesiacov bojujú jeho rodičia.

„Prijali sme návrh, ktorý umožňuje status trvalého pobytu pre Charlieho Garda a jeho rodinu. Charlie tak môže dostať potrebnú zdravotnú starostlivosť,“ uviedol na Twitteri republikán Jeff Fortenberry. Návrh však ešte teraz potrebuje súhlas Kongresu.

Prípad ťažko chorého chlapčeka z Británie vyvolal v posledných týždňoch vysokú mediálnu pozornosť. Dieťa sa narodilo s veľmi zriedkavým vážnym genetickým ochorením. Lekári londýnskej nemocnice, kde bol chlapček hospitalizovaný, dospeli k záveru, že šanca na jeho záchranu je veľmi malá. Rozhodli sa pre krok, ktorý znamená privodenie smrti prerušením podávania výživy a hydratácie.

Jeho rodičia však nesúhlasili a začali o život svojho syna bojovať. Ich žiadosti o pokračovanie liečby však nevyhoveli britské súdy ani Európsky súd pre ľudské práva.

Londýnska nemocnica napokon odložila krok znamenajúci eutanáziu a umožnila dočasné predĺženie liečby. Požiadala tiež britské súdy o znovuotvorenie prípadu ohľadom možnosti presunu Charlieho do Spojených štátov, kde by mohol podstúpiť nukleozidnú terapiu, na ktorú sa jeho rodičom podarilo vyzbierať viac ako milión libier.

Začiatkom júla ponúkla pomoc Charlieho rodine aj vatikánska pediatrická nemocnica Bambino Gesù.

K prípadu sa v poslednej dobe vyjadrili biskupi Anglicka, Walesu a dokonca aj pápež František. „Svätý Otec sleduje s láskou a pohnutím prípad malého Charlieho Garda a vyjadruje svoju blízkosť jeho rodičom. Modlí sa za nich s prianím, aby sa nič nezanedbalo v ich túžbe sprevádzať a opatrovať vlastné dieťa až do konca,” uviedol vatikánsky hovorca Greg Burke.

„Chrániť ľudský život, predovšetkým vtedy, keď je zranený chorobou, je povinnosťou lásky, ktorú Boh zveruje každému jednému z nás,“ napísal pápež František v tvíte rozoslanom cez internet dňa 30. júna.

Podporu a ochotu pomôcť vyjadril aj americký prezident Donald Trump: „Ak môžeme pomôcť, urobíme to s radosťou,“ napísal na Twitteri šéf Bieleho domu. -at-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: