Vatikán 21. júla – Svätý Otec daroval symbolických 25 tisíc eur Organizácii pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na pomoc národom východnej Afriky, ktoré trpia nedostatkom potravín a hladom. Vo svojom posolstve adresovanom k otváraciemu zasadnutiu 40. generálnej konferencie tejto agentúry pri OSN pápež František napísal:

„Pobádaný túžbou povzbudiť vlády chcem sa zjednotiť s vami a prispieť na činnosť FAO, ktorá obstaráva osivo pre rodiny roľníkov, ktorí trpia následkami vojenských konfliktov a sucha.“

Svätý Otec k týmto slovám dodal, že  „toto gesto sa pripája k práci, ktorú vykonáva Cirkev na základe svojho povolania byť na blízku chudobným zeme a sprevádzať všetkých, ktorí sa aktívne angažujú v ich prospech.“

V komuniké, ktoré vydalo FAO k situácii v Afrike sa uvádza, že ťažká situácia je v Južnom Sudáne, kde „je ešte 6 miliónov ľudí, ktorí každý deň zápasia o zabezpečenie dostatočného množstva jedla.“ Ako sa ďalej v komuniké konštatuje, počet osôb, ktoré sú odkázané na humanitárnu pomoc v ďalších piatich krajinách východnej Afriky – kam patrí Somálsko, Etiópia, Keňa, Tanzánia a Uganda – je aktuálne odhadovaný na okolo 16 miliónov. FAO zaznamenalo ich nárast oproti koncu roka 2016 o približne 30%.

Svätý Otec v blízkej dobe navštívi organizáciu FAO aj osobne. Ako na začiatku júla oznámil vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin, pápež František prijal pozvanie generálneho riaditeľa FAO Josého Graziana da Silvu a rímske sídlo FAO osobne navštívi pri príležitosti Svetového dňa výživy 16. októbra.

Tohtoročná téma Svetového dňa výživy sa zameriava na migračný fenomén a stratégie jeho zmeny a má formuláciu „Zmeniť budúcnosť migrácie“.    -ab-   

Misie v srdci kresťanskej viery

Drahí bratia a sestry,

aj tohto roku nás Svetový deň misií zhromažďuje okolo osoby Ježiša, ktorý je „prvým, najväčším hlásateľom evanjelia“ (Pavol VI., apošt. exhortácia Evangelii nuntiandi, 7) a ktorý nás neustále vysiela hlásať evanjelium lásky Boha Otca v sile Ducha Svätého. Tento deň nás pozýva, aby sme sa znovu zamysleli nad skutočnosťou, že misie sú v srdci kresťanskej viery. Cirkev je vskutku zo svojej povahy misionárska; ak by takou nebola, potom by to nebola viac Kristova Cirkev, ale len jedno združenie medzi mnohými, ktoré by čoskoro splnilo svoj účel a zaniklo. Preto by sme si mali položiť pár otázok, ktoré sa týkajú samotnej našej identity ako kresťanov a našej zodpovednosti ako veriacich vo svete, pre mnohé klamy zmietanom v chaose, zranenom veľkou frustráciou a trýznenom mnohými bratovražednými vojnami, ktoré nespravodlivo postihujú najmä nevinných. Čo je základom misií? Čo je srdcom misií? Ktoré sú pre misie životne nevyhnutné postoje?

Misie a premieňajúca sila evanjelia Krista – Cesty, Pravdy a Života

1. Misie Cirkvi sa obracajú na všetkých ľudí dobrej vôle a sú založené na premieňajúcej sile evanjelia. Evanjelium je dobrou novinou, ktorá nesie so sebou nákazlivú radosť, pretože obsahuje a ponúka nový život: život vzkrieseného Krista, ktorý sa s nami delí o svojho oživujúceho Ducha (porov. Jn 14, 6), a tak sa pre nás stáva Cestou, Pravdou a Životom. On je Cesta, ktorá nás vyzýva, aby sme ho nasledovali s dôverou a odvahou. Keď budeme nasledovať Ježiša ako Cestu, zakúsime Pravdu a prijmeme Život, ktorý je plným spoločenstvom s Bohom Otcom v sile Ducha Svätého. Takýto život nás oslobodzuje od akejkoľvek formy egoizmu a je zdrojom tvorivosti v láske.

2. Boh Otec chce takúto existenciálnu premenu svojich synov a dcér. Táto premena sa prejavuje modlitbou v Duchu a pravde (porov. Jn 4, 23 – 24), životom oduševňovaným Duchom Svätým v nasledovaní Syna Ježiša na slávu Boha Otca. „Božou slávou je živý človek“ (Irenej, Adversus haereses IV, 20, 7). Takto sa hlásanie evanjelia stáva živým a účinným slovom, ktoré uskutočňuje to, čo hlása (porov. Iz 55, 10 – 11), teda Ježiša Krista, ktorý sa neprestajne, v každej ľudskej situácii stáva telom (porov. Jn 1, 14).

Misie a Kristov kairos

3. Misie Cirkvi teda nie sú šírením akejsi náboženskej ideológie ani neponúkajú nejakú vznešenú etiku. Mnohé hnutia vo svete vedia vzbudzovať veľké ideály alebo viesť k úctyhodným spôsobom života. Prostredníctvom misií Cirkvi však naďalej hlása evanjelium a koná sám Ježiš Kristus, preto sú misie kairosom, tým najvhodnejším okamihom pre spásu v dejinách. Hlásaním evanjelia sa Ježiš zakaždým znovu stáva naším súčasníkom, aby ten, kto ho prijme s vierou a láskou, zakúsil premieňajúcu silu Ducha vzkrieseného Ježiša, ktorý robí človeka a stvorenie plodným rovnako ako dážď zavlažujúci zem. „Jeho vzkriesenie nie je vec minulosti; obsahuje životnú silu, ktorá prenikla svet. Kde už všetko vyzerá mŕtve, z každej strany sa začnú objavovať výhonky vzkriesenia. Je to sila, ktorej niet páru“ (apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 276).

4. Mali by sme stále pamätať, že „na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou; s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“ (Benedikt XVI., encyklika Deus caritas est, 1). Evanjelium je Osobou, ktorá sa neustále ponúka a pozýva každého, kto ju s pokornou a činnou vierou prijme, aby sa svojím životom skutočne podieľal na jej veľkonočnom tajomstve smrti a zmŕtvychvstania. Tak sa prostredníctvom krstu evanjelium stáva prameňom nového života, oslobodeného spod nadvlády hriechu, ožiareného a premeneného Duchom Svätým; prostredníctvom birmovania sa stáva posilňujúcim pomazaním, ktoré vďaka tomu istému Duchu naznačuje nové cesty a stratégie svedectva a blízkosti; a prostredníctvom Eucharistie sa stáva pokrmom nového človeka a „liekom nesmrteľnosti“ (Ignác Antiochijský, Epistula ad Ephesios, 20, 2).

5. Svet nevyhnutne potrebuje evanjelium Ježiša Krista. On prostredníctvom svojej Cirkvi naďalej plní poslanie milosrdného Samaritána, ktorý lieči krvácajúce rany ľudstva. Koná tiež ako Dobrý pastier, ktorý hľadá tých, čo sa na krivoľakých cestách bez cieľa stratili. A vďaka Bohu nechýbajú cenné skúsenosti, ktoré svedčia o premieňajúcej sile evanjelia. Myslím na študentku z kmeňa Dinka, ktorá riskovala svoj život, aby zachránila študenta z kmeňa Nuer, ktorého chceli zabiť. Mám na mysli tiež eucharistické slávenie v Kitgune v Severnej Ugande – ktorá bola v dôsledku zúrenia skupiny povstalcov poznačená krviprelievaním – počas ktorého misionár vyzval veriacich, aby opakovali Ježišove slová na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“, ako výraz zúfalého volania bratov a sestier ukrižovaného Ježiša. Toto slávenie bolo pre ľud zdrojom veľkej útechy a odvahy. A môžeme si spomenúť na mnohé iné nespočetné svedectvá, ako evanjelium pomáha prekonávať uzavretosť, konflikty, rasizmus a tribalizmus podporujúc všade a medzi všetkými zmierenie, bratstvo a spoluúčasť.

Misie inšpirujú k spiritualite neustáleho exodu, putovania a exilu

6. Misie Cirkvi sú oživované spiritualitou neustáleho exodu. Ide o to, „vyjsť z vlastnej pohodlnosti a mať odvahu ísť na všetky periférie, ktoré potrebujú svetlo evanjelia“ (apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 20). Misie Cirkvi si vyžadujú pripravenosť na neustále putovanie  cez rôzne púšte života, cez skúsenosti hladu a smädu po pravde a spravodlivosti. Misie Cirkvi povzbudzujú k postoju trvalého exilu, aby človek túžiaci po nekonečne zažil pocit „vyhnanca“ na ceste do definitívnej vlasti, medzi „už“ a „ešte nie“ nebeského kráľovstva.

7. Misie hovoria Cirkvi, že nie je sama sebe cieľom, ale len pokorným nástrojom a sprostredkovateľkou Božieho kráľovstva. Cirkev zameraná sama na seba, ktorá sa teší z pozemských úspechov, nie je Kristovou Cirkvou, jeho ukrižovaným a osláveným telom. Preto by nám mala byť milšia „Cirkev doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc,“ než Cirkev „chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty“ (tamže, 49).

Mladí – nádej misií

8. Mladí ľudia sú pre misie nádejou. Ježišova osoba a dobrá zvesť, ktorú hlása, sú aj dnes pre mnohých mladých príťažlivé. Hľadajú totiž cesty, na ktorých by mohli prejaviť svoju odvahu a zápal srdca v službe ľudstvu. Je veľa „mladých, ktorí ponúkajú svoju solidárnu pomoc pri riešení problémov vo svete a ktorí sa angažujú rozličnými spôsobmi aktivizmu i dobrovoľníctva...  Je krásne vidieť, že mladí sú ,pouličnými kazateľmi viery‘, šťastnými, že môžu zaniesť Krista do každej ulice, na každé námestie, na každý kraj sveta!“ (tamže, 106). Nasledujúce riadne plenárne zhromaždenie Biskupskej synody, ktoré sa bude konať v roku 2018 na tému „Mladí ľudia, viera a rozlišovanie povolaní“, bude vítanou príležitosťou na to, aby sme nadchli mladých pre spoločnú zodpovednosť za misie, ktoré potrebujú ich bohatú predstavivosť a kreativitu.

Služba Pápežských misijných diel

9. Pápežské misijné diela sú cenným nástrojom na to, aby sa v každom kresťanskom spoločenstve prebudila túžba prekročiť vlastné hranice a vlastné istoty a vyplávať na šíre more hlásania evanjelia všetkým. Prostredníctvom hlbokej, denne živenej misionárskej spirituality a neustálej snahy o misijnú formáciu a animáciu sa deti, mládež, dospelí, rodiny, kňazi, rehoľné osoby i biskupi usilujú o väčšie misionárske srdce každého z nich. Svetový deň misií, organizovaný  Pápežskými misijnými dielami je vhodnou príležitosťou na to, aby misionárske srdce každého kresťanského spoločenstva odpovedalo na veľké a naliehavé potreby evanjelizácie modlitbou, svedectvom života a spoluúčasťou na dobrách.

Misie s Máriou, Matkou evanjelizácie

10. Drahí bratia a sestry, inšpirujme sa pri misiách Máriou, Matkou evanjelizácie. Ona, vedená Duchom, prijala v hĺbke svojej pokornej viery Slovo života. Nech nám Panna Mária pomôže povedať „áno“ na naliehavú požiadavku, aby Ježišova dobrá zvesť zaznievala aj v našej dobe. Nech nám od Zmŕtvychvstalého vyprosí nové nadšenie, aby sme všetkým prinášali evanjelium života, ktorý víťazí nad smrťou. Na jej orodovanie nech nás naplní svätá odvaha, s ktorou budeme hľadať nové cesty, aby mohli všetci dosiahnuť dar spásy. 

Vo Vatikáne 4. júna 2017, na sviatok Zoslania Ducha Svätého

FRANTIŠEK

(Preklad: KBS)

Vatikán/OSN Ženeva 21. júla - Prichádzajúci migranti môžu poukazovať na pravdu, že svet je jedna ľudská rodina. O prístupe k utečencom a kritériách vedúcich k ich úspešnej integrácii v hostiteľských krajinách hovoril v stredu 19. júla v Ženeve na pôde OSN arcibiskup Ivan Jurkovič, stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN.

V diskusii Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na tému „Integrácia a sociálna inklúzia ako prostriedky na zmiernenie zraniteľnosti migrantov“    vatikánsky predstaviteľ poukázal na skutočnosť, že „na jednej strane sú migranti žiadaní a prijímaní trhmi rozvinutých a vynárajúcich sa ekonomík, zdá sa, že to je na druhej strane v zjavnom protirečení so smutnou realitou, že sú často odmietaní a vystavení negatívnym postojom i násilným útokom viacerých  v prijímajúcich spoločnostiach.“

„Svätá stolica opakovane pripomína, že migranti nie sú iba tými, ktorí hľadajú zlepšenie svojej finančnej, spoločenskej a politickej situácie. Predstavujú ľudskú tvár procesu globalizácie. Prichádzajú s odvahou, nádejou a húževnatosťou. Môžu slúžiť ako nástroj pokojných vzťahov medzi krajinami a teda ukazovať pravdu, že sme jedna ľudská rodina,“ povedal Mons. Jurkovič.   

Vo svojom príspevku slovinský prelát pripomenul slová pápeža Františka o „povinnosti solidarity“ a bližšie vysvetlil jeho chápanie pojmu integrácie:

„Zdôrazňujúc potrebu integrácie migrantov v hostiteľských krajinách, pápež František vysvetlil, že táto «nie je ani asimiláciou, ani včlenením. Je to obojsmerný proces, ktorého základom je uznanie kultúrneho bohatstva toho druhého. Nie je to nadradenie jednej kultúry nad druhú, ani vzájomná izolácia s nebezpečným rizikom vytvárania get» (Príhovor k Medzinárodnému fóru pre migráciu a mier, Vatikán, 21. feb. 2017). V tomto obojsmernom procese majú migranti «povinnosť  neuzatvárať sa pred kultúrou a tradíciami prijímateľskej krajiny, rešpektujúc nadovšetko jej zákony» (tamtiež). Na druhej strane, prijímateľské krajiny musia rešpektovať rodinný rozmer procesu integrácie vytváraním politík zameraných na podporu a docenenie zjednocovania rodiny, základnej bunky spoločnosti.“

V závere príhovoru Mons. Jurkovič informoval o príprave sprievodného podujatia k novembrovému stretnutiu Rady Medzinárodnej organizácie pre migráciu - IOM. Stála misia Svätej stolice, Stála misia Maltézskeho rádu, Medzinárodná katolícka komisia pre migráciu, Medzinárodná katolícka charita a Nadácia Caritas in Veritate pri tejto príležitosti pripravujú spoločné podujatie na prezentovanie správnych postupov a praktických odporúčaní ako zlepšiť integráciu migrantov v hostiteľských spoločnostiach. -at, jb-

Kolumbia 21. júla – V Kolumbii sú v plnom prúde prípravy na návštevu Svätého Otca, ktorá sa uskutoční v dňoch 6. až 11. septembra. Krajina, ktorá minulý rok dosiahla mier po viac ako 50-tich rokoch občianskej vojny, sa snaží o nový začiatok. Po mnohých mesiacoch násilia je cesta upevnenia pokoja ešte veľmi dlhá.

O situácii v krajine a o očakávanej návšteve pápeža Františka poskytol rozhovor Vatikánskemu rozhlasu predseda Konferencie biskupov Kolumbie, arcibiskup Oscar Urbina Ortega.

Na otázku, aká je Kolumbia do ktorej príde pápež František Mons. Ortega odpovedal:

„Môžem povedať, je to Kolumbia, ktorá sa nachádza vo fáze „pôrodu“, to znamená, že je schopná sa znovu narodiť. Myslím, že toto rodiace sa nové stvorenie je tým,  čo by tu pápež František mal nájsť a čo by mal povzbudiť, aby sa dobre rozvíjalo vo svetle Evanjelia a v jeho svedectve.“

Aké podnety očakávate od slov, ktorými sa prihovorí pápež František?

„Slová povzbudenia k evanjelizácii, k zmiereniu a k nevracaniu sa späť.“

A pokiaľ ide o otázku rešpektovania životného prostredia v Kolumbii?

„Pápež navštívi aj centrálnu Kolumbiu. Toto bude vhodné prostredie pre rozvinutie celej témy Laudato si´, na povzbudenie, ale tiež na poopravenie toho, čo nefunguje. Tu sa nesprávame dobre, pretože tento priestor nepovažujeme za svoj, no je to súčasť spoločného domu a ako hovorí pápež, musíme ho chrániť, rozvíjať a opatrovať.“

V Kolumbii sa dosiahla po polstoročí občianskej vojny mierová dohoda: ale teraz sa krajina nachádza pred azda ešte komplikovanejšou cestou, na ktorej je potrebná podpora Cirkvi. Čo môže Cirkev robiť?

„Cirkev na jedenej strane má svoj potenciál, pretože má slovo Evanjelia, slovo pápežského učenia o celom probléme zmierenia a mieru a má aj nástroje k zmiereniu. Sviatosť odpustenia je najväčším z týchto nástrojov. Osoba zmierená s Bohom sa môže zmieriť s iným a môže sa zmieriť so stvorením. Práca Cirkvi je veľmi veľká.“ -ab-

Vatikán/Panama 21. júla – Stretnutia so svätým Otcom počas Svetových dní mládeže 2019 sa budú konať na Cinta Costera Uno - podmanivom nábreží v hlavnom meste Panamy. Oznámil to včera na tlačovej konferencii Mons. José Domingo Ulloa Mendieta, arcibiskup Panamy. Stretnutie mladých s pápežom Františkom je naplánované na 22. až 27. januára 2019.

Panama vďaka svojmu prieplavu spája vody Atlantiku s Tichým oceánom. Nábrežie Cinta Costera Uno sa nachádza na južnom pobreží krajiny, čiže na strane Tichého oceánu. Priestor je vhodný na stretnutie okolo 375 tisíc mladých, ktorých organizátori očakávajú a tiež na zaistenie bezpečnosti tak Svätého Otca ako aj všetkých prítomných. Miesto bolo vybrané po konzultácii s bezpečnostnými zložkami Vatikánu.

Organizátori zároveň ubezpečili, že Svetové stretnutie mladých sa ponesie v duchu kritérií udržateľnosti životného prostredia a striedmosti, tak ako o to žiadal pápež František. -ab-

Venezuela 21. júla – Veriaci vo Venezuele dnes prežívajú deň modlitby a pôstu, ktorý miestna Katolícka cirkev vyhlásila na vyprosenie pokojného vyriešenia spoločenskej krízy. Pri včerajšom generálnom štrajku proti vláde prezidenta Nicolasa Madura boli zabití dvaja mladí muži. Počet obetí protestov za posledné mesiace už presiahol stovku. Referendum zorganizované opozíciou v predchádzajúcu nedeľu odmietlo zmeny ústavy navrhované vládou, vláda však jeho zorganizovanie nepovažuje za legitímne.

Arcibiskup hlavného mesta Caracasu kardinál Jorge Urosa Savino vyvetľuje dôvody pre iniciatívu biskupov:

„Sme presvedčení, že modlitba je veľmi mocným nástrojom a že si musíme od Pána vyprosovať vyriešenie našich problémov. Toto sa vzťahuje aj na politickú situáciu Venezuely, kde je veľmi vážna politická, ekonomická a sociálna kríza. Len Pán nám môže pomôcť túto krízu vyriešiť. Z tohto dôvodu sme my biskupi pozvali všetok venezuelský ľud, katolíkov a všetkých veriacich modliť sa k Pánovi za pokoj, za dialóg, za hľadanie riešenia prostredníctvom rokovania, za vyriešenie mimoriadne ťažkých problémov našej krajiny.“

Arcibiskup hlavného mesta v mene biskupského zboru už skôr kritizoval kroky súčasnej vlády ako úsilie o nastolenie marxistického totalitného režimu. -jb-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: