Veľká Británia 25. júla – „Pápež František sa modlí za Charlieho a za jeho rodičov a v tomto čase nesmierneho utrpenia je im obzvlášť nablízku.“ Uviedol to riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke po tom, ako rodičia ťažko chorého chlapčeka Charlieho Garda včera oznámili, že vzdali boj o prevoz dieťaťa do USA, kde by sa mohol podrobiť špeciálnej liečbe. „Svätý Otec nás prosí, aby sme sa pripojili k modlitbe za to, aby našli útechu a Božiu lásku,“ dodal Greg Burke.

„Tieto posledné dni chceme stráviť v blízkosti Charlieho, ktorý bohužiaľ nebude môcť dovŕšiť prvý rok svojho života, k čomu by došlo o dva týždne. Je nám nesmierne ľúto, že sa nám nepodarilo zachrániť ťa, nesmierne ťa však milujeme a budeme tak robiť aj naďalej,“ uviedli so slzami v očiach vo včerajšom vyhlásení počas pojednávania na vyššom súde v Londýne rodičia Chris a Connie.   

Príbeh 11-mesačného britského chlapčeka, ktorý trpí na ťažkú genetickú chorobu, dojal celý svet. Okrem Svätého Otca Františka, Konferencie biskupov Anglicka a Walesu či predsedu Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenza Pagliu sa za záchranu dieťaťa prihovoril aj americký prezident Donald Trump či ďalší politickí lídri.

Rodičia s poľutovaním konštatovali, že príliš veľa času museli stráviť v súdnych sieňach, aby sa pokúsili o prevoz svojho syna do Spojených štátov. Svalové postihnutie chlapčeka medzičasom dosiahlo „nenávratný stupeň“. Americký tím spolu s talianskymi lekármi chceli Charlieho po poslednej magnetickej rezonancii a EEG liečiť, nekonštatovali totiž mozgovú smrť.

Charlie aj teraz reaguje na naše stimuly, hovoria rodičia. Avšak svalové poškodenie príliš pokročilo. Hlavným dôvodom je podľa Chrisa a Connie práve čakanie na súdne rozhodnutie. „Charlie mohol mať normálny život,“ uviedla matka pred súdom, ak by bolo dovolené jeho odovzdanie do rúk rodiny a mohol tak podstúpiť ďalšiu liečbu. Teraz nastal čas, dodali na záver vyhlásenia, „aby Charlie odišiel a bol s anjelmi“.  

Rodičia malého chlapčeka sa tiež rozhodli založiť nadáciu, ktorá by dokázala včas pomôcť deťom so syndrómom mitochondriálnej poruchy DNA. -ej- 

Vatikán 25. júla – Presne o rok uplynie polstoročie od vydania encykliky Humanae vitae blahoslaveného pápeža Pavla VI., venovanej morálnym otázkam tzv. „prokreácie“, čiže zodpovedného odovzdávania ľudského života. Učiteľský úrad Cirkvi sa touto formou vyjadril k problematike regulácie plodnosti a tiež k osobitne citlivej otázke o morálnej prípustnosti antikoncepcie.

V súvislosti s blížiacim sa výročím sa vo Vatikáne skupina odborníkov začala venovať archívnemu bádaniu o procese vzniku dokumentu. Členom skupiny je aj prof. Gilfredo Marengo, ktorý pôsobí v Ríme na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva rodiny.

Práve v deň, na ktorý pripadá 49. výročie publikovania encykliky Humanae vitae, prof. Marengo poskytol pre Vatikánsky rozhlas rozhovor, v ktorom vysvetlil opodstatnenosť prebádania historických okolností vzniku dokumentu. Odpovedal aj na nasledujúce otázky redaktorky Roberty Gisottiovej:

Ako vieme, cesta, ktorá viedla k redakcii Humanae vitae bola dlhá a komplikovaná. Zasluhuje si však encyklika, aby sa ešte aj dnes skúmala kvôli jej lepšiemu porozumeniu?

Prof. Marengo: „Čas uviedol na pravú mieru mnohé neužitočné polemiky a mnohé predsudky, s ktorými sa hľadelo na Pavla VI., čo mu spôsobilo okrem iného aj mnoho utrpenia. Je veľavravné, že Pavol VI. odvtedy počas desiatich rokov až do svojej smrti už nevydal žiadnu encykliku. Časom sa stal rozhodujúcim príspevok sv. Jána Pavla II., ktorý nielen obránil jadro učenia Humanae vitae ešte prv než sa stal pápežom, ale neskôr sa ujal prehĺbenia reflexie - myslím osobitne na katechézy o ľudskej láske, v ktorých ukázal plnú odôvodnenosť toho, čo Humanae vitae učí, a tiež jej integrovania a položenia väčšieho dôrazu na niektoré témy, ktoré v Humanae vitae boli len naznačené a boli tak trochu ukrivdené.

Encyklika si bezpochyby stále zasluhuje, aby sa študovala do väčšej hĺbky, aspoň v dvoch smeroch: z jednej strany je potrebné pokročiť pri jej zaradení do kontextu všetkého toho mimoriadne významného a plodného, čo Cirkev povedala o manželstve a rodine za týchto 50 rokov. Myslím, že Cirkev sa nikdy predtým tak neangažovala v tejto veci ako práve v týchto posledných 50 rokoch. Ďalej, z pohľadu historicko-teologického bádania bude veľmi užitočné, keď budeme môcť cestou skúmania dokumentácie uchovanej v niektorých archívoch Svätej stolice zrekonštruovať postup skoncipovania encykliky, ktorý sa vyvíjal v rozličných fázach od júna 1966 až do jej publikovania 25. júla 1968.

Práve vzhľadom na blížiace sa 50. výročie som dostal povolenie začať tieto archívne bádania, spolu s niektorými renomovanými odborníkmi ako profesori Sequeri, Maffeis a Chenaux. Počiatočný dojem je, že sa podarí odsunúť bokom mnohé jednostranné výklady textu. A predovšetkým sa uľahčí chápanie úmyslov a starostí, ktoré viedli Pavla VI. a ktoré ho priviedli cez toľké ťažkosti k pozitívnemu vyriešeniu tejto otázky. Treba poznamenať, že v tých rokoch nemal vždy tú oporu, aká sa žiadala: celá tá komplikované záležitosť s pápežskou komisiou, ktorá pracovala od roku 1963 do roku 1966, a nakoniec mu nedokázala poskytnúť to, čo by mu poslúžilo, aby mohol pristúpiť k vypracovaniu encykliky. Takto musel Pavol VI. kvázi začať sám odznova, navyše v sťažených podmienkach, keď bola v tej dobe verejná mienka v rámci Cirkvi nielen polarizovaná medzi zástancami a odporcami antikoncepčnej pilulky, ale analogicky boli protichodné postoje veľmi citeľné v prostredí teológov tej doby.“

Ak prejdeme k súčasnému pontifikátu pápeža Františka, aká červená niť spája Humanae vitae s apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia?

Prof. Marengo: „Tou spájajúcou červenou niťou je to, že počnúc od [konštitúcie II. vatikánskeho koncilu] Gaudium et spes je vidno, ako Cirkev dáva na prvé miesto starostlivosť o manželstvo a rodinu, priznávajúc týmto skutočnostiam takpovediac prvoradé miesto, v ktorom je kresťanská komunita povolaná stretnúť sa s ľuďmi svojej doby, ujať sa celej ich ľudskej stránky a ponúknuť im novosť kresťanského ohlasovania. V tomto zmysle existuje jedinečná kontinuita vedúca od Pavla VI. k Františkovi a prechádzajúca cez sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI.“ -jb-

Vatikán 25. júla - Pápež František odpísal na list malého chlapca z Talianska, ktorý ho pozval na púť. Koncom júna absolvoval deväťročný Andrea z Ríma spolu s ďalšími 130 deťmi „Púť radosti“ do Mariánskej svätyne v Lorete. Chlapec o tom napísal v liste pápežovi Františkovi a pozval ho, aby budúci rok išiel na púť s nimi.

„Ďakujem za pozvanie. Byť s deťmi je najväčšia radosť. Príslovie hovorí «Nikdy nehovor nikdy». Preto zverme tento sen do rúk Prozreteľnosti,“ reagoval v liste Svätý Otec.

Púť zorganizovalo talianske katolícke združenie UNITALSI, ktoré sa venuje chorým, vrátane detí, a poskytuje im možnosť absolvovať púte. Malý Andrea priložil k listu pre pápeža aj spoločnú fotografiu, na ktorej sú všetky deti zo spoločenstva. Píše, že každý deň sa za Svätého Otca modlia.

„Ďakujem za fotografiu, kde vidím, že vás je veľa a všetci vyzeráte krásne. Pozerajúc na tvár každého z vás, modlím sa k Našej Panej z Loreta za vás a zo srdca vás požehnávam, spoločne s vašimi rodičmi, dobrovoľníkmi, kňazmi a vedúcimi združenia,“ odpísal pápež František.

Minulý týždeň zaujala informácia, že pápež zavolal argentínskemu smetiarovi, ktorý prežil vážnu dopravnú nehodu, po ktorej mu lekári museli amputovať obidve nohy. Rovnako aj o tomto ďalšom nečakanom Františkovom geste informovala americká agentúra CNA. -at-

Vatikán 25. júla - Pri príležitosti piateho roka pontifikátu pápeža Františka predstavil Vatikán oficiálnu podobu tradične vydávanej pápežskej medaily. Pre záujemcov z radov zberateľov i bežných veriacich bude dostupná od 28. júla na viacerých predajných miestach vo Vatikáne, napríklad vo Vatikánskom knižnom vydavateľstve LEV (Libreria Editrice Vaticana).

Na prednej strane medaily sa nachádza erb pontifikátu súčasného pápeža. Na rube môžeme vidieť osoby vystupujúce z lode smerom k pobrežiu a muža, ktorý z brehu podáva pomocnú ruku rodine s dieťaťom. Tvár otca rodiny sa nápadne kryje s podobou Ježiša Krista.

Výjav sprevádza po obvode nápis „Bol som pocestný a prichýlili ste ma“ (Mt 25,35). Použitá symbolika natiahnutej ruky je znamením prijatia tých, ktorí utekajú zo svojej vlasti za lepšou budúcnosťou v duchu evanjeliového „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40), uvádza sa v popise umeleckého diela.

Dnešné vydanie denníka L´Osservatore Romano prinieslo podobu novej medaily spolu s informáciou o jej autorke, ktorou je talianska umelkyňa Mariangela Crisciottiová. Medaila vychádza iba v obmedzenom množstve zlatej (50 kusov), striebornej (1000 kusov) a bronzovej (1500 kusov) verzie.

Zaujímavosťou je, že pápež František sa rozhodol namiesto svojho portrétu umiestňovať na tradičných medailách pontifikátu výjavy s evanjeliovým posolstvom aktuálnym v dnešnej spoločenskej situácii. -at, jb-

Vatikán 25. júla – Svätá stolica sa pre silné horúčavy a sucho, ktoré v uplynulých dňoch zastihli mesto Rím a okolité oblasti, rozhodla konať. Governatorát Mestského štátu Vatikán v rámci úsporných opatrení zastavil vodu vo fontánach na Námestí sv. Petra, vo Vatikánskych záhradách a na celom území najmenšieho štátu na svete.

Rozhodnutie zatvoriť kohútik má byť v súlade s učením pápeža Františka, ktorý v encyklike Laudato si´ upozorňuje, že „zlozvyk plytvať a vyhadzovať dosahuje nevídané rozmery“ (Encyklika pápeža Františka Laudato si´, 27). Pitná a čistá voda je podľa pápežových slov „otázkou prvotnej dôležitosti, pretože je nevyhnutná pre ľudský život a na udržanie suchozemských a vodných ekosystémov“ (Laudato si´, 28). -ej-   

Rím 25. júla – Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa ukončila v Ríme svoju generálnu kapitulu, spojenej s vyvrcholením Jubilejného roka 150. výročia narodenia sa pre nebo matky Alfonzy Márie Eppingerovej, zakladateľsky rehole. Generálna kapitula zvolila novú generálnu predstavenú, ktorou sa stala sestra Johanna Vogel.

65-ročná nová generálna predstavená pochádza z Rakúskej provincie kongregácie, kde doposiaľ viedla školu Teresianum v Eisenstadte. V úrade vystrieda doterajšiu generálnu predstavenú sestru Katarínu Krištofovú, ktorá pre Vatikánsky rozhlas priblížila túto významnú udalosť pre rehoľu: 

„Naša generálna kapitula skončila 22. júla slávnostnou svätou omšou a obradom poslania nového generálneho vedenia. Pri tejto príležitosti sa skončil Jubilejný rok na úrovni kongregácie 150. výročia odchodu do večnosti matky Alfonzy Márie.

Nové vedenie zároveň dostalo ako symbol pre nasledujúce šesťročné obdobie bustu matky Alfonzy Márie. Tento symbol majú všetky provinciálne i regionálne predstavené zaniesť domov, kde slávnosť jubilejného roku ešte len ukončia.“

Sestra Katarína ďalej vysvetľuje, že matku Alfonzu Máriu teológovia označili za „vzor ženskej svätosti a za mystičku, ktorá pre svoje storočie, ale pre terajšie obdobie bola a stále je veľmi aktuálnou, a to približovaním milosrdnej vykupiteľskej lásky Boha“:

„Charizma matky Alfonzy Márie sa zrodila pri pohľade na kríž, pri pohľade na Ukrižovaného. Jej zámerom bolo pomáhať ľuďom, aby stále viac prenikali do tajomstva vykúpenia a spoznávali, že Boh ich má rád a stvoril ich pre šťastie.

A preto i keď sama veľmi trpela, povzbudzovala ľudí okolo seba, aby aj v utrpení nachádzali schopnosť tešiť sa a prijímať akoby z Božej ruky to, čo ich postretlo. Pre svoju dobu bola tou, ktorá zmierňovala duchovnú i materiálnu biedu.“

Na generálnej kapitule sa zúčastnili aj laici, ktorí majú pre Kongregáciu sestier Božského Vykupiteľa osobitný význam:  

„Laici sú nositeľmi našej charizmy. Pri našej kongregácii máme 622 laických členov, čo je dvojnásobok nás sestier. Je pre nás veľkou radosťou vidieť, ako sa toto dielo šíri a ako sa charizma matky Alfonzy Márie rozvíja cez laikov aj tam, kam my – ako sestry – nemáme prístup.  

Laici sú nadšení, že môžu mať účasť na tejto charizme. Toto stretnutie počas generálnej kapituly, keď sme im venovali celý jeden deň, kde sa mohli so svojimi svedectvami a so svojou skúsenosťou s charizmou matky Alfonzy podeliť, nás veľmi povzbudilo a upevnilo v našom rehoľnom povolaní.“

Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa pôsobí najmä v Európe. Okrem Slovenska je to Poľsko, Rakúsko, Ukrajina a Maďarsko, rehoľné domy však majú aj v Severnej Amerike. Rehoľa má tri vetvy s rovnakou charizmou:

„Matka Alfonza Mária je uznanou zakladateľkou troch kongregácií. Prvou je pôvodná kongregácia vo Francúzsku, teda Sestry Najsvätejšieho Spasiteľa. Druhou je Kongregácia Vykupiteľa v Rakúsku a treťou vetvou sme my, Sestry Božského Vykupiteľa so sídlom v Ríme.“    

Rehoľa si 31. júla pripomína narodenie matky Alfonsy Márie Eppingerovej pre nebo a tento významný deň pre členov znamená čas modlitby, meditácie a oslavy. Sestra Katarína Krištofová bude v tom čase pri hrobe matky Alfonzy Márie v Oberbronne vo Francúzsku:

„V rámci vešpier a slávnostnej svätej omše by som si chcela so spolusestrami pripomenúť tento deň ako deň jej narodenia sa pre nebo. V súčasnosti prebieha kauza jej blahorečenia. Modlíme sa a prosíme, aby sme mohli tento proces úspešne zavŕšiť. Všetkých tých, ktorí našu zakladateľku poznajú prosíme, aby sa pripojili v modlitbe na tento úmysel.“

O osobnosti a charizme matky Alfonzy Márie Eppingerovej, zakladateľky Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, nám viac povedala p. Helena Barátová, laička, ktorá sa zúčastnila aj na slávnosti 15. júla v Ríme počas generálnej kapituly kongregácie: 

„Matka Alfonza ma veľmi oslovila svojím životom, vzťahom k Bohu, ale aj veľkou otvorenosťou voči potrebám sveta. Pri prvom kontakte s ňou, pri lepšom spoznaní jej života, som pochopila, že Boh ju poslal do tohto sveta, aby zviditeľnil jej svätosť, jej charizmu, ktorú daroval nielen kongregácii, ale všetkým, ktorí prichádzajú do kontaktu s ňou.

Bola to žena veľmi pokorná, skromná, ktorá milovala Ježiša a ktorá bola predovšetkým veľmi vnímavá na potreby ľudí, ktorí žili okolo nej. Dnešný svet práve teraz potrebuje matku Alfonzu, a aby tak mohla aj cez ostatných ľudí svoju charizmu rozšíriť ďalej.“ -jb, ej- 

Francúzsko 25. júla – Celý svet si v stredu 26. júla pripomenie prvé výročie smrti francúzskeho kňaza Jacquesa Hamela, ktorého džihádisti brutálne zavraždili počas slávenia liturgie v meste Rouen na severe Francúzska. Otec Hamel je súčasťou reťaze mučeníkov Cirkvi, povedal počas zádušnej omše v Dome sv. Marty vo Vatikáne o Božom služobníkovi pápež František a pokračoval:

„Kresťania, ktorí dnes trpia – či už sú väznení, podstupujú smrť alebo mučenie  – lebo sa nevzdávajú Ježiša Krista, dávajú nám vidieť krutosť tohto prenasledovania. A táto krutosť, ktorá žiada apostáziu, je – a povedzme to slovo – satanská. A ako dobre by bolo, keby všetky náboženské vyznania povedali: ,Zabíjať v Božom mene je satanské‘.“

Svätý Otec František vo svojich príhovoroch často upozorňuje na to, že napriek mlčaniu médií, je dnes oveľa viac mučeníkov než v prvých storočiach. S tvrdením Petrovho nástupcu súhlasí aj rektor rímskej Baziliky sv. Bartolomeja, považovanej za symbol „novodobých mučeníkov“. Don Angelo Romano pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Kresťanov zabíjajú z jedného dôvodu, lebo sú kresťanmi. Volia si teda nezanevrieť, neopustiť vlastnú vieru, svoj životný štýl, ide o voľbu mučeníka neutiecť, vydať svedectvo. Kresťan je teda pripravený riskovať aj vlastný život.

Mučeník je ten, kto dôveruje Bohu a Boh mu dáva milosť čeliť tomu, čo je ľudsky nemožné zniesť. Myslím si, že byť dnes kresťanmi, v dnešnej logike stále viac poznačenej materializmom a hľadaním vlastného blahobytu, znamená svedčiť o tom, že je možné žiť nezištne pre druhých.

Čo sa týka prípadu otca Hamela, osobne som bol veľmi zasiahnutý tým, ako jeho smrť otriasla celým Francúzskom. Ide o svedectvo, ktoré priťahuje, ktoré spôsobuje, že chceme byť podobní Ježišovi. Sú to svedectvá, ktoré nás nútia premýšľať.“

Svedectvo otca Hamela, ktorý podľa slov dona Angela Romana predstavuje človeka dialógu, človeka v službe druhým, ktorý má rád, ktorý sa modlí a odpúšťa, má pre dnešný svet veľký význam:

„Zlo robí svoju prácu a snaží sa zabrániť šíreniu evanjelia, snaží sa uhasiť svetlo nádeje, tak ako sa snažilo uhasiť svetlo na kríži. Zároveň však niet pochýb o tom, že Pán zvíťazil nad zlom.

Preto pred ním nesmieme mať strach; nesmieme sa báť tých, ktorí môžu zahubiť naše telo, musíme pokračovať v poslaní, ktoré nám zveril, a to prinášať evanjelium svetu, ktorý ho nesmierne potrebuje.“

Francúzska diecéza Rouen otvorila proces blahorečenia francúzskeho kňaza Jacquesa Hamela, ktorý si rýchlo po svojej smrti vyslúžil „povesť mučeníka“. V roku jeho smrti dostala diecéza mnohé listy z celého sveta od ľudí rôzneho vierovyznania a spoločenského postavenia, ktoré dosvedčujú jeho reputáciu martýra. -ej-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: