Vatikán/Japonsko 3. augusta – Pápež František zaslal list najvyššiemu duchovnému predstaviteľovi Tendai-budhizmu, ctihodnému Koei Morikawovi, pri príležitosti 30. modlitbového stretnutia za pokoj, ktoré sa dnes začalo na hore Hiei v Japonsku. Osobným vyslancom Svätého Otca je kardinál John Tong Hon, emeritný biskup Hongkongu, ktorý bol poverený prečítať list pápeža Františka.

Svätý Otec v liste píše: „S potešením posielam srdečné pozdravy vám a prítomným popredným predstaviteľom rôznych náboženských tradícií.“ Ubezpečuje ich o svojej duchovnej blízkosti a spojení so všetkými „v modlitbe za obnovený rozkvet svornosti a harmónie v mnohých častiach sveta postihnutých vojnami“.

Pápež František ďalej vo svojom liste uvádza: „v súčasnom svete, poznačenom násilím, terorizmom a rastúcim ohrozením zeme, nášho spoločného domova, toto svedectvo modlitby a spoločného záujmu vyšle základné posolstvo mužom a ženám dobrej vôle.“ Ako ľudia viery totiž „veríme, že trvalý mier je skutočne možný, pretože vieme, že nič nie je nemožné, ak sa obrátime v modlitbe k Bohu,“ dodáva Svätý Otec.

Inšpiráciou ku organizovaniu modlitieb za mier na vrchu Hiei v Japonsku bol Svetový deň modlitieb za mier, ktorý sa na podnet svätého pápeža Jána Pavla II. konal v Assisi 27. októbra 2016. Skupina budhistov vyšla z iniciatívou organizovať tieto modlitby a dátum bol zvolený na pamiatku zhodenia atómovej bomby na Hirošimu. Prvý krát sa táto modlitba konala v auguste 2017. -ab-

Vatikán/USA 3. augusta – Kolumbovi rytieri, ktorí sú najväčšou katolíckou organizáciou laikov v USA, sa v týchto dňoch (od 1. do 3. augusta) zišli na 135. najvyššom kongrese v meste St. Louis v štáte Missouri. Tohtoročná téma znie „Presvedčení o Božej láske a moci“. Pri tejto príležitosti zaslal list v mene pápeža Františka najvyššiemu rytierovi Carlovi Andersonovi vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.

„Svätý Otec,“ uviedol vatikánsky diplomat, „si všimol, že v našej dobe sa čoraz viac rozmáha vojna po kúskoch, zatiaľ čo bezbožný smäd po moci a nadvláde, či už hospodárskej, politickej alebo vojenskej, vedie k nevýslovnému násiliu, nespravodlivosti a k utrpeniu v našej ľudskej rodine“. „Kiež by rytieri,“ dodal kardinál Parolin, „vo vernosti vízie Božieho služobníka otca Michaela McGivneya, vo svojich rodinách, vo svojich farnostiach a vo svojich miestnych radách, veľkodušne odpovedali na túto výzvu“.    

Ako sa ďalej píše v liste, Svätý Otec František si váži predovšetkým úsilie Kolumbových rytierov chrániť a presadzovať „posvätnosť manželstva a dôstojnosť i krásu rodinného života“. „Je to práve v rodine, kde môžeme pochopiť, že našim domovom je tiež veľký svet, v ktorom sme povolaní žiť spoločne, učiť sa blízkosti, starostlivosti a rešpektu voči druhým a ceniť si Bohom darované dary, ktoré má každý z nás ponúknuť pre dobro všetkých,“ vysvetlil kardinál Parolin.

Pápež František si tiež podľa slov vatikánskeho štátneho sekretára cení oddanosť Kolumbových rytierov pri „pomoci kresťanským bratom a sestrám na Blízkom východe“. Ako príklad uviedol Fond na podporu utečencov, ktorý je „výrečným znakom pevného záväzku rádu voči solidarite a spoločenstvu s nimi“. „Svätý Otec opäť raz prosí rytierov a ich rodiny, aby sa modlili za tých, ktorí sú v núdzi, za obrátenie sŕdc a za ukončenie špirály násilia, nenávisti a nespravodlivosti v tomto regióne,“ dodal kardinál Parolin.

Na záver listu uistil účastníkov 135. najvyššieho kongresu Kolumbových rytierov v St. Louis o modlitbách Svätého Otca a odovzdal jeho apoštolské požehnanie s príhovorom k Márii, Matke Cirkvi. -ej- 

Vatikán/Francúzsko 3. augusta – Na konferencii vo francúzskom pútnickom mieste Ars v predvečer sviatku sv. Jána Vianneya vystúpil dnes ako hlavný hosť kardinál Fernando Filoni. Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov predstavil ako dva významné vzory misionárskeho ducha Cirkvi popri svätom Arskom farárovi aj ctihodnú Pavlínu Máriu Jaricotovú, laickú podporovateľku misií.

V oboch prípadoch ide o osobnosti z Lyonskej diecézy, ktorých charizma sa prejavila na historickom pozadí doby veľmi ťažkej pre Cirkev, na prelome 18. a 19. storočia po Francúzskej revolúcii. Kardinál Filoni citoval historika Rogera Auberta, profesora z Louvainu: „Pre všetky kresťanské cirkvi to bolo ťažké obdobie a pre Rímsku cirkev zvlášť, bolo to obdobie v ktorom znaky úpadku sú početnejšie ako ukazovatele obnovy“.

V období desiatich rokov (1789-1799) počas Revolúcie sa zmätok dotkol každej formy cirkevného života a dokonca aj svedomia, došlo k vraždám stoviek zástupcov Cirkvi, biskupov a kňazov, viac ako 30 tisíc ich muselo emigrovať, boli prinútení sa skrývať. Výsledkami bolo odkresťančenie, antiklerikalizmus či sekularizácia spoločnosti. Bohoslužba bolo od základu ohrozovaná a narúšaná, náboženský život ľudí bol pokrivený, ale nie celkom vykorenený.

Kard. Filoni však zároveň pripomenul, že francúzska revolúcia tiež „odkryla reálny stav Cirkvi, očistiac ju od výhovoriek a alibizmu, a dotkla sa aj vnútornej stránky vzťahu človeka k Bohu, zmyslu jeho poslania vo svete, cirkevnej identity vo vzťahu k spoločnosti a inštitúciám. Prenasledovanie Cirkev zredukovalo na to najzákladnejšie, bez možnosti úniku. Bola to situácia, v ktorej sa prejavila na jednej strane hlboká viera, ale aj prípady lavírovania a slabosti.“

„Nemožno poprieť, že toto všetko sa stalo veľkým očistením na prospech pre vieru, pretože v čase biedy a hlbokej bolesti vždy v srdci rastie obdiv k Božím dielam a jasne sa ukazuje milosrdenstvo voči Cirkvi a Božiemu ľudu,“ skonštatoval kardinál Filoni. Poukázal pritom na skúsenosť sv. Pavla, keď napísal Korinťanom, že Božia moc „sa naplno prejavuje v slabosti“ a citoval aj výrok talianskeho spisovateľa Alessandra Manzoniho z jeho románu Snúbenci, že Boh „nikdy nenarúša radosť svojich detí, ak nie preto, aby im ju pripravil ešte istejšiu a väčšiu.“

Keďže Boh nekoná mimo ľudských a historických podmienok, kardinál Filoni vo svojom príspevku predstavil dva konkrétne vzory misionárkej Cirkvi. Paralelne hovoril o arskom farárovi – sv. Jánovi Mária Vianneyovi (1786-1859) a ct. Pavlíne Márii Jaricotovej (1799-1862), laičke, ktorá pracovala medzi robotníkmi a organizovala pomoc misionárom.

„Arský farár je vzorom – ako by povedal Svätý Otec František – „vychádzajúceho“ kňaza, v neustálom pastoračnom nasadení pre svoju farnosť. Pavlína Mária Jaricotová je príkladom apoštolského inovačného a tvorivého entuziazmu, ktorý sa prejavoval hľadaním nových foriem pomoci pre misionárov pôsobiacich v Číne, Tichomorí a Karibskej oblasti.“

Dnešné misie kardinál Filoni predstavil ako poslanie všetkých veriacich, a nie iba hierarchickej Cirkvi. Chápanie misií sa takto zmenilo najmä po Druhom vatikánskom koncile, čo dosvedčujú aj slová Dogmatickej konštitúcie o Cirkvi Lumen gentium:

„Ako Otec poslal Syna, tak aj on poslal apoštolov (porov. Jn 20,21) a povedal im: «Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (Mt 28,18- 20).

Cirkev prijala od apoštolov tento Kristov slávnostný príkaz ohlasovať spasiteľnú pravdu, aby ho plnila až po samý kraj sveta (porov. Sk 1,8). Vzťahuje teda na seba slová apoštola: «Beda mi, keby som evanjelium nehlásal» (1 Kor 9,16). Preto neprestajne posiela misionárov, kým sa nové cirkvi dokonale neustália a kým aj ony samy neprevezmú úlohu pokračovať v hlásaní evanjelia. Duch Svätý ju totiž podnecuje spolupracovať na uskutočňovaní Božieho rozhodnutia, ktorým bol Kristus ustanovený za základ spásy pre celý svet.

Hlásaním evanjelia Cirkev privádza všetkých, ktorí ju počúvajú, k viere a jej vyznávaniu, pripravuje ich na krst, oslobodzuje ich z otroctva bludu a privteľuje ich ku Kristovi, aby v ňom láskou rástli až k plnosti. Cirkev sa pritom pričiňuje o to, aby čokoľvek dobré, čo sa nachádza v ľudských mysliach a srdciach alebo v národných zvykoch a kultúrach, nielenže nezahynulo, ale aj ozdravelo, povznieslo sa a dozrelo na Božiu slávu“ (Lumen gentium, 17).

Kardinál Filoni dal do pozornosti aj pohľad pápeža Františka, ktorý v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium píše, že Cirkev je misiou a veriaci sú povolaní byť učeníkmi misionármi. Pápež František v tejto súvislosti upozorňuje okrem iného aj na nebezpečenstvo uzatvárania viery do subjektivizmu a na „herézu egocentrického novopelagiánskeho prometeizmu tých, ktorí sa v podstate spoliehajú len na vlastné sily a cítia sa nadradení nad druhými, pretože sa riadia určitými normami alebo pretože sú neochvejne verní istému katolíckemu štýlu z minulosti“ (porov. Evangelii gaudium, 94).

Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov napokon zdôraznil, že to, k čomu dnes Cirkev vyzýva vo vzťahu k misiám, je „perspektíva, v ktorej nie sme ďaleko od ducha sv. Jána Máriu Vianneya a ctihodnej Pavlíny Márie Jaricotovej.“ -ab-

Indonézia 3. augusta – Viac než dvetisíc reprezentantov mladých z dvadsiatich ázijských krajín, päťdesiat biskupov, šiesti kardináli, 160 kňazov a desiatky rehoľníkov sa v týchto dňoch zúčastňujú na Ázijských dňoch mládeže (AYD7). Podujatie od 30. júla do 9. augusta hostí indonézske mesto Jogjakarta. Hlavnými témami uplynulých dní 7. ročníka mládežníckeho stretnutia boli tolerancia a medzináboženský dialóg.

Už samotný názov podujatia „Radostná ázijská mládež: žiť evanjelium v multikultúrnej Ázii“ poukazuje na význam dialógu medzi jednotlivými náboženstvami. Ani voľba hostiteľskej krajiny nie je náhodná. V Indonézii žije najväčšia moslimská populácia. Podľa arcibiskupa Jakarty a predsedu Konferencie biskupov Indonézie Mons. Ignáca Suharyoa „so svojimi 250 miliónmi obyvateľov rozdelených do troch tisícok etnických skupín môže byť skutočným príkladom spolunažívania medzi ľuďmi a náboženstvami pre celú Áziu“.    

Zaujímavosťou je, že na úvod stretnutia vystúpil sultán Hamengku Buwono X., ktorý je civilným i náboženským lídrom v provincii Jogjakarta. V rámci spolupráce organizátorom podujatia poskytol zdarma kongresové centrum, kde sa mladí celý týždeň stretávajú na katechézach, seminároch, koncertoch či modlitbách. Sultán navyše na stretnutí mladých zahral na typickom miestnom mládežníckom inštrumente „othok-othok“. 

Ázijské dni mládeže majú nielen obrovský význam pre miestnu Cirkev, ale aj pre Cirkev na celom kontinente, vysvetlil pre Vatikánsky rozhlas predseda Federácie biskupských konferencií Ázie kardinál Patrick d´Rosario:

„Najdôležitejšou vecou na tomto stretnutí je to, že sú tu mladí ľudia, ktorí naozaj vydávajú svedectvo o evanjeliu a o jeho hodnotách. Keď sa stretávajú, navzájom sa inšpirujú. Viete, v Ázii žijeme v ideologickom kolonializme a niekedy cítime, že sme sa aj s vlastnými hodnotami stratili. Keď sa však títo mladí ľudia z Ázie spolu stretnú, uvedomujú si, aké veľké bohatstvo majú a navzájom sa inšpirujú.“

Ázijské dni mládeže fungujú už od roku 1999 v časových intervaloch dva, tri alebo päť rokov. Naposledy hostila v roku 2014 mládežnícke stretnutie Južná Kórea, kde sa na ňom počas svojej oficiálnej návštevy ázijskej krajiny zúčastnil aj pápež František. -ej-

Vatikán/Ukrajina 3. augusta – Tzv. „technický výbor“ vymenovaný pápežom Františkom s poverením prerozdeliť prostriedky získané z Mimoriadnej európskej zbierky pre Ukrajinu, ukončí svoju činnosť 31. augusta. Výbor od svojho vzniku v júni 2016 monitoroval situáciu na Ukrajine a z výťažku zbierky 1 milión 230 tisíc eur podporil projekty určené na pomoc najzraniteľnejším ľuďom.

Technický výbor vypracoval kompletnú metodiku pre prijímanie, hodnotenie a kontrolu projektov. Na jeho prácu nadviaže od 1. septembra sekretariát v Kyjeve pod vedením koordinátora, ktorým je Mons. Edward Kawa, pomocný biskup rímskokatolíckej diecézy vo Ľvove a člen minoritskej rehole. Svojím vekom 39 rokov sa radí medzi najmladších biskupov na svete. 

Vďaka peniazom zo zbierky mohlo napríklad 86 detí z tzv. „sivej zóny“ vycestovať 27. júla na prázdniny v prímorskom letovisku Savudrija na severe Chorvátska. Pol milióna eur získalo pre svoju činnosť v oblasti zasiahnutej konfliktom spoločenstvo Emmanuel. Ako vysvetlila koordinátorka projektov Galina Kucher, peniaze sa použijú na organizovanie letných táborov pre 2000 detí, nazývaných aj „Územia pokoja“.

Za 150 tisíc eur sa dostanú kotly na tuhé palivo do obcí Marjinka a Krasnohorivka, čím sa pomôže 1410 rodinám. V Marjinke sa pomocou prenosných kotlov zabezpečí kúrenie v dvoch materských škôlkach, každá z nich slúži pre 600 detí.

Na lekársku pomoc a modernizáciu nemocnice v Kramatorsku je vyčlenených 72 tisíc eur. 1500 eur bude použitých na vybudovanie studne v dedinke Bakmukta. -ab-

Libanon 3. augusta – Libanonské verejné inštitúcie sú povinné urýchlene prijať „globálny plán“, ktorý by riešil návrat sýrskych utečencov z krajiny do svojej vlasti. Žiadajú o to maronitskí biskupi v oficiálnom vyhlásení, ktoré vydali 1. augusta na záver svojho zasadania v meste Dimane na severe krajiny.

Podľa slov prelátov pod vedením patriarchu Becharu Butrosa Raia, absencia komplexného plánu, ktorý by riešil situáciu migrantov, už teraz spôsobuje obrovské škody libanonskému národu. Pri štruktúrach OSN a miestnych úradov sa doteraz registroval viac než jeden milión sýrskych utečencov. Ako však píše agentúra Fides, ide o neúplne číslo.

Už v polovici júla sa maronitský patriarcha obrátil s výzvou konať na libanonského prezidenta Michela Aouna. „Napriek všetkej našej solidarite voči utečencom,“ povedal Mons. Rai, „si Libanončania želajú, aby sa znovu zvážil proces s cieľom zabezpečiť bezpečný návrat do vlasti, dajúc bokom rôzne politické pozície, ktoré prekážajú žiadaným riešeniam“. -ej-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: