Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

06/08/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Anjel Pána so Svätým Otcom: Cez leto načerpajme nové sily pre telo i dušu

◊  

Vatikán 6. augusta – V dnešnú nedeľu, ktorá sa kryje so sviatkom Premenenia Pána, Svätý Otec František v poludňajšom príhovore povzbudil veriacich využiť leto na užší duchovný kontakt s Bohom cez rozjímavú modlitbu nad Svätým písmom. Zaželal všetkým, aby im dovolenkový čas poslúžil na regeneráciu tela i ducha, pričom osobitne pamätal na tých, ktorí si bežnú dovolenku z rôznych dôvodov nemôžu dovoliť.

V biblickom zamyslení pápež František predstavil odkaz udalosti Ježišovho premenenia na hore Tábor ako „posolstvo nádeje“, ktoré pozýva „stretnúť sa s Ježišom, aby sme slúžili bratom“. Všetkých, osobitne trpiacich a prenasledovaných, zveril Svätý Otec do ochrany Božej Matky, ktorú nazval „počúvajúcou Pannou“.

Plné znenie nedeľného príhovoru Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Milí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto nedeľu slávime liturgický sviatok Premenenia Pána. Dnešná evanjeliová stať rozpráva, ako sa apoštoli Peter, Jakub a Ján stali svedkami tejto neobyčajnej udalosti. Ježiš ich vzal so sebou «a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty» (Mt 17,1). Zatiaľ čo sa Ježiš modlil, výraz jeho tváre sa zmenil, žiaril ako slnko a jeho odev zbelel ako svetlo. Vtedy sa zjavili Mojžiš a Eliáš a začali s Ježišom viesť rozhovor. V tomto momente, Peter povedal Ježišovi: «Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi» (v. 4). Keď Peter ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak.

Udalosť Premenenia Pána nám ponúka posolstvo nádeje – takto aj my budeme s Ježišom –: pozýva nás stretnúť sa s Ježišom, aby sme slúžili bratom.

Výstup učeníkov na vrch Tábor nás privádza zamyslieť sa nad dôležitosťou odpútania sa od svetských záležitostí, aby sme sa mohli vydať na cestu hore a kontemplovať Ježiša. Ide o to, aby sme sa v stíšení pripravili na pozorné načúvanie Kristovi, milovanému Synovi Otca, a tým opätovne vyhľadávali okamihy na modlitbu, ktoré umožňujú pokorné a radostné prijatie Božieho slova.

V tomto duchovnom výstupe, v tomto odpútaní sa od svetských záležitostí, sme povolaní znovu objavovať upokojujúce a regenerujúce ticho z meditácie nad Evanjeliom, z čítania Biblie, ktoré privádza k cieľu bohatému na krásu, jas a radosť. Túto vnútornú krásu, túto radosť, ktorú Božie slovo v nás plodí, začneme vnímať, keď sa s Bibliou v ruke ponoríme do ticha.

Z tohto hľadiska je obdobie leta prozreteľnostnou chvíľou na to, aby sme umocnili našu snahu hľadať a stretnúť sa s Pánom. V tomto období sú študenti oslobodení od školských povinností a veľa rodín je na dovolenkách; je dôležité, aby človek mohol v čase dovoleniek a oddychu od každodennej práce načerpať nové sily pre telo i ducha a prehlboval tak svoj duchovný život.

Na konci úžasného zážitku Premenenia, učeníci zostúpili z vrchu (porov. v. 9) a ich oči a srdce boli zo stretnutia s Pánom premenené. Aj my môžeme prejsť tým istým. Vždy živšie objavovanie Ježiša nie je samo osebe koniec, ale privádza nás k „zostupu z vrchu“, aby sme sa – naplnení silou božieho Ducha – odhodlali k novým krokom na ceste opravdivého obrátenia a vytrvalo svedčili o láske ako zákone každodenného života.

Premenení Kristovou prítomnosťou a zápalom jeho Slova budeme konkrétnym znakom Božej oživujúcej lásky pre všetkých našich bratov, zvlášť pre trpiacich, pre všetkých tých, čo sú osamelí a opustení, pre chorých a pre to množstvo mužov a žien v rôznych končinách sveta, ktorí sú ponižovaní nespravodlivosťou, aroganciou moci a násilím.

Počas Premenenia zaznel hlas nebeského Otca: «Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho» (v. 5). Pozrime sa na Máriu, počúvajúcu Pannu, ktorá je vždy pripravená prijať a v srdci uchovávať každé slovo božského Syna (porov. Lk 1,51). Kiež nám naša Matka a Matka Božia pomáha naladiť sa na Božie Slovo, aby sa tak Kristus stal svetlom a vodcom celého nášho života.

Zverujeme jej prázdninový čas všetkých, aby bol pohodový a prospešný, no najmä jej zverujeme leto všetkých tých, ktorí si nemôžu užívať čas dovoleniek, nakoľko im v tom bráni vek, zdravotné či pracovné dôvody, ekonomická tieseň alebo iné problémy, aby bolo leto predsa len pre nich časom odpočinku, spríjemneným prítomnosťou priateľov a veselými chvíľami.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Zomrel 83-ročný kardinál Dionigi Tettamanzi, emeritný milánsky arcibiskup

◊  

Taliansko 5. augusta – Dnes v skorých ranných hodinách zomrel kardinál Dionigi Tettamanzi, emeritný arcibiskup Milána. Vo veku 83 rokov podľahol následkom dlhšej choroby.

Duchovným pastierom Milánskej arcidiecézy a všetkým, ktorých zasiahla smrť kardinála Tettamanziho, Svätý Otec František kondoloval formou telegramu. Vyjadruje v ňom svoje uznanie a vďaku za všetko, čo zosnulý kardinál pre Cirkev vykonal. Svätý Otec okrem iného píše:

„Myslím na neho s láskou a s vďačnosťou si spomínam na intenzívnu kultúrnu a pastoračnú činnosť tohto zaslúžilého brata, ktorý vo svojom plodnom živote radostne dosvedčoval evanjelium a oddane slúžil Cirkvi, najprv ako kňaz v Milánskej arcidiecéze, potom ako biskup Ancony-Osima, sekretár Talianskej biskupskej konferencie, arcibiskup Janova, a potom arcibiskup milovanej ambroziánskej cirkvi, a napokon apoštolský administrátor Vigevana.  

Vždy sa prejavoval ako starostlivý pastier, úplne zameraný na potreby a dobro kňazov a všetkých veriacich, so zvláštnou pozornosťou na témy rodiny, manželstva a bioetiky, v ktorých bol zvlášť odborníkom.“

Pápež František zveruje zosnulého do príhovoru Panny Márie a všetkým smútiacich uisťuje o svojej modlitbe a posiela im svoje apoštolské požehnanie.

Kard. Dionigi Tettamanzi sa narodil v Renate pri Miláne 14. marca 1934. Kňazstvo prijal ako 23-ročný z rúk arcibiskupa Montiniho, neskoršieho pápeža Pavla VI. Ako doktor teológie uplatnil svoje výnimočné nadanie pri vyučovaní morálnej a pastorálnej teológie. Otázky manželstva, rodiny, sexuality a bioetiky rozpracoval aj v mnohých knihách, spolu s ďalšími pastorálnymi témami.

V roku 1989 bol menovaný za arcibiskupa diecézy Ancona-Osimo a biskupskú vysviacku prijal z rúk kardinála Martiniho. Vykonával rôzne služby v rámci Talianskej biskupskej konferencie a tiež v rôznych biskupských komisiách a pápežských radách.

V roku 1998 ho sv. Ján Pavol II. kreoval na kardinála a v roku 2002 ho vymenoval za arcibiskupa Milána. Kard. Dionigi Tettamanzi tento úrad zastával do roku 2011. Ako kardinál sa zúčastnil na dvoch konkláve: v roku 2005 a v roku 2013.

Po smrti kardinála Dioniga Tettamanziho má kardinálsky zbor 223 členov, z toho 121 s právom voliť. -ab-

Ako informovala Milánska arcidiecéza, pohrebné obrady budú v utorok 8. augusta o 11. hod. v Milánskom dóme. Kardinála Tettamanziho pochovajú pod oltárom Panny Márie - Virgo Potens, kde odpočíva aj urna bl. kardinála Schustera. Obrady poslednej rozlúčky bude viesť apoštolský administrátor kard. Angelo Scola spolu s milánskym arcibiskupom-elektom Mons. Mariom Delpinim.

Aktualizované: 6.8.2017, 16:14

inizio pagina

Rubrika



Pápežský východný inštitút slávi storočnicu – rozhovor s P. Petrom Dufkom SJ

◊  

Pápežský východný inštitút (PIO - Pontificio Istituto Orientale) v Ríme si v tomto roku pripomína 100. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti prinášame rozhovor s pátrom Petrom Dufkom SJ, ktorý na inštitúte prednáša a zároveň je prorektorom Pápežského kolégia Russicum.

AUDIO:  

Pôsobíš na škole ako pedagóg od r. 2010. Ako si sa k tomu dostal?

Ešte počas práce vo Vatikánskom rozhlase som mal na Pápežskom východnom inštitúte malý kurz pod názvom „Byzantská hudba“. Bolo to práve v čase, keď sa pripravovala reforma našej fakulty. Páter Richard Čemus SJ, žiak kardinála Špidlíka ma v tom čase oslovil s otázkou, či by som nemohol vyučovať „Spiritualitu kresťanského Východu“ študentov propedeutickeho – prípravného ročníka. Takto som sa postupne dostal k duchovnému bohatstvu kresťanského Východu.

Spiritualita kresťanského Východu ma priam fascinuje. Keď sa hlbšie ponorím do štúdia duchovných autorov, cítim, ako sa medzi nami postupne vytvára vzťah. Začínam ich mať rád a oni sa stávajú mojimi priateľmi. Hovoria ku mne a odpovedajú mi na otázky, ktoré v sebe nosím. Mám pocit, akoby nezomreli a neustále objasňovali duchovné bohatstvá viery.

Ktoré predmety vyučuješ?

Momentálne prednášam predmety s názvami „Spiritualita kresťanského Východu“, „Duchovné sprevádzanie na kresťanskom Východe“, „Rozlišovanie a duchovný boj na kresťanskom Východe“, „Byzantská teológia“ a „Byzantska hudba“. 

Pápežský východný inštitút bol založený 15. októbra 1917 pápežom Benediktom XV. S akým úmyslom?

Cirkev dlhý čas cítila potrebu urobiť niečo pre milióny kresťanov, ktorí sa nachádzali v Tureckom impériu. Po jeho zániku, ktorý sa dal očakávať a predpokladať, bolo potrebné vytvoriť podmienky pre prijatie kresťanov zo zaniknutej Otomanskej ríše a poskytnúť im pomoc. Už na Eucharistickom kongrese v Jeruzaleme v roku 1893 východný patriarcha Joseph upozornil na túto situáciu a na jeho podnet pápež Lev XIII. zvolal konferenciu, na ktorú pozval všetkých východných patriarchov. To bol základ pre zrod apoštolského listu Orientalium dignitas Ecclesiarum. Práve tento dokument podnietil vznik akademickej inštitúcie zameranej na kresťanský Východ.

V roku 1922 pápež Pius XI. zveril vedenie inštitútu jezuitom...

Pôvodne bol Pápežský východný inštitút lokalizovaný pri Vatikáne, neďaleko dnešnej Kongregácie pre východné cirkvi. Nachádzal sa v jednej z budov, ktorú bolo potrebné odstrániť kvôli tomu, aby sa vybudovala široká cesta Via della Conciliazione. Spočiatku pôsobilo na inštitúte len päť jezuitov. Na podnet niektorých kardinálov však pápež Pius XI. - keďže chcel vidieť progres tejto inštitúcie - zveril ju jezuitom. Pius XI. mal o Spoločnosti Ježišovej vysokú mienku a okrem vedenia Pápežského východného inštitútu v tom čase zveril jezuitom i Vatikánsky rozhlas.

Koľko fakúlt a koľko študentov má Pápežský východný inštitút?

Inštitút má viac ako 400 študentov. Na pomerne vysokom čísle výrazne participujú študenti modernej gréčtiny, ktorí k nám prichádzajú z iných univerzít. Inštitút mal po svojom vzniku vlastne iba Fakultu východných cirkevných vied. V roku 1971 k nej pribudla aj Fakulta východného cirkevného práva.

PIO poskytuje len nadstavbové štúdium, čo znamená, že na štúdium sa vyžaduje ukončené základné štúdium teológie. Štúdium licenciátu začína tzv. propedeutickým ročníkom, ktorého úlohou je pripraviť študentov po jazykovej stránke. Ide hlavne o zvládnutie klasických jazykov, ktoré sú potrebné k ďalšiemu štúdiu.

Doktorandské štúdium vyžaduje niekoľko kurzov a po ich absolvovaní sa študenti pod vedením moderátora venujú písaniu práce. Nemálo doktorandov pracuje mimo Talianska a s vedúcim prace komunikujú prostredníctvom internetu.

Okrem katolíkov tu študujú aj ľudia z iných kresťanských cirkví?

Áno, predovšetkým pravoslávni kresťania, ktorí sú na našej škole pomerne v hojnom počte. Pápež Benedikt XV., za ktorého pontifikátu bol Pápežský východný inštitút založený, sa vyjadril, že táto akademická inštitúcia má byť otvorená ako katolíckym, tak i ortodoxným študentom. V profesorskom zbore v začiatkoch neboli nekatolíci; v posledných desaťročiach však v profesorskom zbore figurujú i profesori z radov ortodoxných kresťanov.

Prítomnosť nekatolíckych kresťanov na našej škole je pre nás veľkým obohatením. Je to vzácna príležitosť ekumenizmu v praxi, ako aj príležitosť k prirodzenému vyhľadávaniu toho, čo spája a povzbudzuje. A to nielen v oblasti teologického poznávania, ale najmä v oblasti ľudských a náboženských prejavov.

A aký je váš profesorský zbor?

Fakulta východných cirkevných vied, na ktorej pôsobím, je azda najbohatšou zo všetkých jestvujúcich teologických fakúlt. Má veľa hosťujúcich profesorov, ktorí pricestujú na Pápežský východný inštitút z rôznych kútov sveta a sú odborníci v jednej z oblastí.

Ak má pedagogický proces na našej škole poskytnúť kompetentnú intelektuálnu formáciu a odhaľovať a prehlbovať duchovné, liturgické i teologické bohatstvo všetkých východných cirkví, musí inštitút spolupracovať s nemalým počtom externých profesorov. Matéria je jednoducho taká pestrá, že ju nemožno pokryť z radov stabilných profesorov.

Na Pápežskom východnom inštitúte zanechali veľmi výraznú stopu slovenskí jezuiti, najmä tí východného obradu...

To je pravda. Niektorí jezuiti si dodnes pamätajú na dobrotivého a ústretového Michala Lacka, ktorý nenechal nikoho, kto sa na neho obrátil s akoukoľvek prosbou, bez povšimnutia. Samozrejme, do dejín inštitútu sa zapísala i ľahkosť a prezieravosť vladyku Cyrila Vasiľa, ktorý s úsmevom a vtipným nadhľadom zladil neľahké povahy jezuitov pôsobiacich na škole.

Avšak tých výrazných stôp tu zanechalo veľa jezuitov. Nedávno prišiel ktosi s myšlienkou umiestniť v našej knižnici bustu kardinála Špidlíka. Táto myšlienka však ako prišla, tak aj odišla. Dôvod bol jednoduchý - ak by mala byť zachovaná spravodlivosť, museli by sme tam umiestniť najmenej desať ďalších búst. Zdá sa mi, že na Pápežskom východnom inštitúte si radi pripomíname veľké osobnosti jeho dejín, veľmi silno sa však bránime akémukoľvek prejavu kultu osobnosti.

Si momentálne na inštitúte jediným Slovákom?

V profesorskom zbore som momentálne jediný zo Slovenska. Avšak na oboch fakultách, na fakulte východného cirkevného práva a východných cirkevných máme zopár študentov zo Slovenska.

Ako osobne vnímaš význam Pápežského východného inštitútu v súčasnom cirkevnom kontexte?

Pápežský východný inštitút má niečo, čo nemá žiadna iná akademická inštitúcia v Ríme. Obrovské duchovné, teologické a liturgické bohatstvo kresťanského Východu nielenže udržuje a zveľaďuje štúdiom, výskumom a rozličnými vedeckými podujatiami, ale poznanie tohto bohatstva zároveň sprístupňuje západnej cirkvi. Takto sa i kresťanský Západ môže výrazne obohatiť bohatstvom kresťanského Východu. Pápežský východný inštitút poskytuje veľký priestor i pre medzináboženský dialóg a snaží sa odpovedať na aktuálne potreby doby. V poslednom čase venuje zvýšenú pozornosť štúdiu arabského jazyka i islamského náboženstva.

(Rozhovor pripravili Samuel Jackanič SJ a Jozef Bartkovjak SJ)

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 6. augusta 2017

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina

Vysielanie zo 6. augusta 2017

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina