Vatikán/Sierra Leone 16. augusta – Záplavy bahna po intenzívnych dažďoch v Sierre Leone a pondelňajší pôdny zosuv v oblasti hlavného mesta Freetown si doteraz vyžiadali takmer 400 mŕtvych, pričom 600 osôb zostáva stále nezvestných. K číslam, ktoré ešte nie sú konečné, treba pripočítať veľký rozsah škôd pre obyvateľstvo západoafrického pobrežného štátu, ktorý je dlhodobo na najspodnejších priečkach rebríčka chudoby vo svete.

Sústrasť a slová duchovnej posily trpiacemu obyvateľstvu Sierry Leone vyjadril dnes Svätý Otec František. V telegrame adresovanom arcibiskupovi Freetownu Mons. Charlesovi Edwardovi Tambovi s podpisom štátneho sekretára kard. Pietra Parolina sa uvádza:

„Hlboko zarmútený nad ničivými následkami zosuvu bahna na predmestí Freetownu, Jeho Svätosť pápež František uisťuje tých, čo stratili svojich drahých o svojej blízkosti v tomto ťažkom čase. Modlí sa za zomrelých a pre ich smútiace rodiny a priateľov vyprosuje Božie požehnanie v podobe posily a útechy. Jeho Svätosť rovnako vyjadruje modlitbovú solidaritu záchranárom a všetkým, čo sú zapojení do súrnej pomoci na poskytnutie úľavy a podpory obetiam tejto katastrofy.“

Prezident Sierry Leone vyhlásil sedemdňový štátny smútok. Krajina si dodnes odnáša aj iné predchádzajúce tragické údery. V roku 2014 to bola epidémia eboly, no trojnásobne viac životov než epidémia si vyžiadala dlhá a mimoriadne krutá občianska vojna v rokoch 1991 až 2002. Zostalo po nej 50-tisíc mŕtvych.

V kríze naplno pomáha aj miestna pobočka katolíckej charity. Viacerí si však kladú aj otázky ako predchádzať podobným pohromám. Pôdny zosuv bol totiž zapríčinený aj nesprávnym odlesňovaním a stavebnou činnosťou pod svahom. Súvislosti súčasnej katastrofy vysvetľuje Mons. Giorgio Biguzzi, ktorý dlhé roky pôsobil v Arcidiecéze Freetown a dnes je emeritným biskupom Mekemi:

„Je to krajina vo veľkej biede: sú tu ešte zranenia z vojny, navyše tie od eboly, ktorá bola menej dávno. A zatiaľ čo sa krajina znovu zviecha prostredníctvom novej infraštruktúry, udialo sa toto. Treba pripomenúť, že oslabené sú nielen inštitúcie, ale aj infraštruktúra a aj terén. Nebude to ľahké. Hoci teraz sa rieši krízový stav, začína sa aj reflexia nad príčinami: prečo pripustili tieto nelegálne čierne stavby a prehnaný výrub stromov? Nielen kôli stavbám, ale aj na výrobu dreveného uhlia, totiž jediným zdrojom energie je tu drevo. A tak sa začína hovoriť o tom, aby kompetentné inštitúcie a vláda presadili dodržiavanie zákona, aby mali regulačný plán a riešili aj alternatívne energetické zdroje pre obyvateľstvo.“ -jb-

(Aktualizované 16.8.2017, 18:21)

Vatikán/Brazília 16. augusta – Na 10. ročníku celobrazílskeho mítingu katolíckych médií Muticom, ktorý sa dnes začína v Santa Catarine na juhu krajiny, je hlavným hosťom prefekt Sekretariátu pre komunikáciu Svätej stolice Mons. Dario Edoardo Viganò.

„Vychovávať ku komunikácii“ – to je ústredné motto mítingu, ku ktorému Mons. Viganò prispeje svojím úvodným vystúpením na tému „Komunikácia Cirkvi v perspektíve pápeža Františka“. Zmysel svojej účasti na podujatí a hlavné myšlienky, s ktorými sa chce na brazílskej pôde podeliť priblížil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas:

„Je to veľmi dôležitý čas, hovorím to ako prefekt Sekretariátu pre komunikáciu, pretože ide o významný moment spoločnej práce všetkých pracovníkov v oblasti komunikácie v Brazílii. Spoločne uvažujeme nad tým, ako sa môže Cirkev naučiť znovu komunikovať vydávajúc svedectvo, presne podľa paradigmatického príkladu pápeža Františka.

Ako prvé sa pokúsime spoločne analyzovať špecifické charakteristiky komunikácie pápeža Františka a po druhé predstavím reformu, ktorú si praje Svätý Otec a ktorá je už skoro v polovici cesty. Ide o reformu vatikánskych médií, aby sme dospeli k novému systému komunikácie v digitálnej kultúre.“

Aká je charakteristika komunikácie pápeža Františka?

„Pápež František má schopnosť predefinovať zaužívané spôsoby a formy komunikácie. Môžeme povedať, že s kreativitou – čiže opúšťajúc konvencie – používa príbehy a zvlášť prirovnania a metafory, pretože práve tento spôsob rozprávania uľahčuje vzťahy s druhými, zmenšuje odstup: robí z hovoriaceho osobu, s ktorou sa vstupuje do dialógu a vzťahu blízkosti.

Nezabudnime, že rozprávačský spôsob pápeža Františka má vždy veľmi pragmatický výsledok, to znamená, že nie je nikdy autoreferenčne zahľadený do seba, ale  chce byť skôr provokáciou na vyvolanie dôsledku v konkrétnej rovine života. Istým spôsobom chce ponúknuť príležitosť, aby niekto tým, že spozná o niečo viac, že sa stretne s Evanjeliom, mohol aj vykonať vo vlastnom živote gestá a kroky milosrdenstva.“

Akú reformu predstavíte brazílskym novinárom?

„Reforma je už teraz pekne rozbehnutá, a to aj vďaka skutočnosti, že ľudia zapojení na rozličných úsekoch do komunikačného systému Svätej stolice sú vysoko profesionálne zdatní, a najmä majú naozaj cirkevný postoj, čiže predovšetkým postoj služby Svätému Otcovi a Svätej stolici. Takže proces postupuje veľmi dobre a máme veľkú nádej, že tohto roku vznikne nový komunikačný portál Svätej stolice: portál, ktorý zahrnie redakcie patriace v minulosti pod Vatikánsky rozhlas a redakciu Vatikánskeho televízneho centra.

Bude to multimediálny a mnohojazykový  portál. Toto bude nová štruktúra, ktorá umožní Svätej stolici informovanie, ktoré je na jednej strane konzistentné - čo samozrejme neznamená monolitné a ešte menej homogénne zrovnané, ale hlavne koherentné –; avšak toto spoločne so schopnosťou diferencovať, vidieť rozdiely každej redakcie vzhľadom na poslucháčov vlastnej krajiny, u ktorých sú niektoré očakávania alebo aspekty významnejšie v porovnaní s inými. Toto je to, čo chceme robiť, a som si istý, že to spravíme.

Ďalej pri tejto príležitosti predstavím už vykonané kroky, rok za rokom. Proces formácie početného personálu, investovanie do technológie, ktoré bolo nevyhnutné urobiť v rámci prechodu od jedného systému médií – v ktorom každý myslel tak trochu sám na seba a požiadavky tiež vyplývali pre každú redakciu vzhľadom na príslušnú krajinu – smerom ku komunikačnému systému, zodpovedajúcemu hlavne potrebám Svätej stolice: komunikovať pápeža, jeho magistérium, jeho činy, prácu rímskych dikastérií a tej Cirkvi, ktorá je rozšírená po celom svete.

A zároveň treba dať vyniknúť zvlášť významným iniciatívam niektorých cirkví, aby sa dostali do povedomia a mohli ich poznať všetky ostatné cirkvi a aby sa tak z poznania jednej skúsenosti azda mohlo zrodiť niečo podobné, alebo v každom prípade niečo užitočné.“

Môže to byť aj stimulom pre miestne situácie?

„Nuž, je nevyhnutné, aby tu boli miestne podnety a aby oni stimulovali, pretože Cirkev je takto stavaná: je to Cirkev, ktorá spája kaleidoskop osôb, celok v rôznorodosti farieb, pôvodu a prístupov. Cirkev, to je práve táto rôznorodosť a v tejto rôznorodosti sú miestne cirkvi; Rímska cirkev nie je syntézou všetkých cirkví: je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám, a to si vyžaduje od každej miestnej cirkvi, aby bola sama sebou, s vlastnými špecifikami a v rámci jednej spoločnej cesty, ktorou je veľká tradícia Cirkvi, Svätého písma a Magistéria.“

Prehovoríte k stovkám novinárov z celej Brazílie: aké odkaz chcete zanechať v srdciach týchto brazílskych novinárov?

„Na prvom mieste, chcem v Brazílii načerpať všetko to, čo tu môžem získať. Som si istý, že je tu Cirkev veľmi živá, s veľkou pasiou pre človeka a pre Evanjelium; čiže určite budem počúvať. Toto bude pre mňa najväčším darom, ktorý môžem dostať. To, čo by som rád s nimi komunikoval, posolstvo, aké by som im rád zanechal, je to, že v tomto kontexte digitálnej kultúry je technológia síce dôležitou vecou, ale nie prvou, ani tou najdôležitejšiou. Pretože mužovia a ženy Cirkvi nesmú mať ku komunikácii technokratický prístup – technocentrický, zameraný na techniku – ale opätovne antropologický.

Takže je to srdce muža a ženy, ktoré má byť plné balzamu Božej milosti a milosrdenstva, aby aj ľudia na internete, – komunity, ktoré sa nachádzajú na internete – mohli postrehnúť kúsok z toho pôvabu, aký dokáže prinášať Evanjelium. Čiže rád by som povedal, že reforma komunikácie, ktorú robíme v rámci Svätej stolice  a reforma, uprostred ktorej je Cirkev neustále povolaná žiť,  je jedna reforma, ktorá má stále jeden stred: človeka, srdce človeka, ktoré vie prijať plnosť Božej milosti. Pretože keď je človek dotknutý milosťou, vie byť podmanivým svedkom Evanjelia.“ -ab, jb-

Prefekt vatikánskych komunikácií Mons. Viganò na brazílskom mítingu médií

Čína 16. augusta – Katolícka cirkev v Číne sa lúči s dvoma biskupmi, ktorí zomreli 13. a 14. augusta vo vysokom veku. 93-ročný Mons. Silvester Li Jiantang bol emeritným biskupom diecézy Taiyuan s 80 tisíc veriacimi a 86-ročný Mons. Pavol Xie Tingzhe bol tajne vysväteným biskupom 9-tisícového spoločenstva veriacich v Urumqi, v oblasti obývanej prevažne moslimami.

Ako informovala agentúra Asia News, v oboch prípadoch ide o biskupov uznaných Svätou stolicou, ktorí dosvedčili vieru aj utrpením, keď pred rokom 1980 boli nútení stráviť desiatky rokov v táboroch nútených prác.

Mons. Silvester Li Jiantang prijal kňazstvo ako 30-ročný. Desať rokov po vysviacke nastúpil na 16 rokov nútených prác, po ktorých sa v roku 1980 mohol vrátiť do služby vo farnosti. Biskupskú vysviacku prijal v roku 1994 a venoval sa najmä starostlivosti o formáciu kňazov v seminári. Ten neskôr v roku 2013 miestne úrady zavreli. Biskup Silvester Li však založil aj nový seminár a tiež konvent zasvätený Panne Márii Sedembolestnej. Tri roky pred zrieknutím sa úradu vysvätil ako svojho nástupcu biskupa koadjútora. Diecéza Taiyuan sa so zosnulým emeritným biskupom Silvestrom Li rozlúči zajtra pohrebnými obradmi v miestnej katedrále pod vedením súčasného biskupa, Mons. Paula Menga.

Druhým zosnulým biskupom je Mons. Pavol Xie Tingzhe. Ako seminarista sa koncom 50-tych rokov odmietol stať členom Vlastneckého združenia, čo ho stálo nútené práce. Vykonával ich od roku 1961 v továrni v meste Urumqi v oblasti Xinjiang. Po prepustení v roku 1980 mohol prijať kňazskú vysviacku a zostať v spomenutej oblasti slúžiť ako kňaz. V roku 1991 bol so súhlasom z Ríma tajne vysvätený na biskupa pre oblasť Urumqi na severozápade Číny, kde medzi obyvateľstvom prevažujú moslimovia. Až do jeho smrti ho miestne úrady brali len ako kňaza. Biskup Pavol Xie mal pri zahraničnej ceste v roku 1994 možnosť tajne sa stretnúť s pápežom Jánom Pavlom II. vo Vatikáne. Ako uvádza agentúra Asia News, Mons. Pavol Xie bol známy využívaním internetu ako pastoračného prostriedku, keď napr. vyučoval mladých latinské spevy prostredníctvom skupinového chatu.

O životných osudoch veľkých osobností Cirkvi v Číne sa svet často dozvedá až dodatočne, pri príležitosti ich smrti. Stručné posmrtné nekrológy čínskych biskupov od roku 2004 uverejňuje vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Predtým, v období po prerušení vzťahov medzi pekinským komunistickým režimom a Svätou stolicou od roku 1951 vládlo v tejto oblasti mlčanie. Stojí za zmienku, že zbierka nekrológov čínskych biskupov za obdobie od apríla 2004 do júna 2017 práve vyšla vo Vatikánskom knižnom vydavateľstve v publikácii s názvom Biskupi v zemi Konfúcia.

Súčasťou knihy je aj neoficiálny zoznam doteraz žijúcich čínskych biskupov. Kurátor publikácie Gianni Cardinale, novinár talianskeho katolíckeho denníka Avvenire, do nej zaradil aj text významného Listu pápeža Benedikta XVI. čínskym katolíkom z 27. mája 2007. Od publikovania tohto listu, ktorý udal tón novému vývoju vzájomných vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou už uplynulo desaťročie, ktoré pokračuje ďalším úsilím pápeža Františka o uzdravenie narušených vzťahov. -jb-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: