Vatikán 19. augusta - „Modlím sa za všetky obete atentátov týchto dní. Nech viac slepé násilie terorizmu nenájde vo svete miesto.“ Tento odkaz dnes pápež František rozoslal cez sociálnu sieť Twitter. -ab-

Vatikán 19. augusta – Svätý Otec vymenoval štátneho sekretára, kardinála Pietra Parolina, za svojho legáta na oslavách 800-ročnice posvätenia baziliky cisterciánskeho opátstva v Casamari, ktoré sa budú konať 15. septembra.

Opátstvo v Casamari, približne 100 km na juh od Ríma, patrí medzi najdôležitejšie talianske kláštory s gotickou cisterciánskou architektúrou. Z jeho stavbou sa začalo v roku 1203 a chrám bol posvätený v roku 1217. V júni 1957 pápež Pius XII. udelil opátskemu kostolu titul bazilika minor. -ab-

Vatikán/Peru 19. augusta – „Zjednotení v nádeji“ - to je slogan pripravovanej pápežovej návštevy Peru, ktorý je súčasťou obrazového loga v odtieňoch žltej a červenej farby. Andská krajina sa pripravuje prijať Svätého Otca Františka 18. – 21. januára 2018.

V grafickom vyjadrení je na pozadí symbolickej mapy Peru postava usmiateho pápeža Františka s rukou vystretou na pozdrav. Logo zložené z národných farieb Vatikánu a Peru obsahuje aj symbol rúk otvorených k nebu v modlitbovom geste. Ruky pripomínajú siluety krídel holubice a „evokujú modlitbu, chválu a radosť z príchodu pápeža Františka“, píšu organizátori z prípravného výboru pápežovej návštevy, ktorí dnes v Peru oficiálne zverejnili symboly apoštolskej cesty.

Pôjde už o tretiu pápežskú návštevu Peru. Sv. Ján Pavol II. navštívil krajinu v roku 1985 a o tri roky neskôr sa tam vrátil pri príležitosti Mariánskeho eucharistického kongresu. Po 30 rokoch teraz príde pápež František, aby dal krajine „impulz k novému misionárskemu prebudeniu na upevnenie spojenia s Bohom a ľuďmi“. Týmito slovami vyjadrujú svoje očakávania zástupcovia Cirkvi v hostiteľskej krajine. -jb-

Vatikán/Rusko 19. augusta – Už v najbližší pondelok vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin zavíta do Ruskej federácie na oficiálnu návštevu. Počas štvordňovej cesty od 21. do 24. augusta ho bude sprevádzať radca nunciatúry Mons. Visvaldas Kulbokas, ktorý je pracovníkom Oddelenia pre vzťahy so štátmi vatikánskeho Štátneho sekretariátu.

Cieľom návštevy je stretnúť sa s najvyššími občianskymi predstaviteľmi a s vedením Ruskej pravoslávnej cirkvi. Bude to tiež príležitosť preukázať duchovnú blízkosť pápeža miestnej katolíckej komunite.

Ako uviedol denník L´Osservatore Romano, „v rozličných rozhovoroch budú figurovať okrem tém týkajúcich sa bilaterálnych záujmov aj záležitosti medzinárodnej situácie a osobitne hľadania mierových riešení prebiehajúcich konfliktov, s osobitným zreteľom na aspekty humanitárneho charakteru.“    

V pondelok 21. augusta sa kardinál Parolin stretne s katolíckymi biskupmi krajiny. V moskovskej Katedrále Nepoškvrneného Počatia budú vo večerných hodinách spoločne sláviť eucharistiu a na programe je aj agapé za účasti zástupcov kňazov a laikov.

V ten istý deň sa kardinál Parolin stretne aj s volokolamským metropolitom Hilarionom, ktorý je na čele Oddelenia pre zahraničné vzťahy Moskovského patriarchátu.

V utorok čaká kardinála Parolina najprv pracovné stretnutie s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom a popoludní navštívi moskovského patriarchu Kirilla.

V stredu sa vatikánsky štátny sekretár presunie do mesta Soči na stretnutie s prezidentom Vladimírom Putinom. Do Ríma sa kardinál Parolin vracia vo štvrtok dopoludnia. -jb-

Španielsko 19. augusta – Pri svätej omši v Bazilike Sagrada Familia v nedeľu 20. augusta sa veriaci katalánskej metropoly zjednotia v modlitbe za obete teroristických útokov spáchaných pred dvoma dňami v Barcelone a Cambrils, ktoré zanechali 15 mŕtvych a stovku zranených.

Eucharistickému sláveniu o 10. hodine bude predsedať barcelonský arcibiskup metropolita, kardinál Juan José Omella spolu s pomocným biskupom Sebastià Taltavullom. Omša bude obetovaná „za pokoj, za obete, ktoré pri dvoch atentátoch prišli o život,  za uzdravenie zranených a za sprevádzanie ich príbuzných“.  

Barcelonská arcidiecéza pozvala veriacich, aby sa v tejto osobitne ťažkej situácii zúčastnili na nedeľnej slávnosti, s ubezpečením, že v katedrále bude s maximálnou starostlivosťou postarané o ich bezpečnosť. -jb-

Írsko 19. augusta – Presne o rok v tomto období sa stretnú v Írsku rodiny z celého sveta. Program prípravy na Svetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať od 21. do 26. augusta 2018 v Dubline, predstavia už v najbližší pondelok v hlavnej mariánskej svätyni Írska v meste Knock.

Dublinský arcibiskup Mons. Diarmuid Martin spolu s generálnym sekretárom Svetového stretnutia rodín pátrom Timothym Barlettom budú informovať o už pripravených častiach programu, o možnostiach registrácie a o práci, ktorú majú organizátori pred sebou.

Pri svätej omši, ktorú bude tento pondelok v Knocku koncelebrovať arcibiskup Martin spolu s biskupmi a kňazmi z celého Írska, predstavia prítomným symbol svetového stretnutia. Ide o ikonu Svätej rodiny, ktorú si pre túto príležitosť špeciálne objednali v kontemplatívnej redemptoristickej komunite. Ikona bude počas roka prípravy putovať po írskych diecézach. V Írsku pri tejto príležitosti zverejnia aj oficiálnu modlitbu Svetového stretnutia rodín.

„Príďte do Dublinu na stretnutie, na ktorom oslávime krásu, silné momenty, ťažkosti i radosti rodinného života“ - to sú slová oficiálneho pozvania do Dublinu v auguste 2018. Účastníkom sa núka príležitosť zažiť niečo, čo sa im zapíše do života a obohatí ich rodiny. Téma Svetového stretnutia rodín je jasná a stručná: „Evanjelium rodiny - radosť pre svet“.

Miestna cirkev pripravila aj program pre dobrovoľníkov a na zainteresovanie írskych rodín, aby otvorili svoje domy pre prijatie iných rodín počas stretnutia. Na internete je aktívna webstránka stretnutia worldmeeting2018.ie v šiestich jazykoch. Prípravné práce v Írsku budú ďalej pokračovať v spolupráci s vatikánskym Dikastériom pre laikov, rodinu a život. -ab-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 20. nedeľu cez rok A (Mt 15, 21-28): Dialóg

Pred pár rokmi som nechtiac bol svedkom jedného rozhovoru, ktorý mal istý vysoko postavený úradník so svojím – nazvime ho – asistentom. Rozprávali sa o žiadosti, ktorú predložili tomuto vysokému úradníkovi istí ľudia, ktorí od neho chceli dovolenie čosi založiť. Bol to človek mocný a bez neho by to nešlo. Ich žiadosť – hoci išlo o vec naozaj neobyčajnú – nebola vypočutá. Preto sa rozhodli, že tohto úradníka navštívia, aby mu to, čo od neho žiadali lepšie vysvetlili, pretože tušili, že on celkom ich vec nepochopil. No keď sa tento vysokopostavený úradník dozvedel, že toto sa chystá, radikálne možnosť stretnúť sa s nimi odmietol. Keď sa ho jeho asistent pýtal prečo ich neprijme, povedal niečo ako: „To by ešte tak bolo, aby niekto na mňa tlačil. Urobil som svoje rozhodnutie a už ho nezmením. Pre mňa je vec uzavretá.“

Treba povedať, že toto nie je zriedkavá vec. Pýtame sa, čo je to v nás ľuďoch, čo opakovane spôsobuje, že sa zatneme a že nedokážeme ustúpiť alebo zmeniť svoju mienku či rozhodnutie? Je tam zrejme viac dôvodov.

Prvým môže byť podľa mňa snaha o zisk. Úradník má – obrazne povedané – pečiatku a chce za jej pomoci čo najviac zarobiť. Takíto ľudia sú potom neohybní. Ich neohybnosť je však v skutočnosti manipulácia, cez ktorú chcú od človeka, ktorý od nich čosi žiada, nejaký honorár. Tu má základ aj tá naša známa korupcia, s ktorou v našej krajine tak veľmi bojujeme a jej deti: klientelizmus, tenderizmus a mnoho iných. Toto je pochopiteľne odsúdeniahodné vykorisťovanie a zarábanie na núdzi človeka.

Druhým dôvodom môže byť pýcha, ktorú niektorí nazývajú aj termínom boj o moc. Ide o to tomu druhému dokázať, kto je tu silnejší, kto tu má posledné slovo a kto pred kým vlastne ustupuje. Sem zapadá ten známy obraz dvoch ľudí, ktorí prechádzajú cez úzku lávku. Otázka je: kto uhne? Ten, kto chce dokázať svoju silu a dôležitosť určite nie. Beda, ak takýchto ľudí máme na miestach, kde treba ľuďom slúžiť.

Tretím dôvodom môže byť lenivosť alebo neochota tomu druhému vyhovieť alebo sa jeho problémom zaoberať. Takýto ľudia nám povedia, že vec nejde zmeniť, situácia sa nedá riešiť. A pritom sa dá, keby na ich strane bolo aspoň trocha dobrej vôle a ústretovosti.

Ďalším dôvodom môže byť povaha. Máme ľudí, ktorí si veci naplánujú a nie sú schopní ich modifikovať alebo meniť za žiadnych okolností. A to vôbec nie preto, že by boli zlí. Jednoducho majú povahu, ktorá je takto stavaná. Sú ľudia, ktorí sa stavajú k životu ako k matematike. Spočítam, vydelím, vynásobím, podčiarknem a tu je výsledok, ktorý je jasný, presný a nemenný. Ako to zasiahne ľudí, ktorých sa to týka, to ich jednoducho nezaujíma. No máme aj ľudí, ktorým síce vyjde presný výsledok toho, ako by sa mali zachovať, no presvedčí ich „plač sirôt a vdov“. To znamená to, ako toto jeho rozhodnutie ovplyvní životy tých, ktorých sa to týka. Ak by mali títo ľudia trpieť alebo by sa im mala stať škoda, radšej od svojho zámeru, ak je to možné, ustúpia. Ktorý z týchto dvoch prístupov je správnejší? Ťažko povedať. Ten prvý má nesporné výhody. Hovorí o dôslednosti a cieľavedomosti. A taktiež ten, ktorý robí rozhodnutie je krytý presným zachovávaním pravidiel, a teda nič neriskuje. No ten druhý sa ukazuje často ako ľudsky správnejší, pretože je v ňom srdce, hoci pre človeka, ktorý rozhodnutie robí, môže zahrňovať riziko.

V  evanjeliu dnešnej nedele máme predstavený veľmi zaujímavý dialóg medzi Ježišom a kananejskou ženou a  aj jeho apoštolmi, ktorí sa do rozhovoru tiež zamiešali. Ježiš je v príbehu predstavený ako ten, ktorý mal presne definované svoje ciele a ktorý bol pri týchto svojich cieľoch aj veľmi dôsledný. No aj napriek tomu nebol predsa neohybný. Vďaka dialógu, ktorý viedol s kananejskou ženou svoje stanovisko zmenil.

O čo išlo? Ježiš bol presvedčený, že jeho misia je zameraná len na židov a teda, že on sa má venovať len im. Preto sa s pohanmi buď nestýkal, alebo ak sa aj stýkal, tak len veľmi málo. No v dnešnom evanjeliu vidíme, ako sa ocitol na území Týru a Sidonu, ktoré ležalo už mimo židovského teritória. Dnes sa tieto mestá nachádzajú v Južnom Libanone. A tu sa k nemu priblíži žena, ktorá prosí o uzdravenie svojej chorej dcéry. Ježiš ju odmieta. A robí to dosť rázne, ba dokonca až urážlivo. Žena, sa však neurazí, ale prosí ďalej. Ježiš však stále vzdoruje. Až nakoniec ustupuje a žene pomôže. Keď mu žena vysvetlí svoje pádne dôvody, Ježiš svoje rozhodnutie mení.

To, čo u Ježiša vidíme na jednej strane, je silne vytýčený cieľ. Jeho poslaním je misia medzi židmi. No na strane druhej vidíme jeho ochotu – a žena z evanjelia nebola jediná, kde tak urobil – svoj cieľ zmeniť, keď si to okolnosti vyžadujú.

Ako táto ochota u neho vznikala? Vznikala dialógom. Ježiš pred ľuďmi neutekal, ale viedol s nimi dialóg. Nebol neohybný, nedokazoval im svoju moc a to, že on je ten, ktorý má posledné slovo. Vždy im ochotne načúval, ich situáciu skúmal a potom svoje rozhodnutie, ak to šlo, zmenil.

Mohli by sme sa pýtať: „Čo bolo pre Ježiša hlavné kritérium pre to, aby svoje rozhodnutie zmeniť? Bolo to posúdenie toho, či pravidlá, na základe ktorých svoje rozhodnutia robí, ľuďom slúžia alebo im naopak, neslúžia, ba ich životy dokonca ničia. Len si spomeňme, na jeho postoj k sobote, kde povedal: „Sobota je tu pre človeka a nie človek pre sobotu!“ Čo znamená, že pravidlo o sobotnom odpočinku má slúžiť dobru človeka a nie dobro človeka sobote.

Možno poznáte názov knihy, ktorú napísali spisovatelia Andrew van der Bijl, Susan DeVore Williams. Znie: „A Boh zmenil názor.“ A majú pravdu, aj Boh mení svoj názor, keď vidí, že to ľudia potrebujú. Veď čo iné je milosrdenstvo a ochota odpúšťať nám naše hriechy, ak nie zmena názoru a postoja Boha voči nám?

Brat, sestra, ako je to s tebou? Si človekom ohybným? Si ochotný meniť svoje názory a postoje, keď si to situácia žiada? Nemeníš ich, naopak, príliš často a takto si človekom, ktorý vlastne ani nemá svoj názor? Nie si človekom pýchy, ktorý vždy chce mať – aj keď vie, že sa mýli – za každá cenu posledné slovo? Vieš ustúpiť? Vieš viesť dialóg s ľuďmi?

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: