Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

21/08/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Vyšlo Posolstvo ku Dňu migrantov 2018: „Prijať, chrániť, podporovať a integrovať“

◊  

Vatikán 21. augusta – „Prijať, chrániť, podporovať a integrovať migrantov a utečencov“ – to je ústredná myšlienka posolstva pápeža Františka k Svetovému dňu migrantov a utečencov, ktorý sa bude sláviť 14. januára 2018.

Svätý Otec označuje za „znamenie čias smutnú situáciu mnohých migrantov utekajúcich pred vojnou“ a chudobou. Venuje spomienku svojej návšteve Lampedusy na začiatku pontifikátu ako aj založeniu priamo jemu podliehajúcej Sekcie pre migrantov v rámci Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. „Každý cudzinec, ktorý klope na naše dvere – zdôrazňuje s poukazom na 25. kapitolu Matúšovho evanjelia - je príležitosťou stretnúť Ježiša Krista.“ Pápež František v posolstve hovorí o „veľkej zodpovednosti, ktorú Cirkev chce zdieľať so všetkými“, prejavujúc starostlivosť o migrantov.

Posolstvo je rozdelené do štyroch bodov, podľa štyroch slovies „založených na základoch Učenia Cirkvi“. V prvom rade je to „prijať“. Pápež zdôrazňuje, že je nutné „ponúknuť migrantom a utečencom väčšie možnosti bezpečného a zákonného vstupu do cieľových krajín“.

Svätý Otec prosí o zjednodušenie priznávania „humanitárnych víz“ a uprednostnenie opätovného spojenia rodín, pričom tiež hovorí o potrebe „humanitárnych koridorov pre najzraniteľnejších utečencov“. Kritizuje „kolektívne vyhosťovanie migrantov a utečencov“, hlavne keď sa tým dostávajú do krajín, ktoré negarantujú rešpektovanie základných práv. Posolstvo kladie dôraz na princíp ústredného miesta ľudskej osoby a na prednostné zaručenie osobnej bezpečnosti vzhľadom na bezpečnosť krajiny.

Svätý Otec potom upriamuje pozornosť na sloveso „chrániť“. Samotná ochrana podľa jeho slov začína „vo vlasti“ a mala by pokračovať „v krajine migrácie“. Pápež pozýva doceniť kapacity a schopnosti migrantov, ktorí majú mať slobodu pohybu v krajine prijatia a možnosť pracovať. Hovorí aj o ochrane mladistvých migrantov, ktorí majú právo študovať a žiť so svojimi rodinami.  A odvolávajúc sa na bezdomovectvo nie malého počtu migrantov, píše, že môže byť prekonaná „zákonom o občianstve“ zhodným s medzinárodným právom.

Ďalším slovesom je „podporovať“. Znamená to, že všetci migranti majú mať vytvorené podmienky pre osobnú realizáciu. Pápež František povzbudzuje k sociálno-pracovnému začleneniu migrantov a chváli úsilie mnohých štátov v oblasti medzinárodnej spolupráce. Praje si, aby sa pri rozdeľovaní pomoci brali do úvahy potreby rozvojových krajín, ktoré prijímajú obrovské množstvo utečencov a migrantov.

Posledné kľúčové slovo posolstva znie „integrovať“. Pápež hneď podotýka, že integrovanie „nie je asimilácia, ktorá vedie k potlačeniu alebo zabudnutiu vlastnej kultúrnej identity“. Ide o dlhý proces, ktorý „môže byť urýchlený cez ponuku občianstva neviazaného na požiadavky ekonomické a jazykové“.

Svätý Otec ešte raz prosí o „podporovanie kultúry stretnutia“ a ubezpečuje, že Cirkev „je pripravená zapojiť sa ako prvá“ v tejto oblasti. Pripomína, že na dosiahnutie očakávaných výsledkov je „nevyhnutný príspevok politikov a občianskej spoločnosti“. Na záver vyjadruje nádej, že najbližšie mesiace „predstavujú privilegovanú možnosť“ pre potvrdenie „konkrétnymi krokmi“ štyri prednesené body: „prijať, chrániť, podporovať a integrovať“. -ab-

inizio pagina

V Rimini otvorili míting o aktívnom postoji k duchovnému dedičstvu

◊  

Vatikán 21. augusta – V nedeľu 20. augusta sa v talianskom Rimini začal už 38. ročník  tzv. „Mítingu“, čiže „Stretnutia za priateľstvo medzi národmi“. Cieľom podujatia organizovaného hnutím Comunione e liberazione (Spoločenstvo a oslobodenie) je výmena myšlienok medzi účastníkmi patriacim k rôznym vierovyznaniam a kultúram, na prehĺbenie ohlasovania Evanjelia v súčasnom svete. Je tu snaha o vytvorenie priateľského prostredia, kde sa môže budovať mier, spolužitie a priateľstvo medzi národmi.

Riminský biskup Mons. Francesco Lambiasi pri úvodnej svätej omši odovzdal účastníkom stretnutia pozdravné posolstvo, ktoré im v mene Svätého Otca zaslal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.

Mottom Mítingu 2017 je citát z Goetheho Fausta: «To čo si zdedil od svojich otcov, si musíš znovu vydobyť, aby si to vlastnil». Posolstvo pápeža Františka účastníkom týždňového podujatia v Rimini sa sústreďuje na túto ústrednú myšlienku ako „pozvanie k návratu k naším koreňom, k osobnej histórii“. V posolstve ďalej čítame:

„Dlho sa myslelo, že dedičstvo našich otcov ostalo s nami ako poklad, ktorý  stačí strážiť, aby plameň naďalej horel. Avšak nie je to tak: ten oheň, ktorý horel srdci tých, ktorí boli pred nami, sa postupne zoslaboval. Jedným z limitov súčasnej spoločnosti je slabá pamäť, zbavujúca sa toho, čo bolo pre nami  ako neužitočného bremena. Toto však má vážne následky.“

„Ako kresťania nepestujeme nostalgické utiekanie sa k minulosti, ktorej už niet. Hľadíme naopak s dôverou smerom vpred. Nevlastníme priestory, ktoré by sme bránili, pretože Kristova láska nepozná neprekonateľné hranice. Žijeme v čase priaznivom pre Cirkev vychádzajúcu von, ale Cirkev bohatú na históriu, celú poháňanú vetrom Ducha k stretnutiu s človekom, ktorý hľadá dôvod žiť.

Nespočetné sú stopy Božej prítomnosti v dlhej histórii sveta; veď všetko, počnúc od stvorenia, nám hovorí o Ňom. Reálny a živý Boh si želal zdieľať naše dejiny: «Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami» (Jn 1,14). Boh nie je spomienkou, ale prítomnosťou, ktorú treba prijímať vždy nanovo, ako milovaná osoba pre toho, kto miluje.

Existuje choroba, ktorá môže postihnúť pokrstených, a ktorú Svätý Otec nazýva „duchovný alzheimer“. Spočíva v zabudnutí príbehu nášho osobného vzťahu s Bohom, na tú prvotnú Lásku, ktorá nás zasiahla natoľko, že sa nás celkom zmocnil.  Ak sa staneme „zábudlivými“ na naše stretnutie s Pánom, nie sme si viac ničím istí. Vtedy nás popadá strach, ktorý blokuje každý náš pohyb.

Ak opustíme bezpečný prístav nášho vzťahu s Otcom, staneme sa obeťou rozmarov a momentálnych chutí, otrokmi „falošných nekonečien“, ktoré sľubujú modré z neba, ale zanechávajú nás sklamaných a smutných, v kŕčovitom hľadaní niečoho, čo by zaplnilo prázdnotu srdca.

Ako zabrániť tomuto „duchovnému alzheimeru“? Je len jedna cesta: občerstviť si tie počiatky, „prvotnú Lásku“, čo nie je rečnenie alebo abstraktná myšlienka, ale Osoba. Pamäť, ktorá si vďačne uvedomuje tento začiatok, zaisťuje nadšenie nevyhnutné na to, aby sme dokázali čeliť vždy novým výzvam, ktoré si vyžadujú tiež nové odpovede, zostanúc vždy otvorení na prekvapenia Ducha, ktorý vanie kam chce.“

„Naša «Galilea» je tým «miestom prvého volania, kde sa to všetko začalo!», a preto je potrebné «vrátiť sa tam, do žiariaceho bodu, v ktorom sa ma milosť Božia dotkla na začiatku cesty» (pápež František, Homília na Veľkonočnú vigíliu, 19. apríla 2014).“

Posolstve ďalej cituje metaforu z pera zakladateľa hnutia Comunione e liberazione Luigiho Giussaniho:

„Don Giussani zanechal výstižný obraz tohto úsilia, z ktorého nesmieme vycúvať: «Prirodzene, kto má dieťa rád, dá mu do batôžka na jeho chrbte to najlepšie, čo len v živote zažil. [...] Ale v určitom momente prirodzene príde k tomu, že dieťa inštinktívne vezme batoh do rúk a začne si prezerať, čo je v ňom. [...] To, čo nám predtým povedali, sa musí teda pre nás stať problémom! Ak sa to človeku nestane problémom, nikdy sa nestane zrelým [...]. Hľadiac do batoha, [...] porovnáva to, čo tam vidí, čiže to, čo mu vložila na plecia tradícia, s túžbami svojho srdca: [...] s nevyhnutnou potrebou toho, čo je pravdivé, krásne a dobré. [...] Keď takto robí, nadobúda svoju ľudskú tvár» (Výchovné riziko, Miláno 2005, 17-19).

«Znovu získať vlastné dedičstvo» je úloha, ku ktorej Matka Cirkev pozýva každú generáciu. A Svätý Otec pozýva nenechať sa zastrašiť námahami a utrpením, ktoré sú súčasťou cesty.  Nie je nám dovolené hľadieť na realitu len z balkóna, ani nemôžeme zostať pohodlne usadení na pohovke a sledovať svet, ktorý plynie pred nami v televízii. Len pri znovuosvojení si tej pravdy, krásy a dobra, ktoré nám zanechali naši otcovia, budeme môcť prežívať zmenu epochy, v ktorej sme ponorení, ako šancu, ako príležitosť komunikovať ľuďom presvedčivým spôsobom radosť Evanjelia.“

Na záver posolstva kardinál Parolin tlmočí všetkým účastníkom v Rimini apoštolské požehnanie Svätého Otca. V sobotu 26. augusta, po návrate zo svojej práve prebiehajúcej návštevy Ruska, sa vatikánsky štátny sekretár hodlá osobne zúčastniť na záverečnom dni Mítingu. -ab, jb-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Nech Duch Svätý uzdraví rany vojny a terorizmu

◊  

Nech Duch Svätý daruje pokoj celému svetu a nech uzdraví rany vojny a terorizmu.  (Tvít pápeža Františka 21. augusta 2017)

inizio pagina

Pápež František listom pozdravil Synodu metodistických a valdénskych cirkví

◊  

Vatikán/Taliansko 21. augusta – Svätý Otec František formou krátkeho listu pozdravil zasadnutie Synody metodistických a valdénskych cirkví, ktoré sa začalo 20. augusta v Torre Pellice pri Turíne. Spolu s „bratským a srdečným pozdravom“ ich uistil o svojej modlitbe. Pripomenul ich predchádzajúce vzájomné stretnutia v Turíne a v Ríme, ako aj predtým v Argentíne.

Zástupcom metodistických a valdénskych spoločenstiev Talianska pápež František zaželal, aby ich oduševňovala radosť z vedomia, že stoja pred Kristovou tvárou. „Jeho pohľad, ktorý sa k nám skláňa, je zdrojom nášho pokoja, pretože nám dáva cítiť sa milovanými deťmi Otca a dáva nám novým spôsobom vidieť iných, svet a dejiny“, píše v liste Svätý Otec.      

Pápež František v liste hovorí aj o Ježišovej túžbe, aby mohol vidieť svojich učeníkov v plnej jednote:

„Kráčať k plnej jednote, s pohľadom nádeje, ktorý uznáva prítomnosť Boha, ktorý je silnejší než zlo, je veľmi dôležité. Je to tak predovšetkým dnes, vo svete poznačenom násilím a strachom, rozbitosťou a ľahostajnosťou, kde egoizmus presadzovania sa na úkor druhých zatieňuje jednoduchú krásu pohostinnosti, vzájomného delenia sa a lásky. Ale naše kresťanské svedectvo nesmie ustúpiť logike sveta: spoločne si pomáhajme v rozhodnutí žiť logikou Krista!“

Synoda metodistických a valdénskych cirkví na svojom každoročnom stretnutí preberá širokú paletu otázok, od 500. výročia reformácie a ekumenických otázok až po migráciu, sociálne výzvy a bioetické otázky, ako aj problematiku chápania manželstva a rodiny, ku ktorej tieto cirkvi v poslednej dobe zaujali postoj výrazne odlišný od učenia Katolíckej cirkvi. -jb-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“

◊  

Vatikán/Čile 21. augusta - Návšteva pápeža Františka v Čile, ktorej termín 15. – 18. januára 2018 už Svätá stolica oficiálne potvrdila, je momentálne v štádiu základných príprav. Miestna cirkev už vybrala motto, ktoré sa zameriava na dar pokoja. Sú ním Ježišove slová z Jánovho evanjelia: „Svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14,27).

Logo má podobu žltého kríža, ktorého zvislé brvno sa kryje so siluetou pôdorysu krajiny. 18-miliónové Čile leží v dlhom pobrežnom páse medzi Andským hrebeňom a Tichým oceánom. Okrem Santiaga navštívi pápež František aj ďalšie dve veľkomestá Temuco a Iquique.

Návšteva Čile bude tvoriť prvú etapu  januárovej cesty Svätého Otca do Latinskej Ameriky. Druhou etapou budú plné tri dni v Peru, kam sa pápež presunie z Čile 18. januára.

Pripomeňme, že Svätý Otec má pred sebou aj ďalšiu, už celkom blízku cestu na juhoamerický kontinent. V dňoch 6. - 11. septembra ho privítajú na štyroch rozličných miestach v Kolumbii. -jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 21. augusta 2017

◊  

Pondeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina