Vatikán 23. augusta – Pri dnešnej generálnej audiencii v Aule Pavla VI. pápež František v katechéze hovoril o kresťanskej nádeji v súvislosti s vlastnosťou Boha vytvárať nové veci a prekvapenia. Vychádzal z biblického posolstva Knihy Zjavenia sv. Jána o tom, že Boh všetko robí novým a privádza ľudí k večnému cieľu v spojení s ním.

Svätý Otec pozval všetkých položiť si otázku, či vo svojej duši prežívajú jar, alebo tam naopak zavládla jeseň. Vysvetlil, že pre kresťana životné šťastie nie je obmedzené na mladosť a nestáva sa tak vecou minulosti. Zdôraznil, že životná cesta človeka aj napriek mnohým prežívaným utrpeniam vedie k zmysluplnému cieľu.

Pápež František po záverečných pozdravoch určených veriacim z Talianska vyjadril svoju sústrasť všetkým, ktorých postihlo pondelňajšie zemerasenie na ostrove Ischia neďaleko Neapola.

Dnešná katechéza s názvom „Novosť kresťanskej nádeje“ bola už 31. pokračovaním cyklu o kresťanskej nádeji. Pred tým, ako sa Svätý Otec ujal slova, zaznelo čítanie z Knihy zjavenia sv. Jána:

«A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ A hovoril: „Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé.“ A povedal mi: „Stalo sa! Ja som Alfa a Omega, Počiatok a Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom.» (Zjv 21,5-7)

Plné znenie katechézy pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Počuli sme Božie slovo z Knihy zjavenia, ktoré hovorí takto: «Hľa, všetko robím nové» (Zjv 21,5). Kresťanská nádej sa zakladá na viere v Boha, ktorý vždy tvorí niečo nové v živote človeka, tvorí niečo nové v dejinách, tvorí niečo nové vo vesmíre. Náš Boh je Bohom, ktorý tvorí nové veci, lebo je Bohom prekvapení. [Teda] nové veci a prekvapenia.

Nie je kresťanské kráčať s pohľadom upretým do zeme – ako to robia ošípané: vždy tak kráčajú – bez toho, aby pozdvihli oči k horizontu. Akoby sa celé naše putovanie skončilo tu, na piadi pár metrov cesty; akoby v našom živote neexistovala žiadna méta, žiaden cieľ; akoby sme boli nútení túlať sa bez toho, že by naše námahy mali nejaký dôvod. Toto nie je kresťanské.

Záverečné stránky Biblie nám ukazujú posledný horizont cesty veriaceho človeka: Jeruzalem neba, nebeský Jeruzalem. Ten je vykreslený predovšetkým ako veľký stan, v ktorom Boh zhromaždí všetkých ľudí, aby s nimi naveky prebýval (porov. Zjv 21,3). Toto je naša nádej. A čo urobí Boh, keď budeme konečne s ním? Prejaví nám nekonečnú nehu, ako keď otec prijíma svoje deti, ktoré sa dlho namáhali a trpeli.

Ján v Apokalypse prorokuje: «Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!... Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo... Hľa, všetko robím nové» (Zjv 21,3-5). [Teda] Boh nových vecí!

Skúste sa zamyslieť nad týmto úryvkom zo Svätého písma nie abstraktným spôsobom, ale po prečítaní si terajších denných správ, po sledovaní televíznych novín či prezretí si titulných stránok denníkov, kde sa hovorí o toľkých tragédiach, kde sa ohlasujú smutné správy a je tu riziko, že si na ne privykneme.

Pozdravil som niektorých z Barcelony: koľko smutných správ odiaľ! Pozdravil som pútnikov z Konga, toľko smutných správ aj stadiaľ! A mnoho ďalších! A to sme menovali len dve spomedzi krajín, z ktorých ste tu prítomní... Pokúste sa pomyslieť na tváre detí, ktoré prežívajú strach z vojny, na plač matiek, na rozbité sny toľkých mladých ľudí, na utečencov, ktorí čelia strašným potulkám a čaktokrát sú vykorisťovaní... Život je bohužiaľ aj toto. Niekedy by sa nám žiadalo povedať, že je predovšetkým toto.

Možno je to tak, avšak je tu Otec, ktorý plače s nami; je tu Otec, ktorý roní slzy nekonečnej ľútosti voči svojim deťom. Máme Otca, ktorý vie plakať, ktorý plače s nami. Otca, ktorý nás vyčkáva, aby nás mohol utešiť, lebo pozná naše utrpenia a pripravil pre nás inú budúcnosť. Toto je tá veľká vízia kresťanskej nádeje, ktorá sa rozširuje na všetky dni našej existencie a chce nás pozdvihnúť.  

Boh nechcel naše životy omylom, nútiac seba i nás k ťažkým nociam úzkosti. Naopak nás stvoril, lebo chce, aby sme boli šťastní. Je naším Otcom, a ak my – tu a teraz – zakúšame život, ktorý nie je tým, aký si on prial pre nás, Ježiš nás uisťuje, že sám Boh pracuje na našom vykúpení. On pracuje na tom, aby nás vykúpil.

My veríme a vieme, že smrť a nenávisť nie sú poslednými slovami vyslovenými nad oblúkom ľudskej existencie. Byť kresťanmi znamená novú perspektívu: pohľad plný nádeje. Niektorí ľudia sa domnievajú, že v živote je všetko šťastie vyhradené len na mladosť a stáva sa minulosťou, a že žiť znamená pomalý úpadok. Iní zase veria, že naše radosti sú len príležitostné a prechodné, a že do života ľudí je vpísaná nezmyselnosť. Sú to tí, ktorí pred toľkými kalamitami hovoria: ,Nuž, život nemá zmysel. Naša cesta je nezmyselná.’

Avšak my kresťania v toto neveríme. Naopak veríme, že v horizonte človeka je slnko, ktoré osvecuje natrvalo. Veríme, že naše najkrajšie dni majú ešte len prísť. Sme viac ľuďmi jari než jesene. Rád by som sa vás teraz spýtal – každý nech odpovie vo svojom srdci, potichu, ale odpovedzme si: „Som mužom, ženou, chlapcom, dievčaťom jari alebo jesene? Moja duša má jar alebo jeseň?“ Každý si odpovedzme.

Viďme radšej výhonky nového sveta než zožltnuté listy na konároch. Neutiekajme sa k nostalgiám, zármutkom a bedákaniam: vedzme, že Boh z nás chce mať dedičov prísľubu a tých, ktorí neúnavne pestujú sny. Nezabudnite na tú otázku: „Som človekom jari alebo jesene?“ Jari, ktorá očakáva rozkvet, ktorá očakáva ovocie, ktorá očakáva slnko, ktorým je Ježiš, alebo jesene, ktorá má vždy tvár sklonenú k zemi, zatrpknutú a – ako som to už niekoľkokrát povedal – s tvárou feferóniek nakladaných v octe. 

Kresťan vie, že Božie kráľovstvo, jeho moc lásky, rastie ako veľké pšeničné pole, napriek tomu, že má pomedzi kúkoľ. Vždy sú tu problémy, sú tu ohovárania, sú tu vojny,  sú tu choroby... avšak pšenica rastie a nakoniec bude zlo odstránené. Budúcnosť nemáme v rukách, vieme však, že Ježiš Kristus je tou najväčšou milosťou života: je objatím od Boha, ktorý nás očakáva na konci, ale ktorý nás už teraz sprevádza a utešuje na ceste. On nás privádza do toho veľkého Božieho „stánku“, ktorý je medzi ľuďmi (porov. Zjv 21,3), spolu s ostatnými, mnohými bratmi a sestrami, a my Bohu prinesieme spomienku na tieto dni prežité na zemi.

A vtedy bude prekrásne objaviť, že nič nebolo stratené, žiaden úsmev a žiadna slza. Akokoľvek by bol náš život dlhý, bude sa nám zdať, že sme ho prežili jedným dychom. A že stvorenie sa nezastavilo pri šiestom dni knihy Genezis, ale neúnavne pokračovalo ďalej, lebo Boh sa vždy o nás zaujímal. Až do dňa, kedy bude všetko dovŕšené, v to ráno, keď zmiznú slzy, v tom okamihu, keď Boh vysloví svoje posledné slovo požehnania: «Hľa – hovorí Pán – všetko robím nové!» (Zjv 21,5). Áno, náš Otec je Bohom novostí a prekvapení. A v ten deň budeme skutočne šťastní a zaplačeme. Áno, ale plakať budeme od radosti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb-

Vatikán 23. augusta – „Pán je nablízku tým, ktorí sú obeťami starých i nových otroctiev: neľudských prác, nezákonného obchodovania, vykorisťovania.“ Tento odkaz rozoslal dnes Svätý Otec František cez sociálnu sieť Twitter.  Práve dnešný dátum 23. august je z iniciatívy organizácie UNESCO už dve desaťročia Medzinárodným dňom spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie. -jb- 

Vatikán/ Kolumbia 23. augusta – Kolumbia od  blížiacej sa apoštolskej cesty pápeža Františka očakáva impulz pre úspešné vykročenie krajiny na cestu zmierovacieho procesu. Mons. Fabio Suescún Mutis, výkonný riaditeľ prípravnej komisie apoštolskej návštevy v Kolumbii sa v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vyjadril týmito slovami: „Žijeme vo veľkom očakávaní, že návšteva Svätého Otca bude prínosom pre naše srdcia a pre budúcnosť Kolumbie.“

Cesta naplánovaná na 6. – 11. september bude mať motto „Urobme prvý krok“. Slogan hovorí o kroku smerom k zmiereniu a odpusteniu, vysvetľuje Mons. Mutis: „Urobiť prvý krok je prianím, je rozhodnutím, ktoré sa urobí v živote. Kto urobí prvý krok, rozhodne sa zanechať situáciu, ktorá mu nevyhovuje a znovu vykročí smerom k budúcnosti s vierou a nádejou. Kolumbia potrebuje urobiť tento prvý krok zanechajúc za sebou momenty násilia a nespravodlivosti a potrebuje, aby všetci boli ochotní k zmiereniu a k obnoveniu novej krajiny s Ježišom Kristom.“

Pápežova cesta pokoja a zmierenia bude významná nielen pre Kolumbiu, ale pre celú Latinskú Ameriku, ktorá trpí násilím v mnohých častiach, ako napr. vo Venezuele. Čo predstavuje cesta pre kontinent?

„Je to okamžik vďaky, je to dar Boží, aby naše latinskoamerické národy v sebe nanovo oživili tú vieru, ktorú sme dostali, ktorú máme ako poklad, ale ktorú musíme premeniť v hľadanie spravodlivosti, v hľadanie zmierenia a so starostlivosťou o spoločné dobro.“ Povedal pre Vatikánsky rozhlas zodpovedný za apoštolskú návštevu pápeža Františka v Kolumbii Mons. Mutis.

Kolumbia zo svojimi skoro 48 miliónmi obyvateľmi je tretím najľudnatejším štátom Latinskej Ameriky. Ako jediná krajina Južnej Ameriky má pobrežie pri oboch oceánoch, Atlantickom aj Tichom. Hlavným mestom je Bogota. Oficiálnym jazykom je španielčina. Až 94% obyvateľstva sa hlási ku katolíckej viere. -ab-

Vatikán/Rusko 23. augusta – Vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin sa na záver svojej trojdňovej oficiálnej návštevy Ruskej federácie stretol s prezidentom Vladimírom Putinom. Na pôde prezidentskej rezidencie v čiernomorskom Soči dnes spolu hovorili o vzťahoch medzi Vatikánom a Ruskom v politickej, kultúrnej a humanitárnej oblasti.

Ako informovalo úradné médium ruského prezidenta, kardinál Parolin odovzdal prezidentovi pozdrav pápeža Františka so slovami, že Svätý Otec má ich vzájomné stretnutia veľmi dobre v pamäti. Kardinál vyjadril radosť nad rozvíjajúcimi sa bilaterálnymi vzťahmi medzi Ruskom a Svätou stolicou, o čom svedčí mnoho iniciatív, kontaktov a stretnutí. Najmä za posledný rok a v ostatných mesiacoch podľa kardinála Parolina vzťahy nadobudli novú dynamiku.

Vladimír Putin si zaspomínal na srdečné prijatie, akého sa mu dostalo pri jeho návšteve Vatikánu v júni 2015 a na svoj rozhovor s pápežom Františkom. Rusko podľa jeho slov oceňuje dialóg medzi Svätou stolicou a Ruskom, ktorý charakterizuje „dôvera a konštruktívnosť“. „Mám veľkú radosť vidieť, že dialóg pokračuje medzi našimi cirkvami. Viem, že ste mali rozhovory s patriarchom Kirillom. Vítame tento dialóg, ktorý sa začal priamo medzi Svätou stolicou a Ruskou pravoslávnou cirkvou,“ citovala slová prezidenta Putina internetová stránka Prezidentského úradu.

Vatikánsky štátny sekretár spomenul dva významné momenty, ktoré pozitívne posunuli  vzťahy medzi cirkvami: „Pokiaľ ide o naše medzinárodné vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a Ruskou pravoslávnou cirkvou, rozhodne to bolo stretnutie v minulom roku v Havane medzi pápežom a patriarchom. Aj prinesenie relikvií sv. Mikuláša do Ruska, ktoré sa nedávno zakončilo.“

Ruský prezident na jeho slová bezprostredne zareagoval: „Patrí za to osobitná vďaka Vám i pápežovi Františkovi od všetkých kresťanov Ruska.“ Vladimír Putin tiež vyjadril „vďaku v mene všetkých milovníkov umenia“ za zorganizovanie výstavy z Vatikánskych múzeí v moskovskej Tretiakovskej galérii. Dodal, že ruská strana teraz ako odpoveď pripravuje na rok 2018 výstavu „Duchovné dedičstvo ruského umenia od ikonopisectva po avantgardu“.

V štvorčlennej vatikánskej delegácii boli aj apoštolský nuncius v Rusku Mons. Celestino Migliore a radca nunciatúry Mons. Visvaldas Kulbokas. Na ruskej strane bol v delegácii prítomný aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, s ktorým mal kardinál Parolin v predchádzajúci deň osobitné diplomatické rokovanie v Moskve.

Po včerajšom popoludňajšom stretnutí kardinála s patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom a dnešnom prijatí u ruského prezidenta sa program návštevy kardinála Parolina naplnil. Do Ríma sa vracia vo štvrtok dopoludnia. -jb-

Vatikán 23. augusta - Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu upozorňuje na blížiacu sa zmenu svojej emailovej adresy. Doterajšia adresa slovak@vatiradio.va zanikne 25. septembra 2017 a nahradí ju nová adresa: slovak@spc.va.

Zmena je súčasťou prebiehajúcej reformy vatikánskych médií. Za skratkou SPC sa skrýva názov Sekretariátu pre komunikáciu Svätej stolice,  v latinčine Secretaria pro communicatione.

V období do 25. septembra 2017 Vás prosíme, aby ste pre istotu zasielali kópiu emailov aj na osobnú adresu vedúceho redakcie: jozef.bartkovjak@spc.va. 

Ďakujeme za porozumenie.

Slovenská sekcia Redakčného oddelenia Sekretariátu pre komunikáciu Svätej stolice

Vatikán 23. augusta – „Je smutné, že Svetový deň spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie nie je len historickou spomienkou, ale tiež aktuálnou témou.“ Myslí si to podsekretár sekcie pre migrantov a utečencov vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj páter Michael Czerny SJ. Dôsledky niekdajšieho otrokárstva siahajú podľa jeho slov až do dnešnej doby:  

„Dôsledky znamenajú najmä nerovnováhu vo vzťahoch medzi Afrikou a Európou a medzi Afrikou a Amerikou. Je to súčasť tohto veľkého zločinu. Otroctvo bolo [v minulosti] viac menej ,normálnym’ aspektom spoločnosti. Dnes sú jeho mnohé formy skryté, a preto prvý krok znamená otvoriť oči a byť citlivými na nebezpečenstvá moderného otroctva.“

Ako ďalej páter Michael Czerny pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, moderné otroctvo sa dotýka najmä migrantov. Hrozivou súčasťou celosvetového obchodu s ľuďmi sú najmä deti. Práve im venoval tohtoročné posolstvo k Svetovému dňu migrantov pápež František. Podľa P. Czerneho je to výzva k regulácii migračných ciest:

„Cesty migrácií musia byť regulované a musia byť relatívne ,nenáročné’, lebo inak hrozí nebezpečenstvo obchodovania s ľuďmi ako s otrokmi... Prvým nevyhnutným krokom [v boji proti týmto formám otroctva] je, aby si medzinárodné spoločenstvo spytovalo svedomie.“

Na celom svete žije podľa najnovšej správy mimovládnej austrálskej organizácie Walk Free viac než 45 miliónov zotročených ľudí. Štúdie ukazujú, že až dve tretiny novodobých otrokov pochádzajú z Ázie. K najrozšírenejším formám otroctva naďalej patrí zneužívanie žien a detí na prostitúciu. -ej-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: