Vatikán/Poľsko 26. augusta – Pápež František dnes zaslal pútnikom na Jasnú Horu, kde vrcholia oslavy 300. výročia korunovácie Panny Márie Čenstochovskej, videoposolstvo. Svätý Otec si spomína na vlaňajšiu návštevu poľskej svätyne a na osobné stretnutie s „Čiernou Madonou“. Panna Mária je podľa jeho slov nielen Nebeskou kráľovnou, ale je predovšetkým našou Matkou.

Plné znenie posolstva pápeža Františka pútnikom do Čenstochovej   

„Drahí pútnici,

všetkých vás srdečne zdravím, predovšetkým vás, ktorí ste prešli taký kus cesty, aby ste dnes spoločne s drahými bratmi biskupmi a kňazmi dorazili do duchovnej metropoly tejto krajiny.  

Ak Čenstochova leží v srdci Poľska, znamená to, že Poľsko má srdce matky; znamená to, že ku každému úderu srdca dochádza spoločne s tlkotom Božej Matky. Jej ste navyknutí zverovať všetko: minulosť, prítomnosť, budúcnosť, radosti a trápenia osobného života i toho vašej milovanej krajiny. Toto je veľmi krásne.    

A je pre mňa veľmi krásne pripomenúť si, že som tak vlani urobil s vami, keď som stál pod pohľadom Matky, keď som sa pozrel do očí Panny Márie, zverujúc jej srdcu to, čo bolo v tom mojom a vo vašom srdci. Uchovávam si živú spomienku plnú vďačnosti na tie momenty, radosť, že som aj ja mohol prísť ako pútnik osláviť – pod pohľadom Matky – 1050. výročie krstu Poľska.

Dnes sa stretávate pri ďalšej príležitosti milosti: pred 300 rokmi pápež dovolil položiť pápežské koruny na obraz Jasnohorskej Panny Márie, vašej kráľovnej. Je to veľká česť mať za Matku kráľovnú, tú istú kráľovnú anjelov a svätých, ktorá slávne kraľuje v nebi. Ešte väčšiu radosť však spôsobuje vedieť, že kráľovnou je Matka, milovať ako Matku tú, ktorú voláte Pani.

Tento svätý obraz vskutku ukazuje, že Mária nie je vzdialenou kráľovnou, ktorá sedí na tróne, ale Matkou, ktorá objíma Syna a spolu s ním všetkých nás, svoje deti. Je to skutočná Matka, s poznačenou tvárou. Matka, ktorá trpí, lebo si naozaj berie k srdcu problémy nášho života. Je to Matka, ktorá je nablízku, ktorá nás nikdy nestráca z pohľadu; je to nežná Matka, ktorá nás na ceste drží za ruku každý deň.

Želám vám, aby ste toto zakúsili počas slávnostného jubilea, ktoré slávite: nech sa stane príležitosťou, aby ste zakúsili, že nikto z vás nie je sirota; nikto z vás nie je v tomto svete opustenosti sirotou, lebo každý má nablízku Matku, neprekonateľnú kráľovnu nehy. Ona nás pozná a sprevádza nás svojim typicky materinským spôsobom: miernym a zároveň odvážnym, nikdy nie vtieravým a vždy vytrvalým v dobre; trpezlivým voči zlu a aktívnym v šírení svornosti. 

Nech vám Panna Mária udelí milosť tešiť sa z toho spoločne ako rodina zídená okolo Matky. V tomto duchu cirkevného spoločenstva sa ešte mocnejšie modlím vychádzajúc z jedinečného puta, ktoré spája Poľsko s Petrovým nástupcom. Zo srdca vám udeľujem apoštolské požehnanie a všetkým vás láskavo prosím, aby ste sa za mňa modlili.      

Ďakujem.

Nech vás žehná Všemohúci Boh Otec, Syn i Duch Svätý.“ -ej- 

Vatikán 26. augusta – Štátny sekretár Svätej stolice kard. Pietro Parolin reagoval na nedávno zverejnené video, v ktorom sa členovia extrémistickej organizácie Islamského štátu vyhrážajú útokom na Vatikán. Počas tlačovej konferencie na stretnutí v Rimini reagoval na otázku novinárov, či najmenší štát na svete prijal v týchto dňoch nové bezpečnostné opatrenia, týmito slovami:

„Áno, videl som včera to video, ktoré vysielali v televízii. Samozrejme, vyvoláva to znepokojenie. Predovšetkým kvôli tomu nezmyselnému násiliu, ktorého sme dnes svedkami... V každom prípade, vo Vatikáne neboli prijaté ďalšie opatrenia, aspoň čo ja viem; pokračuje sa v rovnakej úrovni pohotovosti a bezpečnosti ako doteraz.“  

Včera popoludní zaznamenali v blízkosti Vatikánu podozrivý dron, diaľkovo riadené bezpilotné vozidlo, ktoré vzbudilo pozornosť polície. Nad bezletovou zónou sv. Petra  vykonalo podľa talianskych médií niekoľko náletov. Zástupkyňa vatikánskeho hovorcu Paloma Ovejerová však média ubezpečila o tom, že „nebol a ani niet dôvod na poplach“. Bezpečnosť vo Vatikáne sa po atentáte v Barcelóne podľa jej slov nijak nezmenila. -ej- 

Nech nám Panna Mária vyprosí milosť nechať sa oživiť Duchom Svätým, aby sme vydali svedectvo o Kristovi s evanjeliovou úprimnosťou. (Tvít pápeža Františka, 26. augusta 2017)

Slovensko 26. augusta – Emeritný spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, ktorý v januári oslávi 70 rokov, dnes oslávil 25. výročie biskupskej vysviacky. Pri tejto príležitosti predsedal slávnostnej omši v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Homíliu predniesol košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. Na slávnosti sa zúčastnili takmer všetci slovenskí biskupi, mnohí kňazi, osoby zasväteného života a veriaci. Na záver liturgie jubilantovi darovali spolu s duchovnou kyticou pamätnicu s fotografiami z miest, kde pôsobil v minulosti. -ej-

Vatikán 26. augusta  – V nedeľu 27. augusta sa pápež František po modlitbe Anjel Pána stretne v Klementínskej sále s účastníkmi konferencie Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov (International Catholic Legislators’ Network). Ide o združenie podporujúce katolíckych zákonodarcov a politikov z celého sveta v ich neľahkej úlohe. Konferencia sa koná každý rok neďaleko Ríma vo Frascati.

Medzinárodnú sieť založili v roku 2010 viedenský arcibiskup kard. Christoph Schönborn a katolícky člen Snemovne lordov David Alton. O význame prijatia členov Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov Svätým Otcom kardinál Schönborn pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Pápeži nás vždy povzbudzovali. Tak ako pápež Benedikt, tak aj pápež František nás prijali každý rok. A títo katolícki poslanci nachádzajú veľké povzbudenie v tomto «áno» zo strany Cirkvi v ich úsilí, pretože častokrát sa cítia dosť osamelí vo svojich parlamentoch a nachádzajú sa v ťažkých situáciách. Vďaka týmto každoročným stretnutiam sa cítia byť povzbudení tak ako v osobnej viere, tak v politickom konaní.“ 

Jednou z dôležitých tém je podľa slov rakúskeho preláta prenasledovanie kresťanov vo svete: „Mnohých krajín, z ktorých poslanci prichádzajú, sa to týka alebo sú z tých krajín, ktoré sa snažia kresťanom v iných krajinách pomáhať“. Noví členovia združenia pochádzajú v posledných rokoch najmä z Afriky. „Tieto stretnutia sú vždy výbornou príležitosťou na konfrontáciu a výmenu ideí,“ vysvetlil kardinál Schönborn. -ab-   

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 21. nedeľu cez rok A (Mt 16, 13-20): Pápežský primát

Keby som sa vás, milí priatelia, spýtal na jednu charakteristiku, ktorá nás katolíkov najviac odlišuje od príslušníkov ostatných kresťanských tradícií – napríklad protestantov, anglikánov alebo pravoslávnych –, čo by to podľa vás bolo? Predpokladám, že by ste menovali veci ako mariánska úcta či eucharistia a mali by ste pravdu. Mariánska úcta a eucharistia, tieto silné stĺpy katolíckej viery a identity naozaj chýbajú v mnohých nekatolíckych kresťanských tradíciách. No nie vo všetkých. Napríklad anglikáni majú eucharistiu a pravoslávni majú dokonca oboje, aj mariánsku úctu aj eucharistiu. No predsa je jedna vec, ktorú máme my katolíci a ktorú nemá žiadna iná kresťanská denominácia. A pritom je to vec, ktorá nie je ani trocha nepodstatná, naopak je tak podstatná, že od nej závisí vlastne všetko ostatné. Tou vecou je pápežský primát. Pápežskému primátu katolícka cirkev vďačí za to, že jej viera je čistá a nezmenená aj po dvoch tisícročiach, že my, kresťania-katolíci 21. storočia veríme a vyznávame presne to isté, čo verili a vyznávali apoštoli a kresťania prvých storočí po Kristu.

Možno by ste mohli namietať, že to isté tvrdia aj kresťania aj iných denominácií. Kto má teda pravdu? Skúsme to zistiť. Dnešná nedeľa nám dáva na to zvláštny mandát, lebo v evanjeliu si čítame o tom, ako Pán Ježiš apoštolovi Petrovi prisľúbil, že na ňom postaví svoju cirkev. A to potom, po svojom zmŕtvychvstaní aj spravil. A od vtedy sa pápežský primát tiahne dejinami a my máme dnes už 266. Petrovho nástupcu v osobe pápeža Františka.

Keby som sa vás spýtal, čo je podľa nášho katolíckeho učenia prameňom našej viery, čo by ste menovali? Verím, že každý katolík by uviedol tri dôležité piliere: Sväté Písmo, Tradíciu a tzv. Magistérium, čiže učenie pápežov a koncilov. Keby ste sa spýtali na to isté hociktorého protestanta, každý by vám povedal, že iba Sväté písmo (Sola Scriptura). Nekatolícki kresťania takmer všetci bez výnimky považujú za prameň svoje viery iba a jedine Sväté Písmo.

Lenže v tomto ich postoji sú prinajmenšom dva problémy: 1) Odkiaľ zoberieme istotu, že náš výklad Svätého Písma je správny, a že sa pri ňom nemýlime? Protestanti hovoria, že sa netreba báť, lebo každého, kto číta Sväté Písmo osvecuje pri tom Duch Svätý, aby sa nemýlil. Lenže ako potom vysvetlíme, že to, čo bolo na počiatku, v dobe reformácie, len jednou cirkvou, sa do dnešných dní rozdelilo na viac ako 20.000 cirkví a tento počet stále narastá? A pritom všetky tieto cirkvi používajú jedno a to isté Sväté Písmo! 2) A druhý problém, odkiaľ sa toto Sv. Písmo (alebo Biblia) vlastne vzalo? Ježiš predsa nič nenapísal. Knihy, ktoré máme v Biblii sa  objavovali postupne, počas prvých desaťročí po Kristovi. Kto rozhodol, že napríklad Evanjelium Jánovo bude v Písme, ale nebude tam evanjelium Tomášovo alebo Jakubovo? Že tam bude napríklad Jakubov list, ale nebude tam Hermasov Pastier?

Odpoveď na obe tieto otázky je rovnaká: Cirkev. Ten, kto dal sväté Písmo dohromady, kto vytvoril a schválil tzv. Kánon alebo zoznam kníh Svätého Písma, bola katolícka Cirkev. Stalo sa tak na koncile v Hippo r. 393 a bolo to znova potvrdené na konciloch v Kartágu r. 397 a 419. Teda Bibliu, ktorú do dnešného dňa používa každá jedna kresťanská cirkev a ktorú každá z nich pokladá za jediný zdroj svojej viery tieto cirkvi prevzali od katolíckej cirkvi.

Viete čo je na tomto najzvláštnejšie? To, že nikto z nich proti zoznamu kníh Svätého Písma neprotestuje. Nepočul som, že by niekto tvrdil, že v Písme by malo byť aj evanjelium Tomášovo. Alebo, že by tam nemal byť list sv. Jakuba. To sa vlastne aj stalo: vieme, že tento list spochybnil sám Luther. No tí po ňom to rýchlo upratali a dnes už nikto z protestantov netvrdí, že tento list tam nepatrí.

Pre nás katolíkov, Cirkev Písmo nielen dala dohromady, ale ho ako jediná aj neomylne vykladá. Všimnime si, čo o tom píše apoštol Pavol v Prvom liste Timotejovi: „Cirkev živého Boha, [je] stĺp a opora pravdy“ (3,15). Vidíme tam tú istotu? Cirkev je stĺp a opora pravdy. Áno, je pravda, že Duch Svätý nás pri čítaní sv. Písma osobne osvecuje a vedie, ale ak  ide o zásadné veci, je to Učiteľský úrad Cirkvi, ktorý dáva k tomu všetkému posledný a definitívny výklad. Veď či nepovedal Ježiš Petrovi: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ (Lk 22,31-32)?

Ako toto Cirkev robí? Vráťme sa znova k tým trom prameňom zjavenia,  ktoré sme spomínali na začiatku. Prvým bolo Sväté Písmo. Áno, Sväté Písmo má aj pre nás katolíkov zásadnú autoritu. Tým, čo sme si povedali, túto autoritu nechceme ani spochybňovať, ani relativizovať. Lenže, ako vieme Písmo sa dá vykladať rôzne. Je veľa príkladov z dejín, kde – okrem toho množstva už spomínaných proti sebe stojacich cirkví – vidíme, že Písmo Sväté sa dá použiť, využiť ale aj zneužiť na čokoľvek. Preto pri jeho výklade potrebujeme vodcu. Veľmi významným vodcom je tradícia, ktorú my katolíci pokladáme za druhý prameň Božieho zjavenia. Tradícia to sú hlavne spisy cirkevných otcov a spisovateľov prvých storočí. Keď máme nejakú spornú vetu v Písme a nevieme ako ju chápať, kto iný nám môže byť v tomto väčšou autoritou, ako ten, kto žil časovo najbližšie k dobe Ježišovej? Pekným príkladom nám tu je práve výrok Ježišov z dnešného evanjelia o Petrovi ako skale Cirkvi. Protestanti hovoria, že to Ježiš povedal len Petrovi, ale neplatilo to pre jeho nástupcov. My katolíci tvrdíme, že to platilo aj pre neho, aj jeho nástupcov. Dôkaz na to nájdeme práve v  spisoch mnohých prvokresťanských spisovateľov, ako napríklad Klement Rímsky, Hegesippus, Sv. Irenej, Tertullián, Sv. Cyprián a mnohí ďalší, ktorých spisy sa nám zachovali. Takto je tradícia pre nás nevyčerpateľným zdrojom odpovedí na množstvo sporných otázok, ktoré môžeme dnes nájsť nielen vo Svätom Písme, ale aj v bežnom živote.

My katolíci sme presvedčení, že Boh svoju cirkev – cez jej hlavu – chráni pred omylom. Ježiš sám sa postaral o tom, aby sme my jeho nasledovníci mali kanál, cez ktorý sa k nám bude až do konca vekov dostávať svetlo pravdy v sporných veciach. Tým kanálom je Cirkev a tým učiteľom Duch svätý. Ako povedal Ježiš u Jána: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 16, 12-13). Vieme, že pápeži v Cirkvi boli všelijakí. Máme medzi nimi veľkých hriešnikov, ale i veľkých svätcov. No niet medzi nimi jediného, ktorý by učil bludy. Ak niekto takého nájde, nech to oznámi.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: