Vatikán 31. augusta – Katolíci a židia „prechádzajú plodným obdobím dialógu“. Týmito slovami dnes ráno vo Vatikáne privítal pápež František členov Konferencie európskych rabínov, Rabínskej rady Ameriky (Rabbinical Council of America) a Najvyššieho rabinátu Izraela (Commision of the Chief Rabbinate of Israel), ktorý spolupracuje s Komisiou Svätej stolice pre náboženské vzťahy so židovstvom.

Svätý Otec poukázal na pozitívnu bilanciu „spoločnej cesty“, ktorá vychádza z koncilovej deklarácie Nostra Aetate o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám, teda ,magny charty’ dialógu so židovskou komunitou:

„Na našej spoločnej ceste, vďaka láskavosti Najvyššieho, v súčasnosti zakúšame plodné obdobie dialógu. To sa odráža vo Vyhlásení medzi Jeruzalemom a Rímom, ktoré ste vydali, a ktoré mi dnes prezentujete. Tento dokument venuje osobitnú pozornosť Deklarácii Nostra Aetate z Druhého vatikánskeho koncilu, ktorej štvrtá kapitola predstavuje «magnu chartu» nášho dialógu so židovským svetom.

Skutočne, prebiehajúce uvedenie do praxe koncilovej deklarácie umožnilo, aby naše vzťahy boli čoraz priateľskejšie a bratskejšie. Nostra Aetate poukazuje na to, že začiatky kresťanskej viery sú už u patriarchov, u Mojžiša a prorokov, v súlade s tajomným Božím plánom spásy. Zároveň jasne konštatuje, že obdarovaní veľkým spoločným duchovným dedičstvom, musí každé vynaložené úsilie napomáhať vzájomnému poznávaniu a úcte, čo možno docieliť najmä biblickými a teologickými štúdiami a bratským dialógom (porov. Nostra Aetate 4).“

Svätý Otec František tiež poukázal na to, že Vyhlásenie medzi Jeruzalemom a Rímom „neskrýva teologické rozdiely“, ktoré existujú medzi katolíkmi a židmi. Vyhlásenie „napriek tomu vyjadruje pevnú vôľu ešte užšie spolupracovať dnes i v budúcnosti,“ dodal pápež a pokračoval:   

„Váš dokument je adresovaný katolíkom, hovoriac o nich ako o ,partneroch, blízkych spojencoch, priateľoch v spoločnom hľadaní lepšieho sveta, ktorý sa môže tešiť pokoju, sociálnej spravodlivosti a bezpečnosti’. Ďalej hovorí, že ,napriek hlbokým teologickým rozdielom, katolíci a židia zdieľajú spoločné názory’ a tiež ,vyznávajú, že náboženstvá musia používať morálne správanie a náboženskú výchovu – nie vojnu, nátlak alebo sociálny tlak, aby ovplyvňovali a inšpirovali’.“  

Na záver svojho dnešného príhovoru pápež František vyslovil modlitbu: „Kiež Večný požehná a osvieti našu spoluprácu, aby sme tak spoločne mohli prijať a ešte lepšie uskutočňovať jeho plány, «plány pre pokoj a nie súženie», pre «budúcnosť a nádej» (Jer 29,11).“ Svätý Otec členom Konferencie európskych rabínov, Rabínskej rady Ameriky a Najvyššieho rabinátu Izraela tiež zaželal všetko dobré k blížiacemu sa židovskému Novému roku a rozlúčil sa s nimi slovami: „Shalom alechem!“ -ej-

Vatikán/Argentína 31. augusta – Pápež František pozdravil veriacich do argentínskeho pútnického miesta Chimpay, kde sa pred stotridsaťjeden rokmi narodil a  pred desiatimi rokmi bol vyhlásený za blahoslaveného Ceferino Namuncurá. Urobil tak v liste, ktorý zaslal miestnemu biskupovi Mons. Estebanovi M. Laxagueovi.

Svätý Otec si zaspomínal na deň blahorečenia tohto mladého chlapca, ktorý zomrel vo veku 18 rokov s túžbou stať sa kňazom saleziánom. „Do pamäti sa mi vryla to obrovské množstvo ľudí, ktorí prišli z rôznych častí. Tie tváre plné radosti z blahorečenia jedného z nich, ktorý nikdy nezabudol na svoje korene, svoj ľud, svoju kultúru,“ napísal argentínsky pápež.

Bl. Ceferino patril k pôvodnému obyvateľstvu Mapuche, ktorí žijú najmä juhu Čile a Argentíny. Chlapec sa počas svojich štúdii v Taliansku stretol aj s pápežom Piom X., ktorému daroval typický mapuchský plášť. V roku 1905 zomrel na tuberkulózu.  

„Rád si spomínam na túžbu, akú mal Ceferino, stať sa kňazom, aby slúžil svojmu ľudu. Tak by to malo byť. Kňaz vždy stotožnený so svojim ľudom, a to takým spôsobom, že svoj čas, svoj život, svoju bytosť dáva k dispozícii svojim bratom.

Mladí vedia štedro odpovedať, keď sa im predstaví Kristus autentickým a skutočným svedectvom života, ako to urobil Cerafino. Kiežby dnes mnohí mladí stretli v Ježišovi lásku svojho života a impulz pre to, aby sa plne venovali druhým,“ dodal na záver svojho listu pápež František a pútnikov do Chimpay ubezpečil o svojich modlitbách. -ej-   

Peru 31. augusta – Tisíce veriacich si v stredu 30. augusta prišli do hlavného mesta Peru uctiť sv. Ruženu Limskú, od smrti ktorej uplynulo tento rok štyristo rokov. Jubileum uzavreli slávením sv. omše v limskej Katedrále sv. Jána, apoštola a evanjelistu.   

Liturgii predsedal emeritný biskup Quita kard. Raul Eduardo Vela Chiriboga. Pápežský vyslanec prečítal prítomným list Svätého Otca, v ktorom pozýva „k vrúcnej zbožnosti k sv. Ružene Limskej, pretože môže od Boha vyprosiť mnoho požehnania pre celú arcidiecézu Limy, pre Peru a pre celý svet“.

Pápež František charakterizoval túto pannu a mystičku slovami z Piesne piesní: žena, ktorá „vyrástla ako ľalia medzi tŕním“. Umŕtvovala sa ťažkými skutkami pokánia a „horela vášnivou láskou, aby získala pre všetkých večný život v Kristovi,“ napísal Svätý Otec a dodal:

„Od malička bola Pánovou priateľkou“, zasvätila sa ako panna a rozvíjala božské čnosti. „Už od mala, zapálená príkladom a na príhovor Panny Márie a sv. Kataríny Sienskej obetovala svoj život Bohu“ a vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika. Na záver posolstva pápež František pripomína lásku sv. Ruženy k „celému stvorenstvu“, ktorá sa prejavovala zvlášť vtedy, keď pozývala „všetko živé chváliť Stvoriteľa“.

Sv. Ružena Limská sa narodila 20. apríla 1586 ako desiata z trinástich detí. Pri krste dostala meno Alžbeta. Pochádzala z bohatej rodiny pôvodne zo Španielska. Od malička cítila povolanie a bola veľkou ctiteľkou sv. Kataríny Sienskej. Tak ako ona, aj sv. Ružena si vo svojich dvadsiatich rokoch obliekla habit Tretieho rádu sv. Dominika, keďže kláštor vtedy ešte v Lime neexistoval.

V rodnom dome zriadila priestor pre núdznych, kde pomáhala deťom a starým opusteným ľuďom, hlavne pochádzajúcim z Indie. Od roku 1609 sa utiahla do cely o veľkosti dvoch metrov štvorcových a venovala sa modlitbe. Vyčerpaná odriekaním zomrela 24. augusta 1617. Sv. Ruženu Limskú kanonizoval v roku 1671 pápež Klement X. Stala sa prvou sväticou v Amerike. Je patrónkou nielen Peru, ale aj celej Ameriky, Filipín a Západnej Indie. -ab- 

Ak budeš načúvať srdcu, objavíš, že si blízko Pána i blízko blížnych. (Tvít pápeža Františka 31. augusta 2017)

Francúzsko 31. augusta – Politika a spoločnosť. Tak znie názov knižného rozhovoru francúzskeho autora Dominiquea Woltona s pápežom Františkom, ktorý bude 6. septembra prezentovať vo francúzskych kníhkupectvách. Ľavicový sociológ sa so Svätým Otcom osobne stretol približne dvanásťkrát v priebehu jedného roka.

Témami rozhovorov bolo napríklad detstvo argentínskeho pápeža, či jeho mladosť. V knihe dokonca priznal, že vo veku 42 rokov navštevoval počas šiestich mesiacov psychoanalytičku, z čoho neskôr veľmi profitoval. „Veľmi mi to pomohlo v živote, keď som potreboval vyjasniť si niektoré veci. A potom v deň, keď zomierala, mi zavolala. Nie pre sviatosti, lebo bola židovka, ale pre duchovný rozhovor,“ zaspomínal si pápež v novej publikácii.

Pápež tiež v knihe rozoberá najdôležitejšie otázky našej dobe, akými sú vojna a mier, globalizácia, náboženstvo a politika, multikulturalizmus, fundamentalizmus, sekularizácia, otázka Európy a migrantov, úloha kresťanov v laickom svete. Rozhovory doplňujú výňatky zo šestnástich veľkých príhovorov pápeža Františka, ktoré predniesol od zvolenia za Petrovho nástupcu, 13. marca 2013. -ej-

Vatikán 31. augusta – Pápež František dnes prijal na súkromných audienciách arcibiskupa Bologne Mons. Mattea Mária Zuppiho a následne biskupa Caseni Mons. Duoglasa Regattieriho pri príležitosti blížiacej sa pastoračnej návštevy týchto talianskych miest dňa 1. októbra.

„Svätý Otec vyjadril radosť nad možnosťou navštíviť a spoznať našu miestnu Cirkev a naše mesto, pretože ešte nikdy nebol v Bologni,“ uviedol pre Vatikánsky rozhlas Mons. Zuppi. Návšteva Bologne má podľa arcibiskupa Bologne „špecifický význam“, pretože sa udeje na konci Eucharistického kongresu, ktorého téma znie «‚Vy sami im dáte jesť.’ Eucharistia a mesto ľudí». V deň, keď pápež navštívi Bologne bude zároveň nedeľa Slova, ktorú „pápež ohlásil v apoštolskom liste Misericordia et Misera práve preto, aby dal do centra pozornosti kresťana Božie slovo,“ vysvetlil Mons. Zuppi.

Hlavnými momentmi pápežovej návštevy budú stretnutie s imigrantmi, modlitba Anjel Pána na námestí za účasti zástupcov sveta práce a obed s chudobnými v Bazilike sv. Petrónia. Ďalej už Mons. Zuppi:  

„Bude to výnimočné miesto obeda, ktoré chce byť fyzickým pokračovaním eucharistickej hostiny. Eucharistia pokračuje v lámaní chleba a v dávaní jedla, ktorým je aj chlieb pre tých, čo ho nemajú.“

Potom nasleduje stretnutie v katedrále s kňazmi a zasvätenými osobami a nakoniec so študentmi a zástupcami univerzitného sveta na Námestí sv. Dominika. Na záver bolonský arcibiskup dodal:

„Bologna je mesto na križovatke. To je aj jeho povolaním: prijatie. V tomto čase plnom otázok, výkričníkov a strachu, verím že pápežova návšteva nám pomôže zamerať sa viac na nádej než na strach.“ -ab-

Bosna a Hercegovina 31. augusta – „Budovať mosty, nie múry“. Tieto slová pápeža Františka, ktoré pred dvoma rokmi adresoval mladým na stretnutí v Sarajeve, si tridsiatka mladých katolíkov, pravoslávnych a moslimov zobrala k srdcu.  

Desať mladých z Bosny, desať z Albánska a desať z Talianska sa zapojilo do výmenného pobytu s názvom „Respect“. Hlavným cieľom projektu je podporiť ochranu životného prostredia a obnovu zanedbaných mestských priestranstiev.

Ako uviedla agentúra SIR ide o iniciatívu, ktorú finančne podporuje Európska únia a na jej realizácii sa podieľali tri organizácie: Pastoračné centrum Jána Pavla II. v Sarajeve, Katolícka charita v Taliansku a albánska organizácia s názvom Poslovia mieru.

Cirkev v Bosne a Hercegovine, ktorá bola hlavným promotérom iniciatívy, považuje mládežnícky projekt za konkrétny krok spolupráce medzi katolíkmi, pravoslávnymi a vyznávačmi islamu v meste s moslimskou väčšinou. Mladí dobrovoľníci spoločne obnovili zanedbaný lesopark na okraji Sarajeva a vybudovali v ňom detské a basketbalové ihrisko.   

Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil aj starosta mestskej časti Semir Efendić. Hovorca pastoračného centra  Josip Milanovic uviedol, že „projekt je pozitívnym príkladom toho, ako sa mladí vďaka svojmu úsiliu môžu spolupodieľať na raste miestnych komunít a zasadiť sa o spoločné dobro.“ -ab- 

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: