Vatikán 31. augusta – Pápež František a ekumenický patriarcha Bartolomej spoločne podpísali posolstvo pri príležitosti Svetového dňa modlitby za starostlivosť o stvorenstvo. Obaja pripomínajú, že tí, ktorí najviac doplácajú na spustošenie životného prostredia sú „tie najzraniteľnejšie národy“ a tí, ktorí žijú v chudobe „v každom kúte zeme“.

Na záver svojho spoločného posolstva vyzývajú mocných sveta, aby „načúvali kriku zeme“ a upozornili na to, že neexistuje „skutočné a trvalé riešenie problému ekologickej krízy a klimatických zmien bez konkrétnej a spoločnej odpovedi“.

Spoločné posolstvo pápeža Františka a ekumenického patriarchu Bartolomeja k Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo

Príbeh stvorenia nám ponúka panoramatický pohľad na svet. Písmo zjavuje, že ,na začiatku’ Boh chcel, aby ľudstvo spolupracovalo na starostlivosti a na ochrane prírodného prostredia. Na začiatku, ako čítame v Genezis (Gn 2,5), «nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem».

Zem nám je zverená ako najvyšší dar a ako dedičstvo, za ktoré nesieme všetci zodpovednosť, aby sa «v plnosti časov» všetko na nebi i na zemi zjednotilo v Kristovi (porov. Ef 1,10). Ľudská dôstojnosť a blahobyt sú hlboko prepojené so starostlivosťou voči celému stvorenstvu. 

Napriek tomu, «medzičasom», predstavuje súčasný svet veľmi odlišný príbeh. Na scénu vstupuje morálny úpadok, v ktorom naše postoje a správania voči stvorenstvu zahmlievajú povolanie byť spolupracovníkmi Boha. Naša tendencia narušovať jemné a vyvážené ekosystémy sveta, nenásytná túžba manipulovať a kontrolovať obmedzené zdroje planéty, chamtivosť pri získavaní neobmedzených ziskov na trhu: toto všetko nás odcudzilo od prvotného plánu stvorenstva.

Už viac nerešpektujeme prírodu ako spoločný dar; naopak, považujeme ju za súkromné vlastníctvo. Už viac neudržujeme vzťah s prírodou, aby sme ju udržiavali; naopak, chováme sa k nej arogantne, aby sme mohli zásobovať naše štruktúry.

Dôsledky tejto alternatívnej vízie sveta sú tragické a trvalé. Ľudské prostredie i to prírodné sa spoločne zhoršujú a takýto zhoršujúci stav planéty dopadá na tých najzraniteľnejších. Vplyv klimatických zmien v prvom rade postihuje tých, ktorí žijú v každom kúte sveta v chudobe.

Naša povinnosť zodpovedne používať pozemské dobrá so sebou prináša uznanie a rešpekt voči každému človeku a voči všetkým živým bytostiam. Naliehavé povolanie a výzva starať sa o stvorenstvo sú adresované celému ľudstvu, aby sa usilovalo o udržateľný a integrálny rozvoj.

Preto zjednotení v tom istom znepokojení o Božie stvorenstvo a uznávajúc, že zem je spoločné dobro, naliehavo vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle, aby 1. septembra venovali čas modlitbe za životné prostredie. Pri tejto príležitosti chceme poďakovať láskavému Stvoriteľovi za úžasný dar stvorenstva a chceme sa usilovať o jeho ochranu pre dobro budúcich generácií.

Koniec koncov vieme, že by sme sa márne namáhali, ak by Pán nebol s nami (porov. Ž 126/127), ak by modlitba nebola v centre našich úvah a bohoslužieb. Cieľom našej modlitby je totiž zmeniť spôsob, akým vnímame svet, aby sme tak zmenili spôsob, akým sa správame ku svetu. Cieľom nášho záväzku je stať sa odvážnymi v prijímaní jednoduchého a solidárneho životného štýlu.  

Obraciame sa na tých, ktorí zaujímajú vplyvné pozície v sociálnej, ekonomickej, politickej a kultúrnej oblasti s naliehavou výzvou, aby zodpovedne načúvali kriku zeme, dbali na potreby tých, ktorí sú marginalizovaní, no predovšetkým, aby odpovedali na prosbu mnohých, a aby podporili globálny konsenzus, aby sa tak zranené stvorenstvo uzdravilo.

Sme presvedčení o tom, že neexistuje žiadne skutočné a trvalé riešenie problému ekologickej krízy a klimatických zmien bez konkrétnej a spoločnej odpovedi, bez spoločnej a prijatej zodpovednosti a bez toho, aby sa solidarita a služba stali prioritami.  

Vo Vatikáne a vo Fanare, 1. septembra 2017   

Pápež František a ekumenický patriarcha Bartolomej

-ej-

Vatikán 1. septembra – Modlitbové videoposolstvo Svätého Otca Františka na mesiac september pozýva veriacich k modlitbe za farnosti. Dnes, v prvý piatok mesiaca, ho ako zvyčajne zverejnila Svetová sieť modlitby pápeža. Svätý Otec sa v ňom prihovára týmito slovami: 

„Farnosti musia byť v kontakte s rodinami, so životom ľudí, so životom spoločnosti.

Musia sa stať miestami, kde sú dvere vždy otvorené, aby sa tak mohlo vyjsť druhým v ústrety.

A je dôležité, aby po tomto vychádzaní druhým v ústrety, nasledoval jasná ponuka viery.  

Ide o otvorenie dverí a o umožnenie toho, aby Ježiš vyšiel von so všetkou radosťou svojho posolstva.

Modlime sa za naše farnosti, aby neboli funkčnými kanceláriami, ale aby sa – oživované misijným duchom – stali miestami odovzdávania viery a svedectva lásky.“ 

Úmysel slovenských biskupov na mesiac september znie: Aby nás vzťah k zjavenej Božej pravde viedol k horlivému odovzdávaniu náboženských právd novej generácii doma i v škole. -ej-

Vatikán/USA 31. augusta – Svätý Otec vyjadril svoju „duchovnú blízkosť a pastoračnú starostlivosť všetkým tým, ktorých postihol násilný hurikán“ Harvey. Telegram s pápežovým odkazom dnes štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin zaslal predsedovi Konferencie biskupov USA kardinálovi Danielovi DiNardovi.

Svätého Otca sa „hlboko dotkla tragická strata na životoch a obrovské materiálne škody, ktoré táto prírodná katastrofa za sebou zanechala“. Ako ďalej kardinál Parolin píše, pápež František „sa modlí za obete a ich rodiny, a za všetkých tých, ktorí sa vitálnou prácou zapájajú pri pomoci, obnovovaní a opravách“. Svätý Otec tiež verí, „že obrovské a bezprostredné potreby tak veľkého počtu ľudí a komunít bude aj naďalej inšpirovať k solidarite a vzájomnej pomoci“.

V dôsledku tropickej búrky, ktorá zasiahla americký štát Texas uplynulý týždeň, zomrelo najmenej 39 ľudí, mnohí sú stále nezvestní. Tisícky ľudí ostali bez strechy nad hlavou. Miestne úrady oznámili, že materiálne škody sa môžu vyšplhať až na 180 miliárd dolárov. Podľa meteorológov ide o udalosť, ktorá sa stane len raz za tisíc rokov. -ej-

Pane, nauč nás kontemplovať ťa v kráse stvorenstva a prebuď našu vďačnosť a náš zmysel pre zodpovednosť. (Tvít pápeža Františka 1. septembra 2017)

Vatikán  1. septembra – „Urobme prvý krok“. Tak znie motto 20. apoštolskej cesty pápeža Františka do Kolumbie, ktorú navštívi v dňoch od 6. do 11. septembra. Stretnutie ohlásené deväť mesiacov po podpísaní mierovej dohody v Havane chce predovšetkým potvrdiť nový smer národného zmierenia po rokoch krvavých konfliktov.

Každý deň pápežovej návštevy sa bude niesť v duchu odlišnej témy. V Bogote to bude téma robotníci za mier a podporovatelia života, vo Villavicencio sa dôraz bude klásť na zmierenie. V Medellíne to budú zase kresťanské povolanie a apoštolát a na záver v Cartagene bude hlavnou témou dôstojnosť človeka a ľudské práva. O dôležitosti tejto cesty poskytol pre Vatikánsky rozhlas rozhovor štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin.

„Návšteva pápeža v Kolumbii má výsostne pastoračný charakter, ako aj všetky ostatné návštevy pápeža v rôznych krajinách a teda jej cieľom je posilniť a povzbudiť bratov vo viere, oživiť ich lásku a povzbudiť ich, aby žili kresťanskú nádej. Samozrejme, že k nej dochádza v mimoriadnom čase, ktorý krajina prežíva, teda v čase začiatku mierového procesu po päťdesiatich rokoch konfliktov a násilia, a toto robí túto návštevu zvlášť dôležitou.

Svätý Otec – ako pastier univerzálnej Cirkvi a ako duchovný vodca – chce stáť na blízku tomuto procesu, povzbudzovať ho, aby kolumbijský ľud, kolumbijský národ po toľkých zármutkoch, toľkej skaze, toľkému utrpeniu mohol skutočne zažiť novú skutočnosť pokoja a svornosti.“

Mier bol konečne dosiahnutý, teraz prichádza tá delikátnejšia fáza. V čom konkrétne sa Svätá stolica a miestna Cirkev snaží kolumbijský národ povzbudzovať?

„Vstupujeme do fázy uplatňovania. Nestačí podpísať dokument. Isteže, je to potrebné, je to nevyhnutný krok, avšak nie dostatočný. Od podpisu, od podpísania týchto dohôd, je potrebné prejsť poriadny kus cesty. A je to cesta, po ktorej treba kráčať každý deň, a do ktorej sa musia zapojiť všetci, musí sa týkať celého človeka, to znamená hlavne srdca a mysle.

Verím, že úloha, základné poslanie Cirkvi v tejto chvíli, je podporovať zmierenie. Toto je centrálny bod. Zdá sa mi, že je to veľmi potrebné práve preto, že mier nebude skutočný, ak k nemu nedôjde vo vnútri kolumbijského ľudu. A  samozrejme jedným zo základných nástrojov tohto zmierenia je schopnosť odpustiť, schopnosť darovať a prijať odpustenie.“

Aký je, predovšetkým dnes, život Katolíckej cirkvi v Kolumbii?

„Myslím si, že ide o Cirkev živú a štedrú, ktorá žila v prostredí konfliktu a násilia, ktoré sa jej čiastočne dotklo, ktorá sa však nenechala zastrašiť, ale pokračovala v sprevádzaní svojich veriacich, ktorí sa cítili povzbudení v nádeji vďaka tejto prítomnosti Cirkvi, Cirkvi, ktorá pracuje na ochrane a podpore ľudskej dôstojnosti a na ochrane a podpore ľudských práv, zvlášť prostredníctvom svojich mnohých charitatívnych a solidárnych diel.“

Mottom návštevy je „Urobme prvý krok“. Je to pozvanie pre všetkých byť misionármi zmierenia. Akým konkrétnym spôsobom to možno dosiahnúť, zvlášť ak pomyslime na mnohé rany, ktoré sú ešte stále nezahojené?

„Uzdraviť srdcia a ošetriť rany, dať nádej, čo sa neskôr stane akýmsi palivom, ktoré živí konkrétnu cestu zmierenia a pokoja. Toto motto sa mi zdá dôležité, lebo hovorí v množnom čísle, čiže zahŕňa všetkých. Všetci sa musia cítiť súčasťou tejto cesty, tohto procesu a tohto plánu.“ -ab-

Vatikán/Kazachstan 1. septembra – Vatikánsky pavilón na medzinárodnej výstave EXPO 2017 v kazašskej Astane hostil vo štvrtok 31. augusta medzináboženské stretnutie na tému «Mier a ochrana stvorenstva». Na úvod konferencie za účasti zástupcov islamu, členov židovskej komunity a rôznych kresťanských denominácií z celého sveta, vystúpil prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kard. Peter Turkson.

Prelát vo svojom príhovore poukázal na ohrozenia našej planéty vďaka nenáležitému používaniu a nespravodlivému prerozdeľovaniu zdrojov, vrátane energetických. Ako príklad kardinál Turkson uviedol „globálne otepľovanie, rozširovanie púšte, odlesňovanie, topenie sa ľadovcov, nedostatok vody, prírodné nešťastia ako tsunami, záplavy a vyhynutie živočíšnych a rastlinných druhov - fenomény, ktoré majú ničivé  dôsledky na životy miliónov ľudí, hlavne v rozvojových krajinách.“

Podľa slov prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj „náboženskí lídri nemôžu ponúknuť riešenia, môžu však ponúknuť víziu sveta inšpirovanú vierou“. „Každý veriaci na zemi musí prehodnotiť svoj spôsob života,“ dodal kard. Turkson. Za dôležité považuje, aby si ľudia uvedomili, že majú byť vďační za dary, akými sú vzduch, vietor, voda, zem, oheň či jedlo. Človek by si mal podľa vatikánskeho zástupcu tiež osvojiť zmysel pre rozumné používanie zdrojov zeme.

Na záver medzinárodnej konferencie prijali náboženskí predstavitelia spoločnú deklaráciu o ochrane životného prostredia, v ktorej sa hovorí o medzináboženských iniciatívach v uplynulých rokoch v prospech životného prostredia a klímy. Náboženstvá podľa nich môžu byť veľkým stimulom pre „konkrétne činy v prospech spoločného domu“ a pripomínajú, že náboženské hodnoty a morálne zásady, akými sú neubližovať iným, solidarita a spravodlivosť, „musia formovať osobitným spôsobom myšlienky a činy veriacich smerom k zvyšovaniu povedomia o naliehavej potrebe lepšie chrániť prírodu, ale tiež našich bratov a sestry, zvlášť tých najchudobnejších a najzraniteľnejších.“ -ab- 

Veľká Británia 1. septembra – Londýnsky súd rozhodol, že päťročné kresťanské dievča, ktoré miestne úrady opakovane zverili do starostlivosti moslimskej rodiny a ktorá podliehala islamizácii, môže bývať u svojej starej mamy. Podľa sudcu „je v najlepšom záujme“ dieťaťa, aby „žila s členom svojej rodiny, ktorá sa bude starať o jej dobro a napĺňať tiež potreby pokiaľ ide o jej pôvod, kultúru a náboženstvo“.

Päťročné dievča odobrali matke z neznámych dôvodov. Následne ju miestne úrady londýnskej štvrti Tower Hamlets dvakrát zverili do starostlivosti ortodoxnej moslimskej rodiny. V jednej nosila pestúnka nikáb, v druhej burku. Nikto z rodiny nehovoril po anglicky. Náhradní rodičia vzali britskému dievčaťu krížik, ktorý nosila na krku, zakázali jej jesť bravčové mäso a nútili ju učiť sa po arabsky.

Tento dramatický prípad podľa prezidenta talianskeho združenia „Veda a život“ otvára dôležitú diskusiu o tom, či pre kresťanské deti môžu byť moslimovia vhodnou pestúnskou či adoptívnou rodinou: Viac už Prof. Alberto Gambino:  

„Ide o správu, ktorá vyvolala veľký záujem, a ktorá poukazuje na to, ako kultúrne a náboženské korene maloletého dieťaťa prevažujú, čo sa týka výchovy rodiny. V tomto prípade ide o opateru, teda biologickí rodičia dieťaťa stále existujú.

V tomto kontexte treba v súlade so zákonmi európskych krajín v mene dobra maloletého dieťaťa dbať o zachovanie jeho kultúrnej, historickej a náboženskej identity. Rozhodnutie súdu je dôležitým signálom, pretože nemožno vymazať kontext dieťaťa, v ktorom sa narodilo. To by znamenalo obrovskú traumu.

Treba mať tiež na pamäti, že ide o náhradnú rodinu, nie o adopciu, kde je dieťa trvalo a nie dočasne. V prípade adopcie by existoval konflikt medzi kultúrnou a náboženskou identitou dieťaťa a právom adoptívnych rodičov prijať adoptované dieťa. Preto sa musíme zbaviť akéhokoľvek pokrytectva a zistiť, či niektoré aspekty islamu nie sú v súlade s demokratickými zásadami nášho právneho systému.

Patria sem napríklad ženská obriezka, polygamia, úloha žien v spoločnosti, ľudské práva vrátane náboženskej slobody. Ak sa ukáže, že táto kompatibilita neexistuje, potom by sme museli zvážiť legitímnosť tohto náboženstva našimi krajinami. Ak je islam v súlade s našim právnym systémom, potom majú rodičia právo vychovávať deti podľa svojho vlastného presvedčenia a kultúry.“ -ej-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: