Vatikán 3. augusta – „Vždy existuje pokušenie nasledovať Ježiša bez kríža, dokonca ukazovať Bohu správnu cestu.“ Tak znela jedna z myšlienok pápeža Františka, ktoré predniesol pred modlitbou Anjel Pána na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Svätý Otec sa nechal inšpirovať Evanjeliom podľa Matúša. 

Plné znenie katechézy pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešný evanjeliový úryvok (porov. Mt 16,21-27) je pokračovaním toho z minulej nedele, v ktorej vystupovalo do popredia vyznanie viery Petra, «skaly», na ktorej chcel Ježiš postaviť svoju Cirkev. Dnes nám Matúš ukazuje opačnú reakciu toho istého Petra, keď Ježiš zjavuje učeníkom, že musí v Jeruzaleme trpieť, byť zabitý a vstať z mŕtvych (porov. v. 21).

Peter si berie Učiteľa stranou a vyčíta mu, že to – čo hovorí – sa jemu, Kristovi, nemôže stať. Ježiš zase Petrovi vytýka tvrdými slovami: «Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!» (v.23). Len pred chvíľou bol apoštol požehnaný Otcom, lebo dostal to zjavenie od Otca; bol pevnou «skalou», na ktorej Ježiš mohol postaviť svoju komunitu a hneď na to sa stáva prekážkou; skalou, avšak nie na budovanie, ale skalou, ktorá zavadzia na ceste Mesiáša. Ježiš dobre vie, že Peter a ďalší majú pred sebou ešte poriadny kus cesty, aby sa stali apoštolmi!

V tej chvíli sa Učiteľ obracia na všetkých tých, ktorí ho nasledujú, s jasnosťou im ukazujúc cestu, ktorú treba prejsť: «Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma» (v. 24). Vždy, aj dnes, existuje pokušenie nasledovať Krista bez kríža, dokonca ukazovať Bohu správnu cestu. Ako Peter: ,Nie, nie, Pane, toto nie, toto sa nikdy nestane.’ Ježiš nám však pripomína, že jeho cesta je cesta lásky, a neexituje skutočná láska bez obety seba samého. Sme povolaní nenechať sa pohltiť víziou tohto sveta, ale stále viac si ako kresťania uvedomovať potrebu a námahu kráčať proti prúdu a vychádzať v ústrety.

Ježiš dopĺňa svoj návrh slovami, ktoré vyjadrujú veľkú, vždy platnú, múdrosť, lebo spochybňujú mentalitu a egocentrické správanie. Vyzýva: «Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho» (v. 25). V tomto paradoxe je zahrnuté zlaté pravidlo, ktoré Boh vpísal do ľudskej prirodzenosti stvorenej v Kristovi; pravidlo, že jedine láska dá zmysel a životu šťastie.  

Vynaloženie vlastných talentov, vlastnej energie a vlastného času len pre vlastnú záchranu, ochranu a realizovanie seba samého v skutočnosti vedie k vlastnej strate alebo lepšie povedané k smutnej a sterilnej existencii. Ak naopak žijeme pre Pána a postavíme náš život na láske, ako to urobil Ježiš, môžeme zakúsiť skutočnú radosť a náš život nebude sterilný, bude plodný.  

V slávení Eucharistie znovu prežívame tajomstvo kríža; nie len si pripomíname, ale robíme pamiatku vykupiteľskej obety, v ktorej Boží syn úplne stráca seba samého, aby seba znova získal od Otca a tak opäť našiel nás, ktorí sme boli spolu s celým stvorením stratení. Zakaždým, keď sa zúčastňujeme na svätej omši, sa nám láska ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista udeľuje ako jedlo a nápoj, aby sme ho mohli nasledovať na každodennej ceste, v konkrétnej službe bratom.

Nech Najsvätejšia Mária, ktorá nasledovala Ježiša až na kalváriu, aj nás sprevádza a pomáha nám nemať strach z kríža s prebodnutým Ježišom, nie kríža bez Ježiša: kríža s Ježišom, teda z kríža utrpenia pre lásku k Bohu a k bratom, lebo toto utrpenie skrze Kristovu milosť plodí vzkriesenie. -ej-     

Vatikán 3. septembra – Na záver nedeľnej modlitby Anjel Pána sa Svätý Otec František prihovoril za národy, ktoré v uplynulých týždňoch postihli ničivé záplavy. Na juhu Ázie si silné dažde toto leto vyžiadali najmenej tisíc obetí a zasiahli viac než 41 miliónov ľudí v Nepále, Indii a Bangladéši. V americkom Texase prišlo o život v súvislosti s hurikánom Harvey najmenej 47 ľudí:

„Zatiaľ čo obnovujem svoju duchovnú blízkosť národom južnej Ázie, ktoré naďalej trpia dôsledkami záplav, chcel by som tiež vyjadriť svoju živú účasť na utrpeniach obyvateľov Texasu a Louisiany, postihnutých hurikánom a mimoriadnymi dažďami, ktoré spôsobili obete, tisícky evakuovaných ľudí a obrovské hmotné škody. Prosím najsvätejšiu Máriu, Tešiteľku utrápených, aby od Pána získala milosť útechy pre týchto našich ťažko skúšaných bratov.“   

Pápež František, ktorý sa v stredu 6. septembra vyberie na apoštolskú návštevu Kolumbie, medzi veriacimi na Námestí sv. Petra zazrel nápis s prianím šťastnej cesty. „Chcem sa vám, ktorí mi želáte šťastnú cestu poďakovať. Ďakujem!,“ dodal na záver spontánne Svätý Otec. -ej- 

Oveľa dôležitejšie je uvedomiť si, ako veľmi nás Boh miluje, než to, ako veľmi ho milujeme my. (Tvít pápeža Františka, 3. septembra 2017)

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Študent teológie na Pápežskej gregorovej univerzite v Ríme Samuel Jackanič SJ sa v rámci rubriky pre gréckokatolíkov zamýšľa na obnovovaním praxe pristupovania detí ku svätému prijímaniu.   

Nový rok znamená pre väčšinu ľudí deň, či dokonca obdobie plné radosti, nádeje a predsavzatí. Nezriedka so sebou prináša i nové udalosti či zmeny. Začiatok nového liturgického roka v našej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sprevádza takisto mimoriadna udalosť, ktorá mnohých gréckokatolíkov oprávnene napĺňa duchovnou radosťou a nádejou. Práve 1. september, a teda začiatok nového liturgického roka, bol totiž pre slovenských gréckokatolíkov dňom obnovy starobylej praxe eucharistického prijímania detí po krste až do veku, v ktorom sú schopné vedome rozlišovať. Rozhodnutie obnoviť túto starobylú tradíciu prijala Rada hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku na svojom zasadaní v Prešove 11.  apríla tohto roku.

Obnovenie spoločného vysluhovania všetkých troch iniciačných sviatostí (krst, myropomazanie a Eucharistia) je návratom do prvého tisícročia kresťanstva, počas ktorého boli tieto tri sviatosti udeľované spolu tak na kresťanskom Východe, ako aj na Západe. Udeľovanie Eucharistie po prijatí krstu a myropomazania (birmovky) v prvotnej  Cirkvi  vychádzalo z faktu jednoty a neoddeliteľnosti sviatostí iniciácie. Prijatie Eucharistie následne po krste a myropomazaní zavŕšilo proces prijatia novopokrsteného do Cirkvi. Zatiaľ čo v Západnej cirkvi  sa prax udeľovania Eucharistie deťom začala vytrácať na prelome 12. a 13. storočia, východné cirkvi v tejto praxi pokračovali aj naďalej a Eucharistiu udeľovali deťom pri krste a následne i pri Božských liturgiách vychádzajúc z predpokladu, že dieťa nepotrebuje na to, aby prijímalo Pánovo telo a krv, schopnosť rozlišovania a že účinok sviatosti nie je podmienený touto schopnosťou. Východné katolícke cirkvi museli však túto prax postupne opustiť v dôsledku prirodzenej či násilnej latinizácie často spôsobenej nevedomosťou alebo nedostatkom rešpektu k odlišnosti východnej liturgickej praxe. Prakticky sa tak postupne prispôsobili praxi Západnej cirkvi a Eucharistiu začali deťom udeľovať až v momente, kedy boli schopné vedome rozlišovať. Aj napriek tomu však v historických prameňoch o Mukačevskej gréckokatolíckej eparchii, ktorá dala duchovný i historický základ aj Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, nachádzame zmienku o udeľovaní Eucharistie deťom na jej území ešte v polovici 18. storočia.

Zmena v tejto mentalite nastala až v 20. storočí, kedy východné katolícke cirkvi povzbudil k návratu k svojim starobylým tradíciám samotný II. vatikánsky koncil dekrétom o východných katolíckych cirkvách Orientalium Ecclesiarum, ktorý v bode číslo 12 „potvrdzuje a schvaľuje dávnu sviatostnú disciplínu, ktorá jestvuje vo východných cirkvách, ako aj spôsob, akým sa sviatosti slávia a vysluhujú, a želá si obnoviť túto prax, kde je to potrebné“.  V podobnom duchu povzbudila východné katolícke cirkvi k návratu k pôvodnej praxi i Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, ktorú Kongregácia pre východné cirkvi publikovala 6. januára 1996. O praxi vysluhovania troch iniciačných sviatostí a podávania Eucharistie deťom vo východných katolíckych cirkvách sa v bode číslo 42 tento dokument vyjadruje, že „v ostatných storočiach sa v rôznych východných katolíckych cirkvách táto prax zmenila, a to najmä vplyvom vonkajších tlakov, vychádzajúcich zo zmien pastoračných a duchovných postojov Západu, ktoré sú síce pochopiteľné, ale z hľadiska východného dedičstva sú cudzie a sú mimo línie dynamizmu, ktorý je východnému dedičstvu vlastný. Tam, kde sa tradičná prax stratila, Kódex vyžaduje ozajstnú reformu a aplikáciu predpísaných noriem podobne, ako si to pre Latinskú cirkev vyžadovala koncilová Konštitúcia o posvätnej liturgii“. Už vďaka krátkemu exkurzu do týchto dokumentov vidíme, že obnoveniu podávania Eucharistie deťom predchádzali na mnohých úrovniach exaktné štúdie a rozličné diskusie a že návrat k tejto starobylej praxi nie je výsledkom náhleho rozhodnutia či násilnej a umelej zmeny. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku tak návratom k tejto pôvodnej praxi prakticky realizuje inštrukcie II. vatikánskeho koncilu, ako aj príslušných smerníc Kongregácie pre východné cirkvi, ktoré východných katolíkov pobádajú k návratu k svojim duchovným a liturgickým prameňom. Jednotlivé východné katolícke cirkvi týmto spôsobom realizujú správne chápanú katolicitu Kristovej cirkvi, ktorá jednotlivé lokálne cirkvi a tradície povzbudzuje a nabáda k tomu, aby rozvíjaním svojho duchovného, liturgického a teologického bohatstva v jednote s Rímskym pápežom a ostatnými lokálnymi cirkvami tvorili jednotu v odlišnosti a takýmto spôsobom boli „dobrými správcami mnohotvárnej Božej milosti“ (1 Pt 4, 10).

Obnoveniu tejto praxe predchádzali v slovenských eparchiách viaceré katechézy, ktoré kňazi v jednotlivých farnostiach čítali počas nedeľných Božských liturgií. Spomínané katechézy postupne veriacim priblížili historický vývoj tejto praxe na kresťanskom Východe a Západe, ako aj príčiny upustenia od tejto praxe. Veriacim zároveň priblížili tak duchovný rozmer obnovenia eucharistického prijímania detí, ako aj niektoré praktické otázky spojené s touto zmenou. Od 1. septembra tak vošla vo všetkých eparchiách do platnosti jednotná prax vysluhovania sviatosti krstu, myropomazania a Eucharistie, ktorá bude deťom podávaná od momentu krstu až do momentu rozlišovania, ktorý bol jednotne stanovený na začiatok 3. ročníka základnej školy. V tomto období deti prestanú prijímať Eucharistiu, absolvujú prípravu na prvú sv. spoveď a Eucharistiu začnú opätovne prijímať po slávnosti „Prvej svätej spovede“ či „Slávnostného svätého prijímania“, ktoré by mali v gréckokatolíckych farnostiach postupne nahradiť doterajšiu prax „Prvého svätého prijímania“.

Je zrejmé, že táto zmena so sebou takisto prinesie nové situácie, ktoré si budú zo strany gréckokatolíckych a rímskokatolíckych veriacich i kňazov na začiatku vyžadovať veľa láskavosti a trpezlivosti. S pribúdajúcim časom sa však táto ekleziálna prax nepochybne stane prameňom duchovnej obnovy tak pre samotných gréckokatolíkov, ako aj pre rímskokatolíkov. Pre samotných gréckokatolíkov sa môže obnovenie eucharistického prijímania detí stať dôležitým krokom pri hlbšom spoznávaní svojej identity a pripomína im, že svoju totožnosť nemôžu budovať na odlíšení sa od iných či na slepej identifikácii sa s nimi. Obnovenie starobylej praxe podávania Eucharistie deťom gréckokatolíkom zároveň pripomína, že slobodné stretnutie s inými si vyžaduje dôsledné a komplexné poznanie vlastnej identity bez strachu z vlastnej odlišnosti a povzbudzuje ich k vedomiu a záväzku odovzdávať nezredukované a neoklieštené duchovné bohatstvo východnej kresťanskej tradície aj iným. V tomto kontexte netreba zabudnúť ani na to, že obnova tejto tradície má i ekumenický rozmer vo vzťahu k našim pravoslávnym bratom a sestrám, pre ktorých je až do dnešných dní táto prax prirodzenou súčasťou ich liturgického a sviatostného života. Modlime sa, aby sa Gréckokatolícka cirkev skrze priblíženie sa k svojim duchovným a liturgickým koreňom stala pre svet spoľahlivým a presvedčivým znamením univerzálnej Kristovej lásky.

Samuel Jackanič SJ

(Vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu 3. septembra 2017)

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: