Kolumbia 11. septembra – V nedeľu 10. septembra zakončil Svätý Otec František svoju apoštolskú návštevu Kolumbie mocným povzbudením všetkým obyvateľom krajiny odvážne „urobiť prvý krok“ k zmiereniu po dlhých desaťročiach konfliktov.

Pri záverečnej svätej omši, ktorú Svätý Otec slávil v pobrežnej zóne Cartageny za polmiliónovej účasti veriacich, svoju homíliu zameral na evanjeliové motívy k angažovanosti za dôstojnosť človeka a ľudské práva.

Pápež ostro odsúdil drogovú zločinnosť a ďalšie formy moderného otroctva. Ako vzory kresťanského postoja v zápase s pošliapavaním ľudskej dôstojnosti pripomenul sv. Petra Klavera a sv. Máriu Bernardu Bütlerovú, ktorí na pôde Cartageny zasvätili svoj život službe vydedencom.

Zmierenie po rokoch konfliktov musí v Kolumbii podľa pápeža Františka vychádzať nielen od inštitúcií, ale aj iniciatívne zdola, na úrovni medziosobných a komunitných vzťahov. V procese národného zmierenia má podľa jeho slov rozhodujúcu úlohu samotný ľud, aby sa dosiahla skutočná kultúrna zmena.

Po slávení omše sa Svätý Otec presunul na cartagenské letisko, odkiaľ sa po rozlúčkovej ceremónii vydal na spiatočný let do Ríma. Jeho prílet sa očakáva o 12:40 na medzinárodnom letisku Ciampino. -jb-

Vatikán/Kolumbia 11. septembra – Pápež František sa na úvod tlačovej konferencie poďakoval novinárom, ktorí ho sprevádzali na jeho 20. apoštolskej ceste v Kolumbii, za ich prácu a netajil sa dojatím z prejavov kolumbijského ľudu:

„Ostal som skutočne dojatý radosťou, nehou, mladosťou a noblesou kolumbijského ľudu. Je to naozaj vznešený ľud, ktorý sa nebojí vyjadriť, to čo cíti, nemá strach cítiť a prejaviť to navonok.“

Na otázku, čo by Svätý Otec rád videl v Kolumbii, ak by sa do latinskoamerickej krajiny mohol vrátiť o niekoľko rokov, odpovedal:  

„Páčilo by sa mi, ak by motto bolo «Urobme druhý krok», to by sa mi páčilo [motto 20. apoštolskej cesty pápeža Františka do Kolumbie bolo «Urobme prvý krok» – pozn. red.]. Bolo to – myslel som si, že viac, počítal som šesťdesiat rokov, ale povedali mi, že – viac menej 54 rokov gerily a tam sa nahromadí veľmi veľa nenávisti, mnoho zášti, zlej krvi, toľko chorých duší... a choroba nie je vinná, prichádza, zachváti ťa ako osýpky...“

Problém korupcie a cesta k odpusteniu

Podľa pápežových slov túto „chorobu nenávisti“ národa spôsobila okrem vojenských jednotiek korupcia. V súvislosti s mierovým procesom vyzdvihol prímerie zo strany Národnej oslobodzovacej armády (ELN).

Svätý Otec má nádej, že práve v dobrej vôli je sila kolumbijského národa. „Národ chce dýchať, musíme mu však pomôcť a to blízkosťou, modlitbou a predovšetkým pochopením toho, koľko bolesti je vo vnútri mnohých ľudí,“ dodal Petrov nástupca.  

Pápež na otázku, či je správne potrestať skorumpovaných ľudí exkomunikáciou, reagoval týmito slovami:

„Všetci sme vždy hriešnici a vieme, že Pán je nám blízko, že on sa nikdy neunaví v odpúšťaní... Problém však je, že skorumpovaný človek sa unaví v žiadaní o odpustenie a zabúda, ako sa prosí o odpustenie. Toto je vážny problém.

Je to stav necitlivosti pred hodnotami, pred deštrukciou, vykorisťovaním ľudí. Nie je schopný prosiť o odpustenie. Je to ako odsúdenie, pre ktoré je veľmi ťažké pomôcť skorumpovanému človeku, veľmi ťažké. Boh to však môže urobiť. Ja sa za to modlím.“ 

Protagonistom urovnania nepokojov by mal byť ľud

Novinárov ďalej zaujímalo, či je možné aplikovať model zmierenia, akým prechádza Kolumbia na ďalšie konflikty vo svete. Podľa slov Svätého Otca je dôležité do procesu zapojiť viaceré strany:

„Myslím si, že tieto technicko-politické žiadosti pomáhajú. Niekedy, aby sa vyšlo z krízy, vyžaduje si to zákrok OSN. Mierový proces však bude napredovať hlavne vtedy, keď ho do rúk vezme ľud. Ale ak sa ho ľud nezmocní... áno, možno máličko kráčať vpred, urobiť kompromis... avšak to, čo som sa snažil povedať počas tejto cesty je, že buď je protagonistom urovnania nepokojov ľud, alebo sa [krajina] dostane len do nejakého bodu... Avšak ak to vezme do rúk ľud, je schopný urobiť to správne. Povedal by som, že toto je správnejšia cesta.“   

Ekológia a morálna zodpovednosť svetových lídrov

Ďalšiu otázku, ktorú novinári položili pri spiatočnom lete z Kolumbie do Ríma pápežovi Františkovi sa týkala ekológie a morálnej zodpovednosti svetových lídrov, ktorí odmietajú spolupracovať s inými krajinami na kontrolovaní skleníkových plynov [narážajúc na nedávne rozhodnutie USA – pozn. red.], lebo odmietajú, že ide o dielo človeka.

Podľa slov Svätého Otca, „ten, kto toto popiera by mal ísť za vedcami a opýtať sa ich“. „Oni hovoria jasne,“ vysvetlil pápež a dodal:

„Myslím si, že ide o niečo, o čom netreba žartovať. Je to veľmi vážna vec. A vy sa ma pýtate: aká je morálna zodpovednosť? Každý má tú svoju. Aj politici majú tú svoju. Každý má vlastnú zodpovednosť. Podľa odpovede, ktorú dávajú.“  

Severná Kórea a problematika zbrojenia

Novinárov ďalej zaujímalo, prečo v tejto oblasti chýba akési „vstúpenie si do svedomia“ zo strany vlád, ktoré sa viac zaujímajú o iné sektory, napr. o problematiku zbrojenia. Príkladom je podľa nich Severná Kórea. Odpoveď podľa slov pápeža Františka možno nájsť v Starom zákone:

„Prichádza mi na um veta zo Starého zákona, myslím, že je to v Žalmoch: ,Človek je hlúpy, je to tvrdohlavec, ktorý nevidí’. Jediné stvorenie, ktoré šliapne znova do tej istej diery je človek. Kôň alebo ďalší to neurobia, veru nie.

Je tu pýcha, samoľúbosť... A potom tu máme boha ,peňazí’, však? Nielen vo vzťahu k stvorenstvu: mnohé veci, sú tu mnohé rozhodnutia, mnohé protirečenia, a niektoré z nich závisia od peňazí. Dnes som v Cartagene začal z jednej strany – nazvime ju, že je to tá chudobná časť Cartageny. Biedna. Tá druhá strana je turistická, bohatá a luxusná bez morálnych rozmerov, povedzme to tak.

Tí, ktorí tam chodia, si to neuvedomujú? Alebo analytici, sociálni politici, nevšímajú si to? ,Človek je hlúpy’, píše sa v Písme. A tak je tomu, keď niektorí nechcú vidieť, nechcú vidieť. Hľadia len na jednu stranu. Neviem, a čo sa týka Severnej Kórey, poviem vám pravdu: skutočne to nechápem. Lebo skutočne nerozumiem tomu svetu geopolitiky, je to na mňa priveľa.“

Zmena imigračných zákonov v USA a ohrozená budúcnosti mladých

Mexická novinárka Valentina Alazraki sa opýtala: „Svätý Otec, vždy keď sa stretnete s mladými, v akejkoľvek časti sveta, vždy hovoríte: «Nedajte si ukradnúť nádej, nedajte si ukradnúť radosť a budúcnosť». Žiaľ v USA bol zrušený zákon „Dreamers“, snívajúcich: hovoríme o 800 tisíc mladých, mnohých Mexičanoch, Kolumbijčanoch, z mnohých krajín. Nemyslíte si, že s týmto zákonom, jeho zákazom, títo mladí stratia radosť, nádej, budúcnosť?“ Pápež František odpovedal:

„Počul som o tomto zákone, nemal som možnosť prečítať si jeho články a to, ako sa vo veci rozhoduje. Nepoznám ho dobre, ale... oddeliť mladých, po prvé, od rodín, nie je niečo, čo prinesie dobré ovocie: ani pre mladých, ani pre rodiny. Myslím si, že tento zákon, ktorý, ako sa domnievam, prichádza nie z parlamentu, ale z exekutívy, – ak je to tak, ale nie som si istý –, je nádej že sa ešte trochu popremýšľa. Pretože som počul hovoriť prezidenta Spojených štátov: predstavuje sa ako človek pro-life, a ak je skutočne pro-life rozumie, že rodina je kolíska života, a že sa musí obhájiť jej jednota. Ale mám záujem preštudovať si dobre ten zákon.

Ale naozaj, keď sa mladí cítia – vo všeobecnosti, v tomto prípade alebo v iných prípadoch – zneužívaní, ako v toľkých prípadoch, nakoniec sa cítia bez nádeje.  A kto im ju ukradne? Droga, iné závislosti, samovraždy... Samovraždy mladých, to je veľmi silné, a prichádzajú vtedy, keď sú odtrhnutí od koreňov. Je veľmi dôležitý vzťah mladého človeka so svojimi „koreňmi“. Vykorenení mladí, dnes, prosia o pomoc: chcú znovu nájsť korene. Preto veľmi nalieham na dialóg medzi mladými a starými, trošku preskočiac rodičov. Nech sa rozprávajú s rodičmi. No so starkými preto, lebo tu sú korene, a sú trošku vzdialenejšie, aby sa vyhlo konfliktom, ktoré môžu mať s tými bližšími koreňmi, akými sú tie rodičovské. Ale mladí dnes potrebujú znovu nájsť korene. Akákoľvek vec, ktorá ide proti koreňom, kradne ich nádej.“  

Cirkev a štát v otázke migrácie z Afriky: otvorené srdce, rozvážnosť, integrácia, humanitárna pomoc

Fausto Gasparroni z talianskej agentúry ANSA sa opýtal na záležitosť migrantov smerujúcich z Afriky do Európy: „Nedávno talianska Cirkev vyjadrila isté pochopenie smerom k novej politike vlády o obmedzení vycestovania z Líbye, a teda aj vylodení... Čo si myslíte o tejto politike zablokovania vycestovania, berúc do úvahy aj fakt, že migranti, ktorí zostanú v Líbyi – ako to dokumentovali aj prieskumy – žijú v neľudských podmienkach, veľmi ošemetných?“ Pápež František odpovedal:

„Cítim povinnosť vďačnosti voči Taliansku a Grécku, pretože otvorili svoje srdce migrantom. Ale nestačí otvoriť srdce. V otázke migrantov je prvá vec mať otvorené srdce, vždy. Tiež je to príkazom Božím ich prijať, „pretože ty si bol otrokom, migrantom v Egypte“ – to hovorí Biblia.

Ale vláda musí spravovať tento problém s cnosťou prislúchajúcou tomu, kto vládne, a tou je rozvážnosť. Čo to znamená? Po prvé: koľko máme miest? Po druhé: nielen prijať ich, ale integrovať ich. Integrovať. Videl som príklady – tu, v Taliansku – krásnej integrácie. Keď som išiel na Univerzitu Roma Tre, kládli mi otázky štyria študenti. Poslednej z nich som sa prizrel: veď túto tvár poznám! A bola to jedna z tých, čo menej ako rok predtým prišli z Lesbosu spolu so mnou v lietadle. Naučila sa jazyk, a keďže študovala biológiu vo svojej vlasti, urobila rozdielové skúšky a pokračovala. Naučila sa reč... Toto sa volá integrovať. Pri ďalšom lete, myslím že keď sme sa vracali zo Švédska, som hovoril o švédskej politike integrácie ako o vzore, ale aj Švédsko povedalo s rozvážnosťou: „Počet je tento; viac nemôžeme“, pretože je tu nebezpečenstvo neintegrovania sa.

Po tretie, je to problém humanitárny, to čo ste spomínali. Ľudstvo si uvedomí existenciu týchto lágrov, tam, v tých podmienkach o ktorých ste hovorili, na púšti, videl som fotografie... Prvá vec: kto z toho ťaží... Vy ste, myslím, hovorili o talianskej vláde: mám pocit, že robí všetko pre humanitárne práce, aby riešila aj problém, ktorý nemôže vziať na seba. Nuž: srdce vždy otvorené, rozvážnosť, integrácia a humanitárna blízkosť.

A je tu ešte posledná vec, čo chcem povedať, a platí to hlavne pre Afriku. V našom kolektívnom podvedomí je jedno heslo, jeden princíp: „Z Afriky treba vyťažiť“. Dnes v Cartagene sme videli jeden príklad vykorisťovania, ľudského, v tomto prípade. A jeden predstaviteľ vlády o tom povedal peknú pravdu: «Tí čo utekajú pred vojnou, to je iný problém; ale mnohí ktorí utekajú pred hladom: investujem tam, aby sa rozvíjali.» Ale v kolektívnom podvedomí je, že vždy keď idú toľké rozvinuté krajiny do Afriky, je to pre zneužitie. A toto musíme otočiť: Afrika je priateľka a treba jej pomáhať, aby sa rozvinula. Potom tie ďalšie problémy s vojnami pôjdu bokom. Neviem, či som to týmto objasnil...“

Kríza vo Venezuele a naliehavosť humanitárnej otázky

Francúzsky vatikanista Xavier Le Normand z „I. Media“ sa zaujímal o Venezuelu, ktorú pápež František počas návštevy Kolumbie vyzval odmietnuť každý typ násilia v politickom živote a po omši v Bogote sa Svätý Otec pozdravili s piatimi venezuelskými biskupmi: „Vaša Svätosť, ... všetci vieme, že Svätá stolica bola a ešte je veľmi angažovaná v dosiahnutí dialógu v tejto krajine. Sú to už mesiace, čo žiadate o ukončenie násilia. Ale prezident Maduro má na jednej strane veľmi útočné slová voči biskupom, a na druhej strane hovorí, že je s pápežom Františkom. Nebolo by možné použiť silnejšie a azda jasnejšie slová?“ Svätý Otec odpovedal:

„Verím, že Svätá stolica hovorila silne a jasne. To čo hovorí prezident Maduro nech vysvetlí on, ja neviem, čo má vo svojej mysli. Ale Svätá stolica urobila veľa, poslala tam pracovnú skupinu štyroch bývalých prezidentov, poslala tam nuncia prvého stupňa, potom hovorila. Hovorila s jednotlivcami, hovorila verejne. Ja som mnohokrát pri modlitbe Anjel Pána hovoril o situácii hľadajúc vždy východisko a pomáhajúc, ponúkajúc pomoc k vyriešeniu. Neviem... ale sa zdá, že je to veľmi ťažké, a to, čo je najbolestnejšie, je humanitárny problém. Množstvo ľudí odtiaľ buď uteká, alebo trpia... a je tam aj problém humanitárny, ktorý musíme pomôcť vyriešiť za každú cenu. Myslím, že OSN by aj tam malo dať o sebe vedieť, aby pomohlo.“

Deti v rukách milujúcich rodičov sú nádejou do budúcnosti

Svojmu 40-minútovému rozhovoru s novinármi dal pápež František nasledujúcu bodku:

„To, čo sa ma najviac dotklo bolo, že otcovia a mamy zdvíhali svoje deti, aby ich ukazovali pápežovi, a aby ich pápež požehnal. Akoby hovorili: ,Toto je môj poklad, toto je moja nádej, toto je moja budúcnosť. Verím v to’. Skutočne sa ma to nesmierne dotklo. Táto neha. Oči tých otcov a tých matiek. Prekrásne. Nádhera! Je to symbol, symbol nádeje budúcnosti. Národ, ktorý je schopný rodiť deti a potom ich ukazovať, ukazovať ich akoby hovoriac: ,Toto je môj poklad!’ Je to národ, ktorý má nádej a budúcnosť.“ -ej, ab, jb-   

Kolumbia 11. septembra – Pápež František včera zakončil svoju 20. apoštolskú cestu v Kolumbii výzvou, aby sa Kolumbijčania nezastavili pri prvom kroku, ale aby pokračovali na ceste. Ako príklad pri rozlúčke na omši v Cartagene Svätý Otec uviedol sv. Petra Clavera, jezuitského misionára, ktorý sa riadil heslom byť „otrokom otrokov“:

„Drahí bratia, chcel by som vám zanechať posledné slovo: neprestaňme ,robiť prvý krok’, ale pokračujme v každodennom kráčaní spolu v ústrety druhým, v hľadaní harmónie a bratstva. Nesmieme sa zastaviť.

Štyridsať rokov po dobrovoľnom otroctve, neúnavnej práci v prospech tých najchudobnejších, dňa 8. septembra 1654 presne na tomto mieste zomrel sv. Peter Claver. On sa nezastavil, po prvom kroku nasledovali mnohé ďalšie. Jeho príklad nám pomáha vyjsť von zo seba a kráčať v ústrety blížnemu.

Kolumbia, tvoj brat ťa potrebuje, vykroč mu v ústrety nesúc objatie pokoja, oslobodeného od akéhokoľvek násilia, [s heslom: byť] ,otrokmi pokoja naveky’.“

Po slávnostnej liturgii sa Svätý Otec František presunul na letisko v Cartagene, kde na neho čakal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos Calderón s manželkou, verejné a cirkevné autority a tisícky veriacich. Kolumbia sa rozlúčila s Petrovým nástupcom, ktorý prišiel do latinskoamerickej krajiny ako „posol nádeje a zmierenia“ spevom a tancom.

Počas takmer 11-hodinového letu Boeingom 787 kolumbijskej spoločnosti Avianca je naplánovaná aj tlačová konferencia za účasti vyše 70 novinárov. Prílet Svätého Otca do Ríma sa očakáva o 12:40 na letisku Ciampino. -ej-

Vatikán 11. septembra – Dnes sa vo Vatikáne začína už 21. zasadnutie Rady kardinálov C9, ktoré potrvá do stredy. Úlohou tejto rady, ktorú vymenoval pápež František 28. septembra 2013, je pomáhať Svätému Otcovi pre vedení univerzálnej Cirkvi a zároveň študovať revidujúci projekt Apoštolskej konštitúcie Pastor bonus o Rímskej kúrii. O práci tejto rady C9, o spôsobe podieľania sa pápeža Františka na jej činnosti a o budúcich krokoch reformy pre Vatikánsky rozhlas porozprával Mons. Marcello Semeraro, sekretár Rady kardinálov:

„Samotný pápež sa v skutočnosti necíti byť „reformátorom“... ak pápež začal tento proces reformy Kúrie, tak to urobil pod vplyvom odporúčaní, ktoré sa vynorili počas prípravných stretnutí kardinálov pred konkláve. Vidíme, že si vybral - aspoň na začiatku - členov Rady kardinálov spomedzi kardinálov, ktorí stoja na čele nejakej diecézy, vedú miestne cirkvi a pochádzajú z rôznych kontinentov. Je tu tento dvojitý rozmer: počúvať hlas Cirkvi aj v záujme pokračovania v reforme Rímskej kúrie.“

Ako by ste opísali spôsob práce C9? Aké sú podľa Vás črty, ktoré ho charakterizujú?

„Spôsob práce by som vystihol pomocou niektorých slovies. V prvom rade Rada kardinálov načúvala a načúva. Všetko sa začalo v októbri 2013 so správami na rôzne témy, ktoré prišli z rôznych biskupstiev, z rôznych dikastérií Rímskej kúrie a tiež od mnohých ľudí, ktorí napísali a poslali príspevky. Druhé sloveso: po tom ako Rada načúvala, reflektuje. Reflektuje nad návrhmi, tiež nad tým, ako postupovať a robí aj overovanie. Počúvať, reflektovať, overiť. A potom aj vypracovať návrh – navrhnúť – pápežovi, pretože Rada kardinálov nerozhoduje, Rada kardinálov navrhuje pápežovi.“

Pápež zasahuje aktívne do práce, do diskusií o rôznych témach? Aký je jeho postoj vzhľadom na prácu C9?

„Pápež je zvyčajne prítomný a je prítomný hlavne načúvajúc. Vstúpi do rokovania, ak je to azda vec, kde využije svoje skúsenosti z doby, keď bol arcibiskupom v Buenos Aires alebo keď sa hovorí o aktuálnej situácii v živote Cirkvi. Odhliadnuc od tohto všetkého, Rada kardinálov nie je vytvorená len kvôli reforme Kúrie; jej hlavný cieľ zostane aj po ukončení tejto fázy reformy Rímskej kúrie ako primárna úloha, na ktorú bola zriadená, a tou jej spolupracovať a vyjadrovať pápežovi rady, náhľady, v tých situáciách, keď to považuje za dôležité takto sa poradiť. Napríklad, je známe, že veľmi často Rada kardinálov venovala pozornosť tej veľmi bolestivej skutočnosti, ktorou je zneužívanie mladistvých. Toto samo osebe nie je súčasťou reformy Rímskej kúrie, a predsa pápež považoval za dobré vypočuť si Radu aj v týchto záležitostiach. A teda, ak je potrebné zasiahnuť, pápež zasiahne, ale veľmi diskrétne. On väčšinou počúva.“

Mons. Semeraro ďalej okrem iného potvrdil, že na stretnutiach C9 vládne rodinná atmosféra. Vysvetlil, že súčasťou zasadnutí sú aj „pauzy na kávu“ a je čas aj na „úsmevné príbehy“, takže všetko sa deje „vo veľmi bratskom prostredí“.

O tom, ako napreduje reforma Rímskej kúrie sekretár Rady kardinálov povedal:

„Povedal by som, že pokiaľ ide o proces reformy Rímskej kúrie, tento už má za sebou tri štvrtiny: čiže blíži sa ku skompletizovaniu. Blížime sa k jeho skompletizovaniu na úrovni návrhu na predloženie pápežovi.“

Medzi dikastériami, ktorých sa reforma hlavne dotkne, spomenul Mons. Semeraro aj Sekretariát pre komunikáciu, pod ktorý patrí aj Vatikánsky rozhlas:

„Sekretariát pre komunikáciu, ktorý obsahuje aj funkcie určite prioritne pastoračné, tie ktoré predtým spadali pod Pápežskú radu pre spoločenské komunikačné prostriedky. Ale spolu s touto orientáciou na pastoračné úlohy má Sekretariát pre komunikáciu veľkú administratívnu zodpovednosť kvôli svojej veľkosti, ale tiež kvôli dôležitosti témy, akou je komunikácia, je to dikastérium s ústredným miestom v projekte reformy Kúrie.“  

Na záver sekretár Rady kardinálov C9 Mons. Marcello Semeraro potvrdil, že „aj keď sa o niekoľko mesiacov táto revízia ukončí a bude viac menej kompletná, ďalej bude mať pápež František k dispozícii všetky návrhy, ktoré sa týkajú všetkých dikastérií a bude na ňom, aby rozhodol ako a kedy sa uskutočnia. Momentálne pápež uprednostňuje postupné zmeny, robiac aj určitý druh zábehovej fázy.“ -ab-

Vatikán/Irán 11. septembra – Sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi Mons. Paul Richard Gallagher sa v sobotu 9. septembra vrátil z päťdňovej návštevy Iránu. Arabskú krajinu navštívil na pozvanie iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Javada Zarifa.

Hlavnými témami rozhovorov s politickými špičkami Iránskej islamskej republiky boli medzinárodná politika, konflikty na Blízkom východe, situácia kresťanov v regióne a predovšetkým ťažkosti, s ktorými sa dnes kresťanské komunity v krajine stretávajú. Obe strany zároveň vyzdvihli dôležitosť medzináboženského dialógu, ktorý Svätá stolica a Irán udržujú dlhé roky.   

Mons. Gallagher sa počas svojej návštevy stretol aj s apoštolským nunciom v Iráne Mons. Leom Boccardim, s členmi miestnej biskupskej konferencie a s osobami zasväteného života, ktoré v krajine pôsobia. Vatikánsky diplomat zakončil cestu slávnostnou omšou v konkatedrále arcidiecézy Ispahan v Teheráne. -ej-  

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: