Vatikán 16. septembra – Svätý Otec dnes prijal na osobitnej audiencii skoro 90 účastníkov generálnej kapituly Kongregácie Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorí sa zišli v Ríme. Mottom kapituly je verš z Jánovho evanjelia: «Ty si zachoval dobré víno až doteraz» (Jn 2,10b).

Svätý Otec s misionármi hovoril najmä o aktualizácii ich charizmy v súčasných podmienkach, pričom vyzdvihol význam výchovy a sprevádzania mládeže. Misionárom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v tejto súvislosti zdôraznil naliehavú úlohu dnešnej doby:

„Ako je dnes dôležitá úloha výchovy a sprevádzania nových generácií k osvojeniu si ľudských hodnôt a k rozvíjaniu evanjeliového pohľadu na život a minulosť! Toto je to, čo mnohí nazývajú „krízovou naliehavosťou výchovy“ a je to určite jedna z hraníc misijnej evanjelizácie Cirkvi, smerom ku ktorým je celá kresťanská komunita pozvaná vyjsť.“

Svätý Otec pripomenul charizmu zakladateľa kongregácie, ktorým bol v roku 1854 francúzsky kňaz Jules Chevalier:

„Ak pôvodnou inšpiráciou vášho zakladateľa bolo šíriť úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, dnes ju chápete a aktualizujete cez vyjadrenie v mnohorakosti diel a činností, ktoré dosvedčujú nežnú a milosrdnú Ježišovu lásku voči všetkým, zvlášť voči tým častiam ľudstva, ktoré sú v najväčšej núdzi.“

Pápež František všetkých prítomných pozval „vracať sa k prvej a jedinej láske“, Ježišovi Kristovi, a od neho sa učiť milovať ľudským srdcom. Povzbudil ich k napĺňaniu misijného poslania:

„Keď vás Cirkev posiela ako misionárov do sveta, tým prvým evanjeliom, ktoré vám zveruje, je svedčiť vašimi vlastnými osobami a vašimi dielami o zanietenej a nežnej láske Boha k maličkým, k tým najposlednejším, bezbranným a vydedencom zeme.“

Svätý Otec poukázal na perspektívu nových povolaní v dobe, keď síce došlo k poklesu členstva kongregácie, no zároveň rastú jej nové povolania v Južnej Amerike, Oceánii a Ázii. „Kresťanskú formácia mladých, toto ďalšie vyjadrenie vašej charizmy, bude možné vďaka tomu zabezpečiť a rozšíriť,“ dodal pápež František.

Kongregácia Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho má okrem kňazov aj veľký počet rehoľných bratov. Pápež František poukázal na túto skutočnosť so slovami, že „bratia v kongregácii sú Pánova milosť“. Členov kapituly požiadal aby, „neupadli do zla klerikalizmu, ktorý odďaľuje ľud, a hlavne mladých, od Cirkvi“. Delegátov povzbudil, aby „ďalej posilňovali spojenie s laikmi, ktorí spolupracujú na ich apoštoláte“. 

Svätý Otec na záver všetkých zveril pod ochranu Panny Márie. -ab-

Vatikán 16. septembra - „Je potrebné reagovať na globálnej úrovni, aby sa konalo zároveň pre zníženie znečistenia i pre rozvoj chudobných krajín.“ Tento odkaz rozoslal pápež František cez Twitter v dnešný Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy, vyhlásený zo strany OSN. -jb-

Vatikán 17. septembra – Z 18-mesačného väznenia islamistami vyšiel so stratou 30 kilogramov, fyzicky zoslabnutý, ale duchovne silný a s čistou mysľou. 57-ročný indický salezián don Thomas Uzhunnalil sa po svojom oslobodení stretol s novinármi na pôde Centra Salesianum v Ríme.

„Stále som sa modlil,“ povedal otec Tom, „za všetkých, za pápeža, za zavraždené sestry, za rodinu, za tých, o ktorých som vedel, že sa modlia za mňa, aj za únoscov“. „Nikdy so mnou nezaobchádzali zle,“ dodal salezián, „únoscovia mi dokonca dali lieky, ktoré som potreboval na cukrovku. Vďaka 230 tabletkám, ktoré som dostal k dispozícií, som mohol počítať dni, ktoré plynuli“.

Indický kňaz ďalej novinárom povedal, že v zajatí mohol pri sebe mať Eucharistiu, lebo únoscovia pri útoku so sebou z kaplnky odniesli aj svätostánok. Rehoľník tiež prezradil, že počas osemnástich mesiacov ho trikrát premiestnili na iné miesto, aby nevedel, kde sa nachádza.

Na otázku, aký bol podľa otca Uzhunnalila dôvod únosu, médiám odpovedal: „Neviem, azda pre to, aby tým získali peniaze. Existuje veľa skupín, ktoré robia podobné veci kvôli peniazom. Alebo preto, že som Ind. Skutočne neviem“. Novinárov tiež zaujímalo, či sa ho moslimskí únoscovia snažili obrátiť na islam. Otec Tom rázne odpovedal, že nie, nikdy.

Na záver tlačovej konferencie saleziánsky kňaz vyjadril túžbu stretnúť sa s matkou predstavenou Misionárok lásky a poďakoval sa Bohu za to, že sa vždy o neho staral. Opäť zopakoval, že by rád pokračoval v službe Bohu a bol poslušný jeho vôli.

O podrobnostiach ohľadom prepustenia dona Uzhunnalila sa na stretnutí nehovorilo. „Nepoznáme ich,“ vysvetlil hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime. „Je isté, že oslobodenie a prevoz sa udiali cez humanitárneho operátora, v komunikácii a spojení s Ománskym sultanátom“, dodal don Artime.

Okrem saleziánov bola na stretnutí prítomná aj skupina sestier Matky Terezy – Misionárok lásky.  Ich štyri spolusestry boli pri masakre 4. marca 2016 v jemenskom Adene surovo zavraždené útočníkmi, spolu s 12 ďalšími osobami v charitatívnom zariadení.

Dona Thomasa Uzhunnalila hneď po jeho príchode do Ríma na druhý deň po prepustení prijal Svätý Otec František na súkromnom stretnutí vo Vatikáne.

-ej, jb-  

Nepál 16. septembra – Kresťanská komunita v Nepále vyjadrila svoje veľké obavy ohľadne nového zákona, na základe ktorého môže dôjsť k potrestaniu všetkých  náboženských konverzií a evanjelizačných a apoštolských aktivít v krajine.

Ako informoval vatikánsky denník L´Osservatore Romano, zákon má nadobudnúť platnosť v auguste 2018. Ktokoľvek bude «pristihnutý» pri vykonávaní apoštolátu alebo privádzaní niekoho k obráteniu «alebo kto podvracia náboženstvo, vieru alebo vyznanie inej kasty, etnickej skupiny alebo komunity» bude môcť byť podľa nového zákona  potrestaný až piatimi rokmi väzenia.

Rôzni kresťanskí aktivisti upozorňujú na skutočnosť, že nový zákon môže byť použitý proti náboženskej slobode, ktorá je teoreticky garantovaná laickou a demokratickou ústavou schválenou v roku 2015. -ab-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 24. nedeľu cez rok A (Mt 18, 21-35): Príbeh odpustenia

Možno otázka z dnešného evanjelia, milí priatelia, ktorú položil Peter Ježišovi: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ zaujíma aj nás. „Kde sú vlastne hranice odpúšťania? Koľko je maximum?“, pýtame sa aj my spolu s Petrom. A Ježiš aj nám opakuje: „Vždy!“ Presne toto znamená to jeho „sedemdesiatsedem ráz.“ „Nehorázne“, povieme si. „Ako sa to dá?“

Skúsme si dnes, milí priatelia, my, ktorí sa dokážeme tak hrozne zaseknúť v úplne malicherných sporoch a žabomyších vojnách a potom nariekame, ako sú voči nám ľudia nespravodliví a to dokonca aj Ježiš, lebo nám káže týmto ľuďom stále len odpúšťať, predstaviť príbeh ženy, ktorá tieto slová Ježišovi zobrala vážne. Jej meno je Immaculée Ilibagiza. Svoj príbeh popísala v knihe, ktorá nikoho, kto si ju prečítal nenechá nedotknutého. V slovenčine má kniha názov: Prežila som. Otvorená spoveď o zrade, nenávisti a odpustení (Noxi s.r.o., 2016).

Immaculée prežila svoje detstvo a mladosť v Rwande, v rodine s úžasnými rodičmi – otcom učiteľom a matkou, ktorá bola doma pri deťoch – a troma bratmi – dvoma staršími a jedným mladším. Na jar roku 1994 vypukla v Rwande genocída, pri ktorej sa vládnuci kmeň Hutu rozhodol vyvraždiť kmeň Tutsi. Za tri mesiace Hutuovia v diabolskom ošiali mačetami zavraždili vyše milióna Tutsiov. Vraždili sa dokonca ľudia, ktorí celé desaťročia žili v dobrých vzťahoch ako susedia.

Celá rodina Immaculée, okrem najstaršieho brata, ktorý bol práve na štúdiách v cudzine, bola brutálne a potupne vyvraždená. Ona sama sa zachránila iba tak, že ju, hoci bola katolíčka, spolu s ďalšími siedmymi ženami prijal do svojho domu istý protestantský pastor (hoci on sám bol Hutu) a skrýval ich vo svojej kúpeľni o rozmeroch h 2 x 2 metre celých deväťdesiat dní a to bez toho, že by to vedela dokonca i jeho vlastná rodina. Hoci Hutuovia tušili, že pastor niekoho skrýva, pri prehliadke jeho domu nikdy nič nenašli. Títo banditi často postávali pred pastorovým domom a rozprávali si historky, na ktorých sa zabávali; ženy to všetko počuli. Jedna z nich bola o tom, ako jeden z nich rozťal istému mladíkovi hlavu, pretože chcel vidieť jeho mozog. Immaculée spoznala v tomto vrahovi svojho suseda a v chlapcovi svojho brata. Skolabovala.

Po deväťdesiatich dňoch vraždenia konečne prišla do krajiny francúzska armáda. Naše ženy, celé zbedačené, sa dostali pod ich ochranu, do ich tábora. A tu sa rozvíja nasledujúci rozhovor medzi Immaculée – ktorá sa medzitým dozvedela celú pravdu o svojej rodine – a veliteľom tábora. Započúvajme sa do jej slov.

Francúzi tvrdili, že ich úlohou je ochraňovať nás, a robili to naozaj dobre - kým som bola v tábore, necítila som sa ohrozená. Hutuovia sa však často zhromažďovali okolo vonkajšej hranice tábora a nazerali pomedzi obrnené vozidlá. Hľadeli na nás, akoby sme boli zvieratá v zoo... Tie posledné, ktoré prežili z prenasledovaného druhu odpísaného na zánik.

„Zízajú na teba ako na nejaké zviera, no zvermi sú oni,“ oslovil ma jedného rána krátko po mojom príchode do tábora kapitán vojenského oddielu. Keď zistil, že ovládam francúzštinu, dal sa so mnou do dlhého rozhovoru. Vyrozprávala som mu svoj príbeh a on ma veľmi empaticky vypočul. Vedel, čím si prešli Tutsiovia v Rwande, a bol informovaný o našej histórii aj o etnických konfliktoch.

„Medzi nami, neviem, ako môže prezident Francúzska pokojne spávať,“ povedal. „Francúzsko má na rukách krv, pretože veľa tých Hutuov sme vojensky vycvičili my.“

Toto bolo prvý raz, čo som počula cudzinca priznať vinu za situáciu v Rwande, a padlo mi to dobre. Často som bola zúfalá pri počúvaní správ z pastorovho rádia, keď som si uvedomila, že svet vie, čo sa tu deje, no vedome to ignoruje.

„Ďakujem vám, že máte také pochopenie,“ odvetila som. „Ľudia, ktorí toto páchajú, sú spútaní mocou zla.“

„Len spútaní? Sú zlí, Immaculée! Sú to diabli. Monštrá! Chcem, aby si vedela, že teraz si v bezpečí. Kým tu budem veliť ja, nik ti neublíži,“ poklepal po pištoli, čo mu visela v puzdre na boku. „Poskytnem ti viac než len ochranu - dám ti... zadosťučinenie. Toto zostane len medzi nami, no ak budeš chcieť pomstu, budeš ju mať. Daj mi mená tých Hutuov, ktorí po tebe šli, alebo tých, čo ti odkrágľovali tvojich rodičov a bratov, a ja ich dám zabiť.“

Jeho ponuka ma šokovala. Áno, počas prvých dní v úkryte kúpeľne, keď nám pastor opisoval zverstvá, ktoré sa páchajú na tutsijskom obyvateľstve, som si naozaj neželala inšie. Túžila som po zbraniach - po puškách a kanónoch, aby som mohla zabíjať Hutuov - pretože som veľmi chcela pomstu. No to bolo predtým, než som si otvorila srdce pre Božie odpustenie a zmenila svoj postoj k vrahom.

Kapitán mi ponúkal dokonalú odvetu: vycvičených a dobre ozbrojených vojakov, ktorí budú zabíjať na môj pokyn. Na mne bolo len zašepkať meno. A mohla som pomstiť svoju rodinu a rodiny tisícov mŕtvych, ktorých telá sa rozkladali pri cestách. Jeho ponuka možno vzišla z horlivosti, no v jeho hlase som počula diablovo našepkávanie. Nahováral ma na vraždu, keď som netúžila po ničom inom ako po mieri. Nenápadne som si strčila ruku do vrecka a zovrela v prstoch otcov ruženec. „Vďaka, kapitán, že mi ponúkate...“

„Zabijem každého Hutua, ktorého si povieš!“ Túžba zabíjať z neho sršala tak, že ma nenechal ani dokončiť vetu. „Ak vieš o nejakom Hutuovi v tomto tábore, povedz mi to a vlastnoručne ho zastrelím. Nenávidím ich všetkých, do jedného!“

„Hutuovia nie sú zlí, kapitán, to len tí vrahovia... Nechali sa oklamať diablom... Poblúdili, vzdialili sa od Boha a...“

„Immaculée, Hutuovia sú zlí,“ znova mi skočil do reči. To, čo vykonali, je zlé. Nehovor mi, že je to Božia vôľa alebo dielo diabla – je to dielo Hutuov a budú zaň pykať. Ak zmeníš názor, daj mi vedieť. Vieš, neponúkam len tak každému, že budem na jeho pokyn zabíjať.“

Modlila som sa, aby sa Boh dotkol kapitánovho srdca svojím odpustením, a modlila som sa znova aj za to, aby zabijaci odložili mačety a prosili o Božie odpustenie. Kapitánov hnev ma priviedol k presvedčeniu, že špirálu nenávisti a nedôvery sa v Rwande len tak ľahko nepodarí pretnúť. A horkosti len pribudne, keď zabíjanie prestane. Horkosti, ktorá môže celkom ľahko prejsť do ďalšieho násilia. Len Božie odpustenie môže zabránil tomu, čo sa práve deje. Pochopila som, že nech ma Boh postaví na akúkoľvek cestu, dôležitou časťou môjho životného poslania bude pomáhať iným, aby dokázali odpustiť. Dnes Immaculée cestuje po svete všade šíri posolstvo odpustenia.

Povedz mi, milý brat a sestra, teraz, keď si si toto vypočul, aká je tá tvoja urážka, ktorú ty nedokážeš odpustiť s porovnaní s tou, ktorú prežila táto Ježišova učeníčka?

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: