Vatikán 26. septembra – „Tí, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ To je koncept Ježišovej rodiny; rodiny, ktorá je „širšia než tá, v ktorej prichádzame na svet,“ vysvetlil v dnešnej homílii počas rannej omše v Dome sv. Marty vo Vatikáne pápež František.

Svätý Otec sa vo svojej úvahe nechal inšpirovať dnešným evanjeliovým úryvkom z Lukáša, v ktorom samotný Ježiš nazýva svojou „matkou“, „bratmi“ a „rodinou“ tých, čo ho obklopujú a počúvajú jeho slovo (Lk 8,19-21).

Práve toto, pokračoval vo svojej homílii pápež, nám pomáha „uvažovať nad konceptom dôverného vzťahu s Bohom a s Ježišom“, čo predstavuje niečo viac než len byť „učeníkmi“ alebo „priateľmi“. Nejde teda o „formálny“ postoj, vysvetlil ďalej Svätý Otec, ani o postoj „zdvorilý“ či „diplomatický“. Čo teda „znamená toto slovo, ktoré duchovní otcovia Cirkvi toľko používali a učili nás?“:

„Predovšetkým to znamená vstúpiť do Ježišovho domu; vstúpiť do tej atmosféry, zažiť tú atmosféru, ktorá je v Ježišovom dome. Žiť tam, kontemplovať, byť tam slobodní. Lebo synovia sú slobodní; tí, čo prebývajú v dome Pánovom sú slobodní ľudia; tí, čo s ním majú dôverný vzťah, sú slobodní. Ostatní, použijúc slovo zo Svätého písma, sú – povedzme to tak – ,synmi otrokyne’; sú kresťanmi, avšak netrúfajú sa priblížiť, neodvažujú sa mať tento dôverný vzťah s Pánom. Vždy tam je odstup, ktorý ich oddeľuje od Pána.“       

Avšak dôvernosť s Ježišom, dodal Svätý Otec František, ako nás učia veľkí svätci, znamená tiež „byť s ním, hľadieť na neho, počúvať jeho slovo a snažiť sa ho uskutočňovať, hovoriť s ním“. A to slovo je modlitba, podčiarkol pápež:

„Je to tá modlitba, ktorú sa modlíme i popri kráčaní po ulici: ,Pane, čo na to povieš?’ Toto je dôvernosť, nie je tak? Vždy. Svätci ju mali. Sv. Terézia [Avilská] – to je krásne, ako hovorievala, že nachádzala Pána všade – mala dôverný vzťah s Pánom všade, aj medzi hrncami v kuchyni, bolo to tak. Dôvernosť s Pánom.“   

Dôvernosť, dodal Svätý Otec, znamená „zostať“ v Ježišovej prítomnosti, ako nám on sám odporúča pri Poslednej večeri alebo ako nám pripomína začiatok Evanjelia podľa Jána: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. A Ondrej a Ján nasledovali Ježiša“ a ako je ďalej napísané: „Zostali v ten deň u neho“ (Jn 1,39).

A práve tento postoj, zakončil svoju dnešnú homíliu pápež František, je postojom dôvernosti, ktorý je opakom postoja v úvodzovkách „dobrého“ kresťana, ktorý si však od Ježiša drží odstup: „Ty tam a ja tu“. Svätý Otec sa k veriacim, medzi ktorými boli členovia Konferencie biskupov Ekvádoru absolvujúci v týchto dňoch návštevu ad limina apostolorum, obrátil na záver s touto výzvou:  

„Urobme krok v tomto postoji dôvernosti s Pánom. Ako ten kresťan, ktorý so svojimi problémami, keď cestuje v autobuse, v metre, vnútorne hovorí s Pánom alebo aspoň vie, že Pán na neho hľadí, je mu nablízku. Toto je dôverný vzťah, je to blízkosť, je to cítiť sa súčasťou Ježišovej rodiny. Prosme o túto milosť pre všetkých nás, aby sme pochopili, čo znamená dôvernosť s Pánom. Kiež nám Pán túto milosť udelí.“ -ej-   

Vatikán 26. septembra – Už v sobotu 30. septembra Cirkev vyhlási za blahoslaveného saleziána Titusa Zemana.  Beatifikačnej svätej omši v bratislavskej Petržalke na priestranstve pred Kostolom Svätej rodiny bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato SDB.

Pri tejto príležitosti kardinál Amato poskytol Vatikánskemu rozhlasu rozhovor o osobnosti dona Titusa Zemana, ktorého zasadil aj do širšieho kontextu mučeníctva členov saleziánskej kongregácie.

Eminencia, v akých pomeroch sa odohralo mučeníctvo tohto odvážneho saleziánskeho kňaza?

„Nešťastná komunistická diktatúra minulého storočia zmenila Slovensko i mnohé ďalšie národy takzvaného sovietskeho bloku na smutný väzenský tábor. Nenávisť bola nasmerovaná hlavne voči Cirkvi, ktorá udržiavala pri živote identitu slovenského národa, obhajujúc jeho slobodu a dôstojnosť. Boli zrušené katolícke školy a skonfiškované ich majetky, boli uväznení a odsúdení biskupi, kňazi i laici. V tejto atmosfére ozajstného prenasledovania don Titus a mnohí ďalší spolu s ním preukázali výnimočnú odvahu, postaviac sa proti nenávisti so silou lásky.“

Môžete nám povedať niečo z jeho života?

„Narodil sa 4. januára 1915 vo Vajnoroch, blízko Bratislavy, ako prvorodený syn z desiatich detí v kresťanskej rodine. Stal sa saleziánom a za kňaza bol vysvätený v roku 1940. Riskujúc život, prekročil viac krát hranicu, aby previedol do Talianska viacerých mladých pripravujúcich sa na kňazstvo. Zatkli ho a bol odsúdený komunistickým režimom na väzenie a nútené práce. Zomrel 8. januára 1969. V roku 1991 bol v rehabilitačnom procese definitívne vyhlásený za nevinného.“

Aké boli teda dôvody jeho odsúdenia na smrť?

„Bol zatknutý pretože pomáhal seminaristom a kňazom emigrovať, aby mohli realizovať svoj apoštolský ideál. A tak bol odsúdený za velezradu na nútené práce. Okrem iného bol určený do hrôzou opradenej tzv. „Veži smrti“. Tu bol donútený ručne ťažiť smolinec, z ktorého sa získaval urán, ktorý – ako je známe – je vysoko toxický a rádioaktívny kov. Pri jednej lekárskej prehliadke mu namerali v tele veľmi vysokú rádioaktivitu. Preto sa z dona Zemana stal tzv. „mukl“ - „muž určený k likvidácii“. Vysoké ožiarenia, zima, fyzické vysilenie a vedomie, že sú ľuďmi na odstránenie tak ako hmyz, robili z tohto miesta, nazývaného pracoviskom, skutočný vyhladzovací tábor.“

Čo možno o ňom povedať ako o postave saleziánskeho mučeníka? 

Ide o aspekt často opomenutý, ale podstatný v náročnom apoštoláte výchovy mladých. Don Bosco často opakoval, že ak sa salezián na smrť obetuje pracujúc pre duše, Kongregácia dosiahla veľký úspech. A veľký vychovávateľ mladých hovoril nielen o tom únavnom každodennom mučeníctve, ktorým je pastoračná láska voči mladým, ale aj o krutom mučeníctve. Vravieval takto: «Ak by Pán vo svojej prozreteľnosti ráčil pripustiť, že niektorí z nás podstúpia mučeníctvo, mali by sme sa toho ľakať?».

A toto proroctvo dona Bosca sa viac krát potvrdilo v dejinách. Mučenícka svätosť je ako doma v saleziánskej kongregácii, ktorá už počíta asi stovku mučeníkov. Okrem kanonizácie z 1. októbra 2000 mučeníkov Mons. Luigiho Versigliu a dona Callista Caravariu, misionárov v Číne, bolo tiež blahorečenie, v roku 1999, dona Józefa Kowalského spolu s piatimi mladými zo saleziánskeho oratória v poľskej Poznani, aj oni boli obeťami komunistickej diktatúry. V roku 2011 boli blahorečení španielsky salezián José Calasanz Marqués a 31 spoločníkov, mučeníkov, medzi ktorými je 16 kňazov, 7 koadjútorov, 6 klerikov, dve sestry saleziánky (Dcéry Márie Pomocnice) a jeden laický spolupracovník. Všetci boli umučení počas španielskeho prenasledovania na konci tridsiatych rokov minulého storočia. Ešte v roku 2007 bolo blahorečenie španielskeho saleziána Enriqueho Sáiza Aparicia a 62 spoločníkov, mučeníkov (22 kňazov, 18 koadjútorov, 16 klerikov, 3 ašpiranti, 3 kooperátori a jeden laický spolupracovník). Aj oni boli zabití z nenávisti voči viere počas toho istého prenasledovania. Nedávno, v roku 2013, bol v Budapešti v Maďarsku blahorečený saleziánsky koadjútor István Sándor, aj on umučený počas komunistickej diktatúry.“

Sú aj ďalšie aspekty, ktoré si treba všimnúť v saleziánskom apoštoláte medzi mladými?

„Predovšetkým je to pastoračná láska, ktorá vedie saleziánov a saleziánky dať život, aby uchránili mladých od zla každej skazenej ideológie. Za druhé, modlitba «da mihi animas» (daj mi duše) spolu s «cetera tolle» (ostatné si vezmi) znamená pre dona Bosca, ako aj pre dona Titusa, záchranu mladých za cenu slobody a života.

Mučeník za povolania – takto teda možno definovať blahoslaveného Titusa Zemana. On miloval svoje povolanie saleziána a kňaza a túžil po tom, aby aj iní mladí mohli v slobode prežívať svoj sen zasvätenia sa Pánovi.

Naším dnešným prianím je, aby znovuvydobytá sloboda, často spojená s určitou diktatúrou blahobytu a prekračovania zákazov, neumŕtvila a neuhasila ideály tých, ktorí chcú naplno prežívať svoje rozhodnutie nasledovať Krista.  

(Rozhovor redaktora Vatikánskeho rozhlasu Roberta Piermariniho preložila Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

Vatikán/Rusko 26. septembra – Svätý Otec František dnes v ranných hodinách prijal pravoslávneho arcibiskupa Hilariona Alfejeva, predsedu Oddelenia pre zahraničné cirkevné záležitosti Moskovského patriarchátu spolu so sprievodom. Ide o ďalšie priateľské stretnutie, ktoré je súčasťou ekumenických snáh Katolíckej cirkvi vo vzťahu s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Metropolita Hilarion navštívil pápeža Františka dva mesiace po tom, ako vzácna relikvia sv. Mikuláša poputovala na krátky čas z Bari do Petrohradu a Moskvy. -ej-

Vatikán/Ekvádor 26. septembra – Pápež František na včerajšom stretnutí s ekvádorskými biskupmi, ktorí sú v týchto dňoch v Ríme na návšteve ad limina apostolorum, opäť zopakoval túžbu usporiadať Synodu pre amazonské národy. Pre Vatikánsky rozhlas to prezradil generálny sekretár Konferencie biskupov Ekvádoru Mons. René Coba Galarza. 

Amazónia pokrýva takmer polovicu územia Ekvádoru, na ktorom žijú početné komunity pôvodného obyvateľstva. Svätý Otec podľa ekvádorského preláta trvá predovšetkým na rešpektovaní identity týchto národov a dôležitosti preukázania blízkosti zo strany Cirkvi. Ide o prácu inkulturácie Evanjelia.

Veľkou výzvou, vysvetlil ekvádorským biskupom pápež František, je vždy to, ako urobiť Evanjelium dôveryhodným bez toho, aby sa pošliapala viera domorodcov, ich vízia sveta, snažiac sa skôr evanjelizovať ich korene, vložiac do nich veľké bohatstvo Evanjelia. Svätý Otec tiež hovoril o potrebe „vstúpiť“ do domorodej kultúry, a to predovšetkým snažiac sa im načúvať, naučiť sa ich jazyk a potom vstúpiť do srdca týchto národov. Viac už Mons. Coba Galarza:

„Nepochybne tou najväčšou vecou, ktorá sa nám môže stať je stretnúť sa s Ježišom Kristom. To je tá radostná zvesť a my sa ňou chceme stať pre našich bratov. Musia cítiť, že dobrá zvesť rešpektuje ich identitu. Je mnoho biskupov a kňazov, ktorí pracujú v Amazónii ponúkajúc svoj život týmto národom, tak aj samotná liturgia je im oveľa bližšia.

Biskupi sú zapojení do príprav tejto synody, i keď sa teraz obávajú neľahkých situácií, ktoré nedávno postihli kontinent: zemetrasenie, záplavy, hurikány. Napriek tomu však boj za Amazóniu ostáva silný, predovšetkým čo sa týka otázky minerálneho vykorisťovania, ktoré devastuje tento región, od ktorého sa pôvodné obyvateľstvo cíti byť vykoreňované. Cirkev im však vždy stála nablízku.“

Stretnutie medzi biskupmi Ekvádoru a pápežom Františkom trvalo približne tri hodiny a prebiehalo v priateľskej atmosfére. Počas audiencie sa okrem iného hovorilo aj o apoštolskej návšteve Svätého Otca latinskoamerickej krajiny v júli 2015. Pápež, dodal na záver Mons. Coba Galarza, „si pozorne vypočul výzvy a problémy, ktorým v súčasnosti ako Cirkev čelíme a snažil sa nás pozbudiť“. -ej-   

Vatikán 26. septembra – Pápežská komisia na ochranu mladistvých ukončila štvordňové plenárne zasadnutie v Ríme, počas ktorého potvrdila snahu pokračovať v napĺňaní mandátu zo strany Svätého Otca ako konzultačnej inštitúcie na ochranu tých najmenších ako aj všetkých zraniteľných ľudí. Komisia zároveň poďakovala pápežovi Františkovi za podporu, ktorú preukázal aj počas súkromnej audiencie vo štvrtok 21. septembra vo Vatikáne. 

Komisia uvítala silné slová Svätého Otca Františka, ktorý opäť potvrdil „nulovú toleranciu“ voči zneužívaniu v Cirkvi a pozval členov pápežskej inštitúcie, aby pokračovali na ceste „inkulturácie“ praktík ochrany v Cirkvi na celom svete ako aj v rámci Svätej stolice. Pápežská komisia na ochranu mladistvých tiež vyzdvihla potrebu načúvať ľuďom, ktorí sa stali obeťami zneužívania. Viac pre Vatikánsky rozhlas prezradila členka komisie Catherine Bonnetová:    

„Bolo to posledné plenárne zasadnutie, čo sa týka nominácie členov, a teda z istého pohľadu bolo dojemné vidieť, že sme spoločne urobili veľký kus práce počas týchto uplynulých troch rokov... Istým spôsobom to bola priekopnícka práca. Existujú rôzne úrovne ťažkostí podľa krajiny, kontinentu, kultúry... Boli sme multidisciplinárnou skupinou a to je veľmi dôležité, pretože v konečnom dôsledku sa tu zaoberáme zločinom, a tu majú svoju váhu aspekt psychologický, výchovný, vydanie písomných smerníc a tiež právny aspekt.“ -ej-

Zasaďme sa za svet bez jadrových zbraní, aplikujúc Dohodu o nešírení, aby došlo k zákazu týchto nástrojov smrti. (Tvít pápeža Františka, 26. septembra 2017)

Vatikán 26. septembra – Pri príležitosti 15. ročníka tzv. Fiabaday, teda Národného dňa za odstraňovanie architektonických bariér v Taliansku, zaslal telegram organizátorom podujatia v pápežovom mene vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin. Taliansko tento deň oslávi mnohými aktivitami pre fyzicky znevýhodnených za ich vlastnej účasti v nedeľu 1. októbra.

Svätý Otec na úvod listu pozdravil tých, ktorí sa „podieľajú na garantovaní rovnakých životných príležitostí pre všetkých, bez ohľadu na ich fyzický a sociálny stav a podporujú tak kultúrnu zmenu sústrediac sa na odbúravanie všetkých existujúcich bariér“. Pápež František tiež prejavil túžbu, aby „prínos kresťanskej viery rastu človeka a spoločnosti“ v súvislosti s pripravovanou akciou ešte viac podnietil „bratskú solidaritu a rešpekt voči dôstojnosti každého človeka“. -ej- 

Vatikán/Japonsko 26. septembra – Stretnutím s japonskými biskupmi v Tokyu ukončil včera svoju oficiálnu návštevu krajiny prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Fernando Filoni. „Misionári môžu doplniť, ale nie nahradiť domácich kňazov,“ uviedol kardinál Filoni k otázke budúceho vývoja Cirkvi v Japonsku. Počas deviatich dní stihol navštíviť aj Fukuoku, Nagasaki, Hirošimu, Osaku a Sendai.

Mons. Filoni uviedol, že je potrebné stavať „na silnejšej evanjelizácii s väčším spolupodieľaním sa samotných Japoncov: biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníc, laikov, rodín, združení“. Vyjadril svoju nádej v budúcnosť evanjelizácie v Japonsku, no táto budúcnosť podľa jeho slov nemá byť „spojená s príchodom zahraničných misionárov“, ale japonská Cirkev sa musí „vrátiť ku skúsenosti autentického  ohlasovania Evanjelia a Kristovej lásky. Potrebujeme milosť Evanjelia, modlitby, veľkorysosti a zanietenia“.

Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov ďalej zdôraznil dôležitosť toho evanjeliového posolstva „ktoré oslobodzuje ľudí od sily zla a je vždy platné vo všetkých kultúrach a vo všetkých sociálnych podmienkach, aj v japonskej spoločnosti charakteristickej vysokým vedeckým a technickým rozvojom.“

Za jednu z hlavných prekážok ohlasovania Evanjelia v Japonsku vatikánsky predstaviteľ označil „falošné stotožnenie kresťanstva s európskou kultúrou“. „Evanjelium ide ponad kultúru“, povedal kardinál Filoni a na záver dodal: „som presvedčený, že aj dnešní Japonci majú smäd po posolstve Ježiša, tak ako všetky národy vo svete.“ -ab-

Vatikán 26. septembra – V Tlačovom stredisku Svätej stolice dnes predstavili najnovšie aktivity Vatikánskej nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta VI. Prítomní boli predseda Pápežskej rady pre kultúru a člen vedeckej komisie nadácie kard. Giangranco Ravasi, ďalej predseda nadácie páter Federico Lombardi SJ, rektor Univerzity Františka de Vitoria v Madride prof. Manuel Sada a rektor Katolickej univerzity Kostariky Dr. Fernando Sánchez Campos.

Prvý ročník ceny „Otvorená myseľ“ má svojich víťazov

Prvou z iniciatív nadácie je prvý ročník ocenenia s názvom „Otvorená myseľ“, ktorú nadácia v spolupráci s madridskou Univerzitou Františka de Vitoriu (Universidad Francisco de Vitoria) odovzdá v stredu 27. septembra v sídle Akadémie vied vo Vatikáne. Ďalej už predseda nadácie páter Federico Lombardi SJ:

„Ide o novú cenu s názvom «Otvorená myseľ», ktorá sa inšpiruje centrálnou myšlienkou myslenia Ratzingera. Ten trvá na potrebe mať širokú a otvorenú víziu o rozume a jeho používania pri hľadaní pravdy a odpovede na základné otázky ľudstva a jeho osudu.

Táto myšlienka je základná pre dialóg medzi Cirkvou a modernou kultúrou, medzi vedami a filozofiou a teológiou, teda je tiež základnou myšlienkou pre spôsob uvažovania o univerzite a jej funkcii. Iniciatíva prišla práve zo strany Univerzity Františka de Vitoriu a naša nadácia ju prijala s radosťou.“        

Do iniciatívy sa zapojilo 367 prác v angličtine a španielčine pochádzajúcich zo 170 univerzít z viac než 30 krajín. Cenu za výskum si odnesú  Darcia Narvaez z americkej Univerzity di Notre Dame za svojou výskumnú prácu o „Neurobiológii a rozvoji ľudskej morálnosti“. Ďalej Claudia Vanney a Juan Franck z Univerzity Austral v Buenos Aires, ktorý spoločne vypracovali dielo na tému „Determinizmus alebo indeterminizmus? Veľké otázky vedy pre filozofiu“.

Ďalšie dve ceny poputujú za vyučovanie. Prvými ocenenými sú Michael Schuck, Nancy Tuchman a Michael Garanzini z Loyolskej univerzity v Chicagu za internetový text o ekologickej formácie s názvom „Uzdravujúca zem“. Ďalej je to dominikánka sestra Sarolta Laura Baritz z Budapešti, ktorá pôsobí na Sapientia College a na Univerzite Corvinus, za výchovný program o „Sociálnych kresťanských princípoch pre ekonómiu“.   

7. ročník „Ratzingerovej ceny“ má troch laureátov

Druhou iniciatívou Pápežskej nadácie Josepha Ratzingera je 7. ročník Ratzingerovej ceny, ktorej odovzdanie bude prebiehať 18. novembra vo Vatikáne. Ocenenými sú nemecký luteránsky teológ Theodor Dieter, ktorý zohral významnú úlohu pri schválení „Spoločnej deklarácie o náuke o ospravodlivení“ v roku 1999. V roku 2012 prednášal o katolícko-luteránskom dialógu počas stretnutia v Castel Gandolfe za prítomnosti Benedikta XVI.

Druhým oceneným je nemecký katolícky kňaz a teológ Karl-Heinz Menke, známy ako znalec myšlienok Josepha Ratzingera, ktorému venoval viacero štúdií. V roku 2014 ho pápež František nominoval na päťročné obdobie za člena Medzinárodnej teologickej komisie.

Tretím a posledným nositeľm tohtoročnej Ratzingerovej ceny bude hudobný skladateľ Arvo Pärt, ktorý sa ako pravoslávny kresťan venuje predovšetkým sakrálnej hudbe a získal si medzinárodné uznanie. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2011 nominoval za člena Pápežskej rady pre kultúru.

7. ročník Medzinárodného kongresu bude v Kostarike

Poslednou iniciatívou Pápežskej nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. je 7. medzinárodný kongres, ktorý sa bude tento rok konať na tému „Laudato si’. Za ,starostlivosť o spoločný dom’, nevyhnutná konverzia k ,ekológii človeka’“. Na príprave sympózia, ktoré sa bude konať v dňoch od 29. novembra do 1. decembra v San José v Kostarike sa podieľa aj miestna Katolícka univerzita.

Dodajme ešte na záver, že Pápežská nadácia Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. vznikla v roku 2010 s cieľom podporovať štúdiá a publikácie o dielach a myšlienkach emeritného pápeža Benedikta XVI. a vo všeobecnosti podporovať teologické štúdiá a s nimi spojené disciplíny.

Konkrétne iniciatívy, ktoré vychádzajú zo štatútu nadácie sa uberajú predovšetkým troma smermi. Prvým je oceňovanie bádateľov a hodnotných prác. Druhým smerom sú kongresy, študijné stretnutia a publikácia. A posledným je podpora doktorandov cez štipendiá. -ej- 

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: