Vatikán 28. septembra – Nemajme strach „povedať pravdu o našom živote“, uvedomiť si vo svedomí svoje hriechy a vyznať ich pred Pánom, „aby nám odpustil“. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý ráno slúžil omšu v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Podnet k úvahe našiel Svätý Otec v evanjeliovom úryvku z Lukáša, v ktorom sa hovorí o reakcii tetrarchu Herodesa na zázračné účinkovanie Ježiša Krista (Lk 9,7-9).

Pápež veriacim pripomenul, že mnohí si spájali Ježiša s Jánom Krstiteľom alebo s Eliášom, iní ho považovali za proroka. Herodes preto nevedel, „čo si má myslieť“, avšak „vo vnútri cítil“ niečo, čo „nebolo zvedavosťou“, ale „výčitkou v duši“, „v srdci“. Snažil sa vidieť Ježiša, aby „sa upokojil“. Chcel vidieť, ako Ježiš robí zázraky, avšak Ježiš, dodal Svätý Otec František, odmietol robiť „pred ním cirkus“, a tak ho Herodes odovzdal Pilátovi. 

„Cítiť, že nás svedomie viní, že nám niečo hovorí“ je podľa pápežových slov milosťou. Veď „nikto z nás nie je svätý“. Svätý Otec ďalej veriacich povzbudil, aby sa modlili k Pánovi a vyprosili si milosť rozpoznať, kde sa nachádza „tá rana“. Treba ju tak povediac „pokrstiť“, teda dať jej meno. A táto konkrétnosť je „skutočnou pokorou pred Bohom,“ vysvetlil pápež.

„Naučiť sa túto vedu, múdrosť vedieť obviniť seba samého. Obviňujem seba samého, cítim bolesť rany, robím všetko preto, aby som objavil, odkiaľ pochádza tento symptóm a potom pociťujem vinu. Nemajme strach z výčitiek svedomia: sú príznakom spásy. Majme strach zo snáh zakrývať ich, maskovať ich, umenšovať ich, skrývať ich... Z toho áno. Buďme teda úprimní a Pán nás tak uzdraví.“ -ej-  

Vatikán 28. septembra – Úloha Božieho ľudu, mladí a ignaciánska spiritualita, utrpenie a svedectvo afrokolumbijského etnika, či očakávania Cirkvi od filozofov a teológov. To sú otázky, ktoré počas nedávnej apoštolskej cesty pápeža Františka v Kolumbii, položili Svätému Otcovi na neformálnom a priateľskom stretnutí 10. septembra v Cartagene miestni spolubratia jezuiti. 

Niekoľkostranový rozhovor publikoval na internete jezuitský časopis La Civiltà Cattolica. Najväčšiu pozornosť médií upútala záverečná odpoveď Petrovho nástupcu na úlohu teológov a filozofov v dnešnej Kolumbii a v celej Cirkvi. Svätý Otec František sa v tejto súvislosti vyjadril k polemikám o spoľahlivosti morálneho učenia v apoštolskej exhortácii Amoris laetitia.

Filozofia i teológia musia byť podľa slov Svätého Otca v kontakte so životom: „Filozofia nie v laboratóriu, ale v živote, v dialógu s realitou. (...) A to isté platí aj o teológii, ale toto nemá znamenať akési ‚zbastardenie‘ teológie, ale naopak. Ježišova teológia bola tou najreálnejšou vecou zo všetkých, vychádzala z reality a stúpala až k Otcovi. Vychádzal zo semienka, z podobenstva, z určitého faktu a vysvetľoval ich. Ježiš si prial robiť teológiu, ktorá je hlboká, a tou hlbokou realitou je Pán.

Ja rád opakujem, že na to, aby človek bol dobrým teológom, je okrem štúdia potrebná oddanosť, byť bystrými a zachytiť realitu, nad týmto všetkým treba reflektovať na kolenách. Muž, ktorý sa nemodlí, žena, ktorá sa nemodlí, nemôže byť teológom či teologičkou. (...) Bude akýmsi kompendiom, príručkou, v ktorej je všetko. Ale dnes otázka spočíva v tom, ako vyjadríš Boha ty, ako vyjadríš, kto je Boh, ako sa prejavujú Duch, Kristove rany, Kristovo tajomstvo, počnúc od Listu Filipanom 2,7 a ďalej... Ako vysvetlíš tieto tajomstvá a ako ich za chodu vysvetľuješ, a ako učíš tomu stretnutiu, ktoré je milosťou.“

Pápež František sa v rámci odpevede na otázku o úlohe filozofov a teológov zároveň vyjadril aj k svojej najnovšej posynodálnej exhortácii Amoris laetitia o láske v rodine. 

„Využijem túto otázku, aby som povedal jednu vec, ktorú, myslím si, treba povedať v záujme spravodlivosti, a aj v záujme lásky. Počúvam totiž mnoho komentárov o posynodálnej apoštolskej exhortácii, ktoré si zaslúžia rešpekt, lebo sú povedané Božími deťmi, avšak sú pomýlené. Aby sme pochopili Amoris laetitia, je treba ju čítať od vrchu až po spodok. Začať prvou kapitolou, pokračovať ďalej druhou a tak ďalej. A uvažovať. A čítať to, čo bolo na synode povedané,“ vysvetlil pápež František v kruhu 65 kolumbijských jezuitov.

„Po druhé,“ pokračoval ďalej Svätý Otec, „niektorí tvrdia, že Amoris laetitia nestojí na katolíckej morálke, alebo aspoň že to nie  je morálka, ktorá by bola istá. K tomu chcem opäť s jasnosťou povedať, že morálka v Amoris laetitia je tomistická, tá od veľkého Tomáša. Môžete o tom hovoriť s veľkým teológom, spomedzi dnes najlepších a najvyzretejších, kardinálom Schönbornom,“ dodal pápež František.

„Toto chcem povedať preto, aby ste pomohli tým, čo sú v presvedčení, že morálka je čistá kazuistika,“ uviedol na záver Svätý Otec a pokračoval: „Pomôžte im, aby si uvedomili, že veľký Tomáš vlastní obrovské bohaststvo, schopné inšpirovať nás ešte aj dnes. Avšak na kolenách, vždy na kolenách,“ dodal pápež František. -ej, jb-

Vatikán/Bielorusko 28. septembra – Svätý Otec František zaslal pozdrav účastníkom plenárneho zasadnutia Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), ktoré po prvýkrát v histórii hostí hlavné mesto Bieloruska Minsk. Pápež ich povzbudzuje, aby „pokračovali v dôležitej práci zameranej na určenie spôsobov pastoračnej spolupráce medzi rôznymi krajinami, oceňujúc rôznorodosť a podporujúc iniciatívy solidárnosti a bratstva“.

V liste, ktorý v pápežovom mene podpísal a zaslal vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin sa ďalej píše: „Jeho Svätosť verí, že stretnutie prispeje k upevneniu vzťahov jednoty a spoločenstva medzi európskymi biskupmi, dajúc ďalší a odvážny impulz misii Cirkvi v Európe predovšetkým v prospech mladých, aby sa im pomohlo objaviť vo svetle viery vlastné povolanie v kresťanskej komunite a v spoločnosti“. -ej- 

Vatikán/Čína 28. septembra – Diplomacia prostredníctvom umenia. Aj tak by sa dal nazvať jeden z rozmerov vzťahov a vzájomného dialógu medzi Vatikánom a Čínou. Nedávno to opäť potvrdilo stretnutie medzi predsedom Governatorátu Mestského štátu Vatikán kardinálom Giuseppem Bertellom a generálnym sekretárom Čínskeho kultúrneho priemyselného investičného fondu Zhuom Jiangengom. 

Vatikánsky diplomat na stretnutí v stredu 27. septembra, na ktorom sa zúčastnili aj generálny sekretár Vatikánu biskup Fernando Vérgez Alzaga a riaditeľka Vatikánskych múzeí Barbara Jattová, odovzdal čínskemu zástupcovi dva vzácne pergameny. Ide o poďakovanie sa za dva obrazy od čínskeho majstra Zhanga Yana darované pápežovi Františkovi v mene čínskeho ľudu pri generálnej audiencii koncom mája tohto roku. -ej- 

Vatikán 28. septembra – Svätý Otec vymenoval Mons. Savia Hon Tai-Faia za nového apoštolského nuncia v Grécku. 67-ročný čínsky salezián pôvodom z Hong Kongu doteraz pôsobil ako sekretár Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorej prefektom je kardinál Fernando Filoni.

Zároveň pápež František vymenoval pre Kongregáciu pre evanjelizáciu národov nového podsekretára. Stal sa ním rehoľný kňaz Ryszard Szmydki OMI, člen Misionárov oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie. 66-ročný Poliak pôsobil tri roky ako generálny sekretár Pápežských misijných diel. -ab-

Vatikán/Slovensko 28. septembra - Predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch navštívi 1. – 3. októbra Slovensko. Príde na pozvanie Inštitútu NAPS (Naše aktivity pre Slovensko), zúčastní sa na medzinárodnom ekumenickom koncerte v Bratislave a absolvuje stretnutia s čelnými predstaviteľmi občianskeho a náboženského života lovenska. Kardinála Kocha bude pri návšteve Slovenska sprevádzať tajomník Pápežskej rady páter Hyacinthe Destivelle a zakladateľ Inštitútu NAPS Peter Solej.

Ako o programe cesty informovala Tlačová kancelária KBS, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov sa počas troch dní stretne s prezidentom Andrejom Kiskom, s predsedom Národnej rady Andrejom Dankom, štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukášom Parízkom, primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom, apoštolským nunciom Giacomom Ottonellom a miestnymi náboženskými predstaviteľmi: predsedom KBS a bratislavským arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským a ďalšími biskupmi Katolíckej cirkvi oboch obradov, s generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi a. v. a predsedom Ekumenickej rady cirkví v SR Milošom Klátikom, ako aj s predsedom Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR Igorom Rintelom.

Kardinál Kurt Koch v nedeľu 1. októbra v Bratislave vystúpi s príhovorom na ekumenickom koncerte NAPS za účasti predstaviteľov občianskeho, cirkevného i spoločenského života vrátane vedúcich diplomatických misií akreditovaných v SR. Prítomný bude aj metropolita Arsenios ako zástupca Ekumenického patriarchátu a osobný legát patriarchu Bartolomeja I. Koncert je venovaný pamiatke prvého prezidenta SR Michala Kováča.

Na pôde Univerzity Komenského v Bratislave si kard. Koch prevezme čestné ocenenie z rúk jej rektora prof. Karola Mičietu. V pondelok 2. októbra bude  švajčiarsky kardinál o 15.15 hod. celebrovať svätú omšu v jezuitskom kostole v Bratislave. Po presune do Košíc ho na východe Slovenska čaká návšteva pútnického miesta Ľutina a v Prešove sa stretne s metropolitom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku arcibiskupom Jánom Babjakom, ako aj metropolitom Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska arcibiskupom Rastislavom. (Zdroj: TK KBS) -jb-

Bangladéš/Mjanmarsko 28. septembra – „Dovoľte, aby sa Cirkev stala poľnou nemocnicou.“ Týmito slovami reaguje na dramatickú situáciu prenasledovanej moslimskej menšiny Rohingov v Mjanmarsku v najnovšom vyhlásení kard. Patrick D’Rozario, arcibiskup bangladéšskeho hlavného mesta Dháka. Pápež František sa chystá navštíviť Bangladéš a Mjanmarsko koncom novembra tohto roku.   

Podľa agentúry Asia News pre konflikt v Mjanmarsku opustilo svoje domovy a prešlo cez hranicu do Bangladéšu viac než 420-tisíc ľudí. Kardinál D’Rozario vyjadril vďaku za štedrosť ázijskej krajiny, „ktorá otvorila pred ľuďmi, ktorí trpia“ nielen „svoje hranice, ale aj srdce“. Utečenecké tábory nedávno navštívila aj bangladéšska premiérka Hasína Wadžídová. Miestne autority však naďalej tvrdia, že Rohingovia sa budú musieť skôr či neskôr vrátiť späť do Mjanmarska.    

Katolícka cirkev podľa arcibiskupa Dháky žiada od vlády povolenie pomôcť utečencom prostredníctvom Charity a zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zakročilo. „Ak nič iné, tak toto láskavé a súcitné gesto Bangladéšu by malo prebudiť povedomie sveta, apelovať na svedomie celého ľudstva a vytvoriť tak tlak na mjanmarské autority, hľadiac na ľudstvo bez potreby politických, náboženských, etnických a historických kalkulácií,“ vysvetlil kardinál D’Rozario.

Vatikánsky prelát v uplynulých dňoch navštívil dva utečenecké tábory Rohingov v dištrikte Bandarban na juhu Bangladéša, kde našli útočisko tisícky ľudí na úteku pred násilím. V oblasti Tumbro a Ghumdhum si vypočul smutné príbehy prenasledovania mnohých vysídlencov. Kardinál D’Rozario sa tiež stretol s autoritami kompetentnými pre riešenie krízového stavu a odovzdal im finančnú pomoc vo výške viac než 10-tisíc eur. -ej-  

Vatikán/Slovensko 28. septembra – Na blahorečení Božieho služobníka dona Titusa Zemana 30. septembra v Bratislave sa zúčastní aj kardinál Jozef Tomko. Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov tesne pred cestou na Slovensko odpovedal na otázky pátra Jozefa Bartkovjaka SJ, vedúceho Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu:

AUDIO:

Sú príležitosti pri ktorých sa oplatí zodrať aj pár topánok. Otec kardinál, čo Vás vedie do Bratislavy?

Vedie ma práve to blahorečenie – vieme, je to prvý stupeň svätorečenia – a keď je to blahorečenie v Bratislave, tak sa plní tak trošku aj moja túžba. Častejšie som o tom rozprával: aj na Slovensku sme poznali skvelých ľudí ozaj svätého života, či to boli laici, či kňazi, či naše matky, alebo aj tí, čo prenášali knihy cez hranice... To všetko boli ľudia, ktorí sa podujali na určité skutky, a to dakedy ťažké, a nasadili sa. Teda bolo to dobrodružstvo; dá sa povedať, že to bolo sväté dobrodružstvo. Toto sú životy svätých. Také ozajstné dobrodružstvo pre Ježiša Krista.

A my na Slovensku, najmä v dobe totality, sme takých ľudí mali, a povedal by som, že aj hodne, len ich treba vytiahnuť von. Pamätám sa, keď som cestoval s dnes už svätým Jánom Pavlom II. do Košíc na kanonizáciu Košických mučeníkov a on mi len tak položil otázku. Vidno, že reagoval na národnosť, teda na pôvod tých našich troch košických mučeníkov. A on sa pýta: A ktorí sú vaši slovenskí svätci? To mi tak akosi vtedy utkvelo v mysli, tým nás chcel upozorniť: ale však aj svojich musíte mať, tak sa musíte nejako pričiniť o to, aby boli vyhlásení. To je výzva, aby sme tých našich tiež akosi predstavili - nám na Slovensku a predstavili ich potom aj v celej Cirkvi. Aby sme ich mali pred očami, však to boli naši ľudia a tí žili v našich pomeroch. Ako je to možné, že tí ľudia sa stali svätými? V čom to pozostáva?

Boží služobník Titus Zeman prevádzal na tri razy do Talianska bohoslovcov, aby mohli študovať. Vy ste v tom čase boli v Taliansku. Mali ste aj osobný kontakt s touto generáciou...

Nuž, ja osobne by som akosi chcel vyjadriť vďaku za to, čo spravil, koho previedol. Lebo to boli vybraní kandidáti na rehoľný život, na kňazstvo, aj sami kňazi, ktorí sa na Slovensku nemohli nijako uplatniť duchovne – len utrpením, pravda –, lebo na Slovensku bola tvrdá totalita. A to boli ľudia, ktorých on dostal na Západ. On ich tým svätým dobrodružstvom previedol. Preplávali cez rieku – rozprávali, ako plávali, aby sa skryli, a aby ich nevideli, museli sa ponoriť pod vodu a iba cez trstinu dýchať, a takto prejsť celú tú rieku, ktorá bola nebezpečná. To nie je iba nejaký potôčik, keď ide o Moravu, a o Dunaj. A tí ľudia takto prechádzali, on ich prevádzal, a to sú mená, ktoré dnes voľačo značia aj pre Cirkev na Slovensku.

Bol tam medzi nimi Andrej Šándor – Gorazd Zvonický, básnik, a náš skvelý a vzácny básnik! Anton Hlinka – Tóno Hlinka, čo ten spravil cez rádio! Ako držal ľudí a povzbudzoval práve cez rádio potom zo Západu! Jozef Heriban – Jožko Heriban, bol salezián – sa vypracoval v biblickej vede natoľko, že dnes to meno čosi znamená, nájdeme ho v rôznych encyklopédiách. To neboli hocijakí ľudia. Klement Poláček – skvelý psychológ na univerzitnom mieste. To sú všetko ľudia, ktorí boli hodne intelektuálne nadaní a vyštudovali veľmi dobre.

Ďalej minorita Daniel Faltin – páter Faltin čosi znamenal, pracoval tu na Kongregácii pre východne cirkvi... Rudolf Blatnický – Rudko Blatnický, skvelý dogmatik teológ! Pôsobil na pápežských univerzitách, a najmä na tej saleziánskej. No a potom naši – povedal by som – starí vyslúžilci, ktorí boli známi aj ináč. Tóno Botek – Anton Botek, bol redaktor katolíckych novín po toľké roky a viedol katolícku kanceláriu, ktorú založil. A keď prišiel von, tak hľadel pomáhať, aj tu nám takto pomohol. Aj to, čo my sme v Ríme mohli dať dokopy bolo možné len preto, že tu boli takíto ľudia, ktorí prišli. Náhalka – Štefan Náhalka, jeden zo zakladateľov Ústavu svätého Cyrila a Metoda. Daktorí ešte žijú, v Amerike ešte žije Juraj Török. Tak už len tieto mená pre Slovensko čosi znamenajú. Všetko sa viaže práve na celú tú akciu, ktorú sprevádzal a pri ktorej bol don Zeman. Don Titus bol veľmi činný. Myslím, že on si to nebo vyslúžil.

Dnes by mal už vyše sto rokov, že je to časový rozdiel. V čom myslíte, že don Titus Zeman, zakrátko blahoslavený, predstavuje odkaz pre dnešok a zvlášť pre tú súčasnú mladú generáciu?

Nuž, mladí majú radi dobrodružstvo, tak aby si tá mládež uvedomila, že život a príklad nášho už čochvíľa blahoslaveného je príkladom, je výzvou na také sväté dobrodružstvo. Aby sa nebáli toho života. Aby vedeli na seba zobrať aj riziko, aj niekedy – povedal by som – tvrdé utrpenie. To nebolo ľahké, ten ich život. Aké to bolo nebezpečenstvo... pamätám si, ako sme sa išli z rakúskej strany pozrieť, kde sa to  robilo, kade prevádzali – pri Dunaji sme len pozerali, ako je to možné. Však to nebola hračka! Išlo aj o život, pretože kto tam nevedel prejsť, buď to nevedel, alebo sa zastrašil, keď prípadne tá stráž vystrelila. To boli udalosti. Najmä počúvať tých ľudí čo prešli a čo to prežili. Tak veru, tam sa pocítilo, že to je čosi veľké, ozajstné sväté dobrodružstvo to bolo.

Celý náš život je také sväté dobrodružstvo, ku ktorému nás pozýva aj tento náš blahorečený. Ja vidím jeho život – a príkladný život ako svätca – nielen ako kňaza, ale práve ako kresťana. Lebo aj toto potrebujeme na Slovensku. Veď medzi našimi matkami, koľko je svätíc. Koľké sa musia trápiť, koľké musia – najmä vdovy – naozaj dať celý svoj život. A to, čo ich udržuje, je jedine viera. A práve to je príklad takej viery, ktorá je činorodá, ktorá hľadá iniciatívu, ktorá sa prejaví v živote. Na každom mieste, či je to laik, či je to kňaz, či je to matka rodiny. A nehovorme o matkách rodiny, veď čo tie často musia zniesť! Či sú to chlapi, či sú to mladí ľudia, všetci.

Môžeme v ňom vidieť veľký príklad obetavosti. Pre mňa je to vzor všeobecný, pre každý stav, v ktorom sa voľakto nachádza. Práve tá jeho viera, ktorá nájde [uskutočnenie], iniciatívne sa zapojí v tom svojom živote, v okolí, a tam žije jednoducho svoju vieru. Vyznávať vieru, to neznačí, že musíme vytiahnuť nejaké trúbky a takto ju hlásať. V každý náš deň, v každom zamestnaní, má svoje prejavy.

-jb, ab-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: