Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

05/10/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Homília u sv. Marty: Radostný plač z nájdenia vlastných koreňov

◊  

Vatikán 5. októbra – Kto našiel vlastné korene a drží sa ich, je šťastným človekom. Naopak veľkým nešťastím pre človeka je strata koreňov a „psychologické samovyhnanstvo“. To je hlavná myšlienka  z homílie pápeža Františka, ktorú dnes ráno predniesol pri svätej omši v Dome sv. Marty.

Svätý Otec povzbudil k znovunájdeniu  vlastnej príslušnosti vychádzajúc z dnešného prvého čítania z Knihy Nehemiášovej (Neh 8,1-4a.5-6.7b-12). V úryvku sa opisuje „veľké liturgické zhromaždenie“, keď sa po návrate z babylonského exilu zhromaždil ľud v Jeruzaleme pred Vodnou bránou. Ako pripomenul pápež František, uzatvára sa tým jedna časť dejín, ktorá trvala 70 rokov: dejiny deportácie do Babylonského zajatia. Išlo o smutnú históriu pre Boží ľud. Po páde Babylonskej ríše do rúk Peržanov si perzský kráľ Artaxerxes všimol smútok na tvári svojho hebrejského služobníka Nehemiáša, ktorý mu nalieval víno. Keď sa mu prihovoril, Nehemiáš vyjadril túžbu vrátiť sa do Jeruzalema a zaplakal. Prežíval clivotu za svojím mestom.

Svätý Otec pripomenul Žalm, kde stojí: «Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali» (Ž 137). Nemohli spievať, ich citary boli zavesené na vŕbach, ale nechceli zabudnúť. A pápež pripomenul aj „nostalgiu utečencov“, tých, ktorí „sú ďaleko od svojej vlasti a chcú sa vrátiť“.

Nehemiáš sa teda pripravuje na návrat, aby priviedol ľud naspäť do Jeruzalema. Ako poznamenal pápež František, išlo o „ťažkú cestu“, pretože „musel presvedčiť mnohých ľudí“ a zobrať so sebou veci na rekonštrukciu mesta, múrov, chrámu, „ale hlavne to bola cesta k znovunájdeniu koreňov ľudu.“ Po mnohých rokoch, korene „zoslabli“, ale nezanikli. Znovu nájsť korene „znamená znovu nájsť príslušnosť k národu“, vysvetlil Svätý Otec a pokračoval „Bez koreňov sa nedá žiť: národ bez koreňov, alebo ktorý stratí korene, je chorý národ“:

„Človek bez koreňov, ktorý zabudol na vlastné korene, je chorý. Znovu nájsť, objaviť vlastné korene a nabrať silu ísť ďalej, silu prinášať ovocie a – ako hovorí básnik –‚silu zakvitnúť, pretože to, čo strom ukáže v rozkvete, pochádza z toho, čo má v zemi’. Ide tu práve o vzťah medzi koreňmi a tým dobrom, ktoré môžeme vykonať“.

Táto cesta k návratu však narážala na „mnohé zdráhania“: „nedá sa“, „sú tu ťažkosti“ - podotkol ďalej pápež František:

„Zdráhanie je u tých, ktorí uprednostňujú vyhnanstvo, a ak nejde o fyzické vyhnanstvo, tak potom vyhnanstvo psychologické: ide o samovyhnanstvo z komunity, zo spoločnosti, zo strany tých, ktorí chcú byť radšej ľudom vykoreneným, bez koreňov. Musíme mať na pamäti túto chorobu psychologického samovyhnanstva: je veľmi škodlivá. Odrezáva nám korene, oberá nás o príslušnosť“.

Ľud sa však postupne dopracuje k tomu, že jedného dňa je rekonštrukcia hotová. A vtedy sa ľud zhromažďuje, aby si „obnovil korene“ čiže aby počúval Božie slovo, ktoré mu čítal zákonník Ezdráš. A ľud plakal. Teraz to však nebol nárek z Babylónie, „bol to plač radosti, zo stretnutia s vlastnými koreňmi, zo stretnutia s vlastnou príslušnosťou“. Keď Nehemiáš dočítal, pozýva ich oslavovať. Ide o radosť toho, kto našiel vlastné korene:

„Muž a žena, ktorí nájdu vlastné korene, ktorí sú verní vlastnej príslušnosti, sú mužom a ženou v radosti, sú radostní a táto radosť je ich silou. Od plaču smútku k plaču radosti, od plaču slabosti pre odlúčenosť od koreňov, odlúčenosť od vlastného ľudu, k plaču príslušnosti: ‚som doma‘. Som doma.“

Všetkým prítomným Svätý Otec odporúčal prečítať si ôsmu kapitolu Knihy Nehemiáša, z ktorej pochádza dnešné liturgické čítanie. A položiť si otázku, či nenechávame „zapadnúť spomienku na Pána“. Či sme vykročili k znovunájdeniu vlastných koreňov, alebo uprednostňujeme to „psychologické samovyhnanstvo“ v uzatvorení sa do seba.

Na záver pápež František jasne zdôraznil, že ak sa bojíme plakať, potom sa budeme báť aj smiať. Pretože ak sa plače od žiaľu, potom sa plače aj od radosti. Je preto potrebné vyprosovať si milosť „kajúceho plaču“, „zármutku nad našimi hriechmi“, ale tiež milosť radostného plaču, pretože Pán „nám odpustil a urobil v našom živote to, čo spravil aj so svojím ľudom.“ A vyprosovať si napokon milosť vydať sa na cestu za svojimi koreňmi. -ab-

inizio pagina

Nová Pápežská akadémia pre život: Utópia „neutra“ odstraňuje ľudskú dôstojnosť

◊  

Vatikán 5. októbra – Svätý Otec sa dnes stretol s účastníkmi Prvého generálneho zhromaždenia obnovenej Pápežskej akadémie pre život, ktorí zasadajú v Synodálnej aule vo Vatikáne. Zhromaždenie, na ktorom sa po prvý raz zúčastňujú noví členovia, ktorých Svätý Otec vymenoval nielen z radov katolíkov, ale aj iných kresťanských vyznaní a iných náboženstiev, sa koná v Ríme počas tohto týždňa. Súčasťou zasadnutia pod vedením predsedu Akadémie Mons. Vincenza Pagliu je konferencia na tému „Sprevádzať život. Nové zodpovednosti v technologickej ére.“

Pápež František na dnešnom stretnutí hovoril o prínose Pápežskej akadémie pre život „jednak pri prehlbovaní vedeckého, antropologického a etického poznania, ako aj v službe životu, zvlášť v starostlivosti o ľudský život a o stvorenstvo, náš spoločný domov.“

Z jeho rozsiahleho príhovoru, v ktorom sa najprv venoval diagnóze súčasného úseku ľudských dejín, vyberáme niekoľko myšlienok:

„Charakteristickú črtu tohto úseku môžeme rozpoznať, súhrnne povedané, v rýchlom  šírení sa kultúry utkvelo sústrednej na zvrchovanosť človeka – ako druhu i ako jednotlivca – vo vzťahu k realite. Niektorí dokonca hovoria o „egolatrii“, čiže o ozajstnom kulte vlastného „ja“, na oltári ktorého sa obetuje všetko, vrátane tých najdrahších citov. Táto perspektíva nie je neškodná: ona formuje subjekt, ktorý sa neustále obzerá v zrkadle, až sa stáva neschopným obrátiť zrak smerom k iným a k svetu“.

Pápež František konštatoval aj „trpkú a bolestnú skúsenosť mnohých mužov, žien a detí z iluzórnych prísľubov technokratického materializmu“. Výzvu, ktorú táto skutočnosť  predstavuje pre kresťanov, vyjadril Svätý Otec týmito slovami:

„Kresťanská viera nás pobáda znovu sa ujať iniciatívy, nepripúšťajúc žiadne poddávanie sa nostalgii a lamentovaniu. Cirkev, okrem iného, má veľkú tradíciu veľkorysých a osvietených myslí, ktoré kliesnili cestu vede a svedomiu vo svojej dobe. Svet potrebuje veriacich, ktorí budú so serióznosťou a radosťou kreatívni a aktívni, pokorní a odvážni, rozhodne odhodlaní dať do poriadku rozkol medzi generáciami. Tento rozkol prerušuje odovzdávanie života. U mladých sa vyzdvihujú ich sľubné predpoklady, ale kto ich usmerňuje k naplneniu v dospelosti? Podmienkou dospelosti je život schopný zodpovednosti a lásky, tak voči budúcej generácii, ako aj voči  tej minulej. Očakáva sa, že život otcov a matiek v pokročilom veku bude požívať úctu za to, čo veľkoryso darovali, a nie že sa bude vyraďovať za to, čo už viac nemajú“.

Ďalej poukázal Svätý Otec na zdroj, z ktorého kresťan neustále čerpá pri svojom zápase za život: 

„Zdrojom inšpirácie pre prevzatie iniciatívy je znovu a opäť Božie slovo, ktoré osvetľuje pôvod života a jeho určenie.“

Pápež František poukázal na potrebu vložiť teológiu stvorenia a vykúpenia do slov a činov lásky k životu.  Na viacerých miestach svojho príhovoru sa odvolal aj na posolstvo encykliky Laudato si´ o starostlivosti o spoločný domov. Pripomenul, že dnes máme dočinenia s ozajstnou kultúrnou revolúciou:

„Ide o skutočnú kultúrnu revolúciu, ktorá je na obzore tohto úseku dejín. A Cirkev tu ako prvá musí plniť svoju úlohu.“

Pápež František s rozhodnosťou odmietol súčasné dobové tendencie potierania rozdielnosti pohlaví a falošnú ideu neutrálneho pohlavia, čiže tzv. rodovú teóriu („gender“). Najprv pripomenul, že „formy nadradenosti mužov nad ženami, ktoré smutne poznačili históriu, je nutné definitívne opustiť“. Potom jasnými slovami zdôraznil, že dnes sa žiada obnovená kultúra identity a rozdielnosti:  

„V poslednej dobe rozvíjaná hypotéza otvárania novej cesty pre ľudskú dôstojnosť radikálnym neutralizovaním pohlavnej rozdielnosti, a teda vzťahu muža a ženy, nie je správna. Namiesto toho, aby sa čelilo negatívnym interpretáciám sexuálnej rozdielnosti, ktoré ubíjajú jej nezvratný význam pre ľudskú dôstojnosť, sa chce táto rozdielnosť fakticky vymazať, ponúkajúc techniky a praktiky, ktoré ju urobia nepodstatnou pre vývin osoby a pre ľudské vzťahy. Ale utópia „neutra“ odstraňuje súčasne ľudskú dôstojnosť sexuálne odlišného založenia, ako aj osobný charakter plodivého odovzdávania života. Biologická a psychická manipulácia pohlavnej  rozdielnosti, ktorú biomedicínska technológia berie ako niečo plne ponechané na slobodné rozhodnutie – zatiaľ čo to tak nie je! – predstavuje riziko likvidácie toho zdroja energie, ktorý živí zväzok medzi mužom a ženou a robí ho kreatívnym a plodným.“

„Je potrebné ujať sa výzvy, ktorú predstavuje zastrašovanie praktizované voči plodeniu ľudského života, ako keby to bolo akýmsi ubíjaním ženy a hrozbou pre spoločné dobro. Plodivé spojenie muža a ženy je oporou celosvetového humanizmu mužov a žien, a nie hendikepom. Naša história sa neobnoví, ak odmietame túto pravdu.“ -ab, jb-

inizio pagina

Pápež chaldejskej synode: Priority sú návrat vyhnaných kresťanov a súdržnosť

◊  

Vatikán/Irak 5. októbra – „Kiež Božie milosrdenstvo utíši bolesť rán vojny, ktoré zraňujú srdce vašich komunít, aby mohli opäť konečne povstať.“ Týmito slovami sa dnes pápež František prihovoril členom Synody Chaldejskej katolíckej cirkvi, ktorých prijal vo Vatikáne. Synoda pod vedením patriarchu Louisa Raphaëla Saka zasadá mimoriadne mimo centra chaldejskej cirkvi, ktoré sa nachádza v Iraku.

„Ťažko skúšaným“ veriacim „milovanej irackej zeme“ zaslal Petrov nástupca srdečný pozdrav a vyjadril radosť zo správ o „návrate života a aktivít v regiónoch a mestách“, ktoré boli doteraz podrobené „bolestivému a násilnému útlaku“:

„Ak pre niektoré regióny vašej krajiny tragická kapitola skončila, tak treba poznamenať, že toho treba ešte veľa urobiť. Naliehavo vás preto prosím, aby ste ako budovatelia jednoty – predovšetkým medzi vami, pastiermi Chaldejskej cirkvi a pastiermi z iných cirkví, podporujúc zároveň dialóg a spoluprácu medzi všetkými aktérmi verejného života – vynaložili všetko úsilie na uľahčenie návratu vysídlených ľudí a na urovnanie rozdielov a rozporov medzi bratmi.“

Svätý Otec František ďalej pripomenul, že na územie dnešného Iraku priniesol evanjelium apoštol Tomáš. Práve preto je podľa pápežových slov dôležité, aby miestni kresťania „posilnení týmito koreňmi, boli jednotní v podporovaní vzťahov plných rešpektu a medzináboženského dialógu medzi všetkými členmi v krajine“:

Na problém poklesu duchovných povolaní nemožno odpovedať znižovaním latky, upozornil ďalej pápež: „Chcel by som vás tiež povzbudiť, čo sa týka nových uchádzačov o kňazské povolanie alebo zasvätený život. Čeliac poklesu povolaní, ktorým Cirkev trpí, sa musíme vyhýbať prijímaniu ľudí, ktorých si Pán nepovolal. Je potrebné starostlivo skúmať povolanie mladých a overovať ich autentickosť. Inak by na to Cirkev v budúcnosti doplatila.“

Okrem témy povolaní sa Svätý Otec dotkol aj otázky diaspóry chaldejských veriacich a vzťahov s majoritnou cirkvou latinského obradu:

„Je potrebné urobiť všetko preto, aby sa realizovali predsavzatia Druhého vatikánskeho koncilu: uľahčením pastoračnej starostlivosti na vlastnom území, ako aj tam, kde sa východné komunity usídlili, snažiac sa zároveň o spoločenstvo a bratstvo s komunitami latinského obradu, aby sa tak veriacim vydalo dobré svedectvo a nepokračovali rozdelenia a trenice. Ekumenický a medzináboženský dialóg musia vždy vychádzať z našej katolíckej jednoty“ dodal na záver Svätý Otec František a členom synody Chaldejskej cirkvi pripomenul, že v tejto úlohe im bude vždy pomáhať Kongregácia pre východné cirkvi. -ej-

inizio pagina

Francúzsky kardinál Barbarin s desiatkami kňazov na audiencii u pápeža

◊  

Vatikán/Francúzsko 5. októbra – Pápež František dnes ráno prijal francúzskeho kardinála Philippa Barbarina spolu so 75 kňazmi z Lyonskej diecézy. Podľa oficiálnych správ diecézy bola ústrednou témou rozhovorov a stretnutia apoštolská exhortácia pápeža Františka o rodine a manželstve Amoris laetitia.

Svätý Otec prijal kardinála Barbarina po prvýkrát, od kedy francúzskeho preláta v júli tohto roku lyonský súd uznal nevinným v obvineniach z nenahlásenia pedofilného kňaza z jeho diecézy polícii. Obete sa však proti rozsudku odvolali a lyonský arcibiskup by sa mal podľa francúzskych médií spolu s ďalšími šiestimi ľuďmi postaviť opäť pred súd v apríli na budúci rok. -ej-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Poslaním školy a učiteľov je rozvíjať zmysel pre pravdu

◊  

Poslaním školy a učiteľov je rozvíjať zmysel pre pravdu, dobro a krásu. (Tvít pápeža Františka 5. októbre 2017)

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Biskupov v Mali znepokojujú stále častejšie útoky na katolícke kostoly

◊  

Mali 5. októbra – Biskupov Malijskej republiky „znepokojili“ nedávne útoky na kostoly a kaplnky v centre moslimskej krajiny, kde kresťania tvoria 2% menšinu. „Za uplynulé týždne sa naše kostoly a kaplnky stali cieľom rôznych útokov pravdepodobne džihádistov. Veľmi nás to znepokojuje,“ uvádza sa vo vyhlásení sekretára Konferencie biskupov Mali otca Edmonda Dembélého.

Obzvlášť vážny útok zažila Cirkev v Dobare, teda 800 kilometrov od hlavného mesta Bamako, kde podľa miestneho kňaza ozbrojení muži vylámali dvere chrámu a spálili kríž, obrazy svätých, sochu Panny Márie ako aj oltárnu plachtu. „K ďalším útokom na kostoly a kaplnky došlo pred očami veriacich,“ dodal kňaz.

Bezpečnosť v Mali sa zhoršila opäť v uplynulom roku, predovšetkým v centrálnej časti krajiny, kde sa ešte stále nachádzajú ozbrojené skupiny islamistov. Podľa najnovšej správy neziskovej organizácie Human Rights Watch, tieto skupiny naďalej „vraždia civilistov a vojenské jednotky, zničili niektoré školy a násilne naverbovali detských vojakov“. Mimovládna organizácia tiež odsúdila násilie zo strany vládnej armády. -ej-     

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 5. októbra 2017

◊  

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

 

inizio pagina