Vatikán 7. októbra – Kongregácia pre klerikov usporiadala v tomto týždni medzinárodný kongres venovaný obnoveným smerniciam pre kňazskú formáciu. Počas troch dní sa 250 účastníkov v Centre Mariapoli v Castel Gandolfe zaoberalo dokumentom s názvom Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis, ktorý vydala Kongregácia pre klerikov v decembri minulého roku. Svätý Otec František dnes všetkých účastníkov prijal na audiencii vo Vatikáne v sprievode prefekta dikastéria kardinála Beniamina Stellu.

Pri stretnutí pápež František zdôraznil prvoradý podiel samotného Boha na kňazskej formácii a aktívnu spoluprácu s ním zo strany všetkých troch ľudských protagonistov procesu formácie ku kňazstvu: samotného kandidáta, tímu formátorov na čele s biskupom, ako aj Božieho ľudu. Svätý Otec využil Jeremiášov obraz Božej práce s človekom ako hrnčiara s hlinou, pričom pripomenul, že každého z kňazov Boh povoláva spolupracovať na tomto diele.

„Téma kňazskej formácie je rozhodujúcou pre poslanie Cirkvi. Obnova vo viere a budúcnosť povolaní sú možné len ak máme dobre formovaných kňazov.“ Po tomto úvode pápež František pripomenul úlohy hlavných činiteľov formácie:

„Chcem povedať predovšetkým toto: kňazská formácia závisí v prvom rade od Božieho konania v našom živote a nie od našich  aktivít. Je to dielo, ktoré si vyžaduje odvahu nechať sa formovať Pánom, aby premenil naše srdce a náš život. Toto nám pripomína biblický obraz hliny v rukách hrnčiara (porov. Jer 18,1-10) a epizóda, kedy Pán hovorí prorokovi Jeremiášovi: «Vstaň a choď do hrnčiarovho domu» (v. 2). Prorok tam ide a pri pozorovaní hrnčiara, ktorý pracuje s hlinou pochopí tajomstvo milosrdnej lásky Boha. Odhalí, že Izrael je chránený v milujúcich rukách Boha, ktorý sa ako trpezlivý hrnčiar stará o svoje stvorenie, kladie hlinu na hrnčiarsky kruh, stvárňuje ju, modeluje ju a tak jej dáva formu. Ak zistí, že váza sa nepodarila, tak milosrdný Boh zmieša hlinu opäť do kopy a s nežnosťou Otca ju začne formovať odznova.“

Ako ďalej zdôraznil Svätý Otec, „tento obraz nám pomáha pochopiť, že formácia sa nevyrieši nejakou kultúrnou aktualizáciou alebo nejakou sporadickou miestnou iniciatívou.“ ... S odkazom na text dokumentu Ratio pripomenul, že „táto práca trvá celý život.“ Ide tu o trpezlivú Božiu prácu s človekom, ktorý sa cieľavedome necháva formovať, vysvetlil pápež František:    

„Musíme jasne povedať: ak sa kňaz nenechá každý deň formovať Pánom, stane sa kňazom vyhasnutým, ktorý vykonáva svoje poslanie zo zotrvačnosti, bez zápalu pre Evanjelium a pre Boží ľud. Naopak kňaz, ktorý sa dennodenne odovzdáva do umných rúk Hrnčiara s veľkým „H“, zachováva si v srdci zápal, prijíma s radosťou sviežosť Evanjelia a hovorí spôsobom, ktorý sa dotýka života ľudí. Jeho ruky, pomazané biskupom v deň vysviacky, sú potom schopné pomazávať rany, očakávania a nádeje Božieho ľudu.“

„Každý z nás kňazov je volaný spolupracovať s božím Hrnčiarom! Nie sme len hlina, ale tiež pomocníci Hrnčiara, spolupracovníci jeho milosti. V kňazskej formácii, tej počiatočnej aj tej permanentnej – obidve sú dôležité – môžeme rozpoznať najmenej troch aktérov, ktorí sa tiež nachádzajú v ‚hrnčiarovej dielni‘. Ponajprv sme to my sami. V Ratio sa píše: «Prvý a hlavný zodpovedný za vlastnú trvalú formáciu je samotný kňaz» (č. 82).“

„Na to, aby seminarista alebo kňaz bol protagonistom vlastnej formácie, musí dokázať povedať „áno“ a aj „nie“: viac ako hluk ľudských ambícií uprednostňuje ticho a modlitbu. Viac ako vkladať dôveru do vlastných diel, vie sa odovzdať do rúk hrnčiara a do jeho prozreteľnej tvorivosti. Viac ako vopred pripravenými schémami sa nechá viesť zdravým nepokojom srdca, a tak zorientuje vlastnú neúplnosť smerom k radosti zo stretnutia s Bohom a s bratmi. Viac ako izolovanosť, hľadá priateľstvo s bratmi v kňazskej službe a s jemu zvereným ľudom, vediac že jeho povolanie sa rodí zo stretnutia lásky: stretnutia s Ježišom a stretnutia s Božím ľudom.“

Ako „druhého protagonistu“ uviedol pápež František „formátorov a biskupov“. Sú nimi „rektori, duchovní vodcovia, vychovávatelia, tí, čo sa venujú permanentnej formácii klerikov, a na prvom mieste biskup“.

Tretím protagonistom je podľa slov pápeža Františka „Boží ľud. Nikdy naň nezabudnime: ľud, so svojimi zápasmi v konkrétnych situáciách, so svojimi otázkami a so svojimi potrebami, je veľkým „hrnčiarskym kruhom“, ktorý formuje hlinu nášho kňazstva.“

„Milovaní, otázka  ktorá má zaznieť v našom vnútri, keď vstúpime do hrnčiarovej dielne je táto: Akým kňazom túžim byť? „Salónnym“ kňazom, spokojným a zaisteným, alebo misionárskym učeníkom ktorému horí srdce pre Majstra a pre Boží ľud? Niekým, kto sa uvelebil vo vlastnom pohodlí, alebo učeníkom na ceste? Vlažným, ktorý uprednostňuje nerušený život, alebo prorokom, ktorý prebúdza v srdci človeka túžbu po Bohu?

Panna Mária, ktorú dnes uctievame ako Ružencovú Pannu Máriu, nech nám pomáha kráčať s radosťou v apoštolskej službe a pretvorí naše srdce na podobu svojho: pokorného a poddajného, ako hlina v rukách hrnčiara.“ -ab, jb-

Vatikán 7. októbra - Tlačové stredisko Svätej stolice informovalo o niektorých verejných podujatiach pápeža Františka v najbližšom čase. Vo štvrtok 12. októbra o 9. hodine ráno Svätý Otec navštívi Pápežský východný inštitút, ktorý si tohto roku pripomína 100 rokov od svojho založenia. Inštitút má svoje sídlo neďaleko Baziliky Santa Maria Maggiore, v ktorej bude pápež František po 10. hodine slúžiť slávnostnú svätú omšu pri príležitosti spomínaného jubilea.

V deň Spomienky na všetkých verných zosnulých 2. novembra Svätý Otec navštívi americký vojenský cintorín  v Nettune, pobrežnom meste na juh od Ríma. O 15.15 popoludní tam bude pápež sláviť svätú omšu za všetky zomrelých vo vojnách. Pri spiatočnej ceste sa zastaví pri pamätníku Fosse Ardeatine v Ríme, aby sa pomodlil za obete  masakru z 24. marca 1944. Nacistické okupačné jednotky tam vtedy popravili 335 talianskych civilov a vojakov ako odvetu za partizánsky atentát z predchádzajúceho dňa. -ab-

Vatikán/Chorvátsko 7. októbra – Svätý Otec dnes prijal na súkromnej audiencii predsedu vlády Chorvátska Andreja Plenkovića, ktorý sa následne stretol so štátnym sekretárom kard. Parolinom a podsekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Camillerim.

Okrem potvrdenia prínosu Katolíckej cirkvi pre chorvátsku spoločnosť predstavitelia oboch strán hovorili aj o práci zmiešanej komisie chorvátskych a srbských expertov o historických súvislostiach postavy blahoslaveného kardinála Alojzija Stepinaca. Venovali sa aj otázkam budúcnosti Európskej únie a na národnej úrovni situácii Chorvátov v Bosne a Hercegovine. -ab-

Vatikán 7. októbra - „Ruženec je syntézou Kristových  tajomstiev: kontemplujeme ich spolu s Máriou, ktorá nám ich dáva vidieť jej vlastným pohľadom viery a lásky.“ Tento odkaz rozoslal Svätý Otec František cez sociálnu sieť v deň liturgickej spomienky Ružencovej Panny Márie.

Modlitba posvätného ruženca má už tradične pevné miesto v programe Vatikánskeho rozhlasu, ktorý patrí k hlavným prostriedkom dennej komunikácie Svätého Otca so svetom. Ruženec v latinskom jazyku prenášaný z Vatikánu denne o 20.40 hod. cez internetové kanály VR umožňuje celosvetové zjednotenie sa Cirkvi v tejto modlitbe na úmysly Svätého Otca.

Na Slovensku je v súčasnosti sledovanie latinského ruženca z Vatikánu prístupné len cez internet. Na klasických rozhlasových prijímačoch FM si ho dnes možno naladiť iba na území Talianska, a to so začiatkom o 20.00 hod. V rámci celého Talianska možno navyše od tejto jesene sledovať audioprogramy „Radio Vaticana Italia“ aj na kanáli 777 digitálnej terestriálnej televízie. -jb-

Vatikán 7. októbra – Svätý Otec vymenoval prefekta Dikastéria pre laikov, rodinu a život, kardinála Kevina Josepha Farrella za svojho osobitného vyslanca na inaugurácii kupoly s titulom Najsvätejšej Trojice na Bazilike Nepoškvrneného počatia vo Washingtone, ktorá sa uskutoční 8. decembra 2017. Bazilika Nepoškvrneného počatia je americkou národnou svätyňou a s jej stavbou začali v roku 1920. -ab-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 27. nedeľu cez rok A (Mt 21,33-43): Pracuj s tým, čo máš k dispozícii

Istej matke povedali, že jej čiastočne hluchý synček je ťažkým orieškom a že ho nie je možné učiť. „Ja ho budem učiť sama”, odvetila žena. A stalo sa. Meno chlapca bolo Thomas Alva Edison, neskorší vynálezca elektrickej žiarovky, gramofónu, filmovej kamery a množstva iných vecí. V roku 1876 úradníci spoločnosti Western Union označili telefón za „hračku” a odmietli ho ako smiešnu vec. Roku 1878 sa zasa vysmial Britský parlament z Edisonovho pokusu s elektrickým svetlom. Roku 1945 admirál Leahy nazval atómovú bombu hlúposťou v tom zmysle, že nie je možné, aby fungovala. Žiaľ, ako vieme, fungovala.

Všetky tieto príbehy s mnohé im podobné, ktorých nie je málo, nás vedú k jadru dnešného evanjelia. Jeho myšlienkou je prinášanie ovocia z toho, čo máme k dispozícii. V podobenstve o vinici sa nachádzajú dvojí nájomníci. Tí prví, ktorým hospodár dôveroval a dal im všetko, čo potrebovali, aby priniesli dobrú úrodu, sklamali a úrodu nepriniesli. A druhí, ktorí prišli po nich, medzi ktorými boli možno aj tí, ktorými tí prví pohrdli, ktorí úrodu priniesli.

Nechcem zachádzať do detailov podobenstva. Čo je pre nás dôležité, sú slová Ježišove, ktoré povedal na záver podobenstva a ktoré vlastne naznačujú, čo týmto svojím podobenstvom chcel každému z nás povedať: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.” Tieto úžasné slová nám hovoria o jednom: my ľudia máme sklon uprednostňovať a preceňovať veci, ktoré sú k ničomu a pohŕdať vecami, ktoré sa nakoniec ukážu ako veci podstatné. Naše kritériá na hodnotenie toho, čo je dôležité a čo dôležité nie je, sú často veľmi pomýlené.

A týka sa to mnohých sfér. Netýka sa to len ľudí a vecí z nášho okolia, ale týka sa to aj nás samých. V živote každého jedného z nás sú veci, ktoré možno podceňujeme, zavrhujeme, nimi pohŕdame, odmietame ich a pritom sú to veci, ktoré – ak im dáme šancu – majú pre nás a pre náš život potenciál stať sa kameňmi uholnými. Uholný kameň v Biblii znamená buď kameň základový, na ktorom stojí celá stavba alebo kameň, ktorý sa dával ako posledný do stredu klenby a teda bol akoby korunou, uzáverom a zavŕšením celej stavby a navyše, celú stavbu držal pohromade. Kameň uholný je teda najpodstatnejší a najdôležitejší kameň celej stavby.

Obraz zavrhnutej a odmietnutej veci, ktorá sa nakoniec stala vecou životodarnou je obrazom veľmi biblickým. Boh na zlé činy ľudí namiesto toho, aby ich trestal alebo zavrhol odpovedá darom milosti. Hriech Adamov sa tak stáva dôvodom na príchod Krista Spasiteľa. A to až tak, že keď sv. Augustín o tomto hriechu uvažuje, prichádza k záveru, že my, ktoré sme tu po hriechu sme na tom lepšie, ako by sme boli, keby do sveta nebol prišiel hriech, lebo v takom prípade by k nám nebol prišiel náš Spasiteľ, Ježiš Kristus. A preto prvotný hriech Augustín nazýva pojmom „šťastná vina“. Alebo hriešny čin Jozefových bratov nakoniec viedol k záchrane celej rodiny. Keby Jakubovi synovia neboli svojho brata Jozefa odhodili a predali do Egypta, boli by asi v čase neúrody zomreli všetci hladom. V novozákonných dejinách nachádzame to isté v tom, čo píše Tertulián o odhodených kresťanoch: „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“. To, čo malo byť zničením, koncom diela, sa stalo jeho rozmachom.

Toto silné posolstvo pre mnohých z nás, ktorí sme naučení lamentovať nad nepriaznivými okolnosťami nášho života a tak sa vlastne vyhovárať, prečo my nemôžeme byť tak plodní, ako sú ľudia, ktorých životné okolnosti sú priaznivejšie alebo prečo my nemôžeme prinášať toľko ovocia, ako tí, ktorí dostali do vienka len tie najlepšie veci a najlepšie talenty je vážnou výzvou a pozvaním. Takéto lamentovanie nemá totiž racionálnu bázu a preto naň nemáme nárok. Uveďme si niekoľko príkladov obdivuhodných ľudí, ktorí sa takouto mentalitou nenechali premôcť.

Chceš povedať, že tvoje zdravie alebo hendikep ti je prekážkou, že nemôžeš prinášať ovocie? Pozri sa na ľudí, ktorí vec zobrali inak. Okrem už spomínaného Edisona by sme mohli uviesť nekonečný zoznam mien. U nás bola v tomto smere obdivuhodná napr. Sr. Bernadeta, zakladateľka Rodiny Nepoškvrnenej, ktorá hoci sama hendikepovaná burcovala k rastu ľudí s podobným údelom. A ver nie je jedinou chorou, ktorá premenila svoju chorobu na úrodné pole.

Chceš povedať, že tvoja hriešna minulosť ti bráni v prinášaní ovocia? Spomeň si na sv. Augustína, ktorý začal budovať svoju novú existenciu po obrátení sa z bohapustého života. A nakoniec sa stal svätcom. Alebo Matt Talbot, Ír, alkoholik, ktorý dlhé roky prepíjal svoje peniaze i svoju dôstojnosť. A keď sa to z Božej milosti zmenilo, svoj alkoholizmus použil ako účinný nástroj oslobodzovania od alkoholizmu aj pre iných závislých.

Chceš povedať, že tvoje prostredie ti bráni v prinášaní ovocia? Spomeň si na mnohých väzňov, napríklad sv. Maximiliána Kolbeho alebo Edit Steinovú, či mnohých našich slovenských našich väzňov, napr. Titusa Zemana a spolu s ním nesčíselné množstvo iných jeho súčasníkov, ktorí nielen vo väzení, ale aj v iných náročných prostrediach dokázali prinášať ovocie.

Chceš povedať, že tvoje vek ti bráni v prinášaní ovocia? Spomeň si na Matku Terezu; svoje dielo začala keď mala 40 rokov. Dnes toto jej dielo prináša obdivuhodné ovocie. Pápež Ján XXIII. mal 76 rokov keď sa stal pápežom a jeho pontifikát bol zásadným obratom v dejinách Cirkvi.

Keď cestujeme Európou, jej mnohými krajinami, v každej z nich obdivujeme jej jedinečnú krásu a často nevšednú originalitu. Zoberme napríklad takú architektúru. V Taliansku sa stavia z kameňa, lebo ho majú veľa. V Holandsku nemajú kameň a preto ich stavby sú z tehál,  ktoré si robia z hliny. V horských oblastiach vidíme budovy z dreva, v močaristých krajoch majú domy strechy z rákosia. Keď cestujete okolo nemeckého Bonnu, vidíte tam budovy, ktoré majú strechy z tzv. bonnského šindľa. Je to špeciálny kameň, ktorý sa nechádza nikde inde, iba tam. Podobne sa táto jedinečnosť a rozdielnosť medzi krajinami prejavuje aj v iných oblastiach, napríklad s gastronómii či v obliekaní. Na jednom mieste nemajú to, čo majú na inom. Oni sa však neporovnávajú a nelamentujú. Každý využíva to, čo má a každý z toho, čo má robí veci, ktoré potrebuje k životu a tak obrazne povedané prináša svoje ovocie. 

Boh od nás žiada úrodu. Každý z nás máme presne v tom stave a na tom mieste kde sa nachádzame k dispozícii všetko to, čo potrebujeme, aby sme mohli prinášať úrodu. Niet takého miesta ani životného stavu, kde by si nebol schopný prinášať úrodu. Ak ju neprinášaš, potom je to tvoja vina, nie Božia. Najlepšie by teda bolo, keby si sa namiesto lamentácie pustil do práce.

Sobotňajšie vysielanie vo vzukovej podobe: