Vatikán 9. októbra – Pomáhať zdvihnúť sa tým, ktorí to potrebujú, tak ako to robil samotný Kristus, ktorý „naďalej platí“ za nás. Nad takýmto postojom k ľuďom sa zamýšľal pápež František vo svojej dnešnej rannej homílii v Dome sv. Marty. Vychádzal z dnešného Evanjelia, v ktorom Ježiš rozpráva podobenstvo o Dobrom Samaritánovi (Lk 10,25-37), ktorý sa na rozdiel od kňaza a levitu zastavil, aby pomohol človeku dokaličenému zbojníkmi.

Podobenstvo je odpoveďou Ježiša na otázku znalca zákona, ktorý ho pokúša pýtajúc sa, čo má robiť, aby bol dedičom večného života. Ježiš ho nechá odcitovať najvyššie prikázanie o láske k Bohu a k blížnemu. Ale znalec zákona, ktorý sa nevedel vyšmyknúť z toho „malého chytáku, ktorý mu Ježiš pripravil“, sa ho ďalej spytuje, kto je jeho blížny. A vtedy Ježiš odpovedá týmto príbehom.

V podobenstve je šesť „postáv“: zbojníci, polomŕtvy človek, kňaz, levita, hostinský a Samaritán, pohan, ktorý nebol z hebrejského národa. Kristus vždy odpovedá spôsobom, ktorý je „presahujúci“, zdôraznil Svätý Otec. V tomto prípade príbehom, ktorý chce vysvetliť tajomstvo jeho samého, „Ježišovo tajomstvo“.

Pápež František pripomenul, že podobenstvo zobrazuje postoje, s ktorými sa možno bežne stretnúť. Zbojníci sa obohatili a osud obete ich už vôbec netrápi. Kňaz, „ktorý mal byť Božím mužom“, ako aj levita, ktorý mal blízko k Zákonu, obchádzajú človeka, ktorý má život na pokraji:

„Je to postoj veľmi rozšírený medzi nami: zbadať nešťastie, vidieť niečo desivé, a prejsť povedľa. A potom si prečítať o tom v novinách, doplnené trošku o škandál a senzáciu. Naopak, tento pohan, hriešnik, ktorý cestoval, ‚ho uvidel a neobišiel ho: bolo mu ho ľúto’. Lukáš to opisuje dobre: ‚uvidel ho, mal s ním súcit, pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich’. Ale nenechal ho tam s pomyslením: ‚urobil som čo som mal a idem si po svojom‘. Nie.“

Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Ďalší deň, keď musel odísť za svojimi povinnosťami, zaplatil hostinskému, aby sa o neho postaral, s uistením, že ak by minul viac „ako tie dva denáre“, zaplatí mu to na spiatočnej ceste. Toto je to „tajomstvo Krista“, že „sa stal sluhom, uponížil sa, zriekol sa seba samého a zomrel pre nás“. Ježiš „nás neobišiel, prišiel k nám, smrteľne zraneným, postaral sa o nás, zaplatil za nás a platí naďalej“ a „zaplatí, keď príde druhý raz“, tak ako „už zaplatil“. Týmto tajomstvom Ježiš odpovedá znalcovi Zákona, ktorý ho chcel skúšať. Ježiš je Dobrým Samaritánom a pozýva toho človeka konať rovnako. „Nie je to príbeh pre deti“, upozornil pápež František prítomných na svätej omši v dome sv. Marty, ale „tajomstvo Ježiša Krista.“ Svätý Otec pokračoval:

„A vnímajúc toto podobenstvo, pochopíme ešte viac hĺbku a šírku tajomstva Ježiša Krista. Znalec zákona odišiel mlčiac, plný hanby, nepochopil. Nepochopil Kristovo tajomstvo. Azda by pochopil ten ľudský princíp, ktorý nás približuje k chápaniu Kristovho tajomstva: to, že človek má na druhého hľadieť zhora nadol jedine vtedy, keď mu má pomôcť vstať. A ak niekto toto robí, je na správnej ceste, je na dobrej ceste smerom k Ježišovi“.

Svätý Otec poukázal aj na hostinského, ktorý „nič nechápal“, ale pocítil „úžas“, „úžas zo stretnutia s niekým, kto robí niečo také neslýchané“. Úžas hostinského „je skutočným stretnutím s Ježišom“, poznamenal Svätý Otec. Odporúčal prečítať si  text podobenstva z desiatej kapitoly Lukášovho evanjelia a položiť si otázku, aké je naše miesto v tomto príbehu:

„Čím som ja? Som zbojník, podvodník, skorumpovaný? Som tam zbojníkom? Som kňazom, čo pozerá, vidí, odvráti zrak bokom a ide ďalej? Alebo manažér, katolík, čo koná rovnako? Alebo som hriešnik? Niekto, kto má byť odsúdený pre vlastné hriechy? A prídem bližšie, stanem sa blížnym, postarám sa o toho, kto to potrebuje? Čo robím ja zoči-voči toľkým ranám, zoči-voči toľkým zraneným osobám, s ktorými sa dennodenne stretávam? Konám ako Ježiš? Stávam sa tým, kto slúži? Je pre nás dobré urobiť si túto reflexiu, čítajúc opakovane tento úryvok. Pretože tu sa ukazuje tajomstvo Ježiša Krista, ktorý prišiel pre nás hriešnikov, aby nás uzdravil a dal za nás život“. -ab-

Úsilie o mier je nikdy nekončiacou prácou, úlohou, ktorá nepozná odpočinok a žiada si zaangažovanie všetkých. (Tvít pápeža Františka 9. októbra 2017)

Vatikán 9. októbra – Kongregácia pre východné cirkvi dnes začala svoje každoročné plenárne zasadnutie. Pri tejto príležitosti prijal Svätý Otec František na audiencii skupinu patriarchov a vyšších arcibiskupov východných katolíckych cirkví, ktorí sú v týchto dňoch v Ríme. Slovenskú gréckokatolícku cirkev na plenárnom zasadnutí zastupuje prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak.

Pre kongregáciu na čele s prefektom kard. Leonardom Sandrim a sekretárom arcib. Cyrilom Vasiľom SJ je tento rok osobitne významný aj v súvislosti so 100. výročím založenia Pápežského východného inštitútu (Pontificio Istituto Orientale - PIO) v Ríme. Svätý Otec František osobne navštívi inštitút vo štvrtok 12. októbra a bude tiež sláviť svätú omšu v neďalekej Bazilike Santa Maria Maggiore.

Kongregácia pre východné cirkvi je navyše tento rok laureátom „Ceny zmierenia“, udeľovanej v súvislosti s historickým procesom zmierenia medzi Poľskom a Ukrajinou. Ocenenie založené v roku 2001 každoročne udeľujú dvom osobnostiam alebo inštitúciám. Tento rok bude druhou ocenenou inštitúciou Vatikánsky rozhlas.

„Cenu zmierenia“ odovzdajú pri ceremónii na pôde Ukrajinského kolégia sv. Jozafáta dňa 12. októbra za prítomnosti vyššieho arcibiskupa Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslava Ševčuka, biskupa poľskej diecézy Sandomierz Krzysztofa Nitkiewicza a zástupcov Kongregácie pre východné cirkvi a Sekretariátu pre komunikáciu Svätej stolice. Stane sa tak na záver medzinárodného kongresu „Katolícka cirkev v procese poľsko-ukrajinského dialógu a zmierenia“.

Tzv. „Kapitula poľsko-ukrajinskej jednoty“ ako organizátor ceny menovite vyzdvihla prácu ukrajinskej, poľskej a slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu za ich „nezaujaté šírenie informácií a podporu medzikultúrneho dialógu v strednej a východnej Európe, prekonávajúc stereotypy a vzájomné predsudky“.

Ceremónia udeľovania Ceny zmierenia sa tento rok koná práve v Ríme, keďže  presne pred 30 rokmi, v dňoch 8. – 17. októbra 1987 sa v Ríme uskutočnilo prvé stretnutie reprezentantov biskupského zboru Poľska a ukrajinskej gréckokatolíckej synody, pri ktorej bola vydané vyhlásenie o poľsko-ukrajinskom odpustení a zmierení. -jb-

Vatikán 9. októbra – Pri príležitosti 100. výročia promulgovania prvého Kódexu kánonického práva vydal pápež František osobitné posolstvo. Tzv. Piov-Benediktov kódex z roku 1917 bol výsledkom práce začatej pápežom sv. Piom X. a dokončenej pápežom Benediktom XV. Svätý Otec František v liste pripomína veľkú dôležitosť tohto historického počinu, ktorý bol plne motivovaný pastoračnou starostlivosťou o Boží ľud.

„Rozhodnutie sa pre kodifikáciu v čase približujúceho sa konca časnej moci pápežov dalo signál k prechodu od kánonického práva kontaminovaného prvkami časnosti ku kánonickému právu priliehavejšiemu duchovnému poslaniu Cirkvi,“ píše pápež František. Pripomína, že Kódex z roku 1917 z pastoračného hľadiska „dokonale korešpondoval“ s úspešným katechizmom sv. Pia X. a bol tak pomocou pre kňazov v ich každodennej službe. Piov-Benediktov kódex, „napriek limitom ako u každého ľudského diela“, pomáhal „udržiavať v jednote Boží ľud a podopierať veľké evanjelizačné úsilie“.

„Netreba tiež podceňovať úlohu, ktorú kodifikácia zohrala pri emancipácii cirkevnej inštitúcie spod svetskej moci, v súlade s evanjeliovým princípom, ktorý káže „dať cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie“ (Mt 22,15-22), píše pápež František vo svojom posolstve datovanom 30. septembra 2017.

Sté výročie musí byť dnes podľa Svätého Otca aj „príležitosťou hlbšie si osvojiť autentický zmysel práva Cirkvi, Kristovho mystického tela, kde má dominanciu Božie slovo a sviatosti, zatiaľ čo právna norma má úlohu síce nevyhnutnú, ale služobnú.“

Pápež František v posolstve pripomína potrebu správnej formácie v rámci Cirkvi v oblasti práva, zameranej na pochopenie „pastorálnosti kánonického práva“ ako nástroja v službe spásy duší – „salus animarum“ (Kán. 1752, CIC 1983).

V tejto súvislosti Svätý Otec cituje slová svojho predchodcu z jeho Listu seminaristom: «Naučte sa aj porozumieť a – dovolím si povedať – milovať kánonické právo v jeho vnútornej nevyhnutnosti a vo formách jeho praktickej aplikácie: spoločnosť bez práva by bola spoločnosťou pozbavenou práv. Právo je podmienkou lásky» (Benedikt XVI., 18. októbra 2010). „Nulla est caritas sine iustitia - Niet lásky bez spravodlivosti“, dodáva pápež František.

Vo svojom posolstve ďalej pripomína sv. Jána Pavla II. a jeho „veľké úsilie preložiť do kánonického jazyka koncilovú ekleziológiu“, výsledkom čoho je v súčasnosti platný Kódex kánonického práva z roku 1983. Druhý vatikánsky koncil takto znamenal obrat, pri ktorom „sa prešlo od ekleziológie formovanej podľa kánonického práva ku kánonickému právu formovanému ekleziológiou“.

Napokon Svätý Otec pripomína, že „vplyv Druhého vatikánskeho koncilu na celú Cirkev má byť dlhodobý. A tak aj kánonické právo môže byť prostriedkom na jeho aplikáciu v priebehu času a v postupnosti generácií.“

V závere posolstva menuje niektoré konkrétne „veľké témy“, pri ktorých môže kánonické právo zohrať výchovnú úlohu:

„Kolegialita, synodalita v spravovaní Cirkvi, valorizácia partikulárnej cirkvi, zodpovednosť všetkých veriacich (chiristifideles) v poslaní Cirkvi, ekumenizmus, milosrdenstvo a blízkosť ako primárny pastoračný princíp, náboženská sloboda osobná, kolektívna a inštitucionálna, otvorená a pozitívna laicita, zdravá spolupráca medzi cirkevným spoločenstvom a občianskou spoločnosťou v jej rozličných prejavoch.“

Posolstvo s týmto obsahom zaslal pápež František účastníkom medzinárodného kongresu s názvom „Kánonické právo a právne kultúry“, organizovaného pri spomenutej storočnici Medzinárodným združením pre rozvoj kánonického práva v dňoch 4. – 7. októbra na pôde Pápežskej Lateránskej univerzity v spolupráci s pápežskými univerzitami Santa Croce a Gregoriana. -jb- 

Vatikán 9. októbra – Svätý Otec dnes prijal na súkromnej audiencii prezidenta Nemeckej spolkovej republiky Frank-Waltera Steinmeiera, ktorý sa následne stretol so štátnym sekretárom kard. Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Gallagherom.

Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, počas rozhovorov obe strany vyjadrili radosť nad dobrými vzťahmi a prospešnou spoluprácou medzi Vatikánom a Nemeckom. Okrem iného ocenili aj pozitívny medzináboženský a ekumenický dialóg, zvlášť medzi katolíkmi a protestantmi v čase, keď uplynulo 500. výročie reformácie. -ab- 

Rím 9. októbra – V mene Svätého Otca Františka dnes pápežský almužník Mons. Konrad Krajewski viedol pohreb 48-ročného Valentína, ktorý žil takmer dve desiatky rokov v uliciach Ríma. Pochádzal z rumunského Bacau a svoje posledné dni strávil v útulku pre bezdomovcov v areáli Katolíckej univerzity Božského Srdca. Obrad poslednej rozlúčky sa konal v kaplnke Polikliniky Gemelli, v ktorej susedstve od roku 2016 stojí spomenutý útulok nazývaný „Domček milosrdenstva“. -jb-

Filipíny 9. októbra – Filipínski jezuiti sú proti mimosúdnym popravám ako metóde boja proti drogám, ktorý v poslednom období zintenzívnila vláda Rodriga Duterteho. Verejnou výzvou s podpisom provinciála Antonia Morena, vyhlásenou vo všetkých kostoloch, školách a inštitúciách jezuitov na Filipínach rehoľa upozornila, že hromadné popravy bez súdneho procesu, ktoré aplikuje vláda v rámci svojej kampane boja proti drogám, nie sú tou správnou odpoveďou na problém. Nie je to iba vec prezidenta, vlády a polície, ale v boji proti tomuto zlu sa musí zjednotiť celá spoločnosť, vyzývajú jezuiti.

«Hrozba drog nie je iba problém politický či trestný. Je to zlo útočiace na ľudstvo. Zlo však nemôžeme zdolať len pištoľami a guľkami. Proti tomuto zlu treba bojovať spoluprácou, múdrym používaním politickej a ekonomickej moci, obetou a modlitbou» - uvádza sa vo vyhlásení.

Jezuiti touto formou podporili stanovisko arcibiskupa Manily, kardinála Luisa Antonia Tagleho, ktorý apeloval «na svedomie tých, ktorí produkujú a predávajú ilegálne drogy» a tiež «na svedomie všetkých, ktorí zabíjajú nevinných».

V hlavnom meste Manile už vyše týždňa každý večer znejú zvony kostolov ako pripomienka obetí mimosúdnych vrážd. Cirkev takto upozorňuje na vážny problém spolu s rozličnými zložkami občianskej spoločnosti. Za rok 2016 sa odhaduje okolo 12 tisíc obetí hromadných mimosúdnych popráv vykonaných na Filipínach. -jb-

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: