Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

11/10/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František: Náuka sa vyvíja, trest smrti je dnes neprípustný

◊  

Vatikán 11. októbra – Veľký význam vydania Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý pred 25 rokmi odovzdal celej Cirkvi pápež sv. Ján Pavol II. pripomenulo slávnostné podujatie v stredu 11. októbra vo Vatikáne organizované Pápežskou radou na podporu novej evanjelizácie. Po Mons. Fisichellovi ako predsedovi Rady, kard. Schönbornovi ako bývalom tajomníkovi redakčného tímu Katechizmu a ďalších rečníkoch mal hlavný príspevok Svätý Otec František.

Vo svojom príhovore pripomenul slovami sv. Jána XXIII., že Cirkev má vo vzťahu k posvätnému dedičstvu právd prijatých od otcov úlohu nielen ho uchovávať, ale aj ďalej rozvíjať. Citujúc sv. Vincenta Lérinského vysvetlil, že učenie Cirkvi sa neustále rozvíja v odpovedi na nové a nové výzvy. Pápež František to konkretizoval na dnešnom jednoznačne odmietavom postoji Cirkvi k trestu smrti, napriek tomu, že v minulých dobách aj sama Cirkev za určitých okolností hrdelné tresty pripúšťala.

Prinášame niektoré časti príhovoru pápeža Františka pri 25. výročí vydania Katechizmu (text bude doplnený):

„Páni kardináli, drahí bratia v biskupskej a kňazskej službe, bratia a sestry, srdečne vás zdravím a ďakujem Mons. Fisichellovi za zdvorilé slová.

Dvadsiate piate výročie Apoštolskej konštitúcie Fidei depositum, ktorou sv. Ján Pavol II. promulgoval Katechizmus Katolíckej cirkvi tridsať rokov od otvorenia Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu, je významnou príležitosťou na preverenie doteraz prejdenej cesty. Sv. Ján XXIII. si želal a prial koncil nie v prvom rade na odsúdenie chýb, ale hlavne na umožnenie Cirkvi, aby konečne dospela k predstaveniu krásy svojej viery v Ježiša Krista obnoveným jazykom. Ako povedal pápež Ján XXIII. vo svojom otváracom príhovore: «Je potrebné, aby sa Cirkev nevzdialila od svätého dedičstva právd prijatých od otcov, ale zároveň musí hľadieť aj na súčasnosť, na nové podmienky a spôsoby života, ktoré otvorili nové cesty katolíckemu apoštolátu» (11. okt. 1962). A ďalej pokračoval: «Našou povinnosťou nie je iba uchovávať tento vzácny poklad, ako keby sme boli starostliví len o dávnu minulosť, ale venovať sa s neúnavnou vôľou a bez obáv tomu dielu, ktoré si naša doba vyžaduje, pokračujúc tak na ceste, po ktorej Cirkev kráča skoro 20 storočí» (tamže).

(...)

„V tomto horizonte myslenia by som rád pripomenul jednu tému, ktorá by mala mať v Katechizme Katolíckej cirkvi primeranejší priestor a jednotný s týmito vyjadrenými cieľmi. Mám na mysli trest smrti. Túto problematika nemožno zúžiť čisto na pripomenutie historického učenia bez toho, aby vystúpil na povrch nielen vývoj doktríny v dielach posledných pápežov, ale tiež meniace sa povedomie kresťanského ľudu, ktorý odmieta súhlasný postoj voči trestu, ktorý ťažko uráža ľudskú dôstojnosť.  Treba silne zdôrazniť, že odsúdenie na trest smrti je nehumánnym opatrením, ktoré ponižuje ľudskú dôstojnosť, nech by sa vykonal akýmkoľvek spôsobom. Sám osebe je v protiklade k Evanjeliu, pretože sa ním dobrovoľne prijíma rozhodnutie zlikvidovať ľudský život, ktorý je vždy posvätný v očiach Stvoriteľa a ktorého skutočným sudcom a ručiteľom je v konečnom dôsledku jedine Boh. Nikdy a nijaký človek, «ani vrah, nestráca svoju osobnú dôstojnosť» (List prezidentovi Medzinárodnej komisie proti trestu smrti, 20. marca 2015), pretože Boh je Otec, ktorý vždy očakáva návrat syna, ktorý uvedomujúc si, že pochybil, prosí o odpustenie a začína nový život. Nikomu teda nemôže byť odňatý nielen život, ale ani samotná možnosť morálnej a existenciálnej záchrany, aby sa napravil v prospech komunity.

V uplynulých storočiach, keď sme boli konfrontovaní s nedostatočnosťou obranných prostriedkov a keď sociálna zrelosť ešte nepoznala svoj pozitívny rozvoj, uchýlenie sa k trestu smrti sa zdalo byť logickým dôsledkom aplikovania spravodlivosti, ktorej sa treba držať. Žiaľ, aj v samotnom Pápežskom štáte sme sa uchýlil k tomuto extrémnemu a neľudskému prostriedku, zanedbajúc prednosť milosrdenstva pred spravodlivosťou. Postavme sa zodpovedne k minulosti a uznajme, že tieto prostriedky boli diktované viac zákonnou mentalitou ako kresťanskou. Starosť o zachovanie integrity moci a materiálneho bohatstva viedlo k preceneniu hodnoty zákona, brániac tak ísť do hĺbky v chápaní Evanjelia. Jednako, ak by sme dnes zostali neutrálnymi pred novými požiadavkami na znovupotvrdenie osobnej dôstojnosti, robilo by nás to viac vinnými.

Tu nestojíme pred nejakým rozporom s minulým učením, pretože obrana dôstojnosti ľudského života od prvého okamihu počatia až po prirodzenú smrť vždy nachádzala v učení Cirkvi svoj koherentný a smerodajný hlas. Harmonický vývoj doktríny si predsa však vyžaduje zanechať obrannú pozíciu argumentov, ktoré sa javia už rozhodne v protiklade k novému chápaniu kresťanskej pravdy. Napokon, ako to už pripomínal sv. Vincent Lérinský: «Možno niekto povie: teda v Kristovej Cirkvi nebude nikdy žiaden pokrok náboženstva? Určite bude, a veľmi veľký. Ozaj, ktorý človek by bol taký zaujatý, tak proti Bohu, že by sa pokúšal tomu brániť?» (Commonitorium, 23.1, PL 50). Je nevyhnutné preto zopakovať, že akokoľvek ťažkým by mohol byť spáchaný zločin, trest smrti je neprijateľný, pretože útočí na nedotknuteľnosť a dôstojnosť ľudskej osoby.“

(...)

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

inizio pagina

Katolícka cirkev si pripomína 25. výročie vydania Katechizmu

◊  

Vatikán 11. októbra – Práve dnes uplynulo 25 rokov od vydania Katechizmu Katolíckej cirkvi. Tento významný moment si Cirkev centrálne pripomína slávnostným podujatím vo Vatikáne za účasti Svätého Otca Františka, ktoré organizuje Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie. Sympózium v Novej synodálnej aule vo Vatikáne otvoria dnes o 16. hod. za účasti tých, ktorým je Katechizmus adresovaný a ktorí z neho čerpajú pri svojej službe. Okrem biskupov, katechétov a katechétok, odborníkov v oblasti katechézy, farárov a pastoračných kňazov, rehoľníkov a seminaristov, teológov, rektorov a profesorov, sú na toto podujatie na najvyššej úrovni pozvaní aj veľvyslanci pri Svätej stolici.

Na slávnosti vystúpi Svätý Otec František s príhovorom, ktorý sa očakáva vo večerných hodinách, o 18.15 hod. Zhromaždeniu s účasťou viacerých kardinálov sa najprv prihovoria predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella, turínsky arcibiskup Mons. Cesare Nosiglia, viedenský arcibiskup kard. Christoph Schönborn, ktorý bol tajomníkom redakčnej komisie Katechizmu, ako aj prof. Katharina Karl, ktorá prednáša pastorálnu teológiu a náboženskú výchovu na univerzite v nemeckom Münsteri.

Podpisom apoštolskej konštitúcie Fidei depositum pápež sv. Ján Pavol II. 11. októbra 1992 odovzdal Katechizmus celej Cirkvi. Stalo sa tak tridsať rokov od otvorenia II. vatikánskeho koncilu. Od tej doby vyšli v mnohých jazykoch preklady Katechizmu v plnej či skrátenej verzii ako tzv. kompendiá. Pri príležitosti 25. výročia pripravili vo Vatikáne expozíciu vydaní z celého sveta. Medzi stovkami jazykov nájdeme írsku gaelčinu, perzský jazyk farsí, africkú swahilčinu, japončinu či kórejčinu. Samozrejme, nechýba ani latinské tzv. „typické vydanie“, promulgované 15. augusta 1997.

Pri tejto príležitosti predstavia aj nový Teologický komentár ku Katechizmu katolíckej cirkvi z vydavateľstva San Paolo, s predslovom pápeža Františka. Vypracovaný bol za účasti 40 medzinárodných autorov, ktorí svojím komentovaním každého článku Katechizmu umožňujú širšie zužitkovanie konkrétnych obsahov viery. -jb-

inizio pagina

Katechéza Svätého Otca o nádeji: Bdelé očakávanie

◊  

Vatikán 11. októbra – V túto stredu Svätý Otec František adresoval pútnikom pri generálnej audiencii výzvu hľadieť do budúcnosti s nádejou a nebáť sa riskovať. V katechéze hovoril o kresťanskej nádeji ako bdelom očakávaní. Tento postoj vychádza z viery v Ježišovo slovo o jeho príchode na konci čias a vyjadruje ho modlitba, ktorú nachádzame v poslednom verši Biblie: Marana tha - Príď, Pane Ježišu!

Pri generálnej audiencii Svätý Otec vyslovil aj dve osobitné výzvy. Pred záverom Fatimskej storočnice, ktorá sa ukončí v piatok 13. októbra, pápež František vyzval veriacich k modlitbe posvätného ruženca, a to s osobitným úmyslom za mier vo svete. V druhej výzve sa zameral na Medzinárodný deň za zredukovanie prírodných katastrof a pripomenul potrebu pestovania zodpovedného vzťahu k prírode a životnému prostrediu.  

Na Námestí sv. Petra bola početná delegácia Kongregácie pre východné cirkvi, ktorá slávi storočnicu svojho založenia pápežom Benediktom XV. v roku 1917. Prítomné boli aj viaceré skupiny zo Slovenska: farnosti z Bratislavy, Košíc, Žiliny a Spišského Podhradia. Nechýbali veriaci z farnosti Staré v okrese Michalovce, ktorí sa včera zúčastnili na diakonskej vysviacke Michala Pavlíka, bohoslovca Košickej arcidiecézy, ktorý študuje v Pápežskom kolégiu Germanicum-Hungaricum.

Pred audienciou sa Svätý Otec osobitne stretol so 30-člennou skupinou čínskych kňazov z rehoľného inštitútu Congregatio Discipulorum Domini (Kongregácia Pánových učeníkov), ktorý založil v roku 1927 kardinál Celso Constantini.

Ako úvod ku katechéze zaznelo čítanie z Lukášovho evanjelia: «Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. [...] Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“» (Lk 12,35-38.40)

Katechéza Svätého Otca: Bdelé očakávanie

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som sa chcel pristaviť pri tom rozmere nádeje, ktorým je bdelé očakávanie. Téma bdelosti je  jednou z hlavných línií Nového zákona. Ježiš svojim učeníkom káže: «Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope» (Lk 12,35-36). V tomto čase, nasledujúcom po Ježišovom zmŕtvychvstaní, v ktorom sa neustále striedajú chvíle pokoja s chvíľami úzkosti, kresťania nikdy nespohodlnejú. Evanjelium odporúča, aby sme boli ako sluhovia, ktorí sa nikdy neukladajú na spánok, kým sa ich pán nevráti. Tento svet si vyžaduje našu zodpovednosť a my ju na seba preberáme všetku, a to s láskou.

Ježiš chce, aby náš život bol pracovitý, aby sme nikdy nepoľavili v ostražitosti, aby sme s vďakou a úžasom prijímali každý nový deň darovaný Bohom. Každé ráno je čistou stránkou, na ktorú kresťan začína písať prostredníctvom dobrých skutkov. My sme boli zachránení Ježišovým vykúpením, avšak teraz očakávame plné prejavenie sa jeho zvrchovanej vlády: keď bude konečne Boh všetko vo všetkom (porov. 1 Kor 15,28). Nič v kresťanskej viere nie je istejšie než toto „stretnutie“, toto stretnutie s Pánom, keď on sám príde. A keď nadíde tento deň, my kresťania chceme byť ako tí sluhovia, ktorí strávili noc s opásanými bedrami a zažatými lampami: treba byť pripravenými na prichádzajúcu spásu, hotovými na stretnutie. Pomysleli ste na to, aké bude to stretnutie s Ježišom, keď príde? Bude to objatie, jedna velikánska radosť, obrovská radosť. Musíme žiť v očakávaní tohto stretnutia!

Kresťan nebol stvorený pre nudu; ale pre trpezlivosť. Vie, že aj v monotónnosti istých stále rovnakých dní je ukryté tajomstvo milosti. Sú ľudia, ktorí sa prostredníctvom vytrvalosti svojej lásky stávajú akoby studňami zavlažujúcimi púšť. Nič nevyjde navnivoč a žiadna situácia, v ktorej sa kresťan ocitá pohrúžený, nie je totálne „láskyvzdorná“. Žiadna noc nie je tak dlhá, aby nám dala zabudnúť na radosť z úsvitu. A čím je temnejšia, tým bližšie je brieždenie.

Ak sme zjednotení s Ježišom, chlad ťažkých chvíľ nás neparalyzuje; a ak by aj celý svet kázal proti nádeji, ak by hovoril, že budúcnosť prinesie jedine tmavé mračná, kresťan vie, že v tej istej budúcnosti je Kristov návrat. Nikto nepozná jeho čas, nikto nevie, kedy nastane, avšak myšlienka na to, že na konci našich dejín je milosrdný Ježiš, stačí na to, aby sme mali dôveru a nepreklínali život. Všetko bude zachránené. Všetko. Budeme trpieť, prídu chvíle vyvolávajúce hnev a rozhorčenie, avšak lahodná a mocná spomienka na Krista zaženie pokušenie myslieť si, že tento život je pomýlený.

Po tom, ako sme spoznali Ježiša, nemôžeme inak, než skúmať dejiny s dôverou a nádejou. Ježiš je ako dom; my sme v jeho vnútri a z okien tohto domu hľadíme na svet. Preto sa neuzatvárame v sebe samých, neoplakávame melancholicky akúsi starú zlatú minulosť, ale hľadíme vždy vpred, do budúcnosti, ktorá nie je len dielom našich rúk, ale ktorá je predovšetkým vecou neustálej starostlivosti Božej prozreteľnosti. Všetko, čo je nepriehľadné, sa jedného dňa stane svetlom.

Pamätajme, že Boh nezruší vlastné slovo. Nikdy. Boh nikdy nesklame. Jeho úmysel s nami nie je hmlistý, ale je jasne načrtnutým plánom spásy: «Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu» (1 Tim 2,4). Preto sa neponechávajme voľnému plynutiu udalostí s pesimizmom, akoby boli dejiny vlakom, ktorý stratil kontrolu. Rezignácia nie je kresťanskou cnosťou. Tak, ako nie je kresťanské ani krčiť plecami či vešať hlavu pred osudom, ktorý by sa nám zdal byť neodvratným.

Ten, kto vnáša do sveta nádej nikdy nie je človekom, ktorý kapituluje. Ježiš nám odporúča očakávať ho tak, že nebudeme stáť so založenými rukami: «Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť» (Lk 12,37). Niet v konečnom dôsledku takého budovateľa pokoja, ktorý by neohrozil svoj osobný pokoj, keď sa ujíma problémov ostatných. Nebol by to budovateľ pokoja, ale lenivec, pohodlný človek. Neexistuje budovateľ pokoja, ktorý by tak či onak neohrozil svoj osobný pokoj, keď sa ujíma problémov ostatných. Lebo kresťan riskuje, má odvahu riskovať, aby priniesol dobro – to dobro, ktoré nám Ježiš daroval ako poklad.

Každý deň nášho života opakujme tú prosbu, ktorú prví učeníci v ich aramejskom jazyku vyjadrovali slovami Marana tha, a ktorú nachádzame v poslednom verši Biblie: «Príď, Pane Ježišu!» (Zjv 22,20). Je to refrén každého kresťanského života: nič v našom svete tak nepotrebujeme, ako Kristovo pohladenie. Aká je to milosť, keď v modlitbe, v ťažkých dňoch tohto života, počujeme jeho hlas, ktorý odpovedá a uisťuje nás: «Áno, prídem čoskoro» (Zjv 22,7)!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

V závere generálnej audiencie pápež František vyslovil tieto výzvy:

„V najbližší piatok, 13. októbra, sa uzavrie sté výročie posledných mariánskych zjavení vo Fatime. S pohľadom obráteným na Matku Pána a Kráľovnú misií pozývam všetkých, osobitne v tomto mesiaci októbri, modliť sa svätý ruženec na úmysel pokoja vo svete. Nech modlitba pohne myslením bojachtivých, aby «vyhnali násilie zo svojho srdca, zo svojich slov i svojich gest, a aby vytvárali nenásilné spoločenstvá starajúce sa o svoj spoločný dom. Nič nie je nemožné, ak sa obrátime k Bohu v modlitbe. Všetci môžu byť tvorcami pokoja» (Posolstvo na Svetový deň pokoja 2017)“.

„Na ten istý deň, 13. október, pripadá Medzinárodný deň za zredukovanie prírodných katastrof. Obnovujem moju naliehavú výzvu na ochranu stvorenstva prostredníctvom čoraz pozornejšej obrany životného prostredia a starostlivosti oň. Povzbudzujem preto inštitúcie a tých, čo majú verejnú a spoločenskú zodpovednosť, čoraz viac šíriť kultúru, ktorá by mala za cieľ redukciu vystavovania rizikám a prírodným kalamitám. Konkrétne činy zamerané na štúdium a obranu spoločného domu, nech postupne zredukujú riziká pre tie najzraniteľnejšie národy.“ -zk, jb-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Svedčme o dobrote Boha ako sv. Ján XXIII.

◊  

Tak ako sv. Ján XXIII., na ktorého si dnes spomíname, vydávajme svedectvo Cirkvi i svetu o dobrote Boha a o jeho milosrdenstve. (Tvít pápeža Františka 11. októbra 2017)

inizio pagina

„Od kliku k srdcu“ - na Twitteri sleduje pápeža Františka už 40 miliónov

◊  

Vatikán 11. októbra – Hranicu 40 miliónov presiahol dnes v ranných hodinách účet pápeža Františka na sociálnej sieti Twitter. Ako uviedol Sekretariát pre komunikáciu Svätej stolice, za posledných 12 mesiacov zaznamenal nárast o 9 miliónov „followerov“, čo svedčí o neustávajúcom záujme rôznych ľudí o podnety od Svätého Otca. Twitterový účet @Pontifex bol založený na prianie Benedikta XVI. v decembri 2012 a v súčasnosti funguje v deviatich jazykových mutáciách.

Pápež František svoj záujem o svet sociálnych sietí potvrdil aj vo svojom prvom posolstve ku Dňu médií, kde sa vyjadril, že „digitálna sieť môže byť miestom bohatým na ľudskosť, nie sieťou káblov, ale sieťou ľudských bytostí“.

Z iniciatívy pápeža Františka bol v marci 2015 spustený aj účet na sociálnej sieti Instagram, @Franciscus, kde v súčasnosti skoro 5 miliónov ľudí sleduje publikované fotografie a myšlienky. Svätý Otec túto svoju iniciatívu odštartoval týmito slovami: „Začínam spolu s vami novú cestu milosrdenstva a blízkosti Boha.“ Medzi najpočetnejšiu skupinu followerov pápeža Františka na Instagrame patria osoby vo veku 25 až 34 rokov.

Správou obidvoch účtov je poverený Sekretariát pre komunikáciu v spolupráci so Štátnym sekretariátom.

O starostlivosti a vzťahu pápeža Františka k sociálnym sieťam sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril prefekt Sekretariátu pre komunikáciu Mons. Dario Edoardo Viganò:

„Pápež sa starostlivo venuje svojim profilom na sociálnych sieťach, takže kontroluje dôsledne všetky tvíty, ktoré sú potom publikované. Táto pozornosť svedčí o jeho starostlivosti o vzťahy. Takže pápež, ktorý sám seba definuje ako „dedka“, veľmi vzdialeného od nových technológii, však tuší, že existuje svet sociálnych sietí, ktorý tvoria ľudia. Cirkev sa rodí, keď Duch Svätý pomôže učeníkom prekonať strach a otvorí dokorán dvere večeradla a učeníci sa rozídu do sveta. Dnes medzi týmito cestami sú aj komunity tzv. sociálnych sietí. A preto je Svätý Otec veľmi pozorný v tejto oblasti, pretože o akýkoľvek vzťah sa treba starať.“

Monsignor Viganò v rozhovore spomenul aj emeritného pápeža Benedikta XVI. keď hovoril o pohľade na sociálnu sieť ako sieť ľudí:

„Toto zahrňuje aj dedičstvo emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý predniesol o internete veľmi zaujímavé prejavy. Myslím si, že vnútorný posun ktorý nastal, môžeme určitým spôsobom zhrnúť do slov „od kliku k srdcu“: je to obraz komunity veriacich, ktorí aj na Internete nechajú stopu pútavosti Evanjelia milosrdenstva.“ -ab-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 11. októbra 2017

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina