Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

14/10/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František Vincentínskej rodine: Adorujte, buďte pohostinní, kráčajte

◊  

Vatikán 14. októbra – Adorovať, byť pohostinnými a kráčať. To sú tri kľúčové slová príhovoru pápeža Františka, ktorý dnes na Námestí sv. Petra adresoval viac než jedenástim tisíckam zástupcov Vincentínskej rodiny z celého sveta. Členovia jej rôznych vetiev a združení, medzi ktorými boli sestry vincentky, rehoľníci vincentíni, sestry satmárky a ďalšie formy zasväteného života ako aj laické združenia, sa stretli v Ríme na štvordňovom jubilejnom sympóziu pri príležitosti záverečných osláv 400. výročia zrodu charizmy sv. Vincenta de Paul.

Ducha zakladateľa sprítomňovala relikvia jeho srdca, ktoré sa uchováva v Paríži. Za všetkých Svätého Otca pozdravil generálny predstavený vincentínov páter Tomaž Mavrič CM. Prítomná bola aj 120-členná skupina zo Slovenska, ktorú sprevádzal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. Program vincentínskeho jubilea vyvrcholí vo Večnom meste zajtra.

Príhovor pápeža Františka Vincentínskej rodine pri 400. jubileu charizmy sv. Vincenta de Paul

„Drahí bratia a sestry,

ďakujem za vaše vrúcne prijatie a ďakujem generálnemu predstavenému za uvedenie tohto nášho stretnutia.

Zdravím vás a spoločne s vami ďakujem Pánovi za štyristo rokov vašej charizmy. Sv. Vincent vyvolal obrovskú vlnu lásky, ktorá trvá storočia. Vlnu lásky, ktorá vyšla z jeho srdca. Práve preto tu dnes máme relikviu, ktorou je srdce sv. Vincenta. Chcel by som vás dnes povzbudiť, aby ste pokračovali na tejto ceste, ponúknuc vám tri jednoduché slovesá, o ktorých si myslím, že sú veľmi dôležité pre vincentínskeho ducha, ale tiež pre kresťanský život vo všeobecnosti: adorovať, prijímať a kráčať.

Adorovať. Výzvy sv. Vincenta pestovať vnútorný život a venovať sa modlitbe, ktorá očisťuje a otvára srdce, sú nespočetné. Pre neho je modlitba základom. Je to každodenný kompas, je akoby príručkou života, je – ako to napísal – «veľkou knihou ohlasovateľa»: len ak sa modlíme, čerpáme od Boha lásku, ktorú máme vlievať svetu; jedine modliac sa je možné dotýkať sa sŕdc ľudí pri ohlasovaní evanjelia (porov. List A. Durandovi, 1658).

Pre sv. Vincenta však modlitba nie je len povinnosťou a už vôbec nie akousi množinou formúl. Modlitba znamená zastaviť sa pred Bohom, aby sme boli s ním, aby sme sa venovali jednoducho jemu. Toto je tá najčistejšia modlitba, tá, ktorá vytvára priestor Pánovi a jeho chvále a ničomu inému: adorácia.  

Keď sme objavili adoráciu, stáva sa nám nevyhnutnosťou, lebo je čistou intimitou s Pánom, ktorá dáva pokoj a radosť a zbavuje trápení života. Preto keď bol niekto zvlášť pod stresom, sv. Vincent mu radil aj to, aby zotrval v modlitbe «bez napätosti, vrhajúc sa k Bohu jednoduchými pohľadmi, bez snahy dosiahnuť jeho prítomnosť citovým úsilím, ale odovzdaním sa mu» (List G. Pesnelleovi, 1659).

To je adorácia: postaviť sa pred Pána, s úctou, pokojne a v tichu, dajúc prvenstvo jemu, odovzdajúc sa mu v dôvere. A potom ho poprosiť o jeho Ducha, aby prišiel k nám a zložiť svoje starosti na neho. Tak sa súčasťou adorácie stávajú aj ľudia v núdzi, naliehavé problémy, ťažké a zložité situácie; takže sv. Vincent žiadal «adorovať v Bohu» dokonca aj tie záležitosti, ktoré len ťažko chápeme a akceptujeme (porov. List F. Getovi, 1659).

Ten, kto adoruje, kto navštevuje živý zdroj lásky, nemôže sa ním takpovediac „nenakaziť“. A začína sa správať k druhým tak, ako sa Pán správa k nemu: stáva sa milosrdnejším, chápavejším, ochotnejším, prekonáva vlastnú strnulosť a otvára sa druhým. 

Takto sa dostávame k druhému slovesu: byť pohostinnými. Keď počujeme toto slovo, prichádza nám okamžite na myseľ niečo, čo treba vykonať. V skutočnosti však pohostinnosť predstavuje oveľa hlbšiu schopnosť: nevyžaduje len urobiť niekomu miesto, ale byť ľuďmi, ktorí prijímajú, sú ochotní, naučení obetovať sa pre druhých. Tak ako Boh voči nám, tak aj my voči druhým.

Pohostinne prijať znamená uviesť na správnu mieru vlastné „ja“, napriamiť spôsob myslenia, pochopiť, že život nie je mojim súkromným vlastníctvom a že čas mi nepatrí. Je to pomalé odpútavanie sa od všetkého, čo je moje: od môjho času, môjho odpočinku, mojich práv, mojich plánov, môjho programu. Ten, kto pohostinne prijíma, zrieka sa svojho „ja“ a necháva vstúpiť do života „ty“ a „my“.

Pohostinný kresťan je opravdivým mužom a ženou Cirkvi, lebo Cirkev je Matkou, a matka pohostinne prijíma život a sprevádza ho. A tak, ako sa syn podobá matke, majúc jej črty, tak kresťan nesie tieto črty Cirkvi. Takže naozaj verným synom Cirkvi je ten, kto pohostinne prijíma, kto bez lamentovania vytvára svornosť a spoločenstvo a s veľkodušnosťou zasieva pokoj, aj keď mu to nie je opätované.

Nech nám sv. Vincent pomôže doceniť toto cirkevné «DNA» prijatia, ochoty a spoločenstva, aby sa z nášho života vytratila «akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba» (Ef 4,31).

Posledným slovesom je kráčať. Láska je dynamická, vychádza zo seba. Ten, kto miluje, nesedí v kresle hľadiac dokola v čakaní na príchod lepšieho sveta, ale s nadšením a jednoduchosťou vstáva a ide. Sv. Vincent to povedal dobre: «Naším povolaním je teda ísť, a nie iba do jednej farnosti alebo len do jednej diecézy, ale ísť do celého sveta. A čo tam? Zapaľovať srdcia ľudí, robiť to, čo robil Boží syn; on, ktorý prišiel priniesť do sveta oheň, aby ho zapálil svojou láskou» (Konferencia z 30. mája 1659).

Toto povolanie je trvalo platné pre všetkých. Každému kladie otázky: „Kráčam v ústrety druhým, ako to chce Pán? Prinášam tam, kam idem tento oheň lásky, alebo ostávam uzavretý, aby som sa ohrieval pri vlastnom kozube?“

Drahí bratia a sestry, ďakujem vám, že ste v pohybe na cestách sveta, tak ako by to sv. Vincent od vás žiadal aj dnes. Želám vám, aby ste sa nezastavili, ale naďalej denne čerpali z adorovania Božiu lásku a šírili ju vo svete cez dobrú nákazlivosť lásky, ochoty a svornosti. Žehnám všetkých vás i tých chudobných, ktorých stretávate. A prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb-

inizio pagina

Pápež povzbudil členov Modlitebnej ligy cisára Karola v ich úsilí o mier

◊  

Vatikán 14. októbra – Svätý Otec v sobotu doobeda prijal na osobitnej audiencii v Klementínskej sále 130 členov Modlitebnej ligy cisára Karola za mier medzi národmi. Svoj príhovor sústredil na dôležitosť a silu modlitby, ktorá otvára cestu mieru. Zároveň vyzdvihol nutnosť vzájomnej spolupráce:

„Výzvy súčasného sveta si vyžadujú spoluprácu všetkých ľudí dobrej vôle a zvlášť modlitbu a obetu. Pozývam vás teda k dodržaniu vášho prísľubu spolupodieľať sa svojou modlitbou a osobným zaangažovaním na mnohých snahách pápeža v prospech mieru. Bez modlitbovej podpory veriacich nástupca sv. Petra nemôže naplniť svoje poslanie vo svete. Počítam aj s vami.“

Ako ďalej uviedol pápež František, život cisára Karola je charakteristický troma cieľmi, ktoré prenikajú aj Modlitebnú ligu, a to „hľadať a plniť Božiu vôľu, pracovať v prospech mieru a spravodlivosti, odčiniť historickú nespravodlivosť.“

Bl. Karol Habsburský, ktorého blahorečil pápež Ján Pavol II. v roku 2004, sa narodil 17. augusta 1887 v rakúskom Persenbeug-Gottsdorfe. Cisárom Rakúsko-Uhorskej monarchie sa stal v čase Prvej svetovej vojny a zaujal postoj proti nezmyselnému krviprelievaniu. Po rozpade monarchie bol prinútený k odchodu do exilu na ostrov Madeira, kde zomrel v roku 1922. „Celá moja snaha je vždy, vo všetkom, poznať čo najjasnejšie Božiu vôľu a nasledovať ju čo najlepšie“ - tieto slová dosvedčil aj v období, keď trpel nielen chudobou, ale aj vážnou chorobou. Túto skutočnosť pripomenul Svätý Otec vo svojom dnešnom príhovore pred členmi Modlitbovej ligy cisára Karola:

„Odovzdajúc sa do Božej vôle akceptoval utrpenie a ponúkol svoj život ako obetu za mier, podporovaný vždy láskou a vierou svojej manželky, Božej služobníčky Zity.“

Modlitbová liga cisára Karola za mier medzi národmi získala v septembri 1964 štatút cirkevného spolku. Od minulého roku bola zriadená národná pobočka na Slovensku, ktorá pred niekoľkými dňami, 12. októbra, spoluorganizovala v Katedrále sv. Martina v Bratislave svätú omšu obetovanú za všetkých politikov. Hlavným celebrantom bol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský. -ab-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Sme povolaní brániť a opatrovať ľudský život

◊  

Sme povolaní brániť a opatrovať ľudský život; zvlášť v lone matky, v detstve, v starobe a v situácii hendikepu. (Tvít pápeža Františka 14. októbra 2017)

inizio pagina

Trest pre bývalého riaditeľa Nadácie Bambino Gesù jeden rok podmienečne

◊  

Vatikán 14. októbra - Súdny tribunál Mestského štátu Vatikán dnes odsúdil za neoprávnené použitie financií Nadácie Bambino Gesù jej bývalého prezidenta Giuseppe Profitiho na 1 rok odňatia slobody s podmienečným odkladom na 5 rokov, na zákaz vykonávania verejnej funkcie na rovnaké obdobie, k pokute 5 tisíc eur a k zaplateniu súdnych poplatkov. Ďalší obvinený, bývalý tajomník nadácie Massimo Spina bol oslobodený. -ab-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Kongres COMECE vo Vatikáne: „(Re)thinking Europe“

◊  

Vatikán/Európa 14. októbra – V dňoch 27. až 29. októbra organizuje Komisia biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (COMECE) v spolupráci so Svätou stolicou kongres vo Vatikáne pod názvom „(Re)thinking Europe“. Cieľom je „nanovo uvažovať nad Európou“ a nad „príspevkom kresťanov k budúcnosti Európskej únie“. Podujatie sa koná pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv.

Zástupcovia politiky, predstavitelia Cirkvi a aktívni veriaci sa budú spoločne zamýšľať nad základnými zmenami, ku ktorým došlo v Európskej únii v posledných rokoch. Na záver stretnutia účastníkov prijme aj Svätý Otec.

Za Slovensko sa zúčastnia bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko, ktorý je delegátom Konferencie biskupov Slovenska pri COMECE, výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský, europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik, zástupcovia rehoľníkov Jana Kurkinová a Václav Hypius, predseda Erka Maroš Čaučík, novinár Fero Múčka a Marek Mišák, politický poradca COMECE. -ab-

inizio pagina

V Nigérii uniesli talianskeho misionára z Neokatechumenátneho hnutia

◊  

Nigéria 14. októbra – Na juhu Nigérie uniesli talianskeho misionára z Neokatechumenátneho hnutia. Správa o tom, že 63-ročný kňaz Rímskej diecézy Maurizio Pallù bol unesený skupinou ozbrojencov, sa rozšírila 13. októbra. Kňaz cestoval do mesta Benin City spolu so štyrmi ďalšími osobami, ktoré útočníci olúpili. Všetko nasvedčuje tomu, že ide o kriminálny banditizmus s úmyslom získať výkupné.

Otec Maurizio Pallù pôsobí v Nigérii už tretí rok ako „putujúci kňaz“ Nadácie Nazeretskej rodiny v diecéze Abuja. Prv ako sa stal kňazom, pracoval 11 rokov v rôznych krajinách ako laický misionár Neokatechumenátnej cesty.

Podľa slov vatikánskeho hovorcu Grega Burkeho, „Svätý Otec bol o únose talianskeho kňaza v Nigérii informovaný a modlí sa za neho“.

Ako uvádza agentúra Fides, biskup diecézy Auchi Mons. Gabriel Dunia potvrdil, že únoscovia sa už ozvali so žiadosťou o výkupné. Biskup spolu s odsúdením ohavného činu únoscov vysvetlil, že Biskupská konferencia Nigérie sa riadi zásadou nepristúpiť na žiadne vyjednávania o platení výkupného. V kauze sa angažuje aj taliansky rezort diplomacie.

V tomto roku je to už štvrtý únos katolíckeho kňaza v južnej oblasti Nigérie. Benin City leží v štáte Odo, kde bol 27. septembra unesený kňaz Lawrence Adorolo, správca farnosti v Okpella. Jezuitu Samuela Okwuidegbeho, uneseného 18. apríla únoscovia po šiestich dňoch sami prepustili. Kňaza Charlesa Nwachukwu z diecézy Okigwe uneseného 18. júna po troch dňoch oslobodilo policajné komando. -jb-

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Zmysel pozvania na svadbu

◊  

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 28. nedeľu cez rok A (Mt 22,1-14): Zmysel pozvania na svadbu

  

Milí priatelia, zaiste mi dáte za pravdu, že naša predstava neba súvisí s tým, čo pokladáme vo svojom živote za najcennejšie a čo by sme si želali mať najviac. Toto platilo vždy. Každá doba znova a znova vymýšľala a vymýšľa svoje nebo, ktoré je odzrkadlením jej vlastných túžob a snov.

Tak nejako to je aj s nedeľným podobenstvom o svadobnej hostine. Ježiš v ňom prirovnáva nebeské kráľovstvo ku kráľovskej svadbe s množstvom jedla a nápojov. No nech sú jedlo a nápoje v tomto podobenstve akokoľvek príťažlivé, osobne si nemyslím, že by nebeské kráľovstvo spočívalo práve v tomto. Jedlo, nápoje a hodovanie tu nie sú podstatou. V živote som sa ako kňaz zúčastnil na množstve svadobných či iných rôznych hostín, na ktorých sa ponúkalo jedlo a nápoje od výmyslu sveta. A aj keď to bola zaujímavá skúsenosť nemyslím si, že práve toto by malo byť vrcholom mojej blaženosti. Uznávam, že nebolo tomu tak vždy. I v mojom živote jestvovali chvíle, kedy jedlo stálo na mojom rebríčku hodnôt vysoko a kedy by som bol zaň dal možno aj to posledné. Vtedy som jedlo pokladal aj keď nie rovno za nebo, určite za niečo, čo bolo pre mňa symbolom aspoň istého stupňa blaženosti. Dnes tomu tak nie je. Verím, že vy máte podobné skúsenosti.

V dobe Ježišovej bolo jedla nedostatok, a tak pre mnohých myšlienka na hostinu plnú vyberaných jedál bola silná. Preto Ježiš používa práve obraz jedla a hostiny na popis nebeského kráľovstva. No podstata je v inom. Je v tom, ako naznačuje nedeľné prvé čítanie z proroka Izaiáša, že všetci ľudia a všetky národy sa dajú dohromady a budú zjednotení okolo toho istého stola. Stôl a jedlo je v mnohých kultúrach veľmi silný symbol jednoty, spoločenstva a bratstva.

Neviem, čo je pre vás momentálne nebom. Možno je to tiež jedlo. No môže to byť aj niečo iného. Pre mňa osobne je to zjednotenie sa ľudí v spoločných hodnotách. Mám dojem, že nikdy v minulosti nebolo toľko rozdelenia, ako je práve teraz. Nehovorím len o rozdelení medzi národmi, ale aj o rozdeleniach na miestnych úrovniach. Pozrime sa na rozdelenie, ktoré prináša politika, rozdelenie vyplývajúce z rozličných hodnôt, názorov a myšlienok, zo spoločenského postavenia, z toho, čo človek má, či nemá, z bohatstva, či chudoby. A toto všetko nie je len na rovine svetskej. Platí to – podobne ako za doby Ježišovej – aj na náboženských predstaviteľov, kde sa rozdelenie myslí a hodnôt prejavovalo často na tej najparadoxnejšej úrovni. 

Sme teda volaní do spoločenstva, v ktorom by nebola nerovnosť, kde by mal každý dostatok, kde by bol každý každému hodný rovnakej pozornosti, kde by aj napriek rôznosti panovala jednota a vzájomná úcta. No toto pozvanie sa môže dnes podobne ako aj v minulosti stretnúť s rozličnými reakciami. Nedeľné evanjelium nám podáva štyri reakcie. Sú tam ľudia, ktorí pozvanie na svadbu prijali ľahostajne, potom tí, ktorí ho odmietli s použitím sily. Ďalej tam je jeden, ktorý reprezentuje povrchnosť a nedostatok rešpektu voči hostiteľovi. A konečne máme tam hostí, ktorí sa na stretnutie pri svadobnom stole úprimne tešili. Pozrime sa na každú skupinu zvlášť.

Ľahostajní. To boli tí, ktorým kráľ a jeho pozvanie boli ukradnuté. Táto ich ľahostajnosť mohla mať viacero príčin. Prvou mohol obyčajný nezáujem. „Tvoj svet je tvoj svet, náš svet je náš svet. A tieto dva svety nemajú nič spoločné. Jednoducho daj nám so svojím pozvaním pokoj.“ Toto je motto, podľa ktorého sa riadili. Je jasné, že nasilu nemožno nikoho k stolu ťahať a preto ich treba nechať tak. Ak niekto nemá o približovanie sa k druhému záujem, ani sila, ani demagógia to nevyriešia. Druhou boli rozdielne priority. „Jeden išiel na svoje pole, iný za svojím obchodom,“ hovorí evanjelista. Títo vcelku neboli proti účasti na svadobnej hostine, ale v ich živote boli veci, ktoré boli pre nich dôležitejšie, ako svadba: pole, obchod a milión ďalších. Aj týchto je škoda. Aj keď veci ich života sú dôležité, zabúdajú, že odmietaním stretania sa s inými veľa strácajú.

Bojovní bezbožníci. To boli tí, ktorí otvorene bojovali proti svadbe aj proti kráľovi. Títo boli plní energie, lenže bola to energia negatívna. Títo ľudia nechcú, aby ľudia sedeli pri jednom stole, aby sa spolu tešili zo svojich darov, aby sa delili o jedlo i o svoju prítomnosť, aby spolu žartovali, tancovali a sa smiali. Chcú naopak rozdelenie, nejednotu, separáciu. Neznesú pohľad na to, ako ľudia pod vedením svojho kráľa pracujú na jednom projekte. A na presadenie svojho odporu neváhajú použiť i agresivitu, aroganciu či násilie. Sú to ľudia, ktorí neznesú pohľad na dobro a cez ktorých je teda v činnosti zlý.

Povrchní. Títo sú v evanjeliu reprezentovaní hosťom, ktorý prišiel bez svadobného rúcha. Treba vedieť, že podľa vtedajších obyčajov, každému hosťovi bolo pred vstupom do svadobnej siene poskytnuté svadobné oblečenie. Náš hosť ho teda odmietol a vstúpil do svadobnej siene pravdepodobne zafúľaný a zapáchajúci. Tým podcenil nielen kráľa a jeho podujatie, ale i ostatných hostí. Myslel si, že kráľ môže byť rád, že vôbec prišiel. Mýlil sa. Kráľ tam nepotreboval komparzistov. Kráľ bol náročný a svoju svadbu si cenil a to očakával aj od ostatných.

A konečne boli tu ľudia úprimní, skutočne túžiaci po účasti na svadbe kráľovho syna, ale aj po stretnutí sa s kráľom a s ostatnými hosťami. Pre nich pozvanie a účasť na svadbe bolo cťou a vyznačením. Samozrejme, nebolo to bez ich zásluhy. Museli prijať podmienky účasti na svadbe, to znamená museli sa obliecť do svadobného rúcha a pravdepodobne zachovávať aj iné požiadavky – nazvime to – „etikety“. Ale bez nich by svadba nebola svadbou. Bola by to obyčajná vývarovňa pre bezdomovcov, kde sa síce človek naje, ale nič viac. Jeho duch a duša ostávajú nenasýtené. To, čo nás nasycuje, nie je len jedlo, ale aj spoločenstvo s inými ľuďmi, s našimi bratmi a sestrami.

Kde sa nachádzaš v tejto chvíli ty, brat, sestra? Je pre teba kresťanstvo záležitosť odohrávajúca sa iba medzi tebou a Bohom, alebo z neho cítiš aj volanie ku komunite, k spoločenstvu, kde sme si navzájom jeden druhému darom?

Milí, priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.

 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 13. októbra 2017

◊  

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe:

  

inizio pagina

Vysielanie zo 14. októbra 2017

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina