Vatikán 19. októbra – Kiež nám Pán pomôže pamätať na „bezplatnosť“ spásy a Božej blízkosti a na konkrétnosť skutkov milosrdenstva, ktoré od nás chce, či už skutkov telesných alebo duchovných. Tak sa staneme ľuďmi, ktorí pomáhajú „otvoriť bránu“ sebe samým, ako aj druhým. S touto myšlienkou sa dnes ráno pápež František vo svojej homílii obrátil na veriacich, ktorí sa zúčastnili na omši v Dome sv. Marty vo Vatikáne.

Svätý Otec sa nechal inšpirovať dnešným evanjeliovým úryvkom od sv. Lukáša, v ktorom sa zákonníci a farizeji považujú za spravodlivých. Ježiš ich však upozorňuje na to, že iba Boh je spravodlivý. Zákonníci totižto „vzali kľúč poznania“, ako sa píše v Písme, čo spôsobilo, že sami nemôžu „vstúpiť do kráľovstva a nedovolia vstúpiť ani druhým“ (Lk 11,47-54):

„Môžeme povedať, že toto odňatie schopnosti pochopiť Božie zjavenie, pochopiť Božie srdce, pochopiť Božiu spásu – teda kľúč poznania, je jedno veľké zlyhanie pamäti. Zabúda sa totiž na bezplatnosť spásy; zabúda sa na Božiu blízkosť a zabúda sa na Božie milosrdenstvo. Tí, čo zabúdajú na nezištnosť spásy, Božiu blízkosť a Božie milosrdenstvo, odniesli preč kľúč poznania.“     

Zabudli na bezplatnosť. Zabudli na to, že je to „iniciatíva Boha, ktorý nás zachránil a namiesto toho sa stavajú na stranu zákona“. Spása „je podľa nich tam,“ vysvetlil Svätý Otec, a takto sa dopracovali k „hŕbe predpisov“, ktoré sa v skutočnosti stávajú pre nich spásou. Takto však „nedostávajú silu Božej spravodlivosti“. Zákon je naopak vždy „odpoveďou na nezištnú lásku Boha“, ktorý sa ujal „iniciatívy“ na našu záchranu. „Keď zabúdame na bezplatnosť spásy,“ dodal pápež, „upadáme, strácame kľúč porozumenia dejinám spásy,“ stráca sa nám „zmysel Božej blízkosti“:   

„Pre nich je Boh tým, kto vytvoril zákon. A to nie je Boh zjavenia. Boh zjavenia je Boh, ktorý s nami začal kráčať počnúc od Abraháma až po Ježiša Krista; Boh, ktorý kráča so svojim ľudom. Keď stratíme tento blízky vzťah s Pánom, upadáme do tej tupej mentality, ktorá verí v sebestačnosť spásy prostredníctvom naplnenia zákona. Ide tu o Božiu blízkosť.“

Keď chýba blízkosť Boha, keď chýba modlitba, vysvetlil ďalej pápež František, „nie je možné učiť náuku“ či „vysvetľovať teológiu“ a už vôbec nie „morálnu teológiu“. Podľa slov Svätého Otca sa teológia „robí na kolenách, vždy blízko Boha“. A Pánova blízkosť prichádza „do najvyššieho bodu v ukrižovanom Ježišovi Kristovi“, boli sme tak „ospravodlivení“ Kristovou krvou, ako hovorí sv. Pavol.

Práve preto, dodal Petrov nástupca, sú skutky milosrdenstva „uholným kameňom naplnenia zákona“, lebo sa tak „dotýkame Kristovho tela, ktoré trpí v človeku, či už telesne alebo duchovne“. Svätý Otec tiež upozornil na to, že keď strácame kľúč poznania, ľahko sa zapletieme „s korupciou“. V tejto súvislosti pápež poukázal na „zodpovednosť“ dnešných pastierov v Cirkvi. Keď strácajú alebo berú „kľúč poznania“, zatvárajú „dvere pre nás i pre druhých“:

„Vo svojej krajine som mnohokrát počul, že farári nekrstili deti slobodných matiek, lebo sa nenarodili v kánonicky platnom manželstve. Zatvárali tak dvere, pohoršovali Boží ľud. Prečo? Lebo, srdce týchto farárov stratilo kľúč poznania. Bez toho, aby sme išli ďaleko v čase a priestore, pred troma mesiacmi, v jednej krajine, v jednom meste, chcela dať jedna mamička pokrstiť novorodené dieťa.

Bola však zosobášená civilne s rozvedeným mužom. Farár povedal: ,Áno, áno. Pokrstím dieťa. Ale tvoj manžel je rozvedený, on ostane von, nemôže byť prítomný na slávnosti.’ Toto sa stáva dnes. Farizeji a zákonníci nepatria len do dávnych časov, aj dnes je ich mnoho. Práve preto je dôležité modliť sa za našich pastierov. Modliť sa, aby sme nestratili kľúč poznania a nezatvorili dvere sebe a ani ľuďom, ktorí chcú vstúpiť.“ -ej-      

Vatikán 19. októbra – Vo svätosti môžeme rásť jedine vtedy, ak bude vzrastať spoločenstvo medzi nami. Tak znela jedna z hlavných myšlienok pápeža Františka, ktorý dnes vo Vatikáne prijal pri príležitosti 50. výročia zrodu teologického dialógu medzi metodistami a katolíkmi delegáciu Svetovej metodistickej rady (World Methodist Council) pod vedením jej generálneho sekretára, biskupa Ivana Abrahamsa.

Svätý Otec otvoril svoj príhovor citátom zo starozákonnej knihy Levitikus, ktorá hovorí o jubilejnom (milostivom) roku týmito slovami: «Päťdesiaty rok zasväťte! Ohláste slobodu pre všetkých obyvateľov krajiny!» (Lv 25,10). „Istým spôsobom môžeme vyhlásiť, že sme boli oslobodení od otroctva odcudzenia sa a od vzájomného podozrievania,“ vysvetlil pápež František a dodal:

„Vďaka týmto päťdesiatim rokom trpezlivého a bratského dialógu, sa môžeme jedni na druhých obrátiť slovami apoštola Pavla: «Už nie ste cudzinci» (Ef 2,19): ani v srdci, a už vôbec nie v príslušnosti k Pánovi, v čnosti jedného krstu, ktorý z nás učinil skutočné bratstvo. Áno, sme a cítime, že «patríme do Božej rodiny» (tamže).“

Zásluhu na uvedomení si tejto skutočnosti možno podľa pápežových slov pripísať dialógu. „Skutočný dialóg,“ pokračoval ďalej Svätý Otec, „nás neprestajne povzbudzuje stretávať sa s pokorou a s úprimnosťou, túžiac učiť sa jedni od druhých“. „Sme bratia, ktorí sú po dlhom odlúčení šťastní, že sa opäť stretli a znovu sa navzájom objavili, kráčajú spolu a navzájom si veľkodušne otvárajú srdce,“ dodal pápež. 

Petrov nástupca sa tiež zamyslel nad významom svätosti, o ktorej hovorí aj najnovší dokument spoločnej teologickej komisie. „Keď spozorujeme znaky svätého života v druhých,“ vysvetlil pápež František vezmúc si za príklad jedného z prvých vodcov metodistického hnutia v Anglicku Johna Wesleyho, „nemôžeme inak, než sa z toho tešiť“. „Nechajme sa navzájom posilniť svedectvom viery,“ vyzval prítomných Svätý Otec.

Viera sa stáva podľa pápežových slov „hmatateľná predovšetkým vtedy, keď sa stáva konkrétnou v láske, predovšetkým v službe chudobným a marginalizovaným“. „Katolíci i metodisti, keď sprevádzame a povzbudzujeme slabých a ľudí vysúvaných na okraj, ktorí i keď žijú v našich spoločnostiach, cítia sa byť vzdialení, cudzinci a prišelci, odpovedáme tým na Pánovo pozvanie,“ vysvetlil Svätý Otec. 

„Pri pohľade vpred, poza týchto päťdesiat rokov, máme jednu istotu: a tou je, že nemôžeme rásť vo svätosti bez toho, aby sme nerástli vo väčšej jednote. Toto je cesta, ktorá sa otvára predovšetkým na ceste s novou fázou dialógu, ktorá je nasmerovaná na tému zmierenie.

Nemožno hovoriť o modlitbe a láske, ak sa spoločne nemodlíme a nesnažíme sa o plné spoločenstvo medzi sebou. Kiež sa vaša práca zameraná na zmierenie stane darom, a to nielen pre naše komunity, ale pre svet: kiež sa stane stimulom pre všetkých kresťanov, aby sa všade stali šíriteľmi zmierenia.“    

Pápež František na záver svojho príhovoru povzbudil členov Svetovej metodistickej rady, aby pokračovali v začatej práci. „Úloha sa nekončí. [...] Naučili sme sa uznať sa navzájom ako bratia a sestry v Kristovi; teraz je čas sa s pokornou nádejou a konkrétnym úsilím pripraviť na to plné uznanie, ktoré sa s Božou pomocou uskutoční vtedy, keď sa konečne spoločne stretneme pri lámaní Chleba“.

Na záver stretnutia pozval Svätý Otec všetkých hostí k spoločnej modlitbe Otče náš. -ej-

Vatikán 19. októbra – Naučte sa byť „slobodní od kúzla peňazí, od otroctva, do ktorého peniaze uzatvárajú tých, ktorí ich uctievajú“. S týmito slova sa dnes pápež František prihovoril študentom z katolíckej súkromnej školy „Les Chartreux“ v Lyone. Jedným zo študijných odborov je práve ekonómia a obchod. „Teší ma, že vaša akademická formácia zahŕňa silný ľudský, filozofický a duchovný rozmer,“ uviedol na úvod Svätý Otec:

„Je dôležité, aby ste sa už odteraz a vo vašom budúcom profesionálnom živote naučili zostať slobodní od kúzla peňazí, od otroctva, do ktorého peniaze uzatvárajú tých, čo ich uctievajú. Je tiež dôležité, aby ste dnes získali silu a odvahu neposlúchať slepo neviditeľnú ruku trhu.

Povzbudzujem vás preto, aby ste využili čas svojho štúdia na formovanie a stali sa podporovateľmi a obhajcami zvyšovania rovnosti, dômyselnými tvorcami spravodlivého a adekvátneho spravovania nášho spoločného domu, ktorým je svet (porov. Apoštolská exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium, 204; 206).“     

Podľa slov pápeža Františka majú francúzski študenti vo Večnom meste výnimočnú príležitosť ponoriť sa do dejín, ktoré tak mocne „poznačili vznik európskych národov“. Svätý Otec im zaželal, aby popri obdivovaní toho, čo ľudia dokázali uskutočniť v minulosti, mali odhodlanie aj sami „zanechať v dejinách svoju stopu“. „Ste schopní rozhodnúť o svojej budúcnosti,“ povzbudil mladých Petrov nástupca. 

„Vyzývam vás, aby ste prevzali zodpovednosť za tento svet a život každého človeka. Nikdy nezabudnite, že «každá nespravodlivosť voči chudobnému je otvorenou ranou a umenšuje vlastnú dôstojnosť» (Katechéza pápeža Františka, 20. septembra 2017).

A i keď tento svet od vás očakáva, že preukážete úspech, venujte prostriedky a čas na to, aby ste kráčali po cestách bratstva, aby ste radšej budovali mosty medzi ľuďmi než múry, aby ste priložili váš kameň k budovaniu spravodlivejšej a ľudskejšej spoločnosti.“ 

Študentom lyonského inštitútu „Les Chartreux“, medzi ktorými boli kresťania i nekresťania, Svätý Otec na záver adresoval duchovné povzbudenie.  Mladých kresťanov pozval, aby boli „vždy spojení s Pánom Ježišom skrze modlitbu“, a aby sa „naučili všetko odovzdávať Bohu“. „Tak nepodľahnete pokušeniu malomyseľnosti a beznádeje,“ vysvetlil pápež. Na tých, čo nie sú kresťanmi sa obrátil so slovami, aby „pracovali pre dobro“, a pestovali „kultúru stretnutia a delenia sa v lone jednej ľudskej rodiny“.

V skupine, ktorú pápež František prijal v Klementínskej sále, bolo asi 80 študentov. Svätý Otec hneď v úvode stretnutia spontánnymi slovami nechal pozdravovať lyonského arcibiskupa kardinála Barbarina a touto formou mu opäť vyjadril svoju podporu. -ej-  

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: