Vatikán 20. októbra – Kiež nás Pán obdarí milosťou „vnútornej pravdy“. Tak znela vrúcna túžba pápeža Františka, ktorú dnes ráno predniesol počas omše v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Podnet pre svoju homíliu našiel v prvom čítaní z Listu Rimanom (Rim 4,1-8). Apoštol Pavol v ňom hovorí o „skutočnom odpustení Boha“. To podľa slov Svätého Otca je „zadarmo“, pochádza „z Božej milosti“, „z jeho vôle“, a nie je tým, o čom si myslíme, že „máme vďaka našim dobrým skutkom“.

„Naše skutky sú odpoveďou na nezištnú lásku Boha, ktorý nás ospravedlnil, a ktorý nám vždy odpúšťa. Naša svätosť spočíva práve v získaní tohto odpustenia, práve preto končí citovaním žalmu, ktorý sme sa modlili: «Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta».

Pán je ten, ktorý nám odpustil dedičný hriech, a ktorý nám odpúšťa zakaždým, keď za ním ideme. My si nemôžeme odpustiť naše hriechy našimi skutkami, jedine on odpúšťa. Na toto odpustenie môžeme odpovedať našimi skutkami.“

V dnešnom texte z Lukáša nám Ježiš vysvetľuje, že „ospravodlivenie sa dosahuje iným spôsobom“, pokračoval ďalej v kázni pápež František. Ježiš v evanjeliu kriticky poukazuje na „tých, ktorí si o sebe myslia, že sú spravodliví kvôli svojmu vonkajšiemu zdaniu“; na tých, ktorí podľa pápežových slov majú „tvár zo svätého obrázka“, ako keby boli svätí.

Sú to však pokrytci, vysvetlil Svätý Otec. V ich vnútri „je všetko špinavé“, avšak navonok chcú „pôsobiť“ ako spravodliví a dobrí, vytŕčajúc sa, keď sa postia, modlia a dávajú almužnu. Avšak vnútro ich srdca je prázdne, „chýba tam podstata“, ich „život je životom pokrytcov“, ich pravda „je ničím“:  

„Títo si maskujú dušu, žijú z vonkajšieho výzoru, svätosť je pre nich vonkajší výzor. Ježiš nás vždy prosí, aby sme boli pravdiví, avšak pravdiví vo vnútri srdca, a ak sa má niečo prejaviť navonok, tak nech to je to, čo je vo vnútri srdca. Preto je tu tá rada: ,keď sa modlíš, choď a rob tak v skrytosti; keď sa postíš, tak sa trochu uprav, aby nik nevidel na tvojej tvári slabosť z pôstu; a keď dávaš almužnu, nech tvoja ľavá ruka nevie o tom, čo robí pravá, rob to v skrytosti’.“

Ospravedlnenie u farizejov, vysvetlil ďalej pápež František, spočíva v „ospravedlnení z vonkajšieho výzoru“. Sú to „mydlové bubliny“, ktoré dnes sú a zajtra ich viac niet, skonštatoval Svätý Otec:

„Ježiš od nás žiada koherenciu života, koherenciu medzi tým, čo robíme a tým, čo žijeme vo vnútri. Falošnosť spôsobuje mnoho zla, pokrytectvo robí veľmi zle, je to spôsob života. V žalme sme prosili o milosť pravdy pred Pánom. Je krásne to, o čo sme žiadali: ,Pane, vyznal som sa ti zo svojho hriechu, nezatajil som ho, nezakryl som svoju vinu, nezamaskoval som svoju dušu. Povedal som si: ,Vyznám Pánovi svoju neprávosť’, a ty si odňal moju vinu a môj hriech’. Pravda je vždy pred Bohom, vždy. A táto pravda pred Bohom je tá, ktorá vytvára priestor na to, aby nám Pán odpustil.“   

Svätý Otec na záver svojej dnešnej homílie v Dome sv. Marty vo Vatikáne ešte raz veriacich varoval pred pokrytectvom, ktoré sa rýchlo môže stať akýmsi „zvykom“. Cesta, po ktorej treba podľa pápežových slov kráčať je neobviňovať druhých, ale naučiť sa „múdrosti obžalovať seba samých“, bez zakrývania svojich vín pred Pánom. -ej- 

Vatikán 20. októbra – Je potrebné „vytvoriť nové modely spolupráce medzi trhom, štátom a občianskou spoločnosťou vzhľadom na výzvy dneška“. To sú slová pápeža Františka, ktoré dnes adresoval účastníkom konferencie organizovanej Pápežskou akadémiou sociálnych vied. Interdisciplinárny workshop zameraný na meniace sa sociálno-ekonomické vzťahy (Changing Relations Among Market, State, and Civil Society), pristupuje k téme vo svetle encyklík pápeža Františka Evangelii gaudium a Laudato si´ a sociálnej encykliky pápeža Benedikta XVI. Caritas in veritate. Vedecké podujatie prebieha vo Vatikáne v dňoch 19. – 21. októbra.

Svätý Otec sa vo svojom príhovore zamyslel nad dvoma konkrétnymi príčinami, ktoré spôsobujú vylúčenie a vytvárajú „existenčné periférie“.

Prvou z nich je dlhodobé a systematické zvyšovanie nerovností a využívanie planéty, ktoré je väčšie než rast príjmov a bohatstva. Podľa pápežových slov  „nerovnosť a vykorisťovanie nie sú fatalitou ani historickou konštantou“. Závisia nielen od správania jednotlivcov, ale tiež od „ekonomických pravidiel, ktoré si spoločnosť určuje“.     

„Ak prevažuje ako cieľ zisk, demokracia sa stáva plutokraciou, v ktorej rastú nerovnosti a tiež vykorisťovanie planéty. Opakujem: toto nie je nevyhnutnosť; existujú prípady, kedy sa niekedy v niektorých krajinách znižujú nerovnosti a lepšie sa chráni životné prostredie.“

Druhou príčinou vylúčenia je nedôstojná ľudská práca. „Vytvorenie novej práce potrebuje predovšetkým v dnešnej dobe otvorených a podnikavých ľudí, bratské vzťahy, výskum a investície do rozvoja čistej energie, aby sa vyriešili výzvy spojené s klimatickými zmenami,“ vysvetlil Svätý Otec a pokračoval:

„Je potrebné zbaviť sa tlakov politickej a súkromnej loby, ktorá definuje sektorové záujmy; a je tiež nutné prekonať formy duchovnej lenivosti. Je treba, aby politická činnosť bola skutočne nasmerovaná na službu človeku, na spoločné dobro a na rešpekt voči prírode.“

Podľa pápeža Františka je preto potrebná zmena zvnútra. „Musíme žiadať, aby bol trh nielen výkonný vo vytváraní bohatstva a v zabezpečovaní udržateľného rozvoja, ale tiež aby slúžil ľudskému integrálnemu rozvoju,“ vysvetlil Petrov nástupca. Potrebu poľudštenia trhu vyjadril týmito slovami:  

„Nemôžeme obetovať na oltár výkonnosti – tohto ,zlatého teľaťa’ našej doby –, základné hodnoty, akými sú demokracia, spravodlivosť, sloboda, rodina a stvorenstvo. V podstate sa musíme zamerať na ,scivilizovanie trhu’ z hľadiska priateľskej etiky človeka a jeho prostredia.“ 

Svätý Otec preto navrhuje znovu sa zamyslieť nad „úlohou národných štátov v novom kontexte, kontexte globalizácie, ktorý hlboko zmenil predchádzajúci medzinárodný poriadok“:

„Štát sa nemôže považovať za jediného a výlučného nositeľa spoločného dobra tým, že neumožní kvalifikovaným skupinám občianskej spoločnosti vyjadriť svoj plný potenciál. Bolo by to porušenie princípu subsidiarity, ktorá je v spojení so solidaritou základným kameňom sociálnej doktríny Cirkvi. Výzvou teda ostáva to, ako zlúčiť práva jednotlivcov so spoločným dobrom.“ 

Úloha občianskej spoločnosti je podľa pápeža Františka porovnateľná s tým, čo francúzsky básnik a mysliteľ Charles Péguy povedal o nádeji: je ako mladšia sestra uprostred ďalších dvoch čností – viery a lásky – držiac ich za ruku a ťahajúc ich vpred.

„Zdá sa mi, že práve to je postoj občianskej spoločnosti: ,ťahať’ štát a trh vpred, aby sa znovu zamysleli nad zmyslom svojej existencie a nad svojím spôsobom konania,“ dodal na záver dnešného stretnutia s účastníkmi podujatia organizovaného Pápežskou akadémiou sociálnych vied pápež František. -ej-

Prinášajme oheň Kristovej lásky ľudstvu, ktoré tak veľmi potrebuje skutočné šťastie a pokoj. (Tvít pápeža Františka 20. októbra 2017)

Budapešť 20. októbra – Zástupcovia biskupských konferencií Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Poľska a Chorvátska sa zišli v uplynulých dňoch v Budapešti. Na stretnutí, počas ktorého spoločne navštívili aj Vyšehrad a Ostrihom vydali spoločné komuniké s vyjadrením aktívneho postoja k Európe ako rodine národov s kultúrnou identitou, ktorá v podstatnej miere čerpá z kresťanstva.

Na stretnutí v dňoch 18. a 19. októbra sa na pozvanie budapeštianskeho kardinála Pétra Erdö a predsedu maďarskej biskupskej konferencie Andrása Veresa, biskupa Györu zišli pražský kardinál Dominik Duka, đakovsko-osijecký arcibiskup Đuro Hranić, krakovský arcibiskup Marek Jędraszewski a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.

„S oddanosťou si osvojujeme túžbu Svätého Otca Františka usilovať sa «o nové a odvážne nadšenie pre tento milovaný kontinent,» teda pre Európu. S radosťou sa pridávame k Rade európskych biskupských konferencií v tvrdení, že «Cirkev miluje Európu a verí v jej budúcnosť: Európa nie je len územie, ale aj duchovná výzva»“, píšu predstavitelia biskupských konferencií.

Zástupcovia biskupov piatich krajín stredovýchodnej Európy sa vo svojom texte prihlásili k vízii Európy, ktorá si ctí život od počatia až po prirodzenú smrť, prijíma rodiny, rešpektuje náboženskú slobodu a národom „umožňuje správnym spôsobom rešpektovať tie náboženstvá, ktoré väčšinovo prispeli k stvárneniu ich kultúry a identity“. V komuniké vyjadrujú aj solidaritu voči utečencom, keď píšu:

„S pohostinným pohľadom objavujeme a vidíme Krista vo všetkých ľudských osobách, predovšetkým v chudobných, trpiacich, bezdomovcoch a tých, ktorých postihla vojna a musia opúšťať svoju vlasť. Preto ponúkame konkrétnu pomoc našich biskupských konferencií utečencom, ktorí žijú na Blízkom východe a čakajú na možnosť vrátiť sa do svojich miest a obcí. Cítime osobitnú solidaritu s tými, ktorí podstupujú násilie a prenasledovanie za svoju kresťanskú vieru. Ich svedectvo a vernosť je duchovnou posilou aj pre kresťanov v našich krajinách.“

Na záver vyhlásenia biskupi stredovýchodnej Európy pripomínajú odkaz svedkov viery, ktorí položili životy ako obete totalitných režimov:

„Mučeníci z čias nacizmu a komunizmu zabití v našich krajinách nás učia odpusteniu, milosrdenstvu a duchovnému zmiereniu. Prosíme o ich príhovor za mier, zmierenie a autentický rozvoj ľudskej rodiny.“ -jb-

Plné znenie Spoločného komuniké z Budapešti

Zástupcovia biskupských konferencií Českej republiky, Chorvátska, Poľska, Slovenska a Maďarska zídení v Budapešti - potom, čo navštívili historické mesto Visegrád, miesto na ktorom sa zodpovední predstavitelia našich národov stretávali pri rozličných príležitostiach už od stredovekých čias - a potom, čo sa spoločne pomodlili v Ostrihomskej bazilike pred oltárom sv. Vojtecha, mučeníka a pražského biskupa, nášho spoločného svätého patróna, diskutovali o aktuálnych výzvach, ktorým čelia naše miestne cirkvi.

S oddanosťou si osvojujeme túžbu Svätého Otca Františka usilovať sa „o nové a odvážne nadšenie pre tento milovaný kontinent,“ teda pre Európu. S radosťou sa pridávame k Rade európskych biskupských konferencií v tvrdení, že „Cirkev miluje Európu a verí v jej budúcnosť: Európa nie je len územie, ale aj duchovná výzva“ (Záverečné posolstvo Plenárneho zasadanie CCEE, Minsk, 28. september - 1. október 2017).

Európska identita, okrem geografických faktorov, je predovšetkým kultúrnou identitou. Jednou z najväčších inšpiratívnych síl tejto kultúry bolo - a napriek všetkej sekularizácii stále je - kresťanské náboženstvo. Charakteristickou črtou európskej identity je prítomnosť mnohých národov, ktoré majú svoj jazyk, kultúru, historickú skúsenosť a osobitnú schopnosť čeliť výzvam tak individuálneho, ako aj spoločenského ľudského života.

V tejto rôznosti vnímame bohatstvo stvorenia a Boží dar - dar, ktorý musíme uchovávať, chrániť, rozvíjať a stále viac používať pre dobro celého ľudstva. Národná príslušnosť nemôže byť dôvodom pre nepriateľstvo či pohŕdanie druhými, ale skôr pomocou pre chápanie a rešpektovanie odlišných národov a kultúr.

Európa musí byť skutočnou rodinou národov, ktorej členovia si jeden druhého vážia, navzájom sa poznajú a snažia sa o spoločné hodnoty. Preto pokladáme za nevyhnutné, aby sa národy Európy lepšie poznali, a tak si mohli rozumieť, vzájomne sa rešpektovať, chcieť dobre jeden druhému a cítiť sa členmi tej istej rodiny. Informačná technológia otvára nesmierne možnosti pre takéto vzájomné poznanie.

Modlíme sa a pracujeme:

- za Európu, ktorá rešpektuje ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť, a ktorá je miestom prijatia pre rodiny;

- za Európu, ktorá rešpektuje individuálnu i kolektívnu náboženskú slobodu vlastnú každej osobe na základe jej dôstojnosti;

- za Európu, ktorá národom umožňuje správnym spôsobom rešpektovať tie náboženstvá, ktoré väčšinovo prispeli k stvárneniu ich kultúry a identity.

S pohostinným pohľadom objavujeme a vidíme Krista vo všetkých ľudských osobách, predovšetkým v chudobných, trpiacich, bezdomovcoch a tých, ktorých postihla vojna a musia opúšťať svoju vlasť. Preto ponúkame konkrétnu pomoc našich biskupských konferencií utečencom, ktorí žijú na Blízkom východe a čakajú na možnosť vrátiť sa do svojich miest a obcí. Cítime osobitnú solidaritu s tými, ktorí podstupujú násilie a prenasledovanie za svoju kresťanskú vieru. Ich svedectvo a vernosť je duchovnou posilou aj pre kresťanov v našich krajinách.

Mučeníci z čias nacizmu a komunizmu zabití v našich krajinách nás učia odpusteniu, milosrdenstvu a duchovnému zmiereniu. Prosíme o ich príhovor za mier, zmierenie a autentický rozvoj ľudskej rodiny.

(Zdroj: Tlačová kancelária KBS)

Vatikán/ Španielsko 20. októbra – Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato zajtra blahorečí v Bazilike Sagrada Familia v Barcelone viac ako sto mučeníkov, členov rehole klaretínov. Ide o 109 hrdinských svedkov Evanjelia, zabitých v rokoch 1936 až 1937 na rôznych miestach Španielska: Barcelona, Sabadell, Valencia, Santander a inde. Na čele zoznamu je otec Mateo Casals Mas,  ktorý patril do komunity v obci Sabadell neďaleko Barcelony.

O osude klaretínskych mučeníkov kard. Angelo Amato pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Rehoľníci boli ochotní vždy pomáhať núdznym a pripravení stále ohlasovať Božie slovo a vysluhovať sviatosti podľa vzoru a charizmy zakladateľa sv. Antona Máriu Clareta. Preto boli známi a obľúbení medzi ľuďmi, pre ich jednoduchosť, láskavosť, veľkorysosť a ochotu.“

Ako došlo k ich umučeniu?

„V júli 1936, po vypuknutí revolúcie, inštitút a kostol boli podpálené a misionári rozohnaní po domoch známych. Ale toto nestačilo na ich záchranu. Otca Matea Casalsa Masa zatkli, uväznili a zastrelili na svitaní 5. septembra 1936. Jediným jeho previnením bolo, že bol katolíckym kňazom. Cestou, keď ho viedli na popravu viackrát hlasne zvolal: «Nech žije Kristus Kráľ! Nech žije Najsvätejšie Srdce Ježišovo!» Ostatní spolubratia mučeníci boli zabití podobným spôsobom.“

Aký je zmysel ich obety?

„Obeta ich života je semenom nového kresťanstva, silnejšieho, vedomejšieho si pravdy Evanjelia, ktoré učí milovať priateľov a tiež nepriateľov, pretože jediná odplata kresťana je odpustenie nepriateľom.“ -ab- 

Spolky kresťanskej lásky sv. Vincenta - príklad misijnej angažovanosti laikov

Vatikán/Slovensko 20. októbra -Uplynulý týždeň sa v Ríme zúčastnili členovia rôznych vetiev a združení Vincentínskej rodiny na štvordňovom jubilejnom sympóziu pri príležitosti záverečných osláv 400. výročia zrodu charizmy sv. Vincenta de Paul. Medzi prítomnými boli aj zástupcovia Národných spolkov kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul na Slovensku.

V rámci svojho bohatého programu si našli čas na návštevu Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu p. Emília Vlčková z Handlovej a p. Margita Šumichrastová z Nemšovej, aby  nám povedali o svojej konkrétnej iniciatíve, ktorou pomáhajú slovenským misionárom na Haiti a v iných krajinách.

AUDIO:   

Svedectvo inšpirované charizmou sv. Vincenta je príkladom misijnej angažovanosti laikov a inšpiráciou pred blížiacou sa Misijnou nedeľou, ktorú bude Cirkev sláviť 22. októbra.

Rozhovor pripravila Alena Barvirčáková CJ

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: