Vatikán 22. októbra – Dnešná nedeľa sa niesla vo Vatikáne v znamení slávenia  91. svetového dňa misií, čiže tzv. Misijnej nedele. Svätý Otec pri poludňajšom stretnutí s veriacimi na Námestí sv. Petra pripomenul v tejto súvislosti silný misijný odkaz, ktorý po sebe zanechal sv. Ján Pavol II., ktorého liturgická spomienka pripadá práve na 22. október. Ako podnet k Misijnej nedeli napísal Svätý Otec už v predstihu aj tradičné posolstvo, tentoraz s mottom „Misie v srdci kresťanskej viery“.  

Svoj príhovor pred modlitbou Anjel Pána pápež František zameral na Ježišov príkaz dávať cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie z Matúšovho evanjelia dnešnej 29. cezročnej nedele. Otázka o cisárovej podobizni na daňovej minci je podľa pápežových slov aj symbolickým odkazom na podobu Boha vtlačenú v srdci každého človeka. „On je Pánom všetkého, a my, ktorí sme boli stvorení «na jeho obraz», patríme predovšetkým jemu,“ pripomenul Svätý Otec.

„Stavať proti sebe Boha a cisára by bol fundamentalistický postoj. Kresťan je povolaný angažovať sa konkrétnym spôsobom v pozemských záležitostiach, ale osvecovať ich svetlom, ktoré pochádza od Boha,“ zdôraznil pápež.

Svätý Otec František dnes vydal aj osobitný list s povzbudením k novému misijnému zápalu v súvislosti s blížiacim sa 100. výročím apoštolského listu Benedikta XV. Maximum illud o činnosti misionárov vo svete. V liste adresovanom prefektovi Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinálovi Fernandovi Filonimu pápež František oficiálne pozýva k sláveniu Mimoriadneho misijného mesiaca v októbri 2019. Zorganizovaním celocirkevného podujatia Svätý Otec poveril Kongregáciu pre evanjelizáciu národov a Pápežské misijné diela.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto nedele (Mt 22,15-21) nám predstavuje ďalšiu konfrontáciu medzi Ježišom a jeho protivníkmi. Týka sa témy platenia dane cisárovi, tej ošemetnej otázky, či je oprávnené alebo nie platiť daň rímskemu cisárovi, ktorému bola podrobená Palestína v Ježišovej dobe. Pozície boli rozličné. Akokoľvek, otázka položená zo strany farizejov: «Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?» (v. 17) predstavuje pascu nastraženú Učiteľovi. Keby totiž odpovedal tak či onak, bolo by ho možné obviniť za postoj za alebo proti Rímu.

No Ježiš aj v tomto prípade odpovedá s pokojom a využije zlomyseľnú otázku na to, aby predložil dôležitú náuku, zaujímajúc nadhľad nad polemikou a nad súperiacimi pozíciami. Hovorí farizejom: «Ukážte mi daňový peniaz!» Oni mu podali denár, a Ježiš sa pri pohľade na mincu pýta: «Čí je tento obraz a nápis?» Farizeji sú nútení odpovedať: «cisárov». Nato Ježiš uzatvára: «Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu» (porov. v. 19-21). Na jednej strane tým, že prikazuje vrátiť cisárovi to, čo mu patrí, Ježiš deklaruje, že platiť daň nie je čin modloslužby, ale čin povinnosti voči pozemskej autorite. Na druhej strane – a práve tu Ježiš dáva rozhodujúci impulz – tým, že poukazuje na prvenstvo Boha, žiada dať mu to, čo mu patrí ako Pánovi ľudského života a dejín.

Odkaz na cisárov obraz vyrazený na minci hovorí, že je správne cítiť sa naplno – s právami i povinnosťami – občanmi štátu. Ale symbolicky to vedie aj k myšlienke na iný obraz, ktorý je vtlačený v každom človeku: obraz Boha. On je Pánom všetkého, a my, ktorí sme boli stvorení „na jeho obraz“, patríme predovšetkým jemu. Ježiš dokáže z otázky položenej farizejmi vyťažiť ešte radikálnejšiu a životne dôležitú otázku pre každého z nás. Otázku, ktorú si môžeme položiť: Ku komu patrím ja? K rodine, k obci, k priateľom, ku škole, k práci, k politike, k štátu? Áno, zaiste. Ale predovšetkým – pripomína nám Ježiš – patríš Bohu. Toto je tá zásadne dôležitá príslušnosť. To on ti dal všetko, čím si a čo máš. A tak náš život, deň čo deň, môžeme a musíme žiť v uznaní tejto našej zásadnej príslušnosti a v srdci si vážiť nášho Pána, ktorý tvorí každého z nás ako jedinečného a neopakovateľného, ale vždy na obraz svojho milovaného Syna, Ježiša. Je to nádherné tajomstvo.

Kresťan je povolaný konkrétne sa angažovať v ľudských a sociálnych záležitostiach bez kladenia do protikladu „Boha“ a „cisára“. Stavať proti sebe Boha a cisára by bol fundamentalistický postoj. Kresťan je povolaný angažovať sa konkrétnym spôsobom v pozemských záležitostiach, ale osvecovať ich svetlom, ktoré pochádza od Boha. Prvoradá odovzdanosť Bohu a nádej v neho nepredstavujú nejaký únik z reality, ale naopak činorodým spôsobom dať Bohu to, čo mu patrí. Toto je dôvod, prečo veriaci človek hľadí na budúcu skutočnosť, tú Božiu, aby žil pozemský život v plnosti a odvážne odpovedal na jeho výzvy.

Nech nám Panna Mária pomáha žiť vždy v súlade s Božím obrazom, ktorý nosíme v našom vnútri, prispievajúc aj naším dielom k budovaniu pozemskej obce.                     

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po udelení apoštolského požehnania Svätý Otec okrem spomenutej misijnej výzvy v súvislosti s Misijnou nedeľou pripomenul aj včerajšiu slávnosť blahorečenia v Barcelone, ktorou sa dostala oficiálna liturgická úcta 109 mučeníkom z rehole klaretínov, zavraždeným počas Španielskej občianskej vojny. „Nech je ich hrdinský príklad a ich príhovor oporou pre tak mnohých kresťanov, ktorí aj v našich časoch v rozličných častiach sveta podstupujú diskrimináciu a prenasledovanie,“ dodal pápež František.

Pápež František vyslovil aj výzvu zameranú na vyriešenie zložitej situácie v Keni: „Prosím vás pripojiť sa k mojej modlitbe za pokoj vo svete. V týchto dňoch sledujem s osobitnou pozornosťou Keňu, ktorú som navštívil v roku 2015, a za ktorú sa modlím, aby celá krajina dokázala zvládnuť súčasné ťažkosti v atmosfére konštruktívneho dialógu, majúc na srdci úsilie o spoločné dobro.“

Medzi početnými skupinami pútnikov pápež František osobitne pozdravil stovky Peruáncov žijúcich v Ríme, ktorí prišli v tradičnej procesii pri príležitosti ich národného sviatku. Peru očakáva návštevu pápeža v januári budúceho roka. -jb-

Slovensko 22. októbra – Dnes v ranných hodinách zomrel vo veku 92 rokov jezuita páter Emil Krapka. Bol význaným slovenským teológom, autorom troch desiatok publikácií a prekladateľom mnohých diel z oblasti dogmatickej a biblickej teológie.

Emil Krapka pochádzal z Horného Dubového pri Trnave. Ako člen Spoločnosti Ježišovej prežil násilnú likvidáciu kláštorov v roku 1950 a pracovné tábory PTP. V roku 1960 bol v nespravodlivom procese proti biskupovi Korcovi a ďalším jezuitom odsúdený na tri a pol roka väzenia.

V Trnave sa neskôr venoval apoštolskej činnosti medzi rodinami a mládežou. Od roku 1969 páter Krapka dve desaťročia viedol tajné akademické vzdelávanie pre rehoľných bohoslovcov v jezuitskom Teologickom inštitúte sv. Alojza. Po roku 1991 sa ako rektor zaslúžil o rozvoj inštitútu a jeho neskoršiu transformáciu na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity.

Páter Emil Krapka zomrel v kruhu rehoľných spolubratov v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji dnes v skorých ranných hodinách. -jb-

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne: 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.