Vatikán 26. októbra – „Ježiš nás pozýva, aby sme zmenili život, zmenili smer, pozýva nás k obráteniu.“ A toto so sebou prináša nutnosť bojovať proti zlu, aj v našom srdci. Je to „boj, ktorý neprináša nerušenosť, ale pokoj,“ vysvetlil pri dnešnej rannej omši v Dome sv. Marty pápež František.

Inšpiráciu našiel v dnešnom Evanjeliu podľa Lukáša, v ktorom Ježiš hovorí o tom, že neprišiel darovať pokoj, ale rozdelenie (Lk 12,49-53). A práve tento vnútorný boj je ten „oheň“, ktorý Ježiš vrhá na zem. Oheň, ktorý od nás vyžaduje zmenu:

„Je potrebné zmeniť spôsob myslenia, zmeniť spôsob vnímania. Tvoje srdce, ktoré bolo svetské, pohanské, sa teraz stáva kresťanským vďaka moci Krista: zmeniť sa, toto je obrátenie. A zmeniť sa tiež v spôsobe konania: tvoje skutky sa musia zmeniť.“

Podľa slov Svätého Otca ide o „obrátenie, ktoré sa týka všetkého, tela i duše, všetkého“:

„Je to zmena, avšak nie zmena, ktorá sa dosiahne nejakým maskovaním: je to zmena, ktorú spôsobuje Duch Svätý, vnútri. A ja musím urobiť svoju časť, aby mohol Duch Svätý pôsobiť a toto znamená boj, bojovať!“

„Neexistujú pokojní kresťania, ktorí nebojujú,“ dodal pápež František, „tí nie sú kresťanmi, sú ,vlažnými’ ľuďmi“. Dočasný pokoj, ktorý ti prináša spánok, „môžeš nájsť aj vďaka tabletke“, avšak „pre [vnútorný] pokoj neexistujú lieky,“ zamyslel sa Svätý Otec. „Jedine Duch Svätý“ môže dať „ten pokoj duši, ktorý dáva kresťanom silu“.

„A my musíme Duchu Svätému pomôcť,“ pokračoval ďalej pápež, „urobiac mu miesto v našom srdci“. On „nám veľmi pomáha v onom každodennom spytovaní svedomia“, aby „sme bojovali proti duchovným chorobám, tým, ktoré zasieva nepriateľ a ktoré sú chorobami svetskosti“.    

„Boj, ktorý priniesol Ježiš proti diablovi, proti zlu,“ vysvetlil v dnešnej homílii v Dome sv. Marty vo Vatikáne pápež František, „nie je záležitosťou staroveku, ale veľmi súčasnou, je to vec dneška, každodennosti,“ lebo „ten oheň, ktorý Ježiš prišiel na nás uvrhnúť je v našom srdci“. Práve preto ho musíme podľa slov Svätého Otca nechal vstúpiť a „každý deň sa pýtať: Ako som prešiel od svetskosti, od hriechu k milosti? Dal som priestor Duchu Svätému, aby mohol konať?“:   

„Ťažkosti v našom živote sa nevyriešia tým, že budeme rozrieďovať pravdu. Pravda je táto, Ježiš priniesol oheň a boj, čo urobím ja?“

K obráteniu, povzbudil veriacich na záver dnešnej kázne Svätý Otec, je potrebné „srdce štedré a verné“. „Štedrosť, ktorá vždy pochádza z lásky, a vernosť, vernosť Božiemu slovu,“ dodal pápež František. -ej- 

Kultúra stretnutia znamená uvedomovať si, že napriek našej rozdielnosti sme všetci Božími deťmi. (Tvít pápež Františka 26. októbra 2017)

Vatikán/ISS 26. októbra – Pápež František sa dnes z Vatikánu na 26 minút obrazom i zvukom spojil so šesťčlenným tímom Medzinárodnej orbitálnej stanice ISS (International Space Station). Posádka lode „Misia 53“ v americko-rusko-talianskom zložení si vypočula päť otázok Petrovho nástupcu v talianskom jazyku, ktoré sa týkali nielen bežných vecí na vesmírnej stanici, ale aj vecí, ktoré presahujú človeka.  

Astronómia podľa slov Svätého Otca ľuďom pomáha „uvažovať nad nekonečnými horizontmi vesmíru“. Prvá otázka sa preto týkala toho, aké miesto má človek vo vesmíre. Diskusiu zo strany obyvateľov ISS viedol jediný Talian na palube Paolo Nespoli z Európskej vesmírnej agentúry ESA.

„Myslím si, že našim cieľom je pochopiť to, čo nás obklopuje. Zaujímavosťou však ostáva, že čím viac toho poznáme, tým viac si uvedomujeme, že toho poznáme málo,“ uviedol Nespoli, ktorý by bol rád, ak by v budúcnosti mohli do vesmíru cestovať nielen inžinieri a fyzici, ale aj teológovia, filozofi, básnici a mohli tak zažiť, čo to pre svet znamená „mať vo vesmíre človeka“.

Druhá pápežova otázka mala ešte hlbší význam. Astronautov sa opýtal, aký význam má volať „lásku“ silou, ktorá hýbe vesmírom. Ruský kozmonaut Alexander Misurkin nachádza odpoveď v známej publikácii Antoina De Saint-Exupéryho „Malý princ“. Láska je podľa jeho slov oná „sila, ktorá dáva schopnosť položiť život za niekoho iného“.

Svätého Otca ďalej zaujímalo, prečo sa šestica rozhodla stať vesmírnymi letcami a čo je zdrojom ich radosti na Medzinárodnej orbitálnej stanici. Ako prvý odpovedal ruský kozmonaut Sergej Nikolajevič Rjazanskij. Inšpiráciu našiel u starého otca, ktorý pracoval na vývoji sovietskej družice Sputnik.

Ako druhý reagoval veliteľ ISS Randolph Bresnik z americkej NASA, pre ktorého je obrovským darom „hľadieť von a vidieť to, čo stvoril Boh z jeho perspektívy“.

„Veľmi sa mi páčilo, čo ste vy dvaja povedali. Prvý z vás išiel k vlastným koreňom, aby toto mohol vysvetliť. Išiel až k starému otcovi. A vám, ktorý pochádzate z Ameriky, sa podarilo pochopiť, že zem je príliš krehká... A vám sa podarilo ísť a vidieť to ‚očami Boha‘. Máme tu teda starého otca a máme tu Boha, naše korene a našu nádej a našu silu. Nikdy nezabudnite na svoje korene. Som rád, že to od vás počujem. Ďakujem.“

K slovu sa dostal aj americký astronaut Joseph Acaba, ktorý pozitívne odpovedal na štvrtú pápežovu otázku, či „cestovanie vo vesmíre mení veci, ktoré v každodennom živote považujeme za samozrejmosť“. Piata pápežova otázka smerovala k spolupráci medzi vesmírnymi letcami v čase, keď „je spoločnosť veľmi individualistická“.

Pre amerického astronauta Marka Vande Heia je práve rôznorodosť prvkom, ktorý im pomáha byť silnejšími. „Keď budeme spoločne pracovať, môžeme dokázať väčšie veci, než keby sme ich robili individuálne,“ odpovedal rodák z Portorika.

„Ste takým malým palácom zo skla,“ dodal na záver krátkeho rozhovoru s členmi Medzinárodnej orbitálnej stanice ISS pápež František, podľa ktorého „celosť je viac než súhrn jednotlivých častí“:

„Toto je príklad, ktorý nám dávate. Ďakujem, drahí priatelia. Chcel by som povedať drahí bratia, lebo vás považujeme za zástupcov celej ľudskej rodiny vo veľkom projekte výskumu, ktorým je vesmírna stanica. Zo srdca vám ďakujem za tento rozhovor, ktorý ma veľmi obohatil. Nech vás žehná Pán, vašu prácu a vaše rodiny. Budem sa za vás modliť a vy sa tiež, prosím, modlite za mňa. Ďakujem.“ -ej- 

Vatikán/Taliansko 26. októbra – „Spoločenstvo musí prevážiť nad konkurenciou“, hovorí pápež Frantšiek vo videoposolstve na tému ľudskej práce a sociálnej spravodlivosti v ekonomike. Zverejnili ho dnes v hlavnom meste talianskeho ostrova Sardínia Cagliari pri otvorení 48. ročníka „Sociálneho týždňa talianskych katolíkov“, ktorý je iniciatívou Konferencie biskupov Talianska. Tisícka delegátov zo všetkých talianskych diecéz sa až do nedele venuje téme „Práca, ktorú si prajeme: slobodná, kreatívna, angažovaná a solidárna.“

Práve na túto tému im adresoval pápež František svoje videoposolstvo. Hneď v úvode pripomenul blahoslaveného Giuseppeho Toniola (1845–1918), ktorý v roku 1907 zorganizoval prvý „Sociálny týždeň“. Na inšpiráciu prítomným zacitoval Svätý Otec myšlienku tohto významného talianskeho laika, ktorý bol profesiou ekonóm a sociológ: «My veriaci cítime v hĺbke duše, [...] že tým, kto definitívne zachráni súčasnú spoločnosť nebude diplomat, učenec či hrdina, ale bude to svätec, lepšie povedané spoločnosť svätých.»  

Ďalší podnet pápež František ponúkol zo Svätého písma: „V Písme nachádzame mnohé postavy charakterizované ich prácou: rozsievač, žnec, vinohradníci, správcovia, rybári, pastieri, či tesári ako sv. Jozef. V Božom slove sa objavuje svet, v ktorom sa pracuje. Samotné Božie Slovo, Ježiš, sa nevtelilo do cisára alebo kráľa, ale «zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu» (Flp 2,7), aby zdieľal náš ľudský osud, vrátanie odriekaní, ktoré si práca vyžaduje, takže ho poznali ako tesára alebo ako tesárovho syna (porov. Mk 6,3; Mt 13,55). Ale je tu ešte viac. Pán povoláva uprostred práce, ako sa to stalo rybárom, ktorých pozval, aby sa stali rybármi ľudí (porov. Mk 1,16-18; Mt 4,18-20). Aj prijaté talenty môžeme chápať ako dary a schopnosti, ktoré sa majú vynaložiť vo svete práce na budovanie komunít - komunít solidárnych - a na pomoc tým, ktorí nevládzu.“

Svätý Otec sa poďakoval prítomným, že si vybrali tému práce ako takej, ktorá má byť slobodná, kreatívna, angažovaná a solidárna, čo korešponduje s jeho víziou v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (č. 192). Pretože, ako ďalej uviedol „bez práce niet dôstojnosti“. Pripomenul, ako on sám túto skutočnosť často zdôrazňuje  hlavne počas svojich stretnutí so svetom práce, ako tomu bolo aj počas jeho pastoračnej návštevy práve v Cagliari v roku 2013 a tiež  tohto roku v máji v Janove.  Negatívny pól tejto skutočnosti pápež František vyjadril slovami o takej práci, ktorá zabíja. Hlavne ak ide o prácu, ktorá je nedôstojná, pretože využíva človeka. Tiež sem zaradil prácu na čierno a prácu časovo neistú:

„Neistá práca je otvorenou ranou mnohých robotníkov, ktorí žijú v strachu o zamestnanie. ... Sú to obavy človeka, ktorý má prácu od septembra do júna a nevie či ju bude mať aj ďalší september. Totálna neistota. Toto je nemorálne. Toto zabíja: zabíja dôstojnosť, ničí zdravie, zabíja rodinu, spoločnosť. Práca na čierno a neistá práca zabíjajú“.

Vo svojom videoposolstve Svätý Otec nezabudol ani na nezamestnaných a tých, ktorí často po neúspešnom hľadaní zamestnania strácajú nádej:

„Myslím tiež na nezamestnaných, ktorí hľadajú prácu a nenachádzajú ju, na skleslých, ktorí už nemajú viac silu hľadať ju a na čiastočne zamestnaných, ktorí pracujú len niekoľko hodín v mesiaci, a tak nedokážu prekonať hranicu chudoby. Im všetkým hovorím: nestrácajte dôveru.“

Pápež František pokračoval upozornením, že kríza práce úzko súvisí s krízou životného prostredia a spoločnosti. Poukázal na dôležitosť verejnej správy a jej služby pre spoločnosť:

„Pracovná kríza je krízou súčasne environmentálnou i sociálnou (porov. Encyklika Laudato si´, 13). Ekonomický systém je zameraný na konzum, bez zaujímania sa o dôstojnosť práce a ochranu životného prostredia. Ale to je tak trochu ako ísť na bicykli s vypustením kolesom, je to nebezpečné! Dôstojnosť a ochrana sa pošliapavajú, ak je robotník vnímaný ako riadok v nákladoch na výrobu, keď výkriky vyradených zostávajú ignorované. Z tejto logiky nie je vyňatá verejná správa, keď uzatvárajú zmluvy s kritériom maximálneho zisku bez toho, aby brali do úvahy dôstojnosť práce, ako aj environmentálnu a daňovú zodpovednosť podnikov. Dúfajúc v úspory a efektívnosť, nakoniec zrádzajú svoje vlastné sociálne poslanie slúžiť spoločnosti.“  

Vo videoposolstve Svätý Otec poukázal aj na „znaky nádeje“. Ide hlavne o dve schopnosti: „slúžiť ľuďom, ktorí to potrebujú a vytvárať spoločnosť, v ktorej spoločenstvo prevažuje nad konkurenciou“. Pápež nazval konkurenciu „chorobou meritokracie“ v zmysle hodnotenia čisto podľa výkonových zásluh, a pokračoval: „je pekné vidieť, že sociálny pokrok sa rodí tiež zo stretávania sa a zo vzťahov, a že nie všetky dobrá sú tovarmi, ako napr. dôvera, česť, priateľstvo, láska.“

Pápež František v závere svojho videoposolstva adresovaného účastníkom 48. sociálneho týždňa talianskych katolíkov pripomenul, že nič neslobodno uprednostňovať pred „dobrom človeka a starostlivosťou o spoločný domov“. Napokon upozornil na význam technického pokroku, ktorý má byť v službe človeku, a nie naopak:

„Technologický pokrok má byť usmerňovaný svedomím a princípmi subsidiarity a solidarity. Robot má ostať prostriedkom a nie stať sa ekonomickou modlou v rukách mocných. Má slúžiť človeku a jeho ľudským potrebám. Evanjelium nás učí, že Pán je spravodlivý aj voči robotníkom, ktorí pracovali len poslednú hodinu, bez ukrátenia toho, čo je «spravodlivé» voči pracovníkom, čo pracovali celý deň (porov. Mt 20,1-16). Rozdielnosť medzi prvými a poslednými sa netýka tej odmeny, ktorú každý potrebuje na živobytie. Toto je «princíp dobra», ktorý dokáže fungovať aj dnes, aby nikomu nič nechýbalo a na prospech pracovných procesov, života firiem a spoločenstiev pracovníkov. (...) Vo svete práce musí spoločenstvo prevážiť pred konkurenciou!“ -ab-

Vatikán/Portugalsko 26. októbra – Na univerzitu sa nechodí, aby sme dosiahli „lepšiu pozíciu, viac peňazí alebo väčšiu sociálnu prestíž,” ale pre získanie „väčšej zodpovednosti voči problémom dneška, potrebám najchudobnejších a voči starostlivosti o životé prostredie”. Tak znel jeden z hlavných odkazov pápeža Františka študentom z Portugalskej katolíckej univerzity, ktorých spolu so skupinou profesorov dnes prijal na audiencii vo Vatikáne pri príležitosti 50. výročia vzniku inštitúcie. Delegáciu sprevádzal lisabonský patriarcha, kardinál Manuel Clemente.  

„Nestačí robiť analýzy, opisovať realitu; je nevyhnutné vytvárať skutočné priestory pre výskum, debaty, ktoré ponúkajú alternatívy pre problémy dneška. Ako veľmi je dôležité byť konkrétni,” prihovoril sa mladým v rodnej španielčine argentínsky pápež, ktorý zároveň pripomenul svoju poslednú návštevu Portugalska pri príležitosti 100. výročia fatimských zjavení. Svätý Otec podčiarkol dôležitosť „princípu vtelenia sa do kože nášho ľudu”. „Jeho otázky nás skúšajú, jeho zápasy a obavy majú hermeneutickú hodnotu, ktorú nesmieme ignorovať, ak chceme skutočne nasledovať princíp vtelenia,” vysvetlil pápež a dodal:

„Náš Boh si zvolil cestu: vtelil sa do tohto sveta, poznačeného konfliktmi, nespravodlivosťami a násilím, plného nádejí a snov. Niet iného miesta, kde by sme ho našli, ak nie v našom konkrétnom svete, vo vašom konkrétnom Portugalsku, vo vašich mestách a dedinkách, vo vašom národe. Tam je Boh, ktorý zachraňuje.”  -ej-

Vatikán/Škótsko 26. októbra – Pápež František dnes prijal delegáciu Škótskej presbyteriánskej cirkvi pri príležitosti prebiehajúceho 500. výročia reformácie. Svätý Otec je presvedčený o tom, že „ekumenická cesta umožnila zintenzívniť porozumenie, dôveru a konkrétnu spoluprácu“ medzi kresťanmi rôznych denominácií. Zároveň vyjadril nádej, že katolíci a reformovaní kresťania budú pokračovať „s láskou a odvahou až do konca“.

„Ďakujme Pánovi za veľký dar, že sme sa po príliš mnohých storočiach odcudzenia a konfliktu spojili v prežívaní tohto roku ako bratia, už viac nie ako rivali. To bolo umožnené vďaka Božej milosti skrze ekumenickú cestu, ktorá medzi nami dovolila zintenzívniť porozumenie, dôveru a konkrétnu spoluprácu.

Vzájomne očistenie pamäte je jedným z najvýznamnejších ovocí tejto cesty, ktorá nás spája. Aj keď je pravda, že minulosť je sama o sebe nemenná, je tiež pravda, že dnes si konečne rozumieme, vychádzajúc z Božieho pohľadu na nás: v prvom rade sme jeho deti, znovuzrodení v Kristovi v tom istom krste, a teda bratia.“

Pápež František poukázal aj na skutočnosť, že začiatok moderného ekumenického hnutia sa spája práve so Škótskom, konkrétne so Svetovou misijnou konferenciou v Edinburghu v roku 1910:

„Práve v Škótsku, v Edinburghu, pred viac než sto rokmi, mali kresťanskí misionári odvahu nanovo a s obnoveným zápalom predložiť tú naliehavú Ježišu vôľu, aby sme «boli jedno, aby svet uveril» (Jn 17,21). Pochopili, že ohlasovanie a misia nie sú naplno dôveryhodné, ak nie sú sprevádzané jednotou. Toto je vždy pravda, tak ako vtedy, tak aj dnes.“

Škótska presbyteriánska cirkev používa ako emblém horiaci ker. Pápež František pri dnešnom stretnutí pripomenul tento odkaz na Mojžišovu skúsenosť stretnutia so živým Bohom, ktorý sa mu na Horebe zjavil ako „Boh vašich otcov“ (Ex 3,15), ktorý má vzťah k svojmu ľudu:

„Aj nás [Boh] pozýva, aby sme ako synovia a bratia vstúpili do dejín vzťahov, ktoré nás predchádzajú, aby sme prijali život viery nie izolovaným a abstraktným spôsobom, ale v rámci konkrétneho spoločenstva, onoho ,my’, lebo nikto sa nestane kresťanom sám od seba a nikto nemôže žiť ako kresťan bez druhých.“  

Svätý Otec na záver osobitne pripomenul „kresťanov, ktorí sú dnes vážne skúšaní, lebo trpia a sú prenasledovaní pre Ježišovo meno“. Svojich hostí napokon uistil,  že verí a modlí sa, aby „cesta k viditeľnej jednote pokračovala každý deň a aby v budúcnosti priniesla bohaté ovocie“. -ej- 

Vatikán 26. októbra – Svätý Otec navštívil už po druhý raz rímske sídlo Pápežskej nadácie Scholas Occurrentes (Scholas), nazývanej aj Školy dialógu. V priestoroch vo štvrti za riekou Tiber, ktoré len v júni otvorili za jeho účasti, dnes podvečer čakali pápeža študenti, intelektuáli a dobrovoľníci nadácie. Cez telemost pápež František viedol dialóg so žiakmi a študentmi Škôl dialógu z Talianska, Kolumbie, Haiti, Paraguaja, Argentíny, Brazílie, Mexika, Španielska a Spojených arabských emirátov. Svätý Otec sa zaujímal o ich osobnú skúsenosť so Školou dialógu. So záujmom si vypočul ich rozprávanie o tom, čo prežívajú a ako sa im darí prekonávať každodenné problémy.

Scholas Occurrentes (Scholas), nazývanej aj Školy dialógu je medzinárodná organizácia pápežského práva založená pápežom Františkom 13. augusta 2013. V súčasnosti pôsobí v 190 krajinách a zahŕňa 446 133 verejných a súkromných škôl a výchovných organizácií rôzneho vierovyznania. Jej cieľom je pomocou vzdelávania podporiť kultúru mieru a vzájomného stretávania. Organizácia napomáha zapojeniu sociálne znevýhodnených detí a vo svojom formačnom programe pre študentov stredných škôl kladie dôraz na občiansku angažovanosť a konštruktívny prístup ku každodenným problémom spoločnosti. Táto iniciatíva sa zrodila v Argentíne v období, keď bol arcibiskupom Buenos Aires Jorge Mario Bergoglio. -ab-

Vatikán 26. októbra – Ako dnes informoval vatikánsky komunikačný úrad, účet pápeža Františka @Franciscus na sociálnej sieti Instagram prekročil hranicu 5 miliónov „followerov“. Od jeho spustenia 19. marca 2016 až po dnes bolo prostredníctvom neho publikovaných spolu 468 fotografií a videí pápeža Františka s textom vo viacerých jazykoch.

Svätý Otec túto svoju iniciatívu odštartoval v Mimoriadnom jubilejnom roku milosrdenstva týmito slovami: „Začínam spolu s vami novú cestu milosrdenstva a blízkosti Boha.“

Až 65 % followerov pápeža Františka na Instagrame tvoria ženy. Vekové skupiny, ktoré majú najväčší záujem o publikované informácie na Instagrame sú vo veku od 18 do 24 a od 25 do 34 rokov. Účet Svätého Otca na Instagrame najviac sledujú obyvatelia Brazílie, USA, Kolumbie, Talianska a Mexika.

Pápež František zveril správou účtov na Twitteri a Instagrame vatikánskemu Sekretariátu pre komunikáciu v spolupráci so Štátnym sekretariátom. -ab-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: