Vatikán 4. novembra – Pápež František dnes prijal na audiencii vo Vatikáne vyše 200 zástupcov Medzinárodnej federácie katolíckych univerzít, ktorí sa zišli v Ríme na medzinárodnej  konferencii s témou: „Utečenci a migranti v globálnom svete: zodpovednosť a odpovede univerzít.“ Podujatie prebiehalo 1. – 4. novembra  na pôde Pápežskej univerzity Gregoriana.

Svätý Otec vo svojom príhovore vymenoval tri oblasti, ktoré sú v kompetencii univerzít: výskum, vzdelávanie a sociálny rozvoj. V oblasti výskumu pápež František zdôraznil potrebu hĺbkového skúmania súčasného fenoménu migrácie a hľadania prakticky uskutočniteľných riešení tejto situácie:

„Katolícke univerzity sa vždy usilovali o súlad vedeckého bádania s teologickým, vytvárajúc dialóg medzi rozumom a vierou. Považujem za vhodné rozbehnúť ďalšie štúdium príčin nútenej migrácie, s cieľom nájsť uskutočniteľné riešenia, i keď dlhodobé, pretože treba ponajprv zaistiť ľuďom právo nebyť nútenými emigrovať. Rovnako dôležité je reflektovať nad principiálne negatívnymi reakciami, niekedy i diskriminačnými a xenofóbnymi, ktoré prijímanie migrantov vyvoláva v krajinách so starodávnou kresťanskou tradíciou, aby sa navrhli spôsoby formovania svedomia. Navyše je určite hodný väčšieho docenenia mnohoraký prínos prisťahovalcov a utečencov spoločnostiam, ktoré ich prijímajú, ako aj ten, z ktorého profitujú komunity ich pôvodu. S cieľom dať odôvodnenie pastoračnej starostlivosti o migrantov a utečencov, pozývam vás prehlbovať teologickú reflexiu o migrácii ako znamení čias.“

Ako ďalej uviedol Svätý Otec, záležitosť migrantov „podnecuje veriacich k viere a láske“, a pobáda ich „uzdraviť formy zla, ktoré sa od migrácie odvíjajú a objaviť zámer, s akým v nej koná Boh, hoci je neraz zapríčinená zjavnými nespravodlivosťami“.

V druhej oblasti akademickej činnosti, ktorou je vzdelávanie, pápež František povzbudil katolícke univerzity, „aby zaviedli programy prispôsobené v prospech vzdelávania utečencov, a to na rôznom stupni, či už ponukou diaľkových kurzov pre tých, ktorí žijú v táboroch a záchytných centrách, ako aj cez poskytovanie študijných štipendií“, ktoré by utečencom umožnili presunúť sa na miesto, kde budú študovať.

V oblasti vzdelávania upozornil Svätý Otec aj na potrebu umožniť uznanie akademických titulov a odborného vzdelania „migrantov a utečencov v prospech ich samých i spoločnosti, ktorá ich prijíma“. Rovnako je potrebné na katolíckych univerzitách formovať pastoračných pracovníkov, ktorí sa budú venovať pomoci migrantom a utečencom.

V oblasti sociálneho rozvoja pápež František pripomenul dokument „20 akčných bodov“ vypracovaný Sekciou pre migrantov a utečencov v rámci  Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Akčný program je súčasťou procesu smerujúceho k prijatiu dvoch globálnych dohôd, tzv. „kompaktov“ v rámci medzinárodnej komunity: prvý sa týka migrantov a druhý utečencov. O ich prijatí sa rozhodne v druhej polovici budúceho roku.

V závere svojho príhovoru reprezentantom katolíckych univerzít Svätý Otec uviedol, že ich „práca v oblasti výskumu, vzdelávania a sociálneho rozvoja má pevný referenčný bod v štyroch míľnikoch putovania Cirkvi cez realitu súčasnej migrácie: prijať, chrániť, podporovať a integrovať.“

Pápež František pripomenul aj sv. Karola Boromejského, ktorého spomienku dnes Cirkev slávi, ako osvieteného a oduševneného duchovného pastiera, ktorý si za motto svojho života zvolil pokoru. -ab-

Vatikán 4. novembra -  Svätý Otec dnes prijal na osobitnej audiencii hlavu štátu Moldavskej republiky. Prezident Igor Dodon sa následne stretol so štátnym sekretárom  kardinálom Parolinom a podsekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Camillerim.

Ako sa uvádza v komuniké Svätej stolice, počas rozhovorov vedených v srdečnej atmosfére obe strany ocenili dobré vzájomné vzťahy a prínos Cirkvi pre moldavskú spoločnosť hlavne cez ekumenické úsilie, vzdelávanie a charitu.  Dnešné stretnutie vo Vatikáne sa venovalo situácii v Moldavsku osobitne z hľadiska podpory hodnôt rodiny, ako aj mieru a bezpečnosti na regionálnej i medzinárodnej úrovni. -ab-

Vatikán 4. novembra – Pri dnešnej netradičnej audiencii, ktorú pápež František venoval členom manažmentu a zamestnancom spoločnosti Sixt, vyzdvihol sociálnu a charitatívnu angažovanosť ako ušľachtilý rozmer podnikania, ktorý vyjadruje záujem o spoločné dobro. Nadnárodná spoločnosť, ktorá vyvíja svoje podnikateľské aktivity najmä v rámci Európy, má od roku 2000 vlastnú nadáciu na pomoc trpiacim deťom v rôznych častiach sveta s názvom Drying Little Tears (Osušme slzy detí).

Tristočlennú skupinu, v ktorej nechýbali ani samotné deti, prijal Svätý Otec v Klementínskej sále apoštolského paláca. Vedenie a pracovníkov firmy povzbudil v ich činnosti týmito slovami:

„Pri vašej profesionálnej práci máte príležitosť napĺňať vznešené povolanie, keď beriete do úvahy vyšší zmysel života, čiže neostávate pri osobnom úspechu alebo zisku, ale stále sa usilujete opravdivo slúžiť spoločnému dobru, a to snahou rozmnožovať dobrá tohto sveta a robiť ich prístupnejšími pre všetkých“ (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 203). -jb-

Cirkev potrebuje tých, ktorí s nadšením a múdrosťou ohlasujú Evanjelium, tých, ktorí zapália nádej a podnietia vieru. (Tvít pápeža Františka 4. novembra 2017)

Vatikán 4. novembra – Krátke obdobie na Petrovom stolci a najmä okolnosti smrti pápeža Jána Pavla I. s odbornou rigoróznosťou objasňuje kniha „Pápež Luciani. Kronika úmrtia“ (Papa Luciani. Cronaca di una morte). Autorkou 252-stranovej publikácie je Stefania Falasca, novinárka denníka Avvenire a vicepostulátorka v kauze blahorečenia Jána Pavla I. Bádaniu archívnych materiálov o jeho živote sa venovala celé desaťročie.

Kniha z vydavateľstva Piemme sa dostane na pulty talianskych kníhkupectiev 7. novembra. Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v jej predslove píše: „Konečne sa tak dostáva svetlo epilógu života pápeža Lucianiho, konečne sú objasnené tie body, ktoré zostali visieť vo vzduchu, boli nafukované a falošne podávané v ‚temných‘ rekonštrukciách a aj zo strany tých, čo dementovali hypotézu komplotu.“

V beatifikačnej kauze Albina Lucianiho (1912-1978), pápeža, ktorého pontifikát trval len 33 dní, sa v blízkej budúcnosti očakáva úradné potvrdenie hrdinského stupňa cností. -jb-

Vatikán/Čína 4. novembra – Vatikánska detská nemocnica Bambino Gesù nadviazala spoluprácu s Čínou. Riaditeľka nemocnice Mariella Enocová dnes v Číne podpísala dohodu s hlavnou oblastnou nemocnicou Shijiazuang v provincii Hebei, ležiacou asi 200 km od Pekingu. Dohoda umožní najmä vzdelávanie čínskych lekárov v oblasti prevencie kardiovaskulárnych a genetických ochorení detí a detskej chirurgie. 

Podobný projekt už vatikánska nemocnica podpísala s Ruskom. Za podpory ruskej vlády a Ruskej pravoslávnej cirkvi zakrátko vznikne neďaleko Moskvy detské neurorehabilitačné stredisko. Ďalšie dohody má vatikánska nemocnica s Gruzínskom, Sýriou a podporuje aj projekt zdravotného strediska v Stredoafrickej republike. -jb-

Vatikán/Taliansko 4. novembra – Kardinál Agostino Vallini, ktorý len nedávno ukončil svoju misiu ako generálny vikár Svätého Otca pre mesto Rím, už dostal nové poslanie. Ako dnes informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, pápež František vymenoval 77-ročného kardinála Valliniho za pápežského legáta pre baziliky v Assisi. Ide o dva chrámy hojne navštevované pútnikmi: Baziliku sv. Františka a Baziliku Panny Márie Anjelskej. -jb-

Vatikán/Bangladéš 4. novembra -  V Bangladéši vrcholia prípravy blížiacej sa návštevy pápeža Františka, očakávaného v hlavnom meste Dháka už o štyri týždne, od 30. novembra do 2. decembra. Arcibiskup hlavného mesta kardinál Patrick D´Rozario pre agentúru Asianews uviedol, že „uprostred registrácie na jednotlivé podujatia, organizovania stretnutí i autobusov pre pútnikov a tiež aj pri spoločných modlitbách vo farnostiach sú všetci katolíci zainteresovaní na tomto veľkom podujatí.“   

350-tisícová katolícka komunita v Bangladéši predstavuje menej ako 0,4% obyvateľstva krajiny, ktoré je väčšinovo moslimské s 10% hinduistov. Kard. D´Rozario, ktorý je členom rehoľnej Kongregácie Svätého kríža, dal pred pápežovou návštevou dôraz na duchovnú prípravu veriacich. Vysvetlil, že ak Svätý Otec prichádza do Bangladéša ako pútnik, potom miestni veriaci prežívajú čas jeho očakávania ako určitú formu púte. Kardinál zvlášť odporučil každej farnosti spoločnú modlitbu ruženca, obetovanie svätej omše, spoločnú adoráciu a deň pôstu.

Ako poznamenal kard. D´Rozario, organizáciu návštevy má na starosti centrálny výbor. Na miestnej úrovni je to 20 výborov zložených z 20 až 25 ľudí. Zaistenie bezpečnosti majú na starosti ozbrojené zložky krajiny ako pri návšteve hlavy štátu. Na hlavnej svätej omši v Suhrawardy Udyan Park organizátori očakávajú účasť až 100 tisíc katolíkov a 10 tisíc veriacich iných kresťanských vyznaní.

Arcibiskup Dháky zhodnotil, že „v krajine je veľké očakávanie, a to aj zo strany laických médií, ktoré sa zaujímajú o návštevu a majú záujem prenášať ju naživo vo svojom televíznom vysielaní.“ Ako dodal, „mnohí  očakávajú, že pápež sa vyjadrí k otázke utečencov Rohingov, ktorá v poslednom období veľmi zaujíma Bangladéš aj Mjanmarsko.“ Tri dni pred vstupom do Bangladéša absolvuje pápež František návštevu Mjanmarska, čiže niekdajšej Barmy. -ab-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 31. nedeľu cez rok A (Mt 23, 1-12): Hodnovernosť kazateľa

Keď som si prečítal dnešné evanjelium, zarezonovala mi v mysli otázka, ktorú nám kedysi dávno, keď som bol ešte seminarista položil pri jednej večernej príprave na ranné rozjímanie náš špirituál. Pýtal sa nás, či by kňaz mal kázať len o tom, čo sám zachováva, alebo aj to, čo nezachováva. Zazneli rozličné odpovede, no väčšinou sme sa zhodli v tom, že kňaz by mal kázať len o tom, čo sám zachováva. On nám na to odpovedal: „To by potom po krátkom čase nemal čo kázať.“ Hoci nám to povedal tak napoly s úsmevom, myslel to vážne. A dnes som mu vďačný za tento výrok, lebo nás vtedy ešte horlivých idealistov priviedol ním tak trochu k zemi, navyše život nám všetkým ukázal, že mal pravdu.

No mohli by sme namietať, že dnešné evanjelium hovorí predsa o opaku? Ježiš v ňom ostro kára zákonníkov a farizejov, ktorí si zasadli na Mojžišovu stolicu a ktorí hovoria a nekonajú. Z toho potom vyplýva, že kazateľ či učiteľ by mal naozaj hovoriť iba to, čo aj sám koná a čo nekoná, o tom by mal radšej pomlčať. Skúsme si vyriešiť tento problém.

Počas kresťanských dejín sa vyskytlo viacero reformátorov, ktorí vystupovali proti skorumpovaným a často aj proti nie až tak veľmi skorumpovaným autoritám presne týmto spôsobom: „Ak nekonáš, čo učíš, tvoje slovo je neplatné. Nemáš hodnovernosť“. Toto sa aplikovalo nielen na slovo kazateľov, ale dokonca aj na sviatosti, ktoré vysluhovali. Takíto vysluhovatelia podľa mienky týchto reformátorov boli vnútorne nehodnými. Snáď najvýraznejším spomedzi nich bol Čech Ján Hus. Podľa neho predstavený, keď je v ťažkom hriechu, stráca svoju moc a má sa svojho úradu zrieknuť. (Dr. Jozef Špirko, Cirkevné dejiny II., Neografia Martin, 1943, str. 77). Toto prirodzene viedlo potom k presvedčeniu, že aj sviatosti, ktoré vysluhuje vysluhovateľ nachádzajúci sa v ťažkom hriechu, nie sú platné. Toto jeho učenie (ako aj iné články z jeho učenia) bolo však odsúdené (hoci dnes vieme, že nie celkom adekvátnym spôsobom).

V čom ležal problém? V dvoch veciach: po prvé, ak by to tak bolo, kto by si potom mohol byť istý, že vysluhovateľ, od ktorého prijme veriaci sviatosť, či je to krst, alebo eucharistia, alebo pokánie alebo ktorákoľvek iná, sa nachádza v stave „milosti“, teda že nie je práve v ťažkom hriechu? Ako by potom človek mohol mať istotu, že prijal sviatosť účinne a platne? Po druhé, žiaden vysluhovateľ, ani kazateľ predsa nerozdáva zo svojho. Ja nekážem svoje slovo, ja nerozdávam svoje sviatosti. Sviatosti a slovo sú predsa znakmi Kristovej milosti a nie milosti vysluhovateľa alebo kazateľa. A je jasné, že na sprostredkovanie svojich milostí môže Boh použiť aj nehodné nádoby, alebo – ako sa to často vtipne hovorí podľa jedného príbehu v Starého zákona – dokonca aj „balaámovu oslicu“ (pozri Nm 22, 22-35).

Avšak pravdou aj napriek tomu predsa len ostáva, že hriešny alebo rozporuplný život kazateľa alebo vysluhovateľa sviatostí silne znižuje hodnovernosť toho, čo hovorí alebo vysluhuje. Nie každý má žalúdok na to, aby počúval reči – hoc ako dobré alebo platné – človeka, ktorý si šliape po jazyku.

Ako teda postupovať? Slovo dnešného evanjelia je slovom aj pre kazateľov aj pre ich poslucháčov. V prvom rade treba rozlišovať. Treba jasne uznať, že žiaden kazateľ nie je svätec. Zatiaľ. Hoci svätosť života musí byť jeho cieľom, predsa na to, aby tento svoj cieľ naplnil má k dispozícii celý svoj život. Svätosť v plnosti môže dosiahnuť až vo večnosti, tu na zemi sa môže k nej iba približovať. Každý kazateľ bude mať teda počas celého svojho života na sebe dosť toho, čo musí ešte vylepšovať. A je dôležité, aby toto aj kňaz (kazateľ) aj jeho poslucháči uznali. Toto presvedčenie by potom mohlo viesť k tomu, že poslucháči budú na svojho kazateľa (kňaza) pozerať milosrdnejšie, ba že mu v jeho snahe o rast budú dokonca aj pomáhať, podľa slov apoštola Pavla: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon“ (Gal 6, 2). A zo strany kňaza by to viedlo k tomu, že by necítil potrebu sa tváriť, že on všetko to, o čom káže aj zachováva.

Musím sa vám vyznať, že my kňazi mnoho ráz máme v tomto zmysle pokušenie rozhodnúť sa pre také správanie, ktoré nás v konečnom dôsledku môže viesť až k neuveriteľnej vnútornej i vonkajšej izolácii. Akosi dosť často mnohí z nás prichádzame k tomu, že si osvojíme to, čo na nás premietajú niektorí z našich veriacich: že totiž my kňazi a kazatelia musíme byť automaticky svätí. No my vieme, že svätí nie sme. Sme ľudia a k podstate človečenstva bude vždy patriť hriešnosť. Pokiaľ žijeme budú tu pokušenia, pády, nevernosti a hriechy. Toto nás potom často vedie do veľkého vnútorného konfliktu. A často, žiaľ, až k dvojtvárnosti. Možno až takej, akú v dnešnom evanjeliu odsúdil Ježiš.

A tak naším postojom voči, veriacim, ktorým kážeme, by malo byť toto: „Všetci sme na jednej lodi. Aj my, kňazi, aj vy, veriaci. Všetci sme volaní nasledovať Krista a rasť vo svätosti. Všetci rovnako. A všetci v sebe nosíme k tomu rovnaký potenciál, ale aj rovnaké slabosti. Preto poďme za ním spolu a počúvajme jeho. V niečom som lepší ja, váš kazateľ, v niečom zasa vy, moji poslucháči. V niečom môžem byť nápomocný ja vám a v niečom zasa vy mne.“ No takýto postoj bude na obidvoch stranách potrebovať pokoru. Na mojej strane pokoru k tomu, aby som uznal, že nie som ešte ani svätý, ani anjel. Jeden môj známy z dávnych čias, írsky františkán, by takýto objav u mnohých kňazov, totiž že pokiaľ budú na tejto zemi, budú stále hriešnikmi, vtipne komentoval takýmito slovami: „Welcome to the human race“ – „Vitaj v ľudskej rase“. „Konečne si zostúpil na zem.“ A veriacich by zasa pokora mala viesť k tomu, že konečne privítajú medzi sebou človeka, o ktorom si mysleli, že medzi nich nepatrí, že patrí medzi anjelov.

Avšak, Ježišove prísne slová budú aj napriek tomuto všetkému predsa len mať svojich adresátov. Budú nimi budú tí, ktorí túto pokoru nemajú. Budú patriť tým, ktorí žijú v spomínanej pretvárke, ktorí budú kázať o krásnych ideáloch a tieto ideály budú na sebe aj navonok ukazovať, no vo svojom vnútri budú ľuďmi, ktorým ani najmenej nezáleží na tom, aby vo svojom živote čosi zmenili. Všetko to bude len navonok. Vo svojom vnútri to budú ľudia úmyselnej pretvárky a chceného herectva.

Prosme Pána aj pri dnešnej eucharistii – a to všetci, nielen my kazatelia –, aby sme vo svojom živote vedeli byť úprimní, pokorní a pravdiví. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: