08/11/2017
- Tvít pápeža Františka: Viera mení smrť na začiatok večného života
- Dve Taliansky vo vedení Dikastéria pre laikov, rodinu a život
- Do životopisu zakladateľky kabriniánok prispel úvodom pápež František
- Madrid sa pripravuje na blahorečenie 60 mučeníkov z vincentínskej rodiny
- Komunikačný štýl pápeža Františka očami odborníkov
Pápež František začal nový cyklus katechéz na tému svätej omše
Vatikán 8. novembra – Pápež František pri dnešnej generálnej audiencii začal nový cyklus katechéz, ktorého témou je svätá omša. Ako vysvetlil na úvod, chce takto v zmysle požiadavky II. vatikánskeho koncilu prispieť k „liturgickej formácii veriacich, ktorá je nevyhnutná pre skutočnú obnovu“.
Eucharistia je „srdcom“ Cirkvi a pre kresťana je preto zásadne dôležité „dobre porozumieť hodnote a významu svätej omše, aby sme náš vzťah s Bohom žili čoraz plnšie“, zdôraznil Svätý Otec. Prezradil, že sa postupne bude venovať aj rozličným otázkam spojeným s obradom eucharistického slávenia, napr. dôvod prežehnania sa, úloha liturgických čítaní, či zmysel výzvy celebranta „Hore srdcia“.
Na dnešnej audiencii, ktorá sa začala na Námestí sv. Petra o 9.35, bola medzi pútnikmi z rozličných krajín aj stovka Slovákov. Zo Žilinskej diecézy prišlo na púť farské spoločenstvo z obce Slopná v okrese Považská Bystrica.
Pred samotnou katechézou zaznelo čítanie z Jánovho evanjelia:
«[Ježiš povedal:] Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. » (Jn 6,47-51)
Celá katechéza Svätého Otca: Úvod k cyklu o svätej omši
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes začíname novú sériu katechéz, ktorá zameria svoj pohľad na „srdce“ Cirkvi, čiže na Eucharistiu. Pre nás kresťanov je zásadne dôležité dobre porozumieť hodnote a významu svätej omše, aby sme náš vzťah s Bohom žili čoraz plnšie.
Nesmieme zabudnúť na veľký počet kresťanov, ktorí na celom svete počas dvoch tisícročí dejín odolávali až na smrť, aby bránili Eucharistiu; a koľkí ešte aj dnes riskujú život, aby sa mohli zúčastniť na nedeľnej svätej omši. V roku 304 počas Diokleciánových prenasledovaní prichytili skupinku kresťanov zo severnej Afriky ako slávili svätú omšu v jednom dome a boli zatknutí. Rímsky prokonzul sa ich pri výsluchu opýtal, prečo tak konali, hoci vedeli, že je to absolútne zakázané. Oni odpovedali: «Bez nedele nemôžeme žiť», čo znamenalo: ak nemôžeme sláviť Eucharistiu, nemôžeme žiť, náš kresťanský život by zahynul.
V skutku, Ježiš povedal svojim učeníkom: « Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň» (Jn 6, 53-54).
Títo kresťania zo severnej Afriky boli zabití kvôli sláveniu Eucharistie. Zanechali svedectvo o tom, že kvôli Eucharistii je možné zrieknuť sa pozemského života, lebo ona nám dáva večný život, tým, že nás robí účastnými na Kristovom víťazstve nad smrťou. Je to svedectvo, ktoré dolieha na nás všetkých a žiada si odpoveď, čo pre každého z nás znamená zúčastniť sa na obete svätej omše a pristúpiť k Pánovmu stolu. Hľadáme ten zdroj, z ktorého „vytryskuje živá voda“ pre večný život? Ten, ktorý robí z nášho života duchovnú obetu chvály a vďakyvzdania a robí z nás s Kristom jedno telo? Toto je ten najhlbší význam svätej Eucharistie, ktorá znamená „vďakyvzdanie“: vďakyvzdanie Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätému, ktorý nás zapája do svojho spoločenstva lásky a premieňa nás.
V budúcich katechézach by som chcel dať odpoveď na niektoré dôležité otázky týkajúce sa Eucharistie a svätej omše, aby sme znovuobjavili či objavili, ako prostredníctvom tohto tajomstva viery žiari Božia láska.
Druhý vatikánsky koncil bol silne motivovaný túžbou viesť kresťanov k chápaniu veľkosti viery a krásy stretnutia s Kristom. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné predovšetkým uskutočniť pod vedením Ducha Svätého vhodnú obnovu liturgie, lebo Cirkev z nej neustále žije a vďaka nej sa obnovuje.
Centrálnou témou, ktorú zdôraznili konciloví otcovia, je liturgická formácia veriacich, nevyhnutná pre skutočnú obnovu. A práve toto je cieľom aj tohto cyklu katechéz, ktorý dnes začíname: rásť v poznaní tohto veľkého daru, ktorý nám Boh daroval v Eucharistii.
Eucharistia je úžasnou udalosťou, v ktorej sa Ježiš Kristus, náš život, stáva prítomným. Byť účastný na svätej omši «znamená ešte raz prežiť Pánovo utrpenie a jeho spásonosnú smrť. Je to teofánia: Pán sa sprítomňuje na oltári, aby bol obetovaný Otcovi za spásu sveta» (Homília pri sv. omši v Dome sv. Marty, 10. februára 2014).
Pán je tam s nami, je prítomný. Mnohokrát však ideme [na svätú omšu] a obzeráme sa po veciach a klebetíme medzi sebou, zatiaľ čo kňaz slávi eucharistiu... a neslávime popri ňom. Je tu však Pán! Ak by sem dnes prišiel prezident krajiny alebo nejaká svetovo veľmi dôležitá osoba, je isté, že my všetci by sme boli pri nej blízko, chceli by sme ju pozdraviť. No pomysli: keď ideš na svätú omšu, je tam Pán! A ty si roztržitý... Je tam Pán! Na toto musíme myslieť. – „Otče, omše sú však nudné“ – „Čo to hovoríš? Že Pán je nudný?“ – „Nie, nie. Nie omša, to kňazi.“ – „Nuž, kiež sa tí kňazi obrátia, ale je to Pán, ktorý je tam. Pochopil si?“ Nezabudnite. Zúčastniť sa na svätej omši znamená znovu prežívať Pánovo utrpenie a jeho spásonosnú smrť.
Teraz sa pokúsime položiť si niektoré jednoduché otázky. Napríklad, prečo robíme znamenie kríža a skutok kajúcnosti na začiatku omše? To je jedna otázka. A tu by som chcel urobiť malú vsuvku. Videli ste, ako sa deti prežehnávajú? Nevieš čo to robia, či je to znamenie kríža alebo naznačujú niečo iné. Robia takto [pápež imituje neurčité pohyby]... Treba naučiť deti dobre sa prežehnať. Tak sa začína svätá omša, tak sa začína život, tak sa začína deň. Význam toho je, že sme vykúpení Pánovým krížom. Sledujte deti a dobre ich naučte urobiť znamenie kríža.
A tie čítania počas svätej omše, prečo sú tam? Prečo sa v nedeľu čítajú tri čítania a po iné dni dve? Prečo sú tam? Čo znamenajú liturgické čítania a načo sa čítajú? Alebo, prečo v istom momente kňaz, ktorý predsedá sláveniu, hovorí: „Hore srdcia“? Nehovorí: „Hore naše telefóny, aby sme si urobili fotku!“ Nie, je to nepekná vec! A poviem vám, že mi je z toho veľmi smutno, keď slávim svätú omšu tu na námestí alebo v bazilike a vidím zdvihnuté mnohé telefóny a nielen veriacich, aj niektorých kňazov a aj biskupov. Ale prosím vás! Svätá omša nie je nejaké predstavenie: ideme sa ňou stretnúť s Pánovým utrpením a zmŕtvychvstaním. Preto kňaz hovorí: „Hore srdcia“. Čo to znamená? Pamätajte si: žiadne telefóny.
Je veľmi dôležité vrátiť sa k základom, znovuobjaviť to, čo je zásadne dôležité, prostredníctvom toho, čoho sa dotýkame a čo vidíme pri slávení sviatostí. Žiadosť apoštola Tomáša (porov. Jn 20,25), aby mohol vidieť a dotknúť sa rán po klincoch na Ježišovom tele, je túžba nejakým spôsobom sa „dotknúť“ Boha, aby sme mu uverili. To, čo svätý Tomáš žiada od Pána je tým, čo my všetci potrebujeme: vidieť ho, dotknúť sa ho, aby sme ho mohli rozpoznať. Sviatosti vychádzajú v ústrety tejto ľudskej potrebe. Sviatosti, a osobitným spôsobom eucharistické slávenie, sú znakmi Božej lásky, privilegovanými spôsobmi ako sa s ním stretnúť.
A tak prostredníctvom týchto katechéz, ktoré dnes začíname by som chcel spolu s vami znovuobjaviť krásu ukrývajúcu sa v eucharistickom slávení, ktorá keď sa raz odhalí, dáva plný zmysel životu každého človeka. Nech nás Panna Mária sprevádza na tomto novom úseku cesty. Ďakujem.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Tvít pápeža Františka: Viera mení smrť na začiatok večného života
Len viera môže premeniť koniec pozemského života na začiatok večného života. (Tvít pápeža Františka 8. novembra 2017)
Dve Taliansky vo vedení Dikastéria pre laikov, rodinu a život
Vatikán 8. novembra – Svätý Otec vymenoval dve talianske laičky a matky rodín do významných úradov v rámci Dikastéria pre laikov, rodinu a život.
Do funkcie podsekretára Oddelenia pre život bola menovaná 49-ročná profesorka bioetiky Gabriella Gambinová, ktorá doteraz prednášala na rímskej univerzite Tor Vergata a na Pápežskom teologickom inštitúte Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine. Viac rokov pracovala ako vedecká odborníčka pre Národnú bioetickú komisiu pri Talianskej vláde a bola externou spolupracovníčkou Pápežskej rady pre laikov a Pápežskej akadémie pre život. Prof. Gabriella Gambinová je matkou piatich detí.
Na Oddelenie pre laikov bola do funkcie podsekretára menovaná advokátka Linda Ghisoniová, ktorá doteraz pôsobila ako sudkyňa cirkevného súdu regiónu Lazio v kauzách nulity manželstva. Prednáša kánonické právo na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme a na štátnej univerzite Roma Tre. Viac rokov spolupracovala s Pápežskou radou pre laikov. Odbornú kvalifikáciu získala na Gregoriane, pri Rímskej rote a pri Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí. 52-ročná doktorka práva Linda Ghisoniová je matkou dvoch dcér.
Dikastérium pre laikov, rodinu a život, ktoré zriadil pápež František v roku 2016 vedie ako prefekt kardinál Kevin Joseph Farrell, Američan írskeho pôvodu. Sekretárom dikastéria je páter Alexandre Awi Mello, člen Schönstattského kňazského sekulárneho inštitútu, pôvodom z Brazílie. -ab-
Do životopisu zakladateľky kabriniánok prispel úvodom pápež František
Vatikán 8. novembra - Tohto roku 22. decembra si Kongregácia misijných sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (kabriniánok) pripomenie 100. výročie narodenia sa pre nebo ich zakladateľky sv. Františky Xavérie Cabriniovej, ktorú pápež František volá patrónkou migrantov.
V úvode k tretiemu vydaniu knihy „Medzi nebom a zemou“ od talianskej novinárky Lucetty Scaraffiovej pápež František napísal o sv. Františke Cabriniovej tieto slová: „Žena, ktorá dokázala spojiť veľkú lásku s prorockým duchom.“
Svätý Otec v úvode opisuje začiatok činnosti sv. Františky, ktorá „počúvla pápeža Leva XIII., keď jej povedal, aby zanechala svoj sen o misiách a aby sa starala o talianskych migrantov v Amerike.“ Na základe uposlúchnutia tohto príkazu „sa pred ňou objavil svet stoviek tisícov ľudí, ktorí hľadali prácu a chlieb ďaleko od svojej vlasti.“
Pápež František vyzdvihol v živote sv. Františky Cabriniovej dva momenty. Prvým je jej pochopenie skutočnosti, že „moderná doba bude poznačená obrovskou migráciou“ a s tým súvisiacou „krízou identity“. Druhou bolo uvedomenie si, že „nestačí týmto ľuďom pomáhať materiálne, ale je potrebné ich učiť jazyk krajiny do ktorej prišli.“
Ako ďalej Svätý Otec píše, „sv. Františka spolu so svojimi sestrami sa dala na cestu, aby v baníkoch, vo väzňoch, v opustených deťoch“ obnovovali vzťah k ich náboženským koreňom a k Bohu. Patrónka migrantov sv. Františka Xavéria Cabriniová zomrela v Chicagu 22. decembra 1917. Kanonizoval ju Pius XII. v roku 1946. -ab-
Madrid sa pripravuje na blahorečenie 60 mučeníkov z vincentínskej rodiny
Vatikán/Španielsko 8. novembra – V sobotu 11. novembra blahorečia v Madride 60 mučeníkov z obdobia komunistického protináboženského prenasledovania v tridsiatych rokoch minulého storočia. Slávnosti blahorečenia bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato SDB.
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál Amato rozdelil týchto mučeníkov do dvoch skupín. Do prvej zaradil 21 mučeníkov, medzi ktorých patria siedmi kňazi z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, piati diecézni kňazi, dve rehoľné sestry z kongregácie Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a siedmi laickí členovia Združenia Zázračnej medaily. Umučení boli v rokoch 1936 – 1937 v oblasti Barcelony, Gerony, Valencie a Cartageny. Druhú skupinu tvorí 39 mučeníkov, ktorí boli zabití na území madridskej arcidiecézy v druhej polovici roku 1936.
Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých predstavil osud 42-ročného vincentína Vincenta Queralta:
„Bol to vzdelaný kňaz, vynikajúci kazateľ a horlivý v dobročinnosti. Rozdával chudobným to, čo dostal od svojej rodiny. Bol veľmi talentovaný, vedel maľovať a hral na organe. Počas prenasledovania ho na udanie jednej známej zatkli a v ten istý deň 30. novembra 1936 bol aj zastrelený. Ak sa niekto pýtal na dôvody jeho usmrtenia, veliteľ marxistickej hliadky odpovedal, že bol kňazom a dodal: ‚Nestačí ti to ako dôvod?‘“.
Spomedzi laických členov Združenia Zázračnej medaily kardinál Amato priblížil príbeh mučeníctva 19-ročného Rafaela Llucha Garína z Valencie, ktorý bol hlboko veriacim katolíkom a pochádzal zo zámožnej rodiny:
„Jeden deň prišla do ich mesta skupina milicionárov, ktorí prehľadávali domy a pálili náboženské obrazy a dokumenty. Vošli aj do lekárne, kde mladý Rafael praxoval a začali kričať a kliať. Vo svojom laboratóriu mal katolícky kalendár s obrazmi Panny Márie a požiadal milicionárov, aby ho nezhanobili. Toto nazlostilo jednu milicionárku, ktorá kľajúc, prehovorila svojich spoločníkov, aby zatkli mladíka a odsúdili ho na smrť. Rafael Lluch Garín počas popravy 15. októbra 1936 volal: «Nech žije Kristus Kráľ!»“
Blahorečenie nových mučeníkov predkladá veriacim vzory kresťanských cností, ale je aj pozvaním modliť sa za tých, čo ich umučili, tak ako to robili samotní mučeníci, pripomenul prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. „Nemôžeme a nesmieme zabudnúť na túto tragickú udalosť, ... aby sa viac neopakovala takáto vlna bratovražednej nenávisti,“ dodal kard. Angelo Amato. -ab-
Komunikačný štýl pápeža Františka očami odborníkov
Vatikán 8. novembra – Mnohým ľuďom ostalo v pamäti prvé verejné vystúpenie Svätého Otca po jeho zvolení 13. marca 2013, keď použil bežný pozdrav „Dobrý večer“. Od vtedy už uplynulo skoro päť rokov a spôsob komunikácie pápeža Františka sa stal objektom skúmania odborníkov na komunikáciu.
Zajtra v Ríme predstavia knihu „Františkovo rozprávanie. Komunikácia pápeža v ére globálneho prepojenia“ (Il racconto di Francesco. La comunicazione del Papa nell´era della connessione globale), zostavenú Annou Máriou Lorussovou a Paolom Peverinim. Publikácia prináša štúdie odborníkov z oblasti komunikácie analyzujúce rôzne aspekty komunikácie pápeža Františka. Prispievatelia poukazujú na skutočnosť, že jednotlivé aspekty spoločne tvoria jeden veľký komplexný príbeh, ktorý má za cieľ zhromaždiť tisícročné dedičstvo a premietnuť ho do budúcnosti.
V Paríži včera prezentovali francúzske vydanie knihy „Bratia a sestry, dobrý večer. Pápež František a komunikácia“ (Fratelli e sorelle, buonasera. Papa Francesco e la comunicazione). Autor Dario Edoardo Viganó, prefekt vatikánskeho Sekretariátu pre komunikáciu v nej analyzuje rôzne „verejné prejavy“ argentínskeho pápeža. Poukazuje na mnohé jazykové a kultúrne prvky komunikácie Svätého Otca, vďaka ktorým dokáže osloviť rôzne publikum. Kniha v taliančine vyšla v uplynulom roku. -ab-
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 
© Vatikánsky rozhlas 2015