Vatikán 10. novembra – Pápež František dnes vystúpil s prejavom pred 350 účastníkmi Medzinárodného sympózia o odzbrojení. Na podujatí s názvom „Perspektívy pre svet bez jadrových zbraní a pre integrálne odzbrojenie“ sa na pôde Vatikánu v dňoch 10. – 11. novembra zúčastňuje aj 11 nositeľov Nobelovej ceny za mier.

Do Vatikánu pricestovali vysokí predstavitelia OSN a NATO, diplomati Ruska, USA, Južnej Kórey, Iránu a ďalších štátov, ako aj špičkoví odborníci v oblasti zbrojenia, zástupcovia nadácií, organizácií a zložiek občianskej spoločnosti angažovaných v otázke odzbrojenia. Prítomní sú aj reprezentanti biskupských konferencií a kresťanských cirkví i iných náboženstiev, ako aj delegácie univerzít z USA, Ruska a Európskej únie.

Pri otvorení konferencie ich v Synodálnej aule privítal prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Peter Turkson. V úvodnom prejave upozornil, že „žijeme v momente ľudských dejín, keď sa strach z potenciálnej globálnej katastrofy zintenzívnil do takej miery, akú sme zriedkavo zažívali od dní Kubánskej raketovej krízy.“

Okrem výzvy pápeža Františka k „nenásiliu ako štýlu politiky za mier“ z 1. januára tohto roku kardinál Turkson pripomenul aj nedávnu dohodu dosiahnutú na pôde OSN 7. júla s podpismi 122 krajín vrátane Svätej stolice, ktorá odsudzuje nielen požitie jadrových zbraní, ale aj samotné ich vlastnenie a žiada ich úplný zákaz.

Ghanský kardinál poukázal na sociálny dosah zbrojenia, keď citoval slová amerického prezidenta Eisenhowera z roku 1953: „Každá vyrobená zbraň, každá spojazdnená bojová loď, každá vystrelená raketa znamená v konečnom dôsledku okradnutie tých, čo hladujú a nedostane sa im nasýtenia, tých, ktorí trpia zimou a nebudú zaodetí.“     

Spoločné vyhlásenie pri príležitosti medzinárodnej konferencie vo Vatikáne vydala skupina laureátov Nobelovej ceny za mier. Na prvom mieste medzi signatármi je egyptský diplomat Mohamed Mustafa El Baradei, niekdajší generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Dnes na poludnie prijal účastníkov konferencie v Klementínskej sále pápež František. Vo svojom príhovore skonštatoval, že žijeme v medzinárodnej „nestabilnej klíme konfliktnosti“. Odvolal sa významné mierové výzvy svojich predchodcov, citujúc bl. Pavla VI., že rozvoj je nové meno pokoja a výzvu sv. Jána XXIII. z encykliky Pacem in terris k tzv. „integrálnemu odzbrojeniu“, a to aj na poli ľudského ducha úprimným úsilím o vymiznutie „vojnovej psychózy“.

Vybrané časti príhovoru pápeža Františka

„Ponurý pesimizmus by nás mohol viesť k presvedčeniu, že «vyhliadky na svet bez jadrových zbraní a na úplné odzbrojenie», ako to naznačuje názov vášho stretnutia, sa zdajú byť stále vzdialenejšie. Faktom je, že špirála pretekov v zbrojení nepozná oddych a že náklady na modernizáciu a rozvoj zbraní, a to nielen jadrových, predstavuje značné výdavkové položky pre národy, až do tej miery, že sa dostávajú na druhé miesto reálne potreby trpiaceho ľudstva: boj proti chudobe, podpora mieru, realizácia vzdelávacích, ekologických a zdravotníckych projektov a rozvoj ľudských práv (Porov. Posolstvo 3. konferencii o humanitárnych dôsledkoch jadrových zbraní, 7. decembra 2014).

Nemôžeme potom necítiť ozajstné znepokojenie, ak vezmeme do úvahy katastrofické humanitárne a environmentálne dôsledky vyplývajúce z akéhokoľvek použitia jadrových zbraní. Preto, aj pri zvážení rizika náhodného výbuchu týchto zbraní kvôli akejkoľvek chybe, je potrebné dôrazne odsúdiť hrozbu ich použitia, ako tiež aj ich vlastnenie, pretože ich existencia sa účinne podieľa na logike strachu, ktorá sa netýka len konfliktných strán, ale celého ľudského rodu. Medzinárodným vzťahom nemôže vládnuť vojenská sila, vzájomné zastrašovania alebo predvádzanie vojnových arzenálov. Zbrane hromadného ničenia, najmä tie jadrové, nevytvárajú iné než klamný pocit bezpečia a nemôžu tvoriť základ pokojného spolužitia medzi členmi ľudskej rodiny, ktoré sa musí naopak inšpirovať etikou solidarity. Nenahraditeľným je z tohto pohľadu svedectvo Hibakusha, čiže ľudí zasiahnutých explóziami v Hirošime a Nagasaki, ako aj ďalších obetí pokusov s jadrovými zbraňami: kiež je ich prorocký hlas varovaním najmä pre nové generácie!

Navyše, zbrane, ktoré majú za následok zničenie ľudského rodu, sú dokonca na vojenskej úrovni nelogické. Napokon, skutočná veda je vždy v službách človeka, zatiaľ čo súčasná spoločnosť sa javí ako otupená deviáciami projektov, ktoré sa z nej zrodili, azda spočiatku pre dobrú vec. Stačí pomyslieť, že jadrové technológie sa už teraz šíria aj prostredníctvom telematickej komunikácie a že medzinárodné právne nástroje nezabránili tomu, aby sa nové štáty pridávali do kruhu držiteľov atómových zbraní. Ide o skľučujúce scenáre, ak pomyslíme na výzvy súčasnej geopolitiky, ako je terorizmus alebo asymetrické konflikty.

A predsa, zdravý realizmus neprestáva rozsvecovať v našom neusporiadanom svete svetlá nádeje. Nedávno napríklad prostredníctvom historického hlasovania v sídle OSN, väčšina členov medzinárodného spoločenstva ustanovilo, že jadrové zbrane nielenže sú nemorálne, ale musia sa tiež považovať za nezákonný vojnový prostriedok. Takto sa dôležitým spôsobom vyplnilo právne vákuum, keďže zbrane chemické a biologické, nášľapné míny a kontajnerové bomby sú všetko zbrane výslovne zakázané prostredníctvom Medzinárodných konvencií. Ešte významnejšia je skutočnosť, že tieto výsledky sú tu najmä vďaka «humanitnej iniciatíve», podporenej účinným spojenectvom medzi občianskou spoločnosťou, štátmi, medzinárodnými organizáciami, cirkvami, akademickými inštitúciami a skupinami odborníkov.“

Svätý Otec ďalej pripomenul, že práve tento rok si pripomíname 50. výročie vydania encykliky Pavla VI. Populorum progressio, v ktorej označil „integrálny ľudský rozvoj“ za „nové pomenovanie pre mier“.

„Je preto potrebné najprv odmietnuť kultúru skartovania a starať sa o ľudí a národy, ktoré trpia najbolestivejšími nerovnosťami, prostredníctvom diela, ktoré dokáže s trpezlivosťou uprednostňovať solidárne procesy pred sebectvom čiastkových záujmov. Zároveň tu ide o integrovanie individuálneho a sociálneho rozmeru rozvinutím princípu subsidiarity, podporovaním prínosu všetkých ako jednotlivcov i ako skupín. Musíme napokon podporovať človeka v jeho neoddeliteľnej jednotne duše a tela, kontemplácie a činnosti.

Tu vidíme, ako účinný a inkluzívny pokrok môže urobiť uskutočniteľnou utópiu sveta bez smrtiacich útočných zbraní, napriek kritike tých, ktorí považujú procesy demontáže arzenálu za idealistické. Zostáva vždy platné magistérium Jána XXIII., ktorým jasne stanovil cieľ integrálneho odzbrojenia, keď povedal: «Zastavenie zbrojenia na vojnové účely, jeho skutočné zníženie, a čo je dôležitejšie, ich odstránenie je nemožné alebo skoro nemožné, ak súčasne nepristúpime k integrálnemu odzbrojeniu; to znamená, ak sa neodzbroja aj mysle, úprimne sa usilujúc vyvetrať z nich vojnovú psychózu» (Encyklika Pacem in terris, 11. apríla 1963, 61)“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

Vatikán 10. novembra – V dnešnom evanjeliovom úryvku z Lukáša sa stretávame s príbehom korupcie z bežného života. Ježiš hovorí o správcovi, ktorý spreneveril pánov majetok a keď je odhalený, namiesto toho, aby si našiel poctivú prácu, pokračuje v kradnutí za spolupráce iných. „Je to ozajstné korupčné prepojenie“, skonštatoval vo svojej rannej homílii v Dome sv. Marty pápež František. Vo svojej úvahe poukázal na paralelu so súčasnosťou:

„Takíto majú moc! Keď vytvárajú korupčné prepojenia, sú mocní; a speje to až k mafiánskym spôsobom. Toto je príbeh, ale nie z rozprávky, nemusíme ho hľadať v knihách dávnych dejín. Nájdeme ho každý deň v novinách, dennodenne. Stáva sa to aj dnes, najmä tým, ktorí majú na starosti verejný majetok, nie svoj súkromný; pretože tu sa hovorí o správcovstve majetku iných, nie vlastného. Pri vlastnom majetku nikto nie je skorumpovaný, chráni si ho.“

Svätý Otec upozornil na dôsledky, ktoré Ježiš vyvodzuje z tohto príbehu, keď poukazuje na väčšiu prešibanosť „synov tohto sveta“ oproti „synom svetla“: na ich väčšiu úplatnosť, ich prefíkanosť spojenú „aj so zdvorilosťou“, v „bielych rukavičkách“. Existuje však aj „kresťanská prešibanosť?“ - položil si otázku pápež František:

„Ale ak títo sú prefíkanejší ako kresťania – ale ja by som nepovedal kresťania, pretože aj mnohí skorumpovaní si hovoria kresťania –, ak sú prefíkanejší od tých, čo sú verní Ježišovi, tak sa pýtam: existuje aj kresťanská prešibanosť? Existuje aj pre tých, čo chcú nasledovať Ježiša taký postoj, vďaka ktorému by neskončili zle, neboli zaživa zhltnutí ostatnými – ako hovorila moja mama: ‚zjedení za surova’? Aká je to tá kresťanská prefíkanosť, ktorá nie je hriechom, ale pomáha mi napredovať v službe Pánovi a tiež v pomoci druhým? Existuje kresťanská prešibanosť?“

Áno, odpovedá pápež František, existuje „kresťanský inštinkt ako prežiť bez padnutia do osídiel korupcie“. V evanjeliu ho Ježiš ho naznačuje niekoľkými protikladmi, keď napríklad hovorí o kresťanoch, ktorí sú ako „baránky medzi vlkmi“ alebo „opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice“. A ako sa to dá? Troma postojmi, ukazuje Svätý Otec: prvým je „zdravá nedôvera“, to znamená byť opatrný voči tomu kto „priveľa sľubuje“ a „priveľa hovorí“, tak ako „tí, čo ti vravia: ‚Investuj do mojej banky, ja ti dám dvojnásobný úrok’. Druhým postojom je uvažovanie nad zvodmi diabla, ktorý pozná naše slabosti. A do tretice  je to modlitba. Pápež František na záver dodal:

„Prosme dnes Pána, aby nám daroval milosť byť chytrými, chytrými kresťanmi, mať túto kresťanskú prešibanosť. Ak existuje niečo, čo si kresťan nemôže dovoliť, tak je to byť naivným. Ako kresťania máme vo svojom vnútri poklad; tým pokladom je Duch Svätý. Musíme si ho strážiť. Ten, kto je naivný, sa nechá obrať o Ducha. Kresťan si nemôže dovoliť byť naivným. Vyprosujme si túto milosť kresťanskej prešibanosti a kresťanského inštinktu. Je to tiež dobrá príležitosť modliť sa za skorumpovaných. Hovorí sa o smogu, ktorý znečisťuje ovzdušie, ale jestvuje aj smog korupcie v spoločnosti. Modlime sa za skorumpovaných: úbožiaci, kiež nájdu spôsob ako sa dostať von z toho väzenia, do ktorého sami vkročili.“ -ab-

Vatikán/Paraguaj 10. novembra – Pápež František včera prijal na osobnej audiencii hlavu štátu Paraguajskej republiky. Prezident Horacio Manuel Cartes Jara sa stretol aj so štátnym sekretárom  kardinálom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom.

Ako sa uvádza v komuniké Svätej stolice, pri rozhovoroch v srdečnej atmosfére sa venovali „témam ako výchova mladých a sociálny rozvoj a tiež niektorým regionálnym otázkam“. -ab-

Rím 10. novembra – Na vôbec prvý Svetový deň chudobných, ktorý vyhlásil Svätý Otec František na nedeľu pred sviatkom Krista Kráľa, sa už pripravuje aj Rímska diecéza. Viaceré rodiny, ktoré majú problém prežiť od výplaty k výplate práve v týchto dňoch dostali pozornosť od pápeža Františka v podobe zásielky čerstvého ovocia.

„Bol to prejav prozreteľnosti štedrej a osobitnej, ale nie neobvyklej.“ Týmito slovami vyjadril Alberto Colaiacomo z komunikačného oddelenia rímskej Charity prekvapenie všetkých  nad špeciálnym darom pápeža Františka, kamiónom plným čerstvého hrozna určeného pre Trh solidarity. Túto iniciatívu na pomoc 1600 rodinám v núdzi koordinujú farské centrá a pobočky Charity. Svätému Otcovi zásielku ovocia darovala súkromná firma.

Ako ďalej vysvetlil predstaviteľ Charity, „ide o dlhoročný zvyk pápežov podeliť sa s chudobnými o dobrá rôzneho druhu. Tento dar je výnimočne cenný, pretože je zriedkavé získať čerstvé ovocie pre naše rodiny. Nám sa podarí rozdávať hlavne trvanlivé potraviny.“ Alberto Colaiacomo tiež povedal, „keďže v tomto prípade ide o čerstvé potraviny, tak sa o ne podelia aj s centrami pre migrantov a pre rodiny“.

Trhy solidarity sú súčasťou systému pomoci núdznym, ktorý sa organizuje v hlavnom meste aj vďaka zbierkam pri nákupných centrách. O ich cieli predstaviteľ Charity povedal:

„Rodiny v núdzi si tak môžu na týchto trhoch zadarmo „nakúpiť“ všetko potrebné, nielen potraviny. Ide o rodiny, ktoré sú registrované vďaka miestnym „Centrám počúvania“ a nežijú v extrémnej chudobe, ale nedokážu zo svojich príjmov vyžiť do konca mesiaca, zaplatiť poplatky za bývanie alebo školu.“

Alberto Colaiacomo vyjadril svoju radosť z blížiaceho sa Dňa chudobných 19. novembra a dôležitosť tohto rozhodnutia pápeža Františka nie len pokiaľ ide o samotný deň zameraný na chudobných, ale aj o angažovanosť rodín v jednotlivých farnostiach: „Takýmto spôsobom si každý, a nielen kňaz spravujúci farnosť, môže osobne uvedomiť, kto všetko prijíma pomoc od farského spoločenstva a môže sa zúčastniť na spoločnom slávení eucharistie.“ -ab-

Veda prejavuje naplno svoju dôstojnosť, keď slúži integrálnemu rozvoju človeka a ľudskej rodiny. (Tvít pápeža Františka 10. novembra 2017)

Európa/Afrika 10. novembra – Pri príležitosti blížiaceho sa stretnutia predstaviteľov Africkej únie a Európskej únie vydali spoločné vyhlásenie Komisia biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (COMECE) a Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM).

Politickí reprezentanti európskeho a afrického kontinentu sa stretnú v závere novembra na samite v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny. Biskupi oboch kontinentov pri tejto príležitosti žiadajú zodpovedných afrických a európskych politikov k spolupráci na vytváraní perspektívy do budúcnosti pre mladých Afričanov pomocou tvorby pracovných miest, so zreteľom na udržateľný rozvoj rešpektujúci životné prostredie.

„Žiadame spravodlivosť a rovnosť pri obchodovaní s tovarmi a službami, ale predovšetkým s prírodnými zdrojmi, ktoré sa každoročne odoberajú z Afriky,“ píšu biskupi v spoločnom vyhlásení.  Ďalej upozorňujú na závažnú skutočnosť, že mladí Afričania sú častými obeťami obchodníkov s ľuďmi. Vyjadrujú nádej v pozitívny prístup samitu k tejto otázke:

„Dúfame v pevný postoj účastníkov afro-európskeho samitu k migrácii a zvlášť v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Okrem iného očakávame, že Európska únia zosilní svoju angažovanosť v programoch udržateľného rozvoja pri príležitosti samitu.“

Biskupi Európy a Afriky sa zamýšľajú nad možnými riešeniami danej situácie:

„Nové miestne podniky a rozvoj udržateľného poľnohospodárstva môžu znížiť škodlivú stimuláciu, ktorá mladých nabáda opúšťať rodnú zem, a môže sa tak zoslabiť fenomén nazývaný ako ‚únik mozgov’.“

Podľa informácií, ktoré zverejnila Svetová banka v roku 2014, v období medzi rokmi 1980 a 2010 prišlo do Európy 30,9 milióna Afričanov, čo predstavuje okolo 3% z celkovej populácie Afriky. Medzi nimi sú mnohí s vysokoškolským vzdelaním. Podľa Svetovej organizácie pre migráciu ročne odchádza legálne z Afriky do Európy okolo 20 000 osôb s vyšším vzdelaním: mnohí lekári, univerzitní profesori, učitelia a iní odborníci. Takýto rozsah „úniku mozgov“ z Afriky sa eviduje už viacero desaťročí.

Reprezentanti Európskej únie sa stretnú na najvyššej úrovni s predstaviteľmi Africkej únie 28. – 29. novembra v Abidjane, hlavnom meste Pobrežia Slonoviny. Africká únia je medzinárodná organizácia afrických štátov, ktorá vznikla v roku 2002 v nadväznosti na Organizáciu africkej jednoty. Má 55 členských krajín a sídli v etiópskej Addis Abbebe. -ab-

Vatikán 10. novembra – Sedemnásťmesačné siamské dvojičky boli pred štyrmi týždňami úspešne operačne oddelené v rímskej nemocnici Bambino Gesù. Alžírske dvojčatá, dievčatká Rayenne a Djihene, boli spojené hrudníkom a bruchom. Desaťhodinovú operáciu realizovalo 7. októbra päť operačných tímov, celkovo 40 ľudí pod vedením profesora  Alessandra Inserru, riaditeľa chirurgického oddelenia.

V histórii nemocnice Bambino Gesù je to druhý prípad operácie siamských dvojičiek. Pred skoro 30 rokmi sa úspešne podarilo oddeliť dvojičky chlapcov, ktorí tiež boli spojení hrudníkom a bruchom. -ab- 

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: